Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/52/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovič v právnej veci žalobcu: B.. Z. G., E.. XX.XX.XXXX, I. B. XXXX/X, XXX XX D., zast. Advokátska kancelária Marko, s. r. o., Gróbska 19, 900 27 Bernolákovo, IČO: 36 860 646, proti žalovanému: Pozemné stavby SC, s. r. o., Mliekárenská 1, 821 09 Bratislava, IČO: 43 871 437, zast. KASATKIN & PARTNERS s. r. o., Záhradnícka 29, 811 07 Bratislava, IČO: 47 255 021, o určenie neplatnosti uznesení valných zhromaždení, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -548 zo dňa 22.09.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -548 zo dňa 22.09.2020 potvrdzuje.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Rozhodol tak s poukazom na ust. , , , , , (ďalej len „“), , , (ďalej len „“). Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 15.06.2017 domáha, aby súd určil, že uznesenia č. 1, č. 4 a č. 5 prijaté dňa 02.12.2016 a uznesenia č. 1, č. 2 a č. 3 prijaté dňa 15.03.2017 valným zhromaždením spoločnosti Pozemné stavby SC, s.r.o., IČO: 43 871 437, sú neplatné. V žalobe žalobca uviedol, že je spoločníkom žalovaného, ktorý sa podieľa na základom imaní spoločnosti vkladom vo výške 3.320 eur, ktorý je splatený v plnom rozsahu. Žalobcovi teda patrí obchodný podiel vo výške 50 %. Žalobca bol rovnako aj konateľom žalovaného a bol odvolaný z funkcie konateľa ku dňu 15.03.2017, o čom sa však žalobca dozvedel až dňa 19.04.2017. Žalobca sa domáha vyslovenia neplatnosti uvedených uznesení valných zhromaždení z dôvodu, že: nebol dodržaný postup pre zvolávanie valných zhromaždení určených zákonom a spoločenskou zmluvou; valné zhromaždenie zo dňa 02.12.2016 sa v sídle žalovaného nekonalo a spoločníci, ktorí sa zúčastnili na valnom zhromaždení zo dňa 15.03.2017 nemali dostatok hlasov k tomu, aby bez účasti žalobcu mohli spôsobiť platné prijatie akéhokoľvek uznesenia valného zhromaždenia toto valné zhromaždenie zo dňa 15.03.2017 nebolo bez účasti žalobcu ani uznášaniaschopné.

Žalovaný v písomnom podaní doručenom súdu dňa 23.08.2017 označil tvrdenia žalobcu za nepravdivé. Celý obsah valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 02.12.2016 bol výsledkom predchádzajúcich rokovaní a dohôd medzi žalobcom a B.. Č., žalobca vedel, čo je obsahom zápisnice z valného zhromaždenia. Poukázal na to, že žalobca nepodal žalobu v zákonnej lehote, z dôvodu ktorého sú uznesenia prijaté na tomto valnom zhromaždení platné. Ďalej uviedol, že valné zhromaždenie zo dňa 15.03.2017 bolo zvolané riadne a včas, bolo uznášaniaschopné, uznesenia boli prijaté potrebnou väčšinou a tieto neboli v rozpore so zákonom ani s platnou spoločenskou zmluvou žalovaného, pričom tieto sa žiadnym spôsobom nedotkli práv žalobcu. Dokonca sám žalobca odobril svojím podpisom úhradu faktúr vystavených advokátskou kanceláriou za vypracovanie podkladov na obe valné zhromaždenia žalovaného. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť a priznať tomuto nárok na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že žaloba nie je dôvodná. V prvom rade sa súd zaoberal valným zhromaždením žalovaného zo dňa 02.12.2016, pri ktorom žalobca namieta platnosť uznesení č. 1, č. 4 a č. 5. Zastával názor, že zo strany žalobcu nebola zachovaná trojmesačná prekluzívna lehota v zmysle , na lehotu ktorú je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti. Žalobca v konaní tvrdil, že o všetkých prijatých uzneseniach, ktorých neplatnosti sa domáha, sa dozvedel až dňa 19.04.2017. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že o tom, že valné zhromaždenie sa konalo dňa 02.12.2016, žalobca jednoznačne musel vedieť, keďže je nesporné, že v advokátskej kancelárii Weis & Partners s.r.o. nepochybne podpísal zápisnicu z konania valného zhromaždenia spoločnosti žalovaného zo dňa 02.12.2016. Z uvedeného dôvodu, keďže žalobca v advokátskej kancelárii podpísal listinu označenú ako zápisnica z valného zhromaždenia zo dňa 02.12.2016 (bez ohľadu na jej obsah), musel mať už len vzhľadom na označenie (názov) tejto listiny vedomosť, že v daný deň malo prebehnúť valné zhromaždenie. Pokiaľ by teda na toto valné zhromaždenie nebol riadne pozvaný (nebola mu doručená pozvánka), resp. toto zhromaždenie by riadne neprebehlo, tak vzhľadom na to, že podpísal predmetnú zápisnicu, kde hneď na prvej strane je jednoznačne uvedené, že ide o zápisnicu z valného zhromaždenia zo dňa 02.12.2016 konaného v mieste sídla spoločnosti žalovaného (toto označenie zápisnice nebolo sporné), tak už dňa 02.12.2016, kedy danú listinu podpísal, mu boli známe domnelé nedostatky týkajúce sa spôsobu zvolávania valného zhromaždenia a jeho priebehu. Z uvedeného potom vyplýva, že prekluzívna lehota žalobcovi nepochybne začala plynúť už počnúc dňom 03.12.2016 (nasledujúci deň po dni, kedy podpísal zápisnicu a dozvedel sa o dôvodoch, pre ktoré sa domáha určenia neplatnosti uznesení), kedy na jeho strane nastala objektívna možnosť vykonania práva po prvý raz a táto prekluzívna lehota uplynula dňa 03.03.2017. Nie je totiž vylúčené, aby začiatok plynutia lehoty na podanie žaloby v prípade zvolania valného zhromaždenia pripadol na deň, kedy sa valné zhromaždenie konalo, ak sa o uznesení oprávnený v tento deň mohol alebo musel dozvedieť. Žalobca tak mohol podať žalobu najskôr najbližší pracovný deň po konaní valného zhromaždenia o neplatnosť všetkých rozhodnutí, prijatých na tomto valnom zhromaždení, o konaní ktorého mal vedomosť. Disponovanie samotnou zápisnicou z valného zhromaždenia nie je nevyhnutným predpokladom podania žaloby o neplatnosť rozhodnutí, ktoré boli na ňom prijaté. Zároveň súd poukázal na to, že žalobca ako konateľ a spoločník (navyše pôsobiaci vo viacerých spoločnostiach, a to dlhodobo) bol povinný vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti. Najmä bol povinný zaobstarať si všetky informácie, týkajúce sa predmetu rozhodovania, a najmä sa riadne oboznamovať s listinami a dokumentmi týkajúcimi sa valného zhromaždenia a zaobstarať si uznesenia prijaté valným zhromaždením. Neplnenie si týchto povinností však nie je možné nahradzovať súdnym rozhodnutím. Z uvedeného potom vyplýva, že dňom nasledujúcim po dni konania valného zhromaždenia, t.j. dňom 03.12.2016, začala žalobcovi plynúť hmotnoprávna prekluzívna lehota na podanie návrhu na vyslovenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, táto lehota márne uplynula 03.03.2017, a keďže žaloba bola súdu doručená až dňa 15.06.2017, žalobe nebolo v tejto časti možné vyhovieť už len z tohto dôvodu. Nad rámec uvedeného súd poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané ani to, že by žalobca nebol riadne pozvaný na valné zhromaždenie a že by žalobca nevedel, že sa v daný deň valné zhromaždenie má konať. Zo Znaleckého posudku č. 60/2018 vypracovaného súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity dňa 15.03.2018 pre zadávateľa B.. A. Č., Z.., A. jednoznačne vyplynulo, že podpis na pozvánke môže byť podpisom žalobcu (resp. znalec nevylúčil ani nepotvrdil tento podpis žalobcu) a v konaní nebolo preukázané, že by žalobcovi bola táto pozvánka iba „podstrčená“ na podpis v rýchlosti pri podpisovaní dokumentov v advokátskej kancelárii, resp. pri podpise iných dokumentov v sídle spoločnosti (tak ako to tvrdil žalobca) a navyše nebola preukázaná ani existencia časovej tiesne na strane žalobcu pri podpisovaní dokumentov v sídle spoločnosti žalovaného ani v advokátskej kancelárii. Tvrdenie žalobcu, že pri podpisovaní listín (či už ide o pozvánku na valné zhromaždenie alebo zápisnicu z

