Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-253-2012.pdf
PDF · 93.21 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-11C/253/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, sudcom Mgr. Ivanom Kubínyim v právnej veci navrhvoateľky: L.. U. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. Y. XXXX/X, XXX XX N. - D. O., A. P.: X/ M. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. XXXX/ XX, D. O. D. S., X/ M. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. W. XXX/XX, D. O. D. S., X/ L.. W. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. U. M.G. XXXX/X, H., X/ L.. F. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. V. Č.. X, N., X/ M. Z., D.. X.X.XXXX, N. Ž., Ľ. XXXX/X, X/ L.. M. Z., D.. XX.XX.XXXX, N. U. C., M. D. N. XXX/X, X/ N. Z., D.. XX.X.XXXX, N. G. U. XXX, X/ Z. Z., D.. XX.X.XXXX, N. A. XXX, H. Č. N. - D. O., Y. XXXX/X, X/ S. Z., D.. XX.X.XXXX, N. N. A. XXX, H. Č. N. - D. O., Y. XXXX/X, XX/ F. O., D.. XX.XX.XXXX, N. R. A., C. XXX, XX/ H. Z., D.. X.X.XXXX, N. A., N. XXX/X, XX/ M. Z., D.. XX.X.XXXX, N. A., N. XXX/X, o zaplatenie 2.670,16 Eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Odporca 1/ je povinný zaplatiť navrhovateľke 667,54 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne za obdobie od 1.6.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania 99,42 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto výroku rozsudku.
II. Odporca 2/ je povinný zaplatiť navrhovateľke 667,54 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne za obdobie od 1.6.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania 99,42 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto výroku rozsudku.
III. Odporca 3/ je povinný zaplatiť navrhovateľke 667,54 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne za obdobie od 1.6.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania 99,42 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto výroku rozsudku.
IV. Odporca 4/ je povinný zaplatiť navrhovateľke 667,54 Eur spolu s úrokom z omeškania 9,25 % ročne za obdobie od 1.6.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania 99,42 Eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto výroku rozsudku.
V. Vo zvyšku sa návrh zamieta.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa žalobou podanou dňa 3.8.2012 domáhala zaplatenia 2.670,16 € spolu s úrokom z omeškania 11 % ročne za obdobie od 27.08.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. K uvedenej povinnosti žiadala navrhovateľka zaviazať odporcov spoločne a nerozdielne. K dôvodom návrhu uviedla, že spolu s odporcami je dedičkou po neb. Š. Z. R.. XX.X.XXXX (poručiteľ) a predmetom doteraz neskončeného dedičského konania je i byt, za ktorý neboli od smrti poručiteľa platené platby spojené s jeho užívaním. V tejto súvislosti došlo až na realizáciu záložného práva zabezpečujúceho pohľadávku Spoločenstva 62 b.j. IČO 31 143 377 (spoločenstvo) zodpovedajúcu tomuto dlhu, a to formou predaja bytu v dobrovoľnej dražbe. Pred uskutočnením dražby však navrhovateľka dlh ako aj náklady spojené s dražbou zaplatila a od tejto bolo upustené. Navrhovateľka mala za to, že ňou zaplatený dlh bol dlhom
všetkých dedičov, a tak ich požiadala o náhradu zaplatených peňazí, zodpovedajúcu ich dedičským podielom. Z celkovo dvanástich ďalších dedičov jej okrem odporcov 1/ až 4/ všetci ostatní zodpovedajúcu náhradu uhradili. Napriek tejto skutočnosti navrhovateľka v priebehu konania navrhla, aby súd pripustil vstup do konania na stranu odporcov aj ostatným dedičov 5/ - 12/ (ktorí náhradu zaplatili), pretože mala za to, že dedičia tvoria nerozlučné procesné spoločenstvo podľa § 91 ods. 2 OSP a návrhu možno vyhovieť iba ak sú všetci dedičia účastníkmi konania.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podali odporcovia 1/ - 3/ odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu v celom rozsahu (aj voči odporcovi 4/).
Odporca 1/ s návrhom nesúhlasil, pretože nárok navrhovateľky nepovažoval za riadne podložený. Navrhovateľka nepredložila žiadnu faktúru ani doklad, z ktorého by bolo možné uplatnený nárok dovodiť. Výzvu na úhradu zaslanú v minulosti navrhovateľkou považoval za nedostatočnú.
