Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_5P-16-2013.pdf
PDF · 80.21 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/16/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou vo veci starostlivosti súdu o mal. deti G., a to o mal. P., nar. XX.X.XXXX, mal. O., nar. XX.XX.XXXX, mal. I., nar. X.X.XXXX, mal. Š., nar. XX.X.XXXX a mal. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom ÚP SV a R Banská Štiavnica, deti rodičov I. Š., nar. X.X.XXXX, bytom I. L. X. XX a Š. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. L. X. XX, o návrhu matky na úpravu práv a povinností k mal. deťom takto
rozhodol:
Súd s c h v a ľ u j e rodičovskú dohodu, podľa ktorej mal. deti G., a to mal. P., nar. XX.X.XXXX, mal. O., nar. XX.XX.XXXX, mal. I., nar. X.X.XXXX, mal. Š., nar. XX.X.XXXX a mal. L., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená mal. deti aj zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Otec mal. detí, Š. G., nar. XX.XX.XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. detí výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia, na každé dieťa zvlášť, vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky mal. detí.
odôvodnenie:
Matka mal. detí sa podaným návrhom domáhala zverenia mal. detí do svojej osobnej starostlivosti a zároveň zaviazať otca platiť výživným vo výške 30 € na každé dieťa zvlášť.
Otec mal. detí súhlasil so zverením detí do osobnej starostlivosti matky, avšak pokiaľ sa týka výšky vyživovacej povinnosti minimálne výživné s poukazom na svoju finančnú situáciu.
Opatrovník mal. detí žiadal návrh zamietnuť, nakoľko návrh matky považuje za účelový a ničím nepodložený, nakoľko rodičia detí žijú v spoločnej domácnosti.
Matka mal. detí poukázala na to, že s otcom detí nežije v spoločnej domácnosti, uviedla, že to vysvetľovala aj kurátorovi. Problém je v tom, že sa jedná o jeden dlhý dom, ktorý má dva samostatné vchody a je tam jeden dvor. Deti sa na dvore hrávajú a manžel sa s nimi stretáva. Dom je situovaný takým spôsobom, že v jednom vchode, resp. byte žije ona s deťmi, v druhom žije manžel so svojou rodinou. Matka detí uviedla, že otec detí jej pomáha s výchovou v tom čase, keď napr. ona je mimo domu, napr. je s deťmi u lekára alebo ide pre deti do školy. Matka dieťaťa poukázala na to, že s otcom detí sa intímne nestýkajú približne trištvrte roka, ona sama varí pre seba a pre deti, stravuje sa s deťmi a takisto, pokiaľ sa týka ďalších bežných činností v domácnosti, všetko zabezpečuje ona sama pre deti. Uviedla, že s otcom detí spoločnú domácnosť nemá. Otec mal. detí súhlasil so zverením detí do starostlivosti matky,
potvrdil, že s matkou detí nežije v spoločnej domácnosti, bývajú každý zvlášť, pričom je pravdou, že sa jedná o jeden dom, ktorý však má dva samostatné vchody. Potvrdil, že on býva so svojou matkou a sestrou a matka mal. detí býva sama s mal. deťmi. Otec detí poukázal na to, že matke detí vypomáha podľa svojich možností. V domácnosti matky nemá svoje osobné veci ani doklady ani iné listiny. Uviedol, že vzhľadom na jeho finančnú situáciu žiada určiť minimálne výživné, nakoľko je evidovaný na úrade práce.
Opatrovník mal. detí predložil súdu písomnú správu o šetrení pomerov zo dňa 28.3.2013, kde okrem iného poukázal na to, že mal. deti v rodinnom prostredí rodičov majú vytvorené uspokojivé a dostatočné podmienky na bývanie, spánok, učenie, oddych, ako aj hry. Rodičia sa o deti starajú uspokojivo a deti majú dostatočnú osobnú starostlivosť. Opatrovník poukázal na to, že rizikom môže byť zlá sociálnoekonomická situácia rodiny, ale aj možné zlyhanie matky. Návrh matky považoval za účelový, ničím nepodložený, nakoľko mal za preukázané, že rodičia detí žijú v spoločnej domácnosti, spoločne hospodária, spoločne sa stravujú a spoločne zabezpečujú osobnú starostlivosť. Preto návrh matky žiadal zamietnuť. Opatrovník predložil súdu následne aj ďalší záznam zo sociálneho šetrenia zo dňa 16.4.2013, kde okrem iného konštatoval, že otec detí ho zaviedol do obydlia jeho matky a sestier v susedstve, kde mu ukázal v obývacej izbe jeho sestry aj matky, že má v skrini uložené oblečenie, a teda svoje osobné veci. Zároveň v uvedenej správe zástupca úradu práce uviedol, že zo šetrenia zistil, že pokiaľ matka si plní určité iné povinnosti, napr. ide do obchodu, podľa vyjadrení detí sa o ne stará otec. V uvedenej správe takisto zástupca úradu práce konštatoval, že otec mal. detí, ako uviedol v rozhovore, deti denno- denne navštevuje, venuje sa im a veľa času trávi s deťmi na spoločnom dvore. Prespáva u matky a sestry.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov, rodičia mal. dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nutné vynaložiť.