valného zhromaždenia konaného dňa 02.12.2016) sa neoboznamoval s ich obsahom a že dôveroval B.. A. Č., súd považoval za účelové a v rozpore so základnými povinnosťami žalobcu ako štatutárneho orgánu spoločnosti. Žalobca pri zachovaní bežnej obozretnosti, ktorú je ako konateľ a spoločník povinný zachovávať, kedy sa predpokladá, že pri podpisovaní dokumentov sa vzhľadom na jeho postavenie štatutárneho orgánu spoločnosti oboznámi aspoň „zbežne“ s ich obsahom (táto obozretnosť sa vyžaduje dokonca aj u bežného čitateľa/spotrebiteľa), by jednoznačne musel zistiť akú listinu podpisuje. Napokon, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že došlo zo strany žalovaného k pozmeňovaniu obsahu predmetnej zápisnice, súd považoval v konaní za preukázané (výpoveďou JUDr. Petra Weisa, advokáta), že žalobca bol oboznámený s obsahom listín, ktoré dňa 02.12.2016 podpisoval v advokátskej kancelárii, boli mu vysvetlené jednotlivé postupy a bol mu poskytnutý čas na oboznámenie sa s obsahom podpisovaných listín. Napokon aj sám žalobca na pojednávaní konanom dňa 12.12.2019 potvrdil, že mal možnosť oboznámiť sa s obsahom listín, ktoré sa podpisovali v advokátskej kancelárii dňa 02.12.2016. Inter alia, v konaní nebolo preukázané ani to, že by zo strany žalovaného (resp. advokáta) došlo dodatočne k pozmeňovaniu obsahu zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 02.12.2016. Na základe uvedeného súd zhrnul, že nakoľko žalobca podal žalobu až po márnom uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty v zmysle ust. a tiež vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že by mu nebola doručená pozvánka na konanie valného zhromaždenia a nepreukázal ani pozmenenie ním namietanej zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 02.12.2016, žalobu bolo potrebné vo vzťahu k valnému zhromaždeniu zo dňa 02.12.2016, ako nedôvodnú zamietnuť. V druhom rade sa súd zaoberal valným zhromaždením žalovaného zo dňa 15.03.2017, pri ktorom žalobca namieta platnosť uznesení č. 1, č. 2 a č. 3. Súd konštatoval, že pri tomto valnom zhromaždení bola zachovaná lehota vyplývajúca z (žalobca sa o konaní valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 15.03.2017 dozvedel dňa 19.04.2017 a žaloba bola podaná dňa 15.06.2017). Žalobca namietal, že valné zhromaždenie zo dňa 15.03.2017 nebolo zvolané v súlade s a ani v súlade so spoločenskou zmluvou žalovaného. Žalobcovi nebol najmenej 15 dní pred dňom konania valného zhromaždenia oznámený termín a ani program valného zhromaždenia. Žalobcovi nebola doručená písomná pozvánka na konanie valného zhromaždenia, ktoré sa malo uskutočniť dňa 15.03.2017 a ani nebol inak upovedomený o konaní tohto valného zhromaždenia, čím bolo porušené jeho právo zúčastniť sa valného zhromaždenia a na tomto hlasovať. Súd sa však s touto argumentáciou žalobcu stotožniť nemohol, nakoľko táto je v príkrom rozpore so závermi Znaleckého posudku č. 60/2018 ako i v rozpore s ďalšími dôkazmi. Znalec v znaleckom posudku určil podpis žalobcu za pravý a to na nasledujúcich listinách: Oznámenie o zámere previesť obchodný podiel zo dňa 07.02.2017, Vzdanie sa predkupného práva zo dňa 21.02.2017, Pozvánka na valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného zo dňa 21.02.2017, Potvrdenie o prevzatí pozvánok na valné zhromaždenie zo dňa 21.02.2017. Z uvedeného vyplýva, že valné zhromaždenie zo dňa 15.03.2017 bolo zvolané v súlade s a v súlade so spoločenskou zmluvou žalovaného. Termín a program valného zhromaždenia určený na deň 15.03.2017 bol oznámený spoločníkom písomnou pozvánkou v lehote 15 dní pred dňom jej konania (skutočnosť ktorú osvedčuje písomná pozvánka zo dňa 21.02.2017 a písomné potvrdenie o prevzatí pozvánky zo dňa 21.02.2017 opatrené podpisom žalobcu), a teda žalobca bol riadne a včas upovedomený o konaní tohto valného zhromaždenia ako aj o jeho programe, čím nebolo porušené jeho právo zúčastniť sa valného zhromaždenia a na tomto hlasovať. Žalobca sa však valného zhromaždenia žalovaného dňa 15.03.2017 nezúčastnil, a teda nevyužil svoje hlasovacie právo, resp. ak by aj hlasovacie právo využil hlasovaním proti návrhom uznesení valného zhromaždenia, nič by to nezmenilo na prijatých uzneseniach, nakoľko žalobca v tom čase disponoval len 1/3 hlasov oproti 2/3 hlasov ostatných spoločníkov. Zo znaleckého posudku taktiež vyplynulo, že žalobca sa riadne a včas vzdal predkupného práva na prevzatie obchodného podielu iného spoločníka, a to B.. A. Č., na základe skutočnosti ktorej bol B.. A. Č. oprávnený nakladať so svojím obchodným podielom tak, že tento previedol na tretiu osobu, a to na spoločnosť BABOLAD LTD, so sídlom Prigkipissis Nte Tyras, 16, KARANTOKI BUILDING, 5th floor, Flat/Office 14, 1065 Nikózia (Nicosia), Cyprus, registračné číslo HE 363327 (uznesenie č. 2 valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 15.03.2017). Uvedené nemôže zmeniť ani dodatočná argumentácia žalobcu, že dňa 21.02.2017 sa nachádzal na Štrbskom Plese (ktorú neskôr zmenil a tvrdil, že od 17.02.2017 do 19.02.2017 bol ubytovaný v hoteli Urpín City Residence v Banskej Bystrici a následne od 19.02.2017 sa nachádzal na chate v Ždiari patriacej žalovanému), nakoľko boli jarné prázdniny, skutočnosť ktorú majú dosvedčiť kópie fotografií, ktoré založil do súdneho spisu. Tieto kópie fotografií však spoľahlivo nepreukazujú tvrdenia žalobcu. Napríklad pri jedinej fotografii relevantnej pre daný deň 21.02.2017 je uvedené miesto Vysoké Tatry a čas 12:30 hod., skutočnosť ktorá nedokazuje tvrdenia žalobcu, nakoľko okrem žalobcu a jeho priateľky nie je na fotografii zobrazené nič iné. Súd mal za to, že nie je vylúčené, že žalobca mohol listiny zo dňa 21.02.2017