Odporca 2/ s návrhom nesúhlasil z rovnakých dôvodov ako odporca 1/ a naviac uviedol, že vlastníkom bytu sa stane až právoplatným skončením dedičského konania, a tak dovtedy povinnosti vlastníka nemá. Poukázal i na neplatnosť dražby, pretože sa dražil majetok vedený na LV na nebohého a z toho dovodzoval zbytočnosť postupu navrhovateľky, ktorá pohľadávku vyrovnala.
Odporca 3/ s návrhom nesúhlasil. Nenamietal, že má podiel na dlhu za platby spojené s bytom. Už v rámci dedičského konania však nesúhlasil s ich výškou uplatnenou spoločenstvom. Podľa odporcu 3/ navrhovateľka nepostupovala správne keď dlh uhradila. Mala nechať dražbu prebehnúť a následne sa domáhať jej neplatnosti, čo je podľa odporcu 3/ správny postup i podľa rozhodnutí súdov, na ktoré zároveň poukázal. Odporca 3/ namietal tiež uplatnenú výšku úrokov z omeškania ako aj dátum začiatku omeškania.
Odporca 4/ sa k návrhu nevyjadril.
Odporcovia 5/, 6/, 7/, 11/ a 12/ vo svojom totožnom stanovisku k návrhu uviedli, že svoj podiel navrhovateľke už zaplatili, a tak nie sú ochotní platiť viac ako na nich pripadá.
Odporcovia 8/, 9/ a 10/ sa k návrhu nevyjadrili, na pojednávaní sa nezúčastnili. Návrh a predvolanie na pojednávanie im boli včas doručené, odročenie pojednávania nežiadali, preto súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti v súlade s § 101 ods. 2 OSP.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcov 1/, 2/, 3/, 6/, oboznámil zápisnicu z dedičského konania tunajšieho súdu 9D/199/2008 zo 6.3.2008, výpisy z KN, oznámenie o dobrovoľnej dražbe, oznámenie o upustení od dobrovoľnej dražby, vkladový lístok, predžalobné upomienky, e- mailovú komunikáciu z 8.4.2011, návrh na ustanovenie správcu, e-mailovú komunikáciu V. Z. s advokátkou navrhovateľky vrátane vyčíslenia pohľadávky spoločenstva, vyčíslenie dlhu predložené p. Stanovou, zmluvu o budúcej zmluve, výpočet správnosti výšky dlhu a zistil tento skutkový stav veci:
Nebolo medzi účastníkmi sporné a bolo zistené z dedičského konania, že účastníci sú dedičmi po neb. Š.H. Z. R.. XX.X.XXXX a dedičské konanie doposiaľ nie je skončené. Poručiteľ závet nezanechal a ako dedičia po poručiteľovi prichádzajú do úvahy jeho štyria súrodenci, resp. ich deti alebo potomkovia ich detí. Odporcovia 1/ a 2/ sú jedinými synovcami poručiteľa po bratovi poručiteľa M. a odporcovia 3/ a 4/ sú jedinými synovcami poručiteľa po bratovi poručiteľa A..
Z dedičského konania a listu vlastníctva bolo zistené, že predmetom dedičstva po poručiteľovi je i byt č. XX nachádzajúci sa vo vchode XX na 4. poschodí domu súp. č.XXXX postaveného na parc. „C“ č. XXXX v k.ú D. O. D. S. (byt). V katastri nehnuteľností je ako vlastník bytu naďalej vedený poručiteľ.
Nebolo v konaní sporné, že od smrti poručiteľa neboli spoločenstvu vlastníkov bytov hradené platby spojené s užívaním bytu. Z dedičského spisu bolo zistené, že spoločenstvo vlastníkov bytov prihlásilo takto vzniknutú pohľadávku (za obdobie od smrti poručiteľa) do dedičstva. Podľa vyčíslenia dlhu vykonaného spoločenstvom predstavovala výška dlhu k 30.6.2009 sumu 3.939 €. K tejto sume boli spoločenstvom pripočítané platby za 7/2009 a 8/2009 a takto vyčíslená pohľadávka spoločenstva mala
byť uspokojená realizáciou záložného práva. Pokiaľ odporca 1/ považoval výšku pohľadávky uhradenej navrhovateľkou za nesprávnu, bolo to práve preto, že k nej nepripočítal platby za 7/09 a 8/09.
Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe bolo zistené, že na predaj bytu bola na návrh spoločenstva realizujúceho zákonné záložné právo podľa §15 ods.1 Zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov vyhlásená dobrovoľná dražba bytu, ktorá sa mala uskutočniť 28.08.2009.
Z oznámenia o upustení od dobrovoľnej dražby bolo zistené, že od vyhlásenej dražby bolo upustené, pretože na účet dražobníka bola zložená suma zodpovedajúca pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov dražby. Uvedená suma predstavovala podľa vyúčtovania nákladov dražby z 31.8.2009 pohľadávku s príslušenstvom 4.253,74 € a náklady dražby 1.086,64 €, teda celkom 5.340,38 €.
Z potvrdenky o vklade hotovosti predloženej navrhovateľkou bolo zistené, že sumu 5.340,38 € zložila na účet dražobníka (spoločnosti vykonávajúce dražbu) navrhovateľka, a to dňa 26.8.2009.
Výzvami z 31.3.2011 doručovanými doporučene vyzvala navrhovateľka odporcov 1/ - 4/, každého osobitne, na zaplatenie podielu na ňou vyplatenej pohľadávke, a to vo výške 667,54 €. Uviedla, že pokiaľ nebude uvedená suma zaplatená, uplatní právo žalobou najneskôr do 31.5.2011. Zaplatenie požadovanej čiastky preukázané nebolo.
Medzi navrhovateľkou a odporcami 5/ - 12/ nebolo sporné, že títo svoj diel na dlhu navrhovateľke uhradili.
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka (OZ), dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 475 ods. 1 OZ, ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roku pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.
Podľa § 475 ods. 2 OZ, ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
Podľa § 139 ods. 1 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Podľa § 511 ods. 1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.
Podľa § 511 ods. 3 OZ, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.
Z vykonaného dokazovania bolo teda zistené, že navrhovateľka ako jedna z dedičov poručiteľa uhradila pohľadávku, ktorá vznikla výlučne po smrti poručiteľa v súvislosti s bytom patriacim do dedičstva, pričom dedičské konanie doposiaľ nebolo skončené.
Uvedený skutkový stav je potom rozhodujúci pre právne posúdenie navrhovateľkou uplatneného nároku. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Predmetný byt je tak od okamžiku smrti poručiteľa v podielovom spoluvlastníctve jeho dedičov. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že dedičské konanie doposiaľ neskončilo, a dokonca ani to, že po jeho skončení nemusia byť dedičmi bytu všetci dedičia. Dedičské konanie síce môže usporiadať vzájomné vzťahy dedičov rôzne, no až do jeho skončenia nemožno mať za to, že je tu právne vákuum v otázke vlastníckych práv k predmetom dedičstva. Práva a povinnosti vlastníka musia mať svojho nositeľa. Pre absenciu inej úpravy vlastníckych pomerov k bytu založenú rozhodnutím v dedičskej veci, je potrebné až do jej skončenia považovať za nositeľov vlastníckych práv a povinností všetkých dedičov ako spoluvlastníkov s výškou
podielov zodpovedajúcou ich dedičským podielom. V prípade odporcov 1/ až 4/ tak predstavujú ich podiely 1/8. Vzhľadom na to, že pohľadávka vznikla až po smrti poručiteľa, niet dôvod ju riešiť ako jeho dlh (§ 470 OZ) a jedná sa výlučne o nárok voči spoluvlastníkom bytu bez ohľadu na dedičstvo. Ako vyplýva z citovaného § 139 ods. 1 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. Pretože sa pohľadávka na nezaplatených platbách súvisiacich s vlastníctvom bytu týka tohto bytu, sú jeho spoluvlastníci k jej úhrade povinní spoločne a nerozdielne. Zaplatenie celého dlhu mohlo byť teda požadované, a aj poskytnuté iba jedným zo spoluvlastníkov (§ 511 ods. 1 OZ), k čomu v skutočnosti i došlo, keď navrhovateľka dlh voči spoločenstvu aj s príslušenstvom uhradila. Pretože však úhrada celého dlhu presahovala podiel na dlhu na ňu pripadajúci vznikol jej voči ostatným spoluvlastníkom nárok na náhradu, a to podľa výšky ich podielov (citované ustanovenie § 511 ods. 3). Z navrhovateľkou uhradenej pohľadávky v celkovej výške 5.340,38 € tak časť zodpovedajúca spoluvlastníckemu podielu odporcu 1/ až 4/ v rozsahu 1/8 predstavuje 667,54 € na každého. Pretože odporcovia 1/ až 4/ nepreukázali, že svoj diel dlhu v uvedenej výške navrhovateľke nahradili, súd im túto povinnosť uložil. Každému z odporcov 1/ - 4/ uložil súd zaplatiť výlučne iba na neho pripadajúcu časť dlhu, pretože iba v tomto rozsahu dovoľuje požadovať náhradu citované ustanovenie § 511 ods. 3 OZ. Pre ich spoločné a nerozdielne zaviazanie preto nebol dôvod.
