Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_RK-10C-73-2022.pdf
PDF · 122.9 KB
Case nature
Area
Subarea
RK-10C/73/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Blaženou Stašíkovou v spore žalobcu: H. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. O. XX, XXX XX U. O., právne zastúpený: JUDr. Sabína Šurinová Barciová, advokátka so sídlom Coboriho 2, 949 01 Nitra proti žalovanej: U. U., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Ž. Z. XXXX/X, XXX XX F., zastúpená: Mgr. Iveta Žerebáková, advokátka so sídlom XXX 01 Ružomberok, Bernoláka 10, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že nehnuteľnosť, a to byt č. XX, nachádzajúci sa na 2. poschodí, vo vchode č. 2, v bytovom dome so súp. č. XXXX v F., postavený na pozemku parcela registra C -KN č. XXXXX a podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve, o veľkosti podielu 631/8010 v pomere k celku, všetko zapísané na LV č. XXXXX pre kú a obec F. patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej v spoluvlastníckom podiele u každého v 1/2.
II. Súd žalobcovi voči žalovanej priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi v lehote určenej v uznesení, ktorým bude rozhodnuté o výške trov.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.12.2022 prostredníctvom právneho zástupcu sa žalobca voči žalovanej domáhal, aby súd rozhodol, že nehnuteľnosť a to byt č. XX, nachádzajúci sa na 2. p., vo vchode 2, v bytovom dome so súp. č. XXXX v F., postavený na pozemku p. C -KN č. XXXXX v spoluvlastníckom podiele 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve, o veľkosti podielu 631/8010 k celku, patrí do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej a spoluvlastnícky podiel každého z nich je 1/2. Zároveň s podanou žalobou žalobca navrhol, aby súd neodkladným opatrením v zmysle ustanovenia § 324 a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP") uložil povinnosť žalovanej zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by došlo k predaju, darovaniu, zámene, zaťaženiu, vloženiu ako nemajetkového vkladu do iného právneho subjektu alebo prevodu akýmkoľvek spôsobom nehnuteľnosti zapísanej v katastri nehnuteľností, okres Ružomberok, obec Ružomberok, k.ú. F. na LV XXXXX a to byt č. XX, nachádzajúci sa na 2. p., vo vchode 2, v bytovom dome so súp. č. XXXX v F., postavený na pozemku p. C -KN č. XXXXX v spoluvlastníckom podiele 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti podielu 631/8010 k celku a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
2.Žalobu odôvodnil tým, že jeho manželstvo so žalovanou uzatvorené dňa XX.X.XXXX v Liptovskej Teplej, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 11P/17/2018 zo dňa 24.5.2018, právoplatným dňa 11.6.2018. V zápisnici z pojednávania z citovaného konania sp. zn. 11P/17/2018 zo dňa 24.5.2018 žalovaná uviedla, že: ,,v súčasnosti býva v dvojizbovom byte, ktorý kúpili s manželom po tom, ako sa na tom spoločne dohodli, na tento byt sa zobral úver, ktorý v súčasnosti spláca manžel." Žalobca má za to, že so žalovanou nadobudli počas manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nehnuteľnosť evidovanú v katastri nehnuteľností Okresného úradu Ružomberok, Katastrálny odbor, zapísanú na výpise z katastra nehnuteľností - LV č. XXXXX, a to byt č. XX na 2. p. vo vchode: 2, v bytovom dome so súpisným číslom XXXX v F., druh stavby: Bytový dom, popis stavby: Obytný dom, ktorý je postavený na pozemku registra „C" KN s parcelným číslom XXXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 347 m2, (Právny vzťah k pozemku parcelné číslo XXXXX pod stavbou s.