podpísať v ranných hodinách a neskôr odcestovať na dovolenku. Vo vzťahu k uzneseniu č. 3 valného zhromaždenia žalovaného konaného dňa 15.03.2017 súd uvádza, že skutočnosť, že žalobca bol riadne odvolaný z funkcie konateľa žalovaného, nemôže byť chápané ako zásah do jeho práv, nakoľko je to oprávnenie valného zhromaždenia rozhodnúť o odvolaní konateľa. Vzhľadom na to, že žalobca v konaní nepreukázal ním tvrdené skutočnosti vo vzťahu ku konaniu valného zhromaždenia žalovaného dňa 15.03.2017, žalobu bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Súd žalovanému priznal právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky podľa , súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Namietal, že hoci súd uviedol obsah námietky žalobcu spočívajúcej v nelegitimite a neplatnosti právneho zastúpenia žalovaného z dôvodu zániku funkcie konateľa žalovaného, ktorého prostredníctvom bol právny zástupca žalovaného splnomocnený, žiadnym spôsobom sa s touto námietkou nevysporiadal, hoci súd skúma splnenie procesných podmienok počas celého konania. Plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi žalovaného bolo udelené prostredníctvom konateľa B.. A. Č., Z.., A., ktorý bol 50 %-ným spoločníkom žalovaného, avšak jeho účasť ako spoločníka zanikla prevedením celého jeho obchodného podielu na tretie osoby. Nakoľko v čase udelenia plnomocenstva na zastupovanie v tejto právnej veci už B.. A. Č., Z.., A. nemal žiaden obchodný podiel v spoločnosti žalovaného, mal za to, že jeho výkon funkcie konateľa skončil tak, ako to bolo dohodnuté spoločníkmi v spoločenskej zmluve, pričom žalovaný nemá žiadneho ďalšieho konateľa. Samotný zápis v obchodnom registri, resp. výpis z obchodného registra vo vzťahu k funkcii konateľa má výlučne deklaratórny, nie konštitutívny, charakter a s ohľadom na zmluvné dojednanie spoločníkov obsiahnuté v spoločenskej zmluve, funkcia konateľa u žalovaného nie je teda obsadená. Ďalej namietal, že súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom a nezaviazal žalovaného na predloženie originálov zápisníc z valných zhromaždení konaných dňa 02.12.2016 a 15.03.2017 za účelom podrobenia ich znaleckému skúmaniu grafickou diagnostikou. Výlučne z originálov je totiž možné zistiť, či ide o autentické dokumenty, alebo boli tieto dokumenty následne pozmeňované. Žalobca namietal aj nesprávne skutkové zistenia súdu. V tejto súvislosti poukazoval na to, že Znalecký posudok č. 60/2018 bol vyhotovený pre zadávateľa B.. A. Č., Z.., A., žalobca na jeho vypracovaní žiadnym spôsobom neparticipoval, a teda aj porovnávací materiál pre znalca zabezpečil výlučne B.. A. Č., Z.., A.. Žalobca tento porovnávací materiál žiadnym spôsobom neautorizoval, ani inak nepotvrdil pravosť svojich podpisov na porovnávacom materiáli a znalcom ani nebol požiadaný, aby pred ním vlastnoručne vyhotovil svoje podpisy. Preto považoval predmetný znalecký posudok za nedôveryhodný. Svedok O.. Z. R. nikde vo svojej výpovedi výslovne neuviedol, že by žalobcu on, alebo ktorýkoľvek iný zamestnanec A.K. Weis & Partners s.r.o., informoval o príprave a následne o celom obsahu plánovaného konania valných zhromaždení a už vôbec nie o tom najpodstatnejšom - o zmene hlasovacích práv v spoločnosti, ktorá sa ani nikde v programe údajného zasadnutia spoločnosti neuvádza ako samostatný bod programu a bola „zakomponovaná“ do bodu Rôzne. Žalobca mal za to, že svedecká výpoveď svedka O.. Z. R., na znenie ktorej sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku opiera, je v zásadnom rozpore s dobrými mravmi a s vôľou žalobcu - druhého konateľa spoločností, ktorých konateľov konanie v mene spoločnosti spoločenská zmluva upravovala, výlučne ako spoločné konanie v mene spoločnosti, osoba O.. Z. R. ako zastupujúceho právnika žalovaného a zároveň osoba, ktorá pripravovala písomné podklady ku konaniu údajného zasadnutia VZ spoločností žalobcu, ktorých zhotovenie si na základe svedeckej výpovede osobne u svedka objednal len jeden z konateľov spoločností. Za prípravu obsahovej, právnej a zákonnej stránky zhotovených listín a následný zápis zmien v spoločnostiach do obchodného registra nesie svedok priamu zodpovednosť. Svedok ako poverená osoba B.. Č. nepoužil žiaden postup uvedený v , , a zákona o advokácii. Následne v rozpore zo znením zákona o advokácii nedodržaním , pri dodržaní ktorého mal svedok upozorniť na neobvyklú obchodnú operáciu. Z výsluchu svedka A.. Y. J. vyplýva, že potvrdila, že porovnávací materiál predložil zadávateľ B.. A. Č., Z.., A. a že žalobca nebol vo veci skúmania pravosti jeho vlastných podpisov oslovený vôbec, teda ani za účelom vyhotovenia vlastnoručných podpisov pred znalcom alebo za účelom autorizácie predloženého porovnávacieho materiálu a nebola preverená autenticita písomností. Naopak, svedkyňa výslovne uviedla, že znalec neskúma pôvod listín s porovnávacím materiálom ani