Námietky odporcov 1/ - 3/ považoval súd za nedôvodné. Ako bolo uvedené, zákon výslovne stanoví, že dedič sa stáva vlastníkom okamžikom smrti poručiteľa a nie až dedičským rozhodnutím. Čo sa týka spochybňovanej výšky pohľadávky spoločenstva, túto považoval súd za dostatočne preukázanú vyčísleniami spoločenstva. Obrana odporcov 1/ - 3/ spochybňujúca správnosť výšky pohľadávky sa naviac javí ako účelová, keď z výpovedí odporcu 2/ a 3/ bolo zistené, že v rámci dedičského konanie pohľadávku spoločenstva uznávali. Odporcami 1/ - 3/ preferované napadnutie dražby po jej vykonaní, nemožno v danej situácii považovať za vhodné opatrenia na zachovanie vlastníckeho práva k bytu. Dedičom bolo totiž zrejmé, že sa platby spoločenstvu neuhrádzajú, teda že tu dlh musí existovať. Nechať s touto vedomosťou prebehnúť dražbu a spoliehať, že bude neplatná je skôr špekulácia ako zodpovedný prístup vlastníka. Napokon odkladanie úhrady dlhu voči spoločenstvu až do skončenia dedičského konania, ako to preferovali odporcovia 1/ - 3/ je priame porušovanie povinností vlastníka bytu a prenášanie svojich povinností na ostatných členov spoločenstva. Naopak v súlade s právom uplatnilo spoločenstvo svoje nároky realizáciou záložného práva a v súlade s právom navrhovateľka spoločný dlh účastníkov v celom rozsahu zaplatila.
O úroku z omeškania rozhodol súd podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom v čase vzniku omeškania (1.6.2011),výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (v tom čase 1,25 % ročne).
Splatnosť náhrady požadovanej od odporcu 1/ - 4/ stanovila navrhovateľka vo svojich výzvach na 31.5.2011. Omeškanie teda vzniklo v deň nasledujúci, od ktorého patrí navrhovateľke úrok z omeškania, a to vo výške podľa citovaných predpisov, teda 9,25 % ročne. Voči odporcom 5/ - 12/ a v úroku z omeškania prevyšujúcom priznanú časť súd návrh zamietol. Odporcovia 5/ - 12/ svoj podiel na dlhu navrhovateľke zaplatili. Úrok z omeškania nad priznaný rozsah bol uplatnený za obdobie, v ktorom odporcovia 1/ - 4/ ešte neboli v omeškaní a jeho výška presahovala uvedenú zákonom dovolenú hranicu.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. l O.s.p., podľa ktorého patrí úspešnej navrhovateľke náhrada trov konania proti neúspešným odporcom. Vzhľadom na povahu priznanej istiny ako výlučnej povinnosti každého z odporcov 1/ - 4/ priznal súd I náhradu trov konania, teda príslušenstvo istiny, ako výlučný nárok voči každému z nich, a to v rozsahu 1 celkových trov konania navrhovateľky. Trovy konania pozostávajú z:
- odmeny za 2 úkony právnej pomoci po 111,21 € (prevzatie zastúpenia v r. 2012, podanie návrhu v r. 2012),
- režijného paušálu 2 x 7,63 Eur za 2 úkony v roku 2012,
- súdneho poplatku 160 Eur z návrhu na začatie konania.
O výške náhrady trov právneho zastúpenia rozhodol súd podľa Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách trov advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej Vyhláška). O odmene podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b) Vyhlášky. O režijnom paušále podľa § 16 ods. 3.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nové Mesto nad Váhom.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Pokiaľ si účastníci nesplnia povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže sa oprávnený domáhať jej splnenia od povinného prostredníctvom exekúcie.