Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_7C-149-2012.pdf
PDF · 94.48 KB
No categories available
7C/149/2012
Rozhodnutie
Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcu: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova 48, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného Havel, Holásek & Partners s. r. o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, IČO: 36 856 584, proti žalovanej: R. Q., S.. XX. X. XXXX, M. W. H. X.Á., Y. X. X. XXXX/XX, o splnenie povinnosti zaplatiť sumu 1.944,18 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 1.826 eur, úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.416,91 eur, od 4. 7. 2012 do zaplatenia, a trovy konania 584,60 eur, tieto na účet právneho zástupcu žalobcu Havel, Holásek & Partners s. r. o., so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, a to mesačnými splátkami vo výške 20 eur, splatné vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 13. 8. 2012 v spojení s jej doplnením zo dňa 14. 5. 2013 domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 1.944,18 eur, zmluvný úrok výške 17,30% ročne zo sumy 729,88 eur od 4. 7. 2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.653,69 eur od 4. 7. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil uzavretou zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 12. 2005 medzi účastníkmi konania, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 833,17 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške 22,61 eur mesačne, s dohodnutou splatnosťou prvej splátky 10. 1. 2006 a konečnou splatnosťou úveru 10. 12. 2010. Splátky boli splatné vždy do 10. dňa v mesiaci. Výška úrokovej sadzby ako odplaty za poskytnutý úver predstavovala 17,30% ročne. Zmluvné strany si dohodli aj ročnú percentuálnu mieru nákladov 10,24%. Účastníci konania uzatvorili dňa 7. 12. 1998 ďalšiu zmluvu o sporožírovom účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX v znení dodatku zo dňa 4. 2. 2004, predmetom ktorej bolo zriadenie bežného účtu, vydanie debetnej karty a poskytnutie povoleného prečerpania žalovanou. Žalobca poskytol žalovanej povolené prečerpanie do výšky 763,46 eur, tzv. úverový rámec. Žalobca umožnil čerpať žalovanej finančné prostriedky tak, že realizovala platobné príkazy na prevod alebo výbery v hotovosti. V dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti žalovanej splácať poskytnuté finančné prostriedky, vznikla jej povinnosť zaplatiť dlžnú sumu. Žalovaná istina pozostáva z istiny nesplateného úveru na základe prvej zmluvy vo výške 729,88 eur, zo sumy 118,18 eur predstavujúcej zročný zmluvný úrok vo výške úrokovej sadzby 17,30% za obdobie po konečnej splatnosti úveru, t.j. po dátume 10. 12. 2010. Ďalšia časť žalovanej istiny vo výške 237,53 eur predstavovala zročné úroky z omeškania za obdobie omeškania od 15. 1. 2009 do 3. 7. 2012 vo výške 8% ročne. Ďalšia časť žalovanej sumy predstavuje dlžnú istinu z druhého zmluvného vzťahu 687,03 eur, pozostávajúcej z celkových výberov z debetnej platobnej karty spolu s úrokmi a poplatkami. Ďalšia časť žalovanej istiny 118,60 eur predstavuje zročné úroky z omeškania za obdobie od 31. 7. 2009, kedy došlo k zrušeniu účtu a zániku zmluvného
vzťahu do dňa 22. 7. 2011, vo výške 8% ročne. Zostávajúca časť žalovanej istiny vo výške 52,96 eur predstavovala zročné úroky z omeškania vzťahujúce sa na obdobie od 23. 7. 2011 do 3. 7. 2012 vo výške 8% ročne. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia zmluvného úroku vo výške 17,30% ročne zo sumy 729,88 eur od 4. 7. 2012 do zaplatenia na základe prvého zmluvného vzťahu. Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením dlhu žalobca sa domáhal aj zaplatenia úrokov z omeškania. Pred začatím súdneho pojednávania dňa 16. 5. 2013 žalobca vzal žalobu čiastočne späť o úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 118,6 eur od 4. 7. 2012 do zaplatenia. V zostávajúcej časti trval na podanej žalobe, t.j. úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.535,09 eur od 4. 7. 2012 do zaplatenia.
Žalovaná prejavila vôľu dlh uhradiť. So žalobcom sa chcela dohodnúť na splátkach, nesúhlasil však.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, listinami: zmluvou o splátkovom úvere, zmluvou o bežnom účte, oznámením o zmene a zastavení povoleného prečerpania, všeobecnými obchodnými podmienkami, zistiac nasledovné:
Právny zástupca žalobcu na súdnom pojednávaní uviedol, že zmluvnú úroky vo výške 118,18 eur sa vzťahujú na obdobie po konečnej splatnosti úveru, t.j. po dátume 10. 12. 2010. Zročné úroky z omeškania 237,53 eur sa vzťahujú na obdobie od 15. 1. 2009 do 3. 7. 2012, do ktorej doby boli vyčíslené. Výška úrokovej sadzby predstavovala 8% ročne. Do 14. 1. 2009 bola zaplatená posledná splátka, následne už platené nebolo. Sumu 118,60 eur vo vzťahu k druhému zmluvnému vzťahu si žalobca uplatňoval z titulu zročných úrokov z omeškania za obdobie od 31. 7. 2009, kedy došlo k zrušeniu účtu a zániku zmluvného vzťahu do dňa 22. 7. 2011, počítané úrokovou sadzbou 8% ročne. Úroky z omeškania vo výške 52,96 eur boli počítané od 23. 7. 2011.