hodnovernosť porovnávacieho materiálu. Z uvedených dôvodov nemá predmetný znalecký posudok žiadnu výpovednú hodnotu. Čo sa týka namietaného nesprávneho právneho posúdenia zo strany súdu, žalobca uviedol, že súd žalobu zamietol z dôvodu preklúzie práva žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti sporných uznesení valných zhromaždení, nakoľko vychádzal výlučne formálne z fikcie, že o konaní valných zhromaždení sa žalobca dozvedel, a teda pred začiatok plynutia prepadlej lehoty je rozhodujúci okamih konania valných zhromaždení. Tieto skutkové zistenia nie sú podľa názoru žalobcu správne a mal za to, že valné zhromaždenia neboli riadne zvolané a sú v zásadnom rozpore z platnými zákonmi SR aj zo znením „Úplného znenia spoločenskej zmluvy danej spoločnosti“ zo dňa 09.12.2013. Avšak žalobca napáda uznesenia, o ktorých obsahu sa dozvedel až ad post, a tieto nevyplývali zo žiadneho jemu preukázateľne doručeného dokladu od žalovaného alebo od ním poverenej tretej osoby. Ani svedok O.. Z. R. vo svojej výpovedi neuviedol, že by žalobcu on, alebo ktokoľvek iný, čoho by bol svedkom, informoval o sporných uzneseniach. Teda dozvedieť sa o nich žalobca mohol až na základe verejne dostupného obchodného registra - žalovaný nepreukázal, že by o nich žalobcu informoval. Výpis z obchodného registra zo dňa 19.04.2019 v bode XII. Iné právne skutočnosti, neuvádza žiadne ďalšie informácie, ktoré by poukazovali na závažné zmeny v spoločnosti, ako je napríklad obmedzenie „hlasovacích práv 50 %-ného spoločníka spoločnosti“, dané písomnosti boli vložené O.. Z. R. (podľa jeho vlastnej svedeckej výpovede) až dňa 15.12.2016 a to len do zbierky listín OR BA I, a to výlučne v elektronickej forme. Týmto spôsobom bol obídený , ods. 3 , a to neoverením podpisu predsedu VZ a zapisovateľa pred povinnou osobou ako je notár. Na obídenie zákona B.. A. Č.C. a O.. Z. R. si vybrali spôsob uznania podpisu za vlastný, ktoré konanie nie je v súlade zo zákonom. K zápisnici nepriložili návrhy a vyhlásenia predložené na valnom zhromaždení na prerokovanie, lebo také neexistovali. Prevedené zmeny uskutočnili bez vedomia druhého konateľa spoločnosti a spoločníka. K údajnému zasadnutiu VZ spoločnosti údajne konanému dňa 15.03.2017 žalobca uviedol, že na základe úplného znenia spoločenskej zmluvy spoločnosti a platných zákonov SR sa dané zhromaždenie ani nemohlo uskutočniť a nieto, že ešte vznikli zákonné (platné) uznesenia spoločnosti, a to z nasledovných dôvodov: (i) Nedodržanie postupu spoločníka pri predaji obchodných podielov: Spoločenská zmluva jednoznačne uvádza postup pri predaji obchodného podielu spoločníka - v článku 23 ods. 3. uvádza: Všetky oznámenia spoločnosti sa doručujú spoločníkom doporučene na ich posledne známu adresu. - žalobca neobdržal od spoločnosti žiadnu písomnosť, ktorá uvádzala vôľu spoločníka odpredať svoje obchodné podiely. Žalobcu ani osobne neoslovil spoločník s ponukou odkúpenia obchodných podielov. (ii) Nedodržanie postupu pri zvolaní VZ spoločnosti. Žalobca nebol upovedomený o konaní údajného zasadnutia VZ. (iii) Obsah zverejnených písomností v zbierke listín OR BA I a následne aj zverejnený je protizákonný a v rozpore s voľou žalobcu ako 50 %-ného spoločníka, ako aj s ustanoveniami a znením spoločenskej zmluvy spoločnosti. Zasadnutie VZ spoločnosti dňa 15.03.2017 nebolo uznášania schopné. Uznesenia, ktoré mali vzniknúť na konaní zasadnutia, sú neplatné. Úplné znenie spoločenskej zmluvy, ako aj jednoznačne uvádzajú spôsoby pri zvolávaní zasadnutia VZ, prevode obchodného podielu spoločníka, kedy je VZ uznášania schopné a jasne poukazuje na právo hlasovania, či neplatnosť hlasov spoločníka, o prevode obchodného podielu ktorého sa hlasuje (, 126 uvádza, že splnomocnenec spoločníka nesmie byť konateľom spoločnosti). Znenie zápisnice údajného zasadnutia VZ spoločnosti uvádza, že splnomocnenec za spoločnosť Benzinol Slovakia s.r.o. je konateľom danej spoločnosti. Odkázal na . Uznesenia obsiahnuté v znení zápisníc z VZ zo dňa 15.03.2017 a následne protizákonne bez vedomia B.. Z. G., obsiahnuté v úplnom znení spoločenskej zmluvy z 23.05.2017, ktorých znenie podpisoval konateľ spoločnosti, ktorý zostal konateľom svojvoľne, sú v zásadnom rozpore s voľou žalobcu a najmä v hrubom rozpore so znením spoločenskej zmluvy. Namietal, že nie je pravda, že by obsah rozporovaných uznesení valného zhromaždenia bol vždy irelevantný a jedinou podstatou skutočnosťou má byť okamih, kedy sa spoločník o konaní valného zhromaždenia dozvie. Ak spoločník prišiel o vzájomne vyvážené hlasovacie práva, hoci má stále 50 %- ný obchodný podiel a táto zmena sa neudiala spoločenskou zmluvou stanoveným spôsobom, t.j. že o nej hlasovali a aj ju odhlasovali spoločníci tak, ako bolo dohodnuté v spoločenskej zmluve, potom je tento obsah uznesenia jednoznačne podstatný. Bod 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku, hoci je v ňom výslovne uvedené, že ide nad rámec vyššie uvedeného odôvodnenia, považoval za porušenie zásady nepreukazovania negatívnej skutočnosti. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 28.12.2020. Uviedol, že žalobcom vznesená námietka nelegitimity a neplatnosti právneho zastúpenia žalovaného nemá žiadny