č. XXXX nie je evidovaný na liste vlastníctva) - podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve o veľkosti podielu 631/8010 k celku. Vyššie citovaná nehnuteľnosť patrila do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to aj napriek zápisu výlučného vlastníctva žalovanej v katastri nehnuteľností, nakoľko bola stranami konania nadobudnutá počas manželstva do bezpodielového spoluvlastníctva manželov zásluhou oboch účastníkov, pretože žalobca so žalovanou sa dohodli, že kúpia nehnuteľnosť - byt do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak z dôvodu, že žalobca chodil pracovne na týždňovky, Kúpnu zmluvu č. V XXX/XXXX, vklad povolený dňa 13.2.2018 (č.z. 973/18) uzavrela ako kupujúca sama žalovaná. Žalovaná tak nadobudla nehnuteľnosť
- byt zapísaný na LV č. XXXXX do „akoby" výlučného vlastníctva, a to počas trvania manželstva a zo spoločných finančných prostriedkov manželov. Kúpna cena za nehnuteľnosť bola hradená z finančných prostriedkov z úveru na bývanie poskytnutého bankou - Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe Zmluvy o úvere č. 5134174615 zo dňa 23.11.2017 vo výške úveru 29.500,- eur (úverová suma bola načerpaná na úverový účet dňa 20.XX.2017 a dňa 23.XX.2017 suma prevedená na účet majiteľa U. G. za účelom úhrady kúpnej ceny). Žalobca poukazuje na nadobudnutie uvedených nehnuteľností do bezpodielového spoluvlastníctva manželov najmä z dôvodu, že pred samotným úkonom kúpy nebol rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov nikdy zúžený v zmysle platných právnych predpisov (§ 143a Obč. zák.) a ani zúžený za účelom kúpy spornej nehnuteľnosti do vlastníctva len jedného z manželov. Kúpna cena nebola uhradená z finančných prostriedkov patriacich výlučne žalovanej, keďže na kúpu boli použité spoločné finančné prostriedky. Nárok žalobca odôvodňuje aj mierou, akou sa pričinil o nadobudnutie spoločného vlastníctva manželov, keďže úver spláca aj v súčasnosti len on, čo preukazuje prehľad o transakciách na úverovom účte. BSM nebolo medzi žalobcom žalovanou vyporiadané dohodou, ani súdom v lehote do 3 rokov od jeho zániku (do XX.6.2021). Podľa § 149 ods. 4 Obč. zák. platí domnienka, že dotknuté nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké, t.j. každý má spoluvlastnícky podiel v 1/2. Žalovaná písomným vyjadrením zo dňa 26.4.2022 k návrhu žalobcu na mimosúdnu dohodu ohľadom vyporiadania podielového spoluvlastníctva uviedla v bode 5 vyjadrenia, že nesúhlasí s vyporiadaním dotknutého bytu, keďže ona má založený list vlastníctva na svoje meno v celosti a nemá dôvod na vyporiadanie. Naliehavý právny záujem na určení, že dotknutá nehnuteľnosť patrí do podielového spoluvlastníctva, žalobca preukazuje potrebou ochrany svojho právneho postavenia a bez tohto určenia by sa stalo neistým, jeho právo by mohlo byť ohrozené, pričom určenie existencie práva žalobcu v tomto konaní priaznivo ovplyvní jeho postavenie. V zmysle rozhodovacej praxe súdov má nepochybne žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že nehnuteľnosť patrí do podielového spoluvlastníctva, keďže žalovaná je zapísaná v katastri nehnuteľností ako výlučná vlastníčka a rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny v katastri nehnuteľností s poukazom na § 70, 34 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam („katastrálny zákon"), aby zodpovedal skutočnému stavu. Určovacia žaloba je spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi.
