Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3S-61-2012.pdf
PDF · 98.76 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/61/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu H. X., bytom v R., D. č. XX, zastúpeného JUDr. Ivanom Vankom, advokátom so sídlom v Košiciach, Floriánska 19, proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, Krajskému dopravnému inšpektorátu, Pionierska č. 33, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 6. júna 2012, Č. p.: KRP-P-95/KDI-BCP-2012 v spojení s rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove zo dňa 16. apríla 2012, Č. p.: ORP-P-181/ODI2- PO-2012 na základe žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 6.6.2012 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove zo dňa 16.4.2012, č. p.: ORP-P-181/ODI2-PO-2012 (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok) zmenil časť textu vo výroku rozhodnutia „...nerešpektoval vodorovné dopravné značenie V9a - smerové šípky a pri zasvietení zeleného signálu pokračoval v priamom smere na ul. T., teda zmenil určený smer jazdy križovatkou...“ „vypustil“ a nahradil textom „...nerešpektoval zvislé dopravné značenie C25 označujúce spôsob radenia do jazdných pruhov a určený smer jazdy križovatkou v súlade s vodorovným dopravným značením V9a a pri rozsvietení zeleného signálu pokračoval v priamom smere jazdy na ul. T., teda zmenil určený smer jazdy križovatkou...“. V ďalšej časti odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že prvostupňový správny orgán uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len zákon o priestupkoch), lebo porušil § 3 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke (ďalej len zákon o cestnej premávke) tým, že dňa 30.1.2012 v čase o 08.10 hod. na križovatke ulíc G.. E.. Y. - T. - Y. v jazdnom pruhu určenom pre odbočenie doľava v smere na ul. Y. ako vodič motorového vozidla značka BMW X5, ev. č.: KE-030FZ s prasknutým čelným sklom v strede po jeho celej dĺžke, nerešpektoval vodorovné dopravné značenie V9a smerové šípky a pri zasvietení zeleného signálu pokračoval v priamom smere na ul. T., teda zmenil určený smer jazdy križovatkou, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 60,- Eur. Zároveň mu správny orgán uložil povinnosť uhradiť trovy správneho konania.
Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že podáva odvolanie proti rozhodnutiu o priestupku zo dňa 16.4.2012 ktoré odôvodnil tým, že od začiatku konania popieral spáchanie skutku, pretože sa nedopustil priestupku ktorý mu je kladený za vinu. Žiadal správny orgán aby mu predložil relevantný dôkaz, pretože vyjadrenie policajtov nepovažuje za taký dôkaz, aby na základe toho mal byť potrestaný. Ďalej uviedol, že Slovenská republika je právny nie policajný štát a preto správny orgán by mal svoje rozhodnutie vydať na základe relevantných dôkazov. Vyjadrenia policajtov nemajú väčšiu váhu a dôležitosť ako vyjadrenie občana. Ak policajti v inkriminovanom čase videli, že na križovatke ulíc G.. E.. Y. - T. - Y. prešlo auto značky BMW X5 cez jazdný pruh určený pre odbočenie doľava na Y. ulicu, následne do jazdného pruhu určeného pre priamy smer, bol to zrejme odvolateľ, pretože pred ním po zasvietení zeleného signálu na semafore zostalo stáť motorové vozidlo so zapnutými výstražnými oranžovými blikačkami, ktoré malo zrejme poruchu a preto bol nútený ho obísť ako prekážku na ceste vľavo, lebo v pravom jazdnom pruhu pre priamy smer boli vozidlá. Spájanie toho, že mal na aute prasknuté čelné sklo považoval za absurdné, lebo to nemalo s tým nič spoločné. Policajtom predsa oznámil, že bol na ceste do poisťovne aby nahlásil poistnú udalosť. Naviac bol zastavený až po dvoch kilometroch jazdy a okrem vlastných tvrdení policajti nemali žiaden dôkaz, napríklad výpoveď svedka alebo fotografiu. Dodal, že od určitého času sa cíti byť zo strany dopravných policajtov šikanovaný, čo má za následok aj podávanie žalôb na súd aby si ochránil svoje práva.