zásadný a podstatný význam pre rozhodovanie o podstate tejto právnej veci. K námietke žalobcu, že súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy a nezaviazal žalovaného na predloženie originálov zápisníc z valných zhromaždení dňa 02.12.2016 a 15.03.2017 žalovaný poukázal na to, že súd v rozsudku uviedol, z akého dôvodu tento dôkaz nevykonal. Žalovaný zároveň mal za to, že jednoznačne preukázal, že originály listín mu boli zadržané a odňaté orgánmi činnými v trestnom konaní, a teda týmito listinami nedisponuje. Ďalej poukázal na to, že žalobca tvrdí, že podpisoval inú verziu s iným obsahom zápisnice z valného zhromaždenia dňa 02.12.2016. Takúto verziu listiny však žalobca do súdneho spisu nepredložil a ani ju žiadnym spôsobom neoznačil kde by sa mala nachádzať, pretože taká listina ani neexistuje a toto tvrdenie ostáva v rovine účelových fabulácii zo strany žalobcu. Tvrdenú neplatnosť uznesení valného zhromaždenia zo dňa 02.12.2016 žalobca napadol až žalobou doručenou súdu dňa 15.06.2017, t.j. po márnom uplynutí 3-mesačnej zákonom stanovenej lehoty od konania valného zhromaždenia, jeho právo zaniklo a uznesenia valného zhromaždenia zo dňa 02.12.2016 sú platné. Podľa žalovaného vo vzťahu k Znaleckému posudku č. 60/2018 nie sú žiadne pochybnosti, záver Znaleckého posudku č. 60/2018 je jednoznačný. Nesúhlasil s námietkou žalobcu ohľadne výpovede svedka O.. Z. R. a k tejto svedeckej výpovedi uviedol, že svedok ako advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou a v súlade s právnymi predpismi. O.. Z. R. bol aj súdom poučený o jeho povinnostiach, ktoré ako svedok má. Nie je teda zrejmé, na podklade akých skutočností si žalobca sám vyhodnotil, že výpoveď svedka bola účelová a zavádzajúca len preto, že mu táto výpoveď nevyhovuje a nezodpovedá jeho verzii, ktorú sa snaží súdu podsunúť. Podotkol, že žalobca nepredložil do konania dôkaz, ktorý by dokazoval, že nemal úmysel znížiť svoje hlasovacie práva z 50 % na 33,33 %. Žalovaný uviedol, že valného zhromaždenia na deň 02.12.2016 sa žalobca osobne zúčastnil a bol oboznámený s jednotlivými uzneseniami predostretými na valnom zhromaždení, za ktorých schválenie aj hlasoval. Žiadna iná verzia zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 02.12.2016 nebola vyhotovená. Jedinou verziou je tá, ktorú žalobca podpísal a do súčasnosti nepodložil svoje obvinenia žiadnymi dôkazmi. Vo vzťahu k valnému zhromaždeniu konanému dňa 15.03.2017 uviedol, že z dokumentov predložených v konaní jednoznačne vyplynulo, že žalobca bol riadne a včas upovedomený o konaní valného zhromaždenia a taktiež prevzal oznámenie B.. A. Č. o zámere previesť obchodný podiel v spoločnosti žalovaného, svojho predkupného práva sa vzdal podaním zo dňa 21.02.2017, všetky podpisy žalobcu boli znalkyňou určené ako pravé. Z uvedeného vyplýva, že valné zhromaždenie zo dňa 15.03.2017 bolo zvolané v súlade s a v súlade so spoločenskou zmluvou žalovaného. Termín a program valného zhromaždenia určený na deň 15.03.2017 bol oznámený spoločníkom písomnou pozvánkou v lehote 15 dní pred dňom jej konania, žalobca bol riadne a včas upovedomený o konaní tohto valného zhromaždenia ako aj o jeho programe, čím nebolo porušené jeho právo zúčastniť sa valného zhromaždenia a na tomto hlasovať. Žalobca sa však valného zhromaždenia žalovaného dňa 15.03.2017 nezúčastnil, a teda nevyužil svoje hlasovacie právo. Navyše jeho osobná účasť na valnom zhromaždení nebola potrebná pre vykonanie zmien v spoločnosti žalovaného. Z uvedeného dôvodu považoval argumentáciu žalobcu vo vzťahu k tomuto valnému zhromaždeniu za neoprávnenú. Ohľadne začatia plynutia prekluzívnej lehoty od momentu, kedy sa žalobca mohol objektívne dozvedieť o zasadnutí valného zhromaždenia (bez ohľadu na jeho obsah) sa stotožnil so závermi súdu, nakoľko žalobca mal vedomosť o oboch valných zhromaždeniach už v predstihu (pred dátumom ich konania), právo na podanie návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia žalobcovi sa v tomto prípade s poukazom na odvíja od prijatia uznesenia valného zhromaždenia (nie od momentu, kedy sa žalobca údajne o obsahu uznesenia dozvedel) a toto právo žalobcovi zaniklo uplynutím troch mesiacov od prijatia uznesenia. Záverom sa žalovaný v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku. Nie sú dané odvolacie dôvody, žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku a zároveň zmeškal lehotu na uplatnenie práva vo vzťahu k prijatým uzneseniam na valnom zhromaždení dňa 02.12.2016. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním tvrdením skutočnostiam, v priebehu konania viackrát účelovo menil a prekrúcal svoju argumentáciu, v jeho tvrdeniach sú zásadné rozpory, sú vedome nepravdivé, za účelom prispôsobenia si situácie podľa dôkazov, ktoré súdu predložil žalovaný. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne a aby priznal žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.