X.Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhol vykonať dokazovanie: a) rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 11P/17/2018 zo dňa 24.5.2018 b) zápisnica z pojednávania zo dňa 24.5.2018 c) výpis z katastra nehnuteľností LV č. XXXXX d) zmluva o splátkovom úvere č. 5134174615 zo dňa 23.11.2017 e) potvrdenie veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s. zo dňa 6.9.1922, prehľad veriteľa o transakciách na úverovom účte f) vyjadrenie žalovanej k návrhu na mimosúdnu dohodu zo dňa 26.4.2022
4.Žaloba s prílohami a procesnými poučeniami žalovanej bola doručená dňa 14.3.2023. Žalovaná v replike doručenej dňa 30.3.2023, prostredníctvom právnej zástupkyne, poprela žalobu v celom rozsahu a trvala na tom, aby bola v celom rozsahu zamietnutá ako nedôvodná. Uviedla, že nie je dôvod, aby byt, ktorý nadobudla v celosti v podiele 1/1 mal patriť aj žalobcovi v 1/2-ici. Manželstvo so žalobcom žalovaná uzatvorila XX.X.XXXX v Liptovskej Teplej. Rozsudok o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť
dňa 11.6.2018. Medzi stranami sporu nedošlo k majetko-právnemu vysporiadaniu BSM po rozvode manželstva. Dňom právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku o rozvode zaniklo BSM manželov. Do zákonnej trojročnej prekluzívnej lehoty (do dňa 11.6.2021) nebol podaný návrh na vyporiadanie BSM súdnou cestou. Z toho dôvodu nie je možné vyporiadavať byt č. XX v celosti v podiele 1/1 so spoluvlastníckym podielom v podiele 631/8010-in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu nachádzajúci sa v obytnom dome s.č. XXXX,ktorý je zapísaný na LV č. XXXXX pre kú F. a obytný dom je postavený na pozemku KNC parc.č. XXXXX, pričom pozemok na ktorom stojí obytný dom s.č. XXXX nie je evidovaný na liste vlastníctva pod B9. Vlastnícke právo k bytu č. XX bolo založené v prospech žalovanej v celosti v podiele 1/1 ako je to vedené na LV č. XXXXX pre kú Ružomberok pod B 9 na Okresnom úrade Ružomberok, katastrálny odbor. Žalovaná má riadne nadobudnutý byt kúpnou zmluvou a táto zmluva je platná, účinná a nadobudnutá v súlade s právnymi predpismi SR. Predmetný byt č. XX žalovaná nadobudla do svojho výlučného vlastníctva v celosti v podiele 1/1. Právne nie je možné spochybňovať spôsob nadobudnutia bytu č. XX, nakoľko žalovaná oslovila realitnú kanceláriu za účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy a v zmysle platnej právnej úpravy byt nadobudla v celosti v podiele 1/1. Okresný úrad Ružomberok, katastrálny odbor riadne kúpnu zmluvu, ktorou nadobúdala žalovaná v celosti v podiele 1/1 byt č. XX na LV č. XXXXX pod B 9 preskúmal a zistil, že kúpna zmluva spĺňa všetky náležitosti vyžadujúce k prevodu vlastníckeho práva. Z tohto dôvodu nie je možné spochybňovať spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva pre žalovanú. Kúpna zmluva je platná a účinná. Žalobca nemá žiadny právny titul pre zmenu vlastníckeho práva v prospech žalobcu. Práve naopak. Žalobca odvíja svoj návrh zo zákona. Avšak s právnou argumentáciou žalobcu nemožno súhlasiť, nakoľko nemá oporu v zákone. Žalobca tvrdí, že byt patril do BSM, avšak založený list vlastníctva v prospech obidvoch sporových strán nikdy nebol založený. Počas manželstva byt.č.XX nebol nadobudnutý do BSM. Byt č. XX nadobudla výlučne žalovaná na jej meno v celosti v podiele 1/1. Zároveň medzi stranami sporu nebolo vyporiadané BSM po rozvode manželov a z toho titulu nie je možné, aby po 3-ročnej lehote od zániku BSM po rozvode manželov, prichádzala do úvahy právna premisa, že byt má údajne patriť do BSM. Nie je vedené a nebolo vedené žiadne súdne konanie na Okresnom súde Ružomberok ohľadom určenia, že byt č. XX by mal údajne patriť do BSM. Nakoľko nebol založený list vlastníctva obidvom stranám sporu a najmä, že žalovaná kúpila byt v celosti na svoje meno, nie je možné meniť právny režim nadobúdania nehnuteľností spätne do BSM. Zároveň ani v trojročnej prekluzívnej lehote nebola podaná žiadna žaloba o vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy k bytu č. XX nadobudnutej žalovanou. Nadobudnutie vlastníckeho práva k bytu č. XX nikdy nespochybňoval žalobca a ani sa nikdy nedožadoval, aby podpísal kúpnu zmluvu. Práve naopak, vždy tvrdil, že byt je len žalovanej. Práve správanie žalobcu, že k vyporiadaniu BSM nedošlo ani súdnou cestou ani dohodou, teda vyporiadaniu BSM nedošlo, mali za to, že žalobca akceptoval právny režim spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva pre žalovanú v celosti v podiele 1/1 k bytu č. XX na LV č. XXXXX pre kú Ružomberok pod B9. Žalobca neuzatváral kúpnu zmluvu, nejavil záujem o nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému bytu č. XX a s nadobudnutím bytu č. XX na meno žalovanej v celosti súhlasil. Nijakým spôsobom nenapádal spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva v prospech žalovanej. Z týchto dôvodov je zrejmé, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Žalovaná nadobudla byt z finančných zdrojov po svojich rodičoch matke V. U. a T. U.. Úver, ktorý uvádza žalobca bol braný na dodatočnú rekonštrukciu rodinného domu s.č. XX a z toho titulu je aj ťarcha na LV XXX pre kú U.. O. v časti C zapísaná na tento úver.
5. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení navrhla vykonať dokazovanie listinami: a) rozsudok Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 11P/17/2018 zo dňa 24.5.2018 s doložkou právoplatnosti b) uznesenie 10C/16/2021, rozhodnutie KS ZA 9Co/93/2021, c) LV č. XXXXX d) kúpna zmluva, doklad o úhradách e) dedičské rozhodnutie po V. U. a T. U. f) LV č. XXX pre kú U. O. g) žaloba na zapretie otcovstva 18.3.2021 h) Vyjadrenie U. G. zo dňa 3.9.2021 i) Vyjadrenie žalobcu zo dňa 27.4.2021 j) Vyjadrenie žalobcu zo dňa 18.5.2018 k) Výzva OS 11Pc/14/2021 zo dňa 19.10.2021 l) Vyjadrenie U. G. zo dňa 18.10.2021 m) Vyjadrenie U. G. zo dňa 25.10.2021 n) Zápisnica 11Pc/14/2021
o) Znalecký posudok 22/2021 p) Späťvzatie žaloby zo dňa 18.10.2021 q) Vyjadrenie kolízneho opatrovníka zo dňa 20.10.2021 r) Uznesenie o zastavení konania 11Pc/14/2021 s) Upovedomenie o začatí exekúcie 383EX 673/2021
6.Žalobca v duplike doručenej dňa 14.4.2023 prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol, že naďalej trvá na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe zo dňa 20.XX.2022. Žalovaná vychádza z nesprávneho predpokladu, že ak nebolo vyporiadané BSM a je zapísaná na liste vlastníctva ako výlučná vlastníčka, tak nie je možné určiť vlastníctvo k nehnuteľnosti ako žiada žalobca. Toto tvrdenie je absolútne absurdné a nemá oporu v zákone. Dotknutá nehnuteľnosť (byt č. XX na 2.p. vo vchode 2 v bytovom dome súp. č. XXXX, LV č. XXXXX v k.ú. Ružomberok) bola kúpená počas manželstva žalobcu a žalovanej, zo spoločných prostriedkov, a teda patrila do BSM (v súčasnosti do podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej každému v 1 k celku, nakoľko nedošlo k vyporiadaniu BSM po rozvode dohodou ani súdom v trojročnej lehote). Žalovaná počas trvania BSM nemohla nadobudnúť dotknutú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva (ako sa mylne domnieva), keďže BSM nebolo nikdy formou notárskej zápisnice zúžené a ani zrušené. BSM vzniká uzavretím manželstva priamo zo zákona. Žiadny z manželov nemôže zo spoločných prostriedkov kúpiť vec len do svojho výlučného vlastníctva. Tvrdenie žalovanej ohľadom nadobudnutia dotknutej nehnuteľnosti z finančných prostriedkov po jej rodičoch z dedičského konania nie je pravdivé. Rovnako nie je pravdou, že účelom čerpania úveru z banky Slovenská sporiteľňa, a.s. bola rekonštrukcia rodinného domu a nie kúpa dotknutej nehnuteľnosti vzhľadom na súvisiace časové hľadisko vykonaných úkonov - dňa 23.11.2017 - podpis Zmluvy o splátkovom úvere, - dňa 15.XX.2017 - zaplatenie zálohy vo výške 1.000,- eur za dotknutú nehnuteľnosť, - dňa 20.XX.2017 - načerpanie úveru,