Podľa § 2 písm. c/ Zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime, platného a účinného od 1.7.2012 za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma 88,82 €, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa a ak ide o nezaopatrené dieťa. V zmysle § 5 citovaného zákona sa uvedené sumy, uvedené v § 2, upravia vždy k 1.7. bežného kalendárneho roka. Od 1.7.2012 je minimálny rozsah vyživovacej povinnosti 26,65 € mesačne (30 % zo sumy 88,82 €).
Z vykonaného dokazovania, a to najmä z výsluchu rodičov súd má za preukázané, že rodičia mal. detí nežijú v spoločnej domácnosti. Spoločnú domácnosť ani nevedú. Každý z nich obýva samostatnú časť domu so samostatným vchodom. Matka detí nezabezpečuje otcovi mal. detí starostlivosť, pokiaľ sa týka varenia, prania a ostatných bežných úkonov. Túto starostlivosť v uvedenom rozsahu zabezpečuje len v prospech seba a mal. detí, nakoľko otec detí býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou a sestrou. Súd zistil, že účastníci konania sa intímne nestýkajú približne trištvrte roka. Otec matke vypomáha so starostlivosťou, pokiaľ sa týka časti, keď matka potrebuje zabezpečiť iné veci mimo domácnosti. Takisto sa deťom venuje na spoločnom dvore. Z výsluchu účastníkov konania súd zistil, že účastníci konania
nevedú spoločnú domácnosť v pravom slova zmysle, nezabezpečujú spoločne všetky potreby pre mal. deti. Nežijú spolu. Súd posudzoval mieru a rozsah osobnej starostlivosti o deti, zodpovedajúcu okolnosti, týkajúcu sa spôsobu úhrady nákladov na domácnosť a rodinu a celkovú funkčnosť rodiny v priebehu tejto životnej situácie rodičov. Po uvedenom dokazovaní súd konštatuje, že rodičia detí nežijú v spoločnej domácnosti, a preto je dôvod, aby súd upravoval práva a povinnosti k mal. deťom. Aj keď pracovník ÚP SV a R v prvej písomne podanej správe zo dňa 28.3.2013 konštatoval, že podľa jeho názoru je návrh matky účelový, v ďalšej podanej správe zo sociálneho šetrenia zo dňa 16.4.2013 už okrem iného konštatuje, že aj z výpovedí detí je zrejmé, že otec detí s nimi už nespí, spí v inej miestnosti, pričom otec sa o nich stará, pokiaľ ide matka do obchodu. Takisto z uvedeného šetrenia a z výpovede otca vyplynulo, že otec detí trávi podľa možnosti čas s deťmi na spoločnom dvore, pričom prespáva u svojej matky a sestry, kde má už aj svoje osobné veci. Samotný opatrovník v uvedenom šetrení konštatoval, že od poslednej návštevy bol nábytok v miestnosti zmenený. Súd, vychádzajúc zo záujmov mal. detí, zveril mal. deti do osobnej starostlivosti matky.
Pokiaľ sa týka určenia výšky vyživovacej povinnosti, súd prihliadal na tú skutočnosť, že matka mal. detí je nezamestnaná, pričom z predloženého rozhodnutia z úradu práce na pojednávaní je zrejmé, že jej bola odňatá a zastavená výplata preddavkových sociálnych dávok vo výške 249 € mesačne od 1.3.2013 s tým, že podľa vyjadrenia matky príslušný úrad čaká na rozhodnutie súdu vo veci. Pokiaľ sa týka finančných pomerov na strane otca, otec mal. detí bol v mesiacoch marec - apríl práceneschopný, na úrade práce je evidovaný od 3.5., resp. od 5.5.2013, pričom z kontrolného preukazu, ktorý otec detí predložil na pojednávaní je zrejmé, že dátum evidencie je od 5.5.2013. Zatiaľ otcovi nebolo doručené rozhodnutie o výške hmotného zabezpečenia. S poukazom na uvedené skutočnosti súd určil výšku vyživovacej povinnosti otca tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.