Žalovaná vo svojej výpovedi potvrdila uzavretie zmluvy o úvere ako aj prevzatí úveru. Nenamietala tvrdenia žalobcu. Vo vzťahu k druhej zmluve uviedla, že mala bankovú kartu a vykonávala z nej výbery. Kontokorent sa nesplácal, nabiehali poplatky a úroky. Nekontrolovala to. Nenamietala vyčíslenie žalobcu. Jej príjem predstavuje necelých 300 eur. Spláca pôžičku exekútorovi vo výške 100 eur mesačne, nebankovému subjektu. Býva v dvojizbovom byte, ktorý vlastnia s manželom. Náklady spojení s bývaním pozostávajú z platby 180 eur mesačne. Manžel žalovanej je dlhodobým poberateľom dávky nemocenského poistenia. Dlh je schopná splácať v maximálnej výške 10 eur, do 20. dňa v mesiaci.
Zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 15. 12. 2005 bolo zistené, že zmluva číslo XXXXXXXXXX bola uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 25.100,-Sk, s dohodnutou úrokovou sadzbou 17,30% ročne, pevná do konečnej splatnosti úveru. Žalovaná sa zaviazala splácať úver mesačnými splátkami vo výške 681,-Sk do 10. dňa v mesiaci, od 10. 1. 2006 do 10. 12. 2010. Ročná percentuálna miera nákladov predstavovala 10,24%. Zo zmluvy o bežnom účte zo dňa 4. 2. 2004 bolo zistené, že žalobca a žalovaná uzatvorili zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 7. 12. 1998. Zmluvné strany sa dohodli, že pôvodné znenie zmluvy sa nahrádza predmetom zmluvy, ktorým je zriadenie účtu, mena SKK, pripisovanie účtov ročne k 31. 12. príslušného roka, periodicita vyhotovovania výpisov mesačne, spôsob preberania výpisov poštou. Písomným oznámením zo dňa 6. 11. 2006 žalobca oznámil žalovanej, že na základe zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie povoleného prečerpania k bežnému účtu č. XXXXXXXXXX a po prehodnotení plnenia podmienok od 6. 11. 2006 sa mení výška povoleného prečerpania na 23.000,-Sk. Písomným oznámením zo dňa 11. 2. 2009 žalobca žalovanej oznámil zastavenie povoleného prečerpania od 11. 2. 2009, ktoré bolo poskytnuté k účtu dňa 4. 2. 2004.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka:
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka:
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka:
Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení, úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení od 1. 1. 2009):
Výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie sumy 1.826 eur, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť v tejto časti. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná. Medzi účastníkmi bolo nesporné uzavretie dvoch zmlúv, a to zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorou bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 833,17 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať mesačnými splátkami vo výške 22,61 eur. V konaní bolo nesporné aj uzavretie ďalšej zmluvy, predmetom ktorej bolo zriadenie účtu v peňažnom ústave a poskytnuté povolené prečerpanie do výšky 763,46 eur. Medzi účastníkmi bola nesporná výška dlžnej istiny nevráteného úveru 729,88 eur a z druhého zmluvného vzťahu 687,03 eur. V súlade s ustanovením § 120 ods. 3 občianskeho súdneho poriadku súd si osvojil skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov a nevykonával ďalšie dokazovanie. Žalovanej bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu 1.416,91 eur.
Z dôvodu omeškania žalovanej s plnením dlhu, ktorá skutočnosť bola medzi účastníkmi nesporná, žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Zodpovednosť za omeškanie má objektívny charakter, vzniká bez ohľadu na zavinenie. Jej dôsledkom je vznik povinnosti dlžníka platiť veriteľovi úroky z omeškania. Výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis a to navýšením ôsmich percentuálnych bodov nad úrokovú sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Žalovanej bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania zo sumy 1.416,91 eur od navrhovaného dátumu 4. 7. 2012 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá. Výška úrokovej sadzby predstavovala 9% ročne. V prevyšujúcej časti boli úroky z omeškania zamietnuté ako nedôvodné.