- dňa 23.XX.2017 - tok finančných prostriedkov z úveru - boli zaslané v sume 29.500,- eur priamo na účet žalovanej práve na kúpu dotknutej nehnuteľnosti, - dňa 23.1.2018 - podpis Kúpnej zmluvy, kedy aj zároveň došlo k zaplateniu zvyšku kúpnej ceny spolu vo výške 29.500,- eur (podľa dôkazu predloženého žalovanou - doklad o bankovej transakcii na sumu 20.000,- eur na účet do úschovy realitnej kancelárii a na sumu 9.500,- eur na účet predávajúceho). Zároveň poukázal na výšku kúpnej ceny za dotknutú nehnuteľnosť, ktorá bola uhradená vo výške v akej bol úver t.j. 29.500,- eur. Kúpna cena v zmysle Kúpnej zmluvy zo dňa 23.1.2018 bola dohodnutá vo výške 30.500,- eur, z toho 1.časť kúpnej ceny bola uhradená vo výške 1.000,- eur dňa 15.XX.2017 ako záloha a zvyšok kúpnej ceny vo výške 29.500,- eur je v rovnakej výške ako úver. To potvrdzuje, že išlo práve o zaplatenie kúpnej ceny z finančných prostriedkov z úveru poskytnutého bankou Slovenská sporiteľňa, a.s..
7. Žalovaná v následnom vyjadrení doručenom dňa 23.5.2023 prostredníctvom právnej zástupkyne uviedla, že má za to, že nie je dôvod, aby byt, ktorý nadobudla v celosti v podiele 1/1, mal patriť aj žalobcovi v 1/2-ici. Na kúpu bytu sa použili peniaze z dedičstva žalovanej. Žalovaná predala rodičovský dom s.č. XX v kú Liptovská Anna a na kúpu bytu č. XX boli použité finančné prostriedky získané dedičstvom v prospech žalovanej. Vzhľadom k tomu, že každé majetkové právo sa premlčuje, vzniesla námietku premlčania. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 13.2.2018. Trojročná premlčacia lehota na vyslovenie neplatnosti kúpnej zmluvy uplynula dňom 13.2.2021. Žaloba žalobcu bola podaná 20.XX.2022. Teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Žalovaná má za to, že nie je možné napádať uzatvorenie kúpnej zmluvy po uplynutí trojročnej lehoty po vklade vlastníckeho práva ako aj po márnom uplynutí 3-ročnej lehoty na vyporiadanie BSM po rozvode manželov. Kvalifikovaným plynutím času, nie je možné zvrátiť právny režim. Nie je možné sa domáhať určenia, že byt má patriť do podielového spoluvlastníctva, nakoľko kúpna zmluva V 185/2018 k bytu č. XX je platná. Rovnako v trojročnej lehote sa v súdnom konaní nevedie vyporiadanie BSM po rozvode manželstva. Ani sa nevedie súdny spor ani sa neviedol ohľadom určenia, že by byt mal tvoriť masu BSM.
8. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil s listinami predloženými sporovými stranami na podporu svojich skutkových tvrdení, vykonal výsluch žalovanej a zistil tento skutkový stav:
9. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na vyjadreniach a uviedla, že na základe dedičského rozhodnutia, ktoré predložila žalovaná do spisu, bola z celkovej hodnoty dedičstva povinná vyplatiť každému z dedičov po 76.525,- Sk s tým, že ešte bola povinná vyplatiť aj pohľadávky, ktoré boli zistené. Ďalej poukázala, že na základe kúpnej zmluvy (založená na čl. 144-145) predala zdedenú nehnuteľnosť za 1 milión Sk, čo je približne 33.000,- eur, suma 250.000,-Sk bola vyplatená realitnej
kancelárii. Pokiaľ vyplatila odstupujúcich spoludedičov, tak ako bola zaviazaná v dedičskom rozhodnutí, tak z predaja tejto nehnuteľnosti jej ostala suma 3.138,95 eur. Toto všetko sa udialo 10 rokov pred kúpou predmetného bytu. Poukázala na to, že žalobca svojimi dôkazmi preukázal aj časovú súvislosť medzi poskytnutým úverom v Slovenskej sporiteľni, ako aj hodnotou kupovaného bytu a tiež poukázala aj na to, že žalovaná v rámci rozvodového konania uviedla, že momentálne býva v byte, ktorý kúpila s manželom za trvania manželstva. Žalobca preukázal, že predmetná nehnuteľnosť patrí do podielového spoluvlastníctva oboch bývalých manželov.
10.Právna zástupkyňa žalovanej zotrvala na svojich vyjadreniach, žiadala žalobu zamietnuť, poukázala na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu ČR, podľa ktorých nie je možné vyporiadanie BSM po uplynutí 3 ročnej lehoty. Rovnako nie je možné ako predbežnú otázku riešiť masu BSM v rámci iného konania. Predmetný byt nikdy nepatril do BSM, tento zakúpila žalovaná zo svojich finančných prostriedkov, ktoré získala dedením. Na záver vzniesla námietku premlčania, nakoľko žalobca do 3 rokov od uzavretia kúpnej zmluvy sa nedomáhal vlastníckeho práva.
11.Žalovaná na pojednávaní uviedla, že pôvodne bol predmetný úver braný na rekonštrukciu rodinného domu, avšak po podpise zmluvy v Slovenskej sporiteľni došlo k tomu, že ju manžel vyhodil. Následne jej previedol finančné prostriedky získané z úveru a keďže nemala kde bývať, tak za tieto finančné prostriedky kúpila byt, v ktorom momentálne býva. Zmluvu však uzatvárala sama. Zálohu vo výške 1.000,- eur platila z jej peňazí. Manžel súhlasil, aby bol byt vedený na jej meno. Pôvodne ani nemyslela, že byt kúpi, lebo nemala finančné prostriedky, nakoniec zaplatila zálohu a zvyšok zaplatila z úveru. Úver spláca bývalý manžel. Dohoda bola taká, že on si nechá dom a časom ju z domu vyplatí.
XX.Z rozsudku Okresného súdu Ružomberok sp.zn. 11P/17/2018 zo dňa 24.5.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.6.2018 bolo zistené, že manželstvo H. G., nar. XX.X.XXXX a U. G., rod. U., nar. X.X.XXXX uzatvorené dňa XX.X.XXXX bolo rozvedené a bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej mal. D. G., nar.X.XX.XXXX bola zverená do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Podľa zápisnice z pojednávania vo veci 11P/17/2018 žalovaná uviedla, že „ v súčasnosti bývam v dvojizbovom byte, ktorý sme kúpili s manželom po tom, čo sme sa na tom spoločne dohodli, na tento byt sa zobral úver, ktorý v súčasnosti spláca manžel".
13.Podľa údajov z LV č. XXXXX pre kú a obec F. je byt č.XX vo vchode č.X na 2.poschodí a podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve, v podiele 631/8010 v obytnom dome č.s. XXXX na pozemku parc.č. C-KN XXXXX zapísaný na žalovanú v podiele 1/1, a to na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 185/2018 dňa 13.2.2018.