Prvostupňový správny orgán odvolaniu nevyhovel a postupom podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku predložil spis žalovanému ako príslušnému odvolaciemu orgánu. Žalovaný dňa 25.5.2012 začal konanie o odvolaní. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ďalej citoval všetky listinné dôkazy z ktorých vychádzal, a dospel k presvedčeniu, že žalobca spáchal daný skutok tak ako je to uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, lebo nerešpektoval pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo z dopravného zariadenia a použil na jazdu vozidlo, ktoré nie je možné prevádzkovať v cestnej premávke. Ďalej žalovaný uviedol, že zo správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ako aj z úradných záznamov policajtov hliadky PZ ktorá zistila a dokumentovala daný priestupok vyplýva, že členovia hliadky diaľničného oddelenia v zložení nadporučík J. S. a poručík Ing. R. U. zhodne vo svojich výpovediach uviedli, že dňa 30.1.2012 v čase od 07.30 hod. do 19.30 hod. vykonávali službu, keď v čase o 08.10 hod. stáli na križovatke z ulice G.. E.. Y. na ul. T. kde stáli v poradí ako piate, šieste vozidlo, pričom v ľavom odbočovacom pruhu stálo osobné motorové vozidlo značky BMW evidenčné číslo: KE-030FZ. Po rozsvietení zeleného svetla na semafore uvedené vozidlo predbehlo prvé vozidlo a išlo rovno smerom na ul. T.. Uvedené vozidlo zastavili na ul. T. pri potravinách CBA. Po zastavení vozidla požiadali vodiča o predloženie dokladov. Z predložených dokladov zistili, že sa jedná o žalobcu. Ďalej bolo zistené, že na vozidle je prasknuté čelné sklo a to po celej šírke skla. Menovanému bolo oznámené, že spáchal dopravný priestupok, lebo nerešpektoval vodorovné dopravné značenie V9a a na vozidle jazdil s prasknutým čelným sklom. Za priestupok mu bola uložená bloková pokuta vo výške 60,- Eur. Žalobca uviedol, že si nie je vedomý žiadneho dopravného priestupku a blokovú pokutu nezaplatí. Bolo mu oznámené, že ak nie je ochotný zaplatiť blokovú pokutu a nie je si vedomý spáchania priestupku, bude spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku a bude mu zadržané osvedčenie o evidencii vozidla. Bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku a potvrdenie o zadržaní osvedčenia o evidencii vozidla. Následne bola táto správa predložená vodičovi, ktorý ju odmietol podpísať a k správe sa vyjadriť. Potvrdenie o zadržaní osvedčenia o evidencii vodič podpísal. Vo vozidle bol sám.
Obvinený (žalobca) pri ústnom pojednávaní o priestupku dňa 16.4.2012 do zápisnice z ústneho pojednávania uviedol, že sa necíti byť vinný zo žiadneho priestupku a keďže správny orgán nemá žiadny dôkaz ktorý preukazuje jeho vinu, považuje danú vec za bezpredmetnú. Čo sa týka vyjadrenia policajtov k tomu, že mal prechádzať z jedného jazdného pruhu do druhého uviedol, že si nie je vedomý žiadneho priestupku nakoľko bol zastavený od údajného miesta priestupku asi dva kilometre, pričom policajti si mohli jeho motorové vozidlo pomýliť, lebo takýchto vozidiel dokonca aj s podobným evidenčným číslom a farbou je v R. viac. K dôkazu ktorým je fotodokumentácia vozidla s prasknutým čelným sklom uviedol, že foto auta s prasknutým čelným sklom je v poriadku, lebo v pondelok išiel do práce s tým, že si ho vymení a samozrejme potreboval vykonať ohliadku auta v autorizovanom servise.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia ďalej žalovaný uviedol, že policajná hliadka PZ by žalobcu bezdôvodne nezastavovala, nekontrolovala a nevypisovala príslušnú správu, a tým ho bezdôvodne obvinila zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch, ak by jednoznačne nebola presvedčená, že menovaný svojím konaním porušil ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) a § 4 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke. Nemal žiaden dôvod spochybňovať vierohodnosť spísanej správy o výsledku objasňovania priestupku, ani výpovede policajtov, ich náčrt a fotodokumentáciu, taktiež nemal žiaden dôvod spochybňovať zmyslové vnemy policajtov. Poukázal aj na právny význam skutočností s poukazom na § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Ďalej uviedol, že § 5 ods. 5 vyhlášky č. 9/2009 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke príkazové značky skupiny C ustanovujú účastníkom cestnej premávky príkazy a povinnosti. Dopravná značka C25 - radenie jazdných pruhov