Súd zamietol žalobu o zaplatenie zmluvných úrokov 118,18 eur na základe prvého zmluvného vzťahu, keďže podľa výslovného tvrdenia právneho zástupcu žalobcu na súdnom pojednávaní, úroky sa vzťahovali na obdobie po konečnej splatnosti úveru, t. j. po dátume 10. 12. 2010. Zmluvný úrok je odplata za užívanie požičanej istiny. Istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa § 503 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka. Zmluvné úroky sú splatné spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru. Obchodný zákonník rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti od splatnosti istiny úveru, od spôsobu splatenia istiny, t.j. jednorázovo alebo v splátkach. Celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr so zaplatením poslednej splátky úveru. Úroky do vrátenia peňažných prostriedkov je dlžník povinný zaplatiť len v prípade, ak dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve (§ 503 ods. 3 Obchodného zákonníka). Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho
roka, avšak do konečnej doby splatnosti úveru. Splatnosť bola dohodnutá v zmluve. Uvedený záver vyplýva z podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú veriteľom do doby splatnosti (veriteľ neposkytuje finančné prostriedky po lehote splatnosti). Od zmluvných úrokov je potrebné odlišovať úroky z omeškania, ktoré prislúchajú veriteľovi práve na obdobie po splatnosti dlhu.
Žalovanej bola uložená povinnosť zaplatiť zročné úroky z omeškania, ktoré bolo v konaní nesporné, v súvislosti s prvým zmluvným vzťahom vo výške 237,53 eur, vo výške 8% ročne za obdobie od 23. 7. 2011 do 3. 7. 2012. V súvislosti s druhým zmluvným vzťahom boli úroky z omeškania žalobcovi priznané vo výške 118,60 eur za obdobie od 31. 7. 2009 (po zániku zmluvy v dôsledku zrušenia účtu) do 22. 7. 2011 a vo výške 52,96 eur za obdobie od 23. 7. 2011 do 3. 7. 2012 vo výške 8% ročne. Žalovaná nenamietla výšku zročného úroku z omeškania za predmetné obdobie. Žalovanej bola preto uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 409,09 eur. V prevyšujúcej časti bola žaloba o zaplatenie úrokov z omeškania zamietnutá ako nedôvodná.
V súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd povolil žalovanej na zaplatenie dlhu mesačné splátky vo výške 20 eur, splatné vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca, počnúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Súd prihliadal na výšku peňažného plnenia a nepriaznivé sociálne pomery žalovanej, ktorým rozhodnutím žalobca vo svojich majetkových pomeroch nebude dotknutý. V prípade nezaplatenia aj len jednej splátky, žalovanej vznikne povinnosť zaplatiť dlh jednorázovo.
O čiastočnom zastavení konania v dôsledku čiastočného späťvzatia žaloby bude rozhodnuté dopĺňacím uznesením.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia§ 142 ods. 2 Občianskeho súdneho priadku, podľa ktorého ustanovenia ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerene rozdelí. Úspech žalobcu predstavoval 94% (1.826 eur), v ktorej časti bola neúspešná žalovaná. Úspech žalovanej predstavoval 6% (118,18 eur), v ktorej časti bol neúspešný žalobca. Pomer úspechu a neúspechu tak predstavoval 88% v prospech náhrady trov konania žalobcu. Trovy konania pozostávali z náhrady súdneho poplatku zaplateného žalobcom za podanú žalobu vo výške 116,50 eur (6% z ceny vymáhaného nároku podľa položky č. 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov). Trovy konania ďalej predstavovali odmenu právneho zástupcu žalobcu, keď za jeden úkon právnej služby mu prislúchala odmena vo výške 81,33 eur, t.j. za tri úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby, zastupovanie na súdnom pojednávaní dňa 16. 5. 2013, t. j. 3 x 81,33 eur, spolu 243,99 eur (§ 10 v spojení s § 14 ods. 1 písm. a), b), c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, právnemu zástupcovi prislúchalo popri odmene právo na paušálnu náhradu hotových výdavkov v súvislosti s prvými dvoma úkonmi právnej služby 2 x 7,63 eur, v súvislosti s tretím úkonom právnej služby 7,81 eur, spolu 23,07 eur. Podľa § 17 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi prislúchala náhrada za stratu času z Bratislavy do Liptovského Mikuláša a späť, t. j. 12 polhodín krát 13,01 eur, spolu 156,12 eur. Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi prislúchalo zvýšenie o DPH vo výške 20% (vzhľadom na uplatnený rozsah náhrady DPH), t. j. zvýšenie o sumu 84,64 eur. Podľa § 15 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov právnemu zástupcovi prislúchala náhrada cestovného z Bratislavy do Liptovského Mikuláša a späť. Z dôvodu, že právny zástupca žalobcu nepredložil súdu listinné dôkazy preukazujúce jazdu osobným motorovým vozidlom, vrátane údajov z technického preukazu, bolo možné náhradu cestovného priznať v hodnote cestovného hromadným dopravným prostriedkom, t. j. vlakom v maximálnej výške 20 eur, obojsmerná vzdialenosť spolu 40 eur. Celková výška trov právneho zastúpenia predstavovala sumu 547,82 eur, spolu s náhradou súdneho poplatku 664,32 eur. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 88%, t. j. vo výške 584,60 eur, na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.