4. Dňa 30.12.2020 bolo súdu doručené podanie žalovaného označené ako „Doplnenie vyjadrenia žalovaného“. K námietke žalobcu, že podľa čl. 11 bod 9 spoločenskej zmluvy spoločnosti žalovaného, funkcia konateľa spoločnosti, B.. A. Č., zanikla zánikom jeho účasti v spoločnosti prevedením celého vkladu na iné osoby, žalovaný uviedol, že v zmysle čl. 11 bod 9. spoločenskej zmluvy spoločnosti žalovaného však funkcia konateľa B.. Č. nezanikla automaticky, ale len v prípade, ak sa spoločníci nedohodli inak. Pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností doplnil svoje vyjadrenie, v rámci ktorého predložil

Dohodu spoločníkov podľa čl. 11 bod 9 spoločenskej zmluvy spoločnosti žalovaného, uzavretá medzi spoločníkom B.. A. Č. a spoločníkom BENZINOL SLOVAKIA s.r.o. dňa 13.03.2017, predmetom ktorej je zotrvanie konateľa B.. A. Č. vo funkcii aj po zániku jeho účasti ako spoločníka v spoločnosti žalovaného. Tento dokument bol v roku 2017 zaistený expozitúrou Bratislava NAKA Prezídia PZ, pod ČVS: PPZ-606/ NKA-FP-BA-2017 a následne bol vydaný naspäť B.. A. Č.. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že B.. A. Č. je plne oprávnený konať za spoločnosť žalovaného a námietka žalobcu je týmto bezpredmetná, hoci sa netýkala merita veci.