14.Podľa zmluvy o splátkovom úvere uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a H. G., nar.XX.X.XXXX a U. G., nar. X.X.XXXX dňa 23.11.2017 bol poskytnutý dlžníkom úver na bývanie vo výške 29.500,- eur s tým, že tento mal byť splácaný po 110,- eur mesačne. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 15.XX.2047. Nebolo sporným, že úver spláca žalobca. Z výpisov z účtov sporových strán vyplýva, že úver vo výške 29.500,- eur bol načerpaný dňa 20.XX.2017 na účet žalobcu a dňa 23.XX.2017 bola táto suma prevedená na účet žalovanej. Aj keď žalovaná vo svojich písomných vyjadreniach tvrdila, že sporný byt bol zakúpený z finančných prostriedkov získaných z dedičstva po jej rodičoch, na pojednávaní potvrdila, že finančné prostriedky na kúpu bytu získala z úveru od Slovenskej sporiteľne, ktorý zobrali počas trvania manželstva vo výške 29.500,- eur. Táto skutočnosť sa teda stala medzi sporovými stranami nespornou a súd v tejto časti už ďalšie dokazovanie nevykonával ( § 151 ods.1 CSP).
15.Po vyhodnotení vykonaného dokazovania (§191 ods.1 CSP) súd žalobe vyhovel a to z nasledovných dôvodov:
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „OZ"), v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
1) Manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.
2) Manželia sa môžu dohodnúť, že vyhradia vznik bezpodielového spoluvlastníctva ku dňu zániku manželstva.
3) Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice. Manželia sa môžu voči inej osobe na túto dohodu odvolať len vtedy, ak jej je táto dohoda známa.
Podľa § 144 OZ, veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
1) Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
2) Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
1) Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
2) Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.
Podľa § 149 ods.:
1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
2) Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
5) Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.
16.Vznikom manželstva vzniká aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov ku všetkému, čo môže byť predmetom vlastníctva fyzickej osoby a čo manželia, resp. niektorý z nich, nadobudli za trvania manželstva okrem výnimiek uvedených v ustanovení § 143 a 143a. Subjektmi bezpodielového spoluvlastníctva môžu byť iba manželia. Vznik, trvanie a zánik bezpodielového spoluvlastníctva sú teda zásadne podmienené vznikom, trvaním a zánikom manželstva. Ide o právny vzťah, ktorý existuje v nerozlučnej spojitosti s manželstvom. Zákon nevyžaduje, aby manželia spolu fakticky žili a tvorili spoločnú domácnosť. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky hmotné veci (hnuteľné i nehnuteľné), ktoré nadobudol niektorý z manželov zákonom dovoleným spôsobom (kúpnou zmluvou, spracovaním, vydržaním a pod.) za trvania manželstva, s výnimkou a) vecí získaných dedičstvom ,b)
vecí získaných darovaním, c) vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a d) vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Ak bezpodielové spoluvlastníctvo zanikne, vykoná sa jeho vyporiadanie podľa zásad uvedených v §150. Vyporiadanie znamená nielen rozdelenie hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré patrili do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva, ale aj vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z tohto spoluvlastníctva, a to podľa zásad uvedených v § 150. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku, t.j. spravidla v deň právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva (nie v deň faktického rozchodu manželov, alebo v deň, keď súd rozhoduje o vyporiadaní). Zásadne možno rozlišovať tri spôsoby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to vyporiadanie a) dohodou manželov, b) súdnym rozhodnutím a c) uplynutím doby. Zákon ustanovil trojročnú lehotu, v ktorej účastníci môžu predmet bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadať dohodou alebo podať návrh na súd. Ak táto lehota márne uplynie, nastanú zákonné účinky vyporiadania uvedené v § 149 ods. 4, ktoré bránia trvaniu nevyporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva po neobmedzenú dobu. Márne uplynutie trojročnej lehoty zakladá nevyvrátiteľnú právnu domnienku, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva výlučne užíva ako vlastník pre svoju potrebu alebo potrebu svojej rodiny a domácnosti. Preto ak určitú hnuteľnú vec na konci ustanovenej trojročnej lehoty užíva len jeden z bývalých manželov, pričom sa toto užívanie nedeje proti vôli druhého manžela, alebo ak sa na konci tejto lehoty vytvoril faktický stav trvalého nerušeného užívania veci len jedným z manželov, možno konštatovať, že tento manžel vec užíva výlučne ako vlastník pre svoju potrebu. Ak sa takýto skutkový záver nepotvrdí, hnuteľná vec sa uplynutím trojročnej lehoty stane predmetom podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, ktorých podiely sú rovnaké. V prípade nehnuteľných vecí márne uplynutie trojročnej lehoty zakladá nevyvrátiteľnú právnu domnienku podielového spoluvlastníctva bývalých manželov s rovnosťou podielov. Pokiaľ ide o ostatné spoločné majetkové práva a povinnosti bývalých manželov (napr. v prípade spoločných vkladov, dlhov, pohľadávok, ktoré tvoria predmet bezpodielového spoluvlastníctva), platí tiež nevyvrátiteľná právna domnienka, že bývalí manželia sú z týchto ostatných majetkových práv a povinností vo vzájomnom vzťahu oprávnení a zaviazaní v rovnakom pomere.