pred križovatkou, označuje spôsob radenia do jazdných pruhov a určený smer jazdy cez križovatku v súlade s príslušnými vodorovnými značkami, v tomto prípade V9a a zodpovedá skutočnej dopravnej situácii na ceste. Vodorovné dopravné značky (č. V 1a až V 17) sú značky zobrazené ako čiary, šípky, nápisy, symboly alebo významové symboly na ceste a jej súčastiach samostatne alebo v spojení so zvislými dopravnými značkami, prípadne s dopravnými zariadeniami, ktorý ich význam zdôraznil alebo spresnil. Zdôraznil, že preukázanie spáchania skutku je možné a prípustné aj bez preukázania záznamom technického zariadenia t. j. bez zdokumentovania priebehu spáchania priestupku obvineným prostredníctvom technického zariadenia. Rovnako zastáva názor, že nerešpektovanie pokynu vyplývajúceho z dopravnej značky č. C25 radenie jazdných pruhov pred križovatkou je pozorovaním postrehnuteľná činnosť a preto príslušníci PZ nepochybne mohli uvedenú činnosť pozorovať, resp. vnímať, k preukázaniu viny obvineným zo spáchania priestupku nebolo potrebné jeho priznanie. K námietke , že v inkriminovaný deň obchádzal vozidlo, ktoré v tom čase malo zrejme poruchu a vytvorilo náhlu prekážku žalovaný uviedol, že túto skutočnosť odvolateľ neuviedol v správe o výsledku objasňovanie priestupku a takýto priebeh nie je zaznamenaný ani v podaní vysvetlenia službu konajúcich policajtov. Tieto skutočnosti odvolateľ neuviedol ani počas ústneho pojednávania do zápisnice, tam len argumentoval tým, že policajti sa mohli pomýliť, lebo podobných vozidiel je v R., dokonca aj s podobným evidenčným číslom a farbou, viacero.
S poukazom na § 4 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke vodič je povinný použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na vyhláška č. 464/2009 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel na pozemných komunikáciách, ktorá v § 17 ods. 2 písm. k) upravuje, že vozidlo sa považuje za technicky nespôsobilé na premávku na pozemných komunikáciách najmä ak, výhľad z miesta vodiča je obmedzený alebo znemožnený.
K námietke žalobcu že sa v poslednom čase cíti byť zo strany dopravných policajtov šikanovaný, žalovaný uviedol, že ak je odvolateľ presvedčený o tom, že zo strany príslušníkov Policajného zboru došlo alebo dochádza k protiprávnemu konaniu je potrebné tieto poznatky adresovať vecne a miestne príslušnému útvaru PZ.
Žalovaný preskúmal aj postup prvostupňového správneho orgánu pri určení druhu sankcie a jej výmery. Zistil že prvostupňový správny orgán pri určovaní sankcie prihliadal na závažnosť priestupku, ktorá je vo svojej podstate vyjadrená v zákone, najmä na spôsob a okolnosti jeho spáchania, na jeho následky, na mieru zavinenia, ako aj na spoločenskú nebezpečnosť t. j., že vodič vozidla neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia a na jazdu použil vozidlo, ktoré nie je možné prevádzkovať v cestnej premávke. Zdôraznil, že ku skutku došlo v meste R., na frekventovanej križovatke, v ranných hodinách. Prvostupňový správny orgán prihliadal aj na evidenčnú kartu vodiča z ktorej vyplýva, že žalobca je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1984, pričom v evidenčnej karte má v období posledných dvoch rokov štyri záznamy o porušení pravidiel cestnej premávky.
Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného. V žalobe opísal skutkový stav, poukázal na dôvody rozhodnutí správnych orgánov a zotrval na svojich stanoviskách uvedených v odvolaní voči rozhodnutiu o priestupku keďže mal za to, že správny orgán neuniesol dôkazné bremeno a rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Naviac je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, alebo nedostatok dôvodov. Citoval § 3 ods. 4, § 34 ods. ods. 3 Správneho poriadku. Zdôraznil, že jediným dôkazom preukazujúcim spáchanie skutku
(priestupku) žalobcom sú výpovede policajtov, ktoré správny orgán považoval za vierohodné. Slovenská republika však nie je policajný ale právny štát (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) preto je toho názoru, že požiadavka na presné a úplné zistenie skutočného stavu veci nie je naplnená vyjadreniami policajtov a to bez ohľadu na to, že ide o príslušníkov PZ a teda verejných činiteľov.
Žiadal aby krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal aby mu boli nahradené trovy konania.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom.