5. Podaním doručeným súdu dňa 06.04.2021 žalovaný súdu oznámil, že v právnej veci žalobcu B.. Z. G., E.. XX.XX.XXXX, I. B. XXXX/X, D. c/a žalovaný BLADE REAL ESTATES, s.r.o., so sídlom Mliekárenská 17, Bratislava, IČO: 44 079 125, o určenie neplatnosti uznesení valných zhromaždení, v ktorej sa právne posudzoval a súdne prejednal skutkovo a právne porovnateľný spor, bol Okresným súdom Bratislava II dňa 29.04.2019 vydaný čiastočný rozsudok č.k. - 922, v ktorom súd rozhodol tak, že žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáha určenia, že uznesenie č. 1, č. 5 a č. 6, prijaté dňa 02.12.2016 valným zhromaždením spoločnosti BLADE REAL ESTATES s.r.o., zamietol. Žalobca podal proti tomuto čiastočnému rozsudku odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom pod sp. zn. tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. - 922 zo dňa 29.4.2019 potvrdzuje.

6. Podaním doručeným súdu dňa 08.04.2021 žalovaný predložil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -979 zo dňa 17.02.2021.

7. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s , a oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k. -548 zo dňa 22.09.2020 je potrebné potvrdiť ako vecne správny.

9. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd sa v zmysle stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II č.k. -548 zo dňa 22.09.2020, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie náležite, logicky a presvedčivo odôvodnil. Zistenia súdu majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal s podstatnými a pre rozhodnutie relevantnými argumentmi sporových strán a svoje rozhodnutie zároveň riadne odôvodnil. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. . Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

13. K žalobcom namietanej nelegitimite a neplatnosti právneho zastúpenia žalovaného z dôvodu zániku účasti B.. A. Č. ako spoločníka žalovanej spoločnosti, ktorého prostredníctvom bol právny zástupca žalovaného splnomocnený, odvolací súd uvádza, že túto považoval za nedôvodnú, nakoľko plnomocenstvo bolo zo strany žalovaného udelené jeho právnemu zástupcovi prostredníctvom konateľa spoločnosti B.. A. Č. v súlade so zápisom v Obchodnom registri. Zároveň žalovaný v prílohe podania doručeného súdu dňa 30.12.2020 predložil súdu Dohodu spoločníkov podľa čl. 11 bodu 9 Spoločenskej zmluvy spoločnosti Pozemné stavy SC, s.r.o. zo dňa 13.03.2017, v ktorej sa spoločníci dohli na tom, že B.. A. Č. zostane konateľom spoločnosti aj po zániku jeho účasti v spoločnosti.

14. Ustanovenie okrem iného upravuje lehoty na podanie návrhu na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, pričom uvedené ustanovenie je kogentným ustanovením. Márnym uplynutím trojmesačnej zákonnej lehoty právo zaniká. Lehota na uplynutie určenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia je určená, ako súd správne uviedol dvojakým spôsobom. Zákon rozlišuje dva spôsoby, a to posudzovanie včasnosti podania návrhu na určenie neplatnosti uznesenia v trojmesačnej lehote v prípade riadneho zvolania valného zhromaždenia a pre prípad, že valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané. V prípade riadneho zvolania valného zhromaždenia upravuje zákon objektívnu trojmesačnú lehotu, ktorá začína plynúť od prijatia uznesenia valného zhromaždenia. V prípade, že valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, trojmesačná lehota plynie odo dňa, kedy sa oprávnená osoba mohla o uznesení dozvedieť.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že valné zhromaždenie dňa 02.12.2016 prebehlo riadne, v súlade so zákonom a pri plnej vedomosti žalobcu o všetkých bodoch programu valného zhromaždenia, pričom žalobca musel mať vedomosť o konaní valného zhromaždenia, keďže podpísal Zápisnicu z konania valného zhromaždenia zo dňa 02.12.2016. V konaní sa nepreukázala zmena obsahu Zápisnice a žalobca taktiež nepredložil žiaden objektívny a relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že nepodpísal Zápisnicu v znení, ako bola predložená žalovaným. Odvolací sa preto aj s poukazom na uvedené stotožnil so záverom súdu ako aj s tvrdeniami žalovaného, a to, že žalobca neplatnosť uznesení valného zhromaždenia zo dňa 02.12.2016 napadol až žalobou doručenou súdu dňa 15.06.2017, t.j. po márnom uplynutí 3-mesačnej zákonom stanovenej lehoty od konania valného zhromaždenia, nakoľko dňom 03.12.2016 začala žalobcovi plynúť hmotnoprávna prekluzívna lehota na podane návrhu na vyslovenia neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia a táto uplynula 03.03.2017.

