Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15CoE-232-2013.pdf
PDF · 77.1 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/232/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44518684, proti povinným: 1/ H. Ž., D.. XX.XX.XXXX, C. Č.. XX/X, XXX XX G.Š. V. X/ Y. Ž., D.. XX.XX.XXXX, C. Č.. XX/X, XXX XX G., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II. č.k. 34Er/1364/2003-19 zo dňa 26.02.2013 takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa priznal trovy exekúcie vo výške 45,87 eur pôvodne poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Zahorjanovi, Čajakova 1, 040 01 Košice.
V odôvodnení uviedol, že uznesením sp.zn. 34Er/1364/2003-12 zo dňa 16.02.2011 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora JUDr. Miroslava Zahorjana a vykonaním exekúcie vedenej na Okresnom súde Košice II. sp.zn. 34Er/1364/2003 poveril súdneho exekútora JUDr. Bartolomeja Jakubčáka. Dňa 20.02.2013 súdny exekútor JUDr. Miroslav Zahorjan predložil prvostupňovému súdu vyčíslenie svojich exekučných trov vo výške 90,83 eur s pripočítaním príslušnej sumy DPH.
O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ustanovenia § 196 a § 200 ods.1 Exekučného poriadku spolu s ustanovením § 3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). Uviedol, že v zmysle ustanovenia § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30.apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. V uznesení uviedol špecifikáciu trov exekúcie tak ako ich uviedol súdny exekútor vo svojom návrhu.
Súd prvého stupňa priznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v súlade s ustanovením § 14 ods.1 až ods.3, § 15 ods.1, § 22 ods.1 a ods.2, § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., avšak keďže mal preukázané, že niektoré úkony súdneho exekútora bezprostredne nesmerujú k uspokojeniu pohľadávky oprávneného a zároveň, že súdny exekútor si uplatňoval odmenu za niektoré úkony exekučnej činnosti duplicitne, že náklady za kancelárske potreby sú administratívnymi výdavkami, ktoré sú v zmysle § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora a zároveň nezistil, že by súdny exekútor absolvoval pracovnú cestu, pri ktorej by použil motorové vozidlo, priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej sume 45,87 eur. Súd posudzoval otázku, kto by mal súdnemu exekútorovi uhradiť priznané trovy exekúcie. Vo všeobecnosti platí trovy exekúcie povinný, v zákonom stanovených prípadoch však hradí tieto trovy oprávnený. Súd v uznesení nerozhodol, kto bude trovy pôvodného exekútora platiť, len určil ich výšku s odôvodnením, že v súčasnosti nie je známy výsledok exekúcie. Vzhľadom na uvedené budú trovy exekúcie pôvodného exekútora uhradené z výťažku exekúcie č. Ex 447/2003.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený z dôvodu ustanovenia § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. V odvolaní uviedol, že aj napriek tomu, že sa stotožňuje s výrokom napadnutého uznesenia, poukazuje na to, že priznanie trov za poštovné vo výške 8,35 eur z dôvodu, že oprávnený preberal každé upovedomenie a korešpondenciu u súdneho exekútora osobne. Oprávnený naviac namieta, že vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie je administratívny úkon, ktorý nesmeruje bezprostredne k uspokojeniu pohľadávky oprávneného, a preto súdnemu exekútorovi odmena za tento úkon nepatrí. Ďalšia odvolacia námietka oprávneného sa týka priznania odmeny pre súdneho exekútora za úkony - vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, vypracovanie príkazu na začatie a vypracovanie exekučného príkazu (mzda) z dôvodu, že súdny exekútor mal byť za každý z týchto úkonov odmenený paušálnou sumou vo výške 3,32 eur a nie hodnotou vo výške 6,64 eur. Oprávnený v odvolaní žiada, aby súd preveril, či si súdny exekútor z vymoženého peňažného nároku ponechal na svojom účte prostriedky na odmenu. Záverom odvolania oprávnený navrhuje, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.
Súdny exekútor ani povinní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. O odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, zákonný sudca v zmysle ustanovenia § 374 ods.4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je čiastočne dôvodné.
Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa čl. 46 ods.1 ústavy SR (uverejnenej pod č. 460/92 Z.z., v znení neskorších ústavných zákonov), čl. č. 36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/91 Z.z.) a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č. 209/92 Z.z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
Podľa ustanovenia § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.08.2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa ustanovenia § 200 ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.08.2005, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ustanovenia § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v exekučných konaniach začatých do 30.apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
K odvolacej námietke oprávneného týkajúcej sa priznania trov za poštovné, odvolací súd konštatuje, že uvedená námietka je opodstatnená. Ak zákonodarca hovorí o potrebe nahradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie a trovy potrebné na účelné vymáhanie nároku, potom odvolací súd musí konštatovať, že súdnym exekútorom vyúčtované a prvostupňovým súdom priznané trovy exekúcie v časti týkajúcej sa náhrady hotových výdavkov - poštových nákladov, nie sú pokiaľ ide o analýzu ich účelnosti, vysvetlené dôkladne a pre účastníka zrozumiteľne. Podmienka účelnosti sa vzťahuje na trovy exekúcie ako také a teda aj na hotové výdavky, ktoré súdny exekútor v priebehu exekúcie preukázateľne mal. Preto je chybou, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení konkrétne nevymenoval a ani bližšie nešpecifikoval z akých jednotlivých položiek pozostáva náhrada poštovných výdavkov súdneho exekútora, ktoré ako náhradu hotových výdavkov súdnemu exekútorovi priznal v sume 8,35 eur. Prvostupňový súd teda účastníkovi exekučného konania vôbec nevysvetlil napríklad to, čo bolo obsahom poštových zásielok a kde boli doručované.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného týkajúcu sa priznania odmeny za vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie v sume 6,64 eur, ako odmeny určenej v závislosti od času stráveného vykonaním tohto úkonu (v tomto prípade v trvaní 3 hodiny), odvolací súd k tejto uvádza, že táto námietka spočívajúca v nesúhlase oprávneného s takto priznanou odmenou pre súdneho exekútora, je dôvodná. Zákon č. 233/1995 Z.z. je právna norma, ktorá komplexným spôsobom upravuje okrem iného aj podmienky začatia exekučného konania, priebeh vykonávania exekúcie, špecifikuje jednotlivé spôsoby jej výkonu, postavenie oprávneného a povinného, ich súčinnosť počas výkonu exekúcie, rieši otázku náhrady trov exekúcie atď. Táto zákonná úprava je dostatočná, a preto ak oprávnený uzavrel so súdnym exekútorom zmluvu upravujúcu okrem iného práva a povinnosti zmluvných strán alebo výšku zmluvnej odmeny exekútora, odvolací súd tento krok hodnotí ako krok, ktorý bol dobrovoľný a bol nad rámec zákonnej úpravy, ale v konečnom dôsledku žiadnym spôsobom neprispel k účelnému vymáhaniu nároku oprávneného, a preto aj vyúčtovanie odmeny za takýto úkon hodnotí odvolací súd ako neracionálne, a teda neodôvodniteľné.
K námietke oprávneného, ktorou tento spochybňuje priznanie odmeny súdnemu exekútorovi za úkony
- vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie v hodnote úkonu 6,64 eur, vypracovanie príkazu na začatie exekúcie v hodnote úkonu 6,64 eur a vypracovanie exekučného príkazu v hodnote úkonu 6,64 eur a vypracovanie exekučného príkazu v hodnote 6,64 eur, z hľadiska času strávených nad ich vykonaním, odvolací súd uvádza, že táto námietka je namieste. Ak vyhláška č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2008 v ust. § 15 ods.1 taxatívne vymenúva, ktoré úkony súdneho exekútora budú odmeňované jednotnou cenou vo výške 3,32 eur, potom je potrebné sa zamyslieť, ak by bolo racionálne priznanie odmeny za vykonanie hore uvedených úkonov z hľadiska času nad nimi stráveným, vyvstáva tu otázka, akú činnosť by musel súdny exekútor vykonať v rámci úkonov - doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie a doručenie exekučného príkazu, aby za tieto úkony mohol byť odmenený paušálne. Odvolací súd je preto toho názoru, že odmenenie súdneho exekútora za uvedené úkony podľa § 14 ods.1 písm.a/ v nadväznosti na § 14 ods.2 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., v znení do 30.04.2008 nebolo v tomto prípade správne.
K žiadosti oprávneného, aby súd preveril, či si súdny exekútor z vymoženého peňažného nároku ponechal na svojom účte prostriedky na odmenu, odvolací súd dodáva, že úlohou súdu je posúdiť účelnosť a opodstatnenosť súdnym exekútorom uplatnených trov exekúcie zahŕňajúcich aj odmenu pre súdneho exekútora a o týchto trovách následne rozhodnúť, ale rozhodne mu neprislúcha oprávnenie zisťovať, či si súdny exekútor sumu vymoženú v exekúcii pre oprávneného alebo jej časť ponechal, prípadne z akého dôvodu. Súdny exekútor má nárok na odmenu len v takej výške, v akej mu je priznaná súdom.
Na základe uvedených faktov je zrejmé, že odôvodnenie napadnutého uznesenia, aj keď len v časti, ale nezodpovedá požiadavkám riadneho odôvodnenia a má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia pre nedostatok dôvodov, a preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Povinnosťou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov exekúcie, pri podrobnom oboznámení sa s exekučným spisom, z ktorého je zrejmé, ktoré trovy exekúcie možno chápať ako trovy potrebné na účelné vymáhanie nároku oprávneného a ktoré takto chápať nemožno, tak, aby jeho rozhodnutie bolo v súlade s vysloveným právnym názorom, aby bolo riadne odôvodnené, a teda preskúmateľné.
Preto odvolací súd zrušuje napadnuté uznesenie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu podľa ust. § 221 ods.1 písm.h/ O.s.p. a v rozsahu tohto zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa opätovne rozhodne o náhrade trov exekúcie, a to v zmysle vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.mája 2011).
Vo veci rozhodol senát pomerom hlasov 3:0
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.