17.Z dôkazov predložených sporovými stranami bolo nesporným, že nehnuteľnosť, a to byt č. XX, nachádzajúci sa na 2. poschodí, vo vchode č. 2, v bytovom dome so súp. č. XXXX v F., postavený na pozemku parcela registra C -KN č. XXXXX a podiel priestoru na spoločných častiach a zariadeniach domu, na príslušenstve, o veľkosti podielu 631/8010 v pomere k celku, všetko zapísané na LV č. XXXXX pre kú a obec Ružomberok, bol zakúpený za trvania manželstva žalobcu a žalovanej z finančných prostriedkov získaných z úveru poskytnutého Slovenskou sporiteľňou a.s. vo výške 29.500,- eur, ktorý úver spláca po rozvode manželstva žalobca. V danom prípade je nepodstatným tvrdenie žalovanej, že kúpnu zmluvu na predmetnú nehnuteľnosť podpísala iba ona a iba ona je zapísaná ako výlučná vlastníčka nehnuteľnosti, nakoľko je nesporným, že tieto úkony urobila za trvania manželstva a teda nehnuteľnosť manželia nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva, keďže v tom čase ich manželstvo trvalo. Žalovaná netvrdila a ani nedokazovala, že by zákonným spôsobom došlo k zúženiu BSM vo vzťahu k predmetnému bytu. Bolo tiež nesporným, že v zákonom stanovenej 3-ročnej lehote nedošlo k vyporiadaniu ich spoločného majetku a to ani dohodu ani súdom a preto po uplynutí tejto lehoty v zmysle § 149 ods.4 OZ vo vzťahu k predmetnej nehnuteľnosti vzniklo zo zákona podielové spoluvlastníctvo oboch bývalých manželov s rovnosťou podielov. Došlo teda k vyporiadaniu ich BSM uplynutím doby. Nakoľko žalovaná vyslovila nesúhlas so zápisom bytu do podielového spoluvlastníctva (list adresovaný Okresnému úradu Ružomberok -katastrálnemu odboru dňa 18.7.2022 č.l. 26 spisu) má žalobca naliehavý právny záujem na žiadanom určení. V tomto spore ide o osobitný typ určovacej žaloby, na základe ktorej žalobca sledoval dosiahnutie zhody zápisu v katastri nehnuteľností so skutočným právnym stavom, a preto predmetnú žalobu žalobcu, ktorý tvrdil, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných v katastri ako výlučné vlastníctvo žalovanej, vyhodnotil ako procesné prípustnú (§ 137 písm. c/ CSP) .
18.Pokiaľ žalovaná prostredníctvom právnej zástupkyne v písomných vyjadreniach ako aj na pojednávaní vzniesla námietku premlčania, dôvodiac tým, že žalobca do 3 rokov od uzatvorenia kúpnej zmluvy sa nedomáhal vlastníckeho práva, súd dospel k záveru, že táto námietka nie ej dôvodná. Žalobca sa podanou žalobou nedomáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy ale deklarovania svojho podielového
spoluvlastníctva, ktoré mu vniklo zo zákona v súlade s ust. § 149 ods.4 OZ, Vlastnícke právo je právom absolútnym, pôsobí erga omnes (voči všetkým) a je nepremlčateľné.
Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
19.Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Žalobca mal vo veci plný úspech preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a)sa týkajú procesných podmienok, b)sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c)má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d)ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.