V danom prípade je predmetom preskúmania rozhodnutie správneho orgánu, ktorý uznal žalobcu podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa 30.1.2012 približne o 08.10 hod. na križovatke presne špecifikovanej v rozhodnutí, ako vodič motorového vozidla s prasknutým čelným sklom, nerešpektoval vodorovné (druhostupňovým správnym orgánom zmenené na zvislé) dopravné značenie C25 označujúce spôsob radenia do jazdných pruhov a určený smer jazdy križovatkou v súlade s vodorovným značením a pri rozsvietení zeleného svetelného signálu pokračoval v priamom smere na ul. T., teda zmenil určený smer jazdy križovatkou, čím porušil § 3 ods. 2 písm. b) a § 4 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke, za čo mu uložil pokutu vo výške 60,- Eur.
Žalobca v žalobe namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, lebo aj napriek dôkaznému bremenu správnych orgánov, jediným dôkazom preukazujúcim spáchanie priestupku žalobcom boli výpovede policajtov, ktoré považoval správny orgán za vierohodné.
Podľa § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až j), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.
Podľa § 22 ods. 2 písm. e) zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. k) možno uložiť pokutu do 100 eur.
Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke vodič je povinný použiť na jazdu len vozidlo, ktoré možno prevádzkovať v cestnej premávke.
Podľa § 5 ods. 5 vyhlášky č. 9/2009 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke príkazové značky skupiny C ustanovujú účastníkom cestnej premávky príkazy a povinnosti. V danom prípade dopravná značka č. C25 - radenie jazdných pruhov pred križovatkou označuje spôsob radenia do jazdných pruhov a určený smer jazdy cez križovatku v súlade s príslušnými vodorovnými značkami.
Správna úvaha prvostupňového správneho orgánu aj žalovaného na základe ktorej dospeli k záveru, že žalobca sa priestupku dopustil vychádza predovšetkým z toho, že policajti objasňujúci priestupok spôsob spáchania priestupku bezprostredne videli (nachádzali sa na tej istej križovatke v motorovom vozidle
zaradenom v inom jazdnom pruhu) a skutočnosti, že pri realizácii prvotných úkonov - spisovaní správy o objasňovaní priestupku bezprostredne po zastavení motorového vozidla žalobcu ale aj v priebehu celého správneho konania pred vydaním prvostupňového správneho rozhodnutia, bol žalobca nečinný, odmietol sa k zisteniam akokoľvek vyjadriť, správu o objasňovaní priestupku podpísať. Až v priebehu odvolacieho konania namietal, že sa necíti byť vinný zo spáchania priestupku, lebo správny orgán nemá žiadny dôkaz preukazujúci jeho vinu a keďže bol zastavený až asi dva kilometre od miesta kde sa mal stať priestupok vyslovil názor, že si policajti mohli jeho motorové vozidlo pomýliť.
Aj keď je nepochybné, že s poukazom na § 58 ods. 1 písm. b) v spojení s § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch bolo povinnosťou správneho orgánu spáchanie skutku, ktorý je priestupkom žalobcovi ako osobe podozrivej zo spáchania priestupku preukázať, neznamená to, že takýmto dôkazom je len dôkaz zabezpečený technickým zariadením alebo inou nestrannou osobou, pretože to zo zákona o priestupkoch nevyplýva. Každú vec je potrebné posudzovať individuálne, podľa konkrétnych okolností a dôkazov, pričom treba zdôrazniť, že právo účastníka konania vyjadriť sa k zisteniam správneho orgánu nie je len právom ktoré podľa vlastnej úvahy účastník konania buď využije alebo nie, ale môže vyvolať aj dôkaznú núdzu v neskoršom procese dokazovania, hlavne ak tento účastník konania neskôr argumentuje skutočnosťou, ktorá mu bola od prvopočiatku známa.
Je preto logická správna úvaha prvostupňového správneho orgánu aj žalovaného ak vyhodnotili neskoršie tvrdenia žalobcu, že si nie je vedomý spáchania priestupku a že si mohli motorové vozidlo pomýliť, resp. jeho argumentáciu že obchádzal náhlu prekážku, ako účelové v snahe vyhnúť sa sankčnému postihu za priestupok.
Aj podľa názoru súdu žalobcovi nič nebránilo, aby v prípade že sa priestupku nedopustil, aby sa touto argumentáciou účinne bránil svojim vyjadrením v správe o objasňovaní priestupku.
Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný zo zákona nemá právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v
Bratislave a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.