16. Vo vzťahu k valnému zhromaždeniu dňa 15.03.2017 súd konštatoval, že pri tomto valnom zhromaždení bola zachovaná lehota vyplývajúca z ust. . Žalobca v odvolaní namietal, že neobdržal od spoločnosti žiadnu písomnosť, ktorá uvádzala vôľu spoločníka odpredať svoje obchodné podiely, žalobca nebol upovedomený o konaní údajného zasadnutia valného zhromaždenia, ako aj to, že valné zhromaždenie spoločnosti dňa 15.03.2017 nebolo uznášaniaschopné poukazujúc na právo hlasovania, či neplatnosť hlasov spoločníka, o prevode obchodného podielu ktorého sa hlasuje (, 126 uvádza, že splnomocnenec spoločníka nesmie byť konateľom spoločnosti). Odvolací súd podotýka, že s argumentáciou žalobcu sa v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo vysporiadal súd prvej inštancie a odvolací súd sa s jeho závermi stotožňuje. Argumentácia žalobcu je v tomto smere v rozpore s vykonanými dôkazmi. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na to, že znalec v znaleckom posudku určil podpis žalobcu za pravý, a to na nasledujúcich listinách: Oznámenie o zámere previesť obchodný podiel zo dňa 07.02.2017, Vzdanie sa predkupného práva zo dňa 21.02.2017, Pozvánka na valné zhromaždenie spoločnosti žalovaného zo dňa 21.02.2017, Potvrdenie o prevzatí pozvánok na valné zhromaždenie zo dňa 21.02.2017. Z uvedeného vyplýva, že valné zhromaždenie zo dňa 15.03.2017 bolo zvolané v súlade s ust. a v súlade so spoločenskou zmluvou žalovaného. Termín a program valného zhromaždenia určený na deň 15.03.2017 bol oznámený spoločníkom písomnou pozvánkou v lehote 15 dní pred dňom jej konania (skutočnosť ktorú osvedčuje písomná pozvánka zo dňa 21.02.2017 a písomné potvrdenie o prevzatí pozvánky zo dňa 21.02.2017 opatrené podpisom žalobcu), a teda žalobca bol riadne a včas upovedomený o konaní tohto valného zhromaždenia ako aj o jeho programe, čím nebolo porušené jeho právo zúčastniť sa valného zhromaždenia a na tomto hlasovať. Žalobca sa však valného zhromaždenia žalovaného dňa 15.03.2017 nezúčastnil, a teda nevyužil svoje hlasovacie právo. Zo znaleckého posudku taktiež vyplynulo, že žalobca sa riadne a včas vzdal predkupného práva na prevzatie obchodného podielu iného spoločníka, a to B.. A. Č., na základe skutočnosti ktorej bol B.. A. Č. oprávnený nakladať so svojím obchodným podielom tak, že tento previedol na tretiu osobu - spoločnosť BABOLAD LTD (uznesenie č. 2 valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 15.03.2017). Ohľadne namietanej

uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia, keď žalobca poukazoval na neplatnosť hlasov spoločníka, o prevode obchodného podielu ktorého sa hlasuje, resp. skutočnosť, že splnomocnenec spoločníka nesmie byť konateľom spoločnosti poukazujúc na ust. , , , odvolací súd uvádza, že zo Zápisnice z valného zhromaždenia zo dňa 15.03.2017 bod IV. Prerokovanie a schválenie prevodu obchodného podielu B.. A. Č. na cyperskú spoločnosť BABOLAD LTD vyplýva, že pri posudzovaní uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia o tomto bode programu, ako aj pri hlasovaní na valnom zhromaždení o tomto bode programu, sa neprihliadalo na hlasy spoločníka B.. A. Č.C., ktoré nemôže vykonávať. Z uvedenej zápisnice tiež vyplýva, že za spoločnosť BENZINOL SLOVAKIA s.r.o. konal na tomto valnom zhromaždení B.. A. Č. ako jej konateľ, nie splnomocnenec. Uvedené námietky odvolateľa preto odvolací súd považuje za nedôvodné.

17. Čo sa týka námietok žalobcu vo vzťahu k vykonanému dokazovania zo strany súdu prvej inštancie, odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ust. , súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Z uvedeného je zrejmé, že súd nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. V súlade s ust. súd v odôvodnení napadnutého rozsudku zároveň vysvetlil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Uvedené sa týka i návrhu žalobcu, aby súd uložil žalovanému povinnosť predložiť originály zápisníc z valných zhromaždení žalovaného zo dňa 02.12.2016 a zo dňa 15.03.2017 (bod 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Odvolací súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že v ust. je normatívne rozvinutý princíp voľného hodnotenia dôkazov, ktorý vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov ( SR). Uvedený princíp znamená, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Nevyhnutným pojmovým predpokladom tohto konceptu hodnotenia dôkazov je však náležité odôvodnenie procesu prisudzovania dôkaznej sily jednotlivým vykonaným dôkazom v odôvodnení meritórneho rozhodnutia. Právna úprava nestanovuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti, avšak hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu - hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci a výsledky hodnotenia dôkazov sú aj súčasťou odôvodnenia rozsudku ( ). Skutočnosť, že Znalecký posudok č. 60/2018 bol vypracovaný súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity dňa 15.03.2018 pre zadávateľa B.. A. Č., Z., A., nie je pre posúdenie záverov tohto znaleckého posudku relevantná. V zmysle , , sporové strany môžu do konania predložiť súkromný znalecký posudok aj bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Ak má všetky zákonom predpísané náležitosti a obsahuje doložku o tom, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku, postupuje sa pri vykonávaní tohto dôkazu akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca. Čo sa týka hodnotenia súkromného znaleckého posudku platia tie isté kritériá, ako pri hodnotení znaleckého posudku súdom ustanoveného znalca. Vo vzťahu k výpovedi svedka O.. Z. R. žalobca namietaný rozpor s dobrými mravmi nepreukázal, ide len o jeho subjektívne tvrdenie, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Odvolací súd má preto za preukázané, že postup súdu, na základe ktorého starostlivo zvážil dôležitosť jednotlivých dôkazov, bol správny.

18. Odvolací súd považuje za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

19. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -548 zo dňa 22.09.2020 v zmysle potvrdil ako vecne správny.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pretože bol v odvolacom konaní plne úspešný.

21. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).