Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10Cb-61-2012.pdf
PDF · 115.02 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/61/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Kristínou Lakotovou, v právnej veci navrhovateľa: N., IČO: XX XXX XXX, so sídlom W., W. XXXX/XX, proti odporcovi: 1. V. - X., IČO: XX XXX XXX, so sídlom E., E. XXXX, 2. X. - V. Q., M., IČO: XX XXX XXX, so sídlom E., E. XXXX, zastúpených advokátkou V., F. so sídlom W., E. XXXX/XXB, o návrhu na vyhlásenie neúčinnosti právneho úkonu
rozhodol:
Súd v y h l a s u j e zmluvu o prevode hnuteľných vecí uzatvorených medzi odporcom v 2. rade a podnikateľským subjektom V. - X., IČO: XX XXX XXX, so sídlom E., E. XXXX, predmetom ktorej bol prevod motorových vozidiel:
Evidenčné číslo značka druh vodila VIN
W. N. medzimestský autobus triedy II G.
W. N. diaľkový autobus triedy III XXXXX
W. N. medzimestský autobus triedy II G.
W. N. mestský autobus triedy I G.
W. N. diaľkový autobus triedy III G.
W. N. diaľkový autobus triedy III XXXX
W. R. medzimestský autobus triedy II O.
W. R. medzimestský autobus triedy II O.
W. R. medzimestský autobus triedy II O.
W. H. nákladné vozidlo O.
W. H. osobné vozidlo O.
W. H. osobné vozidlo O.
W. G. špeciálne nákladné vozidlo G.
W. N. diaľkový autobus triedy III XXXX
za n e ú č i n n ú voči navrhovateľovi.
Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Súd konanie voči k odporcovi v 1. rade z a s t a v u j e.
Odporca v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 33 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcovi v 2. rade je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Malacky, vedený v Štátnej pokladnici, podľa priloženého príkazu na úhradu, súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 99,50 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.06.2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcom v 1. a 2. rade vyhlásenia, že zmluva o prevode hnuteľných vecí uzatvorená medzi odporcami, predmetom ktorej bol prevod motorových vozidiel špecifikovaný vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, je neúčinná.
Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ eviduje vo svojej účtovnej evidencii finančnú pohľadávku voči odporcovi v 1. rade vo výške 65.575,- Eur, ktorú nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 31.03.2011. Predmetnú pohľadávku odporca v 1. rade písomne uznal voči právnemu predchodcovi navrhovateľa zmluvou o uznaní dlhu dňa 08.03.2010 a súčasne uzatvorili dohodu o splátkach; v tom čase pohľadávka predstavovala sumu vo výške 102.134,84 Eur. Od uzavretia zmluvy o uznaní dlhu odporca v 1. rade splatil svoj dlh v celkovej výške 36.559,- Eur, teda zvyšok pohľadávky vo výške 65.575,48 Eur dosiaľ neuhradil. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.03.2011 navrhovateľ nadobudol predmetnú pohľadávku od právneho predchodcu navrhovateľa a v konaní vedenom na Okresnom súde Malacky pod spisovou značkou 18Rob/XXX/2011 podal návrh na vydanie platobného rozsahu, predmetom ktorého bola vyššie citovaná pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade. Okresný súd Malacky vydal dňa 06.10.2011 pod číslom konania 18Rob/XXX/2011-32 platobný rozkaz, ktorým návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť 02.11.2011. Odporca v 1. rade však dobrovoľne dlžnú sumu neuhradil, ale následne na základe zmluvy o prevode hnuteľných vecí previedol na odporcu v 2. rade vlastnícke právo k jedinému hnuteľnému majetku odporcu v 1. rade, ktorým mohla byť pri výkone rozhodnutia pohľadávka navrhovateľa ako veriteľa uspokojená. Navrhovateľ mal preto za to, že na základe uzatvorenej zmluvy o prevode hnuteľných vecí bol ukrátený z hľadiska možnosti uspokojenia jeho vymáhateľnej pohľadávky vo výške 65.575,48 Eur.
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 22.06.2012 súčasne domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcovi v 2. rade nakladať s prevedeným hnuteľným majetkom.
Okresný súd Malacky uznesením č.k.: 10Cb/XX/2012-59 zo dňa 20.07.2012 v spojení s doplňujúcim uznesením č.k.: 10Cb/XX/2012-74 zo dňa 08.08.2012 a opravným uznesením č.k.: 10Cb/XX/2012-85 zo dňa 26.10.2012, návrhu navrhovateľ vyhovel v rozsahu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Uznesenie č.k.: 10Cb/XX/2012-59 zo dňa 20.07.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 16.03.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k.: 2Cob/XX/2013-99 zo dňa 28.02.2013, ako i v spojení s vyššie citovaným doplňujúcim a opravným uznesením.
Podľa ustanovenia § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o
odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Odporcovia v 1. a 2. rade nevyužili právo osobne konať pred súdom, hoci boli na nariadené pojednávanie riadne a včas predvolaní. Svoju neúčasť neospravedlnili, nepožiadali o odročenie pojednávania, nové dôkazy nežiadali vykonať.
Vzhľadom k uvedenému súd s poukazom na citované ustanovenia zákona konal v ich neprítomnosti, pri súčasnom rešpektovaní a náležitom zachovaní ústavných práv účastníkov konania na bezprieťahový súdny proces garantovaný v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Navrhovateľ v plnom rozsahu zotrval na písomnom návrhu na začatie konania, poukázal na vedomosť odporcu v 1. rade o postúpení pohľadávky z pôvodného veriteľa na navrhovateľa, ako i na skutočnosť, že v prípade odporcov v 1. a 2. rade sa jedná o totožnú osobu. Žiadne nové dôkazy nežiadal vykonať.
Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľa zo dňa 21.06.2012 a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s platobným rozkazom Okresného súdu Malacky č.k.: 18Rob/ XXX/2011-32 zo dňa 06.10.2011, uznaním záväzku a dohodou o splátkach zo dňa 08.03.2010, výpisom z obchodného registra navrhovateľa, odporcu v 1. a 2. rade, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 31.03.2011, oznámením o postúpení pohľadávky, ako i ostatkom spisovej dokumentácie a zistil nasledovný skutkový stav veci.
Navrhovateľ uzatvoril dňa 31.03.2011 Zmluvu o postúpení pohľadávok s jeho právnym predchodcom N., IČO: XX XXX XXX., so sídlom v W., predmetom ktorej bola pohľadávka uvedenej spoločnosti k odporcovi v 1. rade v celkovej výške 75.075,48 Eur, pričom odporca v 1. rade bol o postúpení pohľadávok riadne písomne informovaný. Pred postúpením pohľadávky odporca v 1. rade uznal svoj záväzok k právnemu predchodcovi navrhovateľa čo do dôvodu i výšky, teda v celkovej sume 102.134,84 Eur a súčasne zmluvné strany uzatvorili dohodu o splátkach. Odporca v 1. rade od uzatvorenia predmetnej dohody uhradil celkom 36.559 Eur a zvyšnú časť pohľadávky dosiaľ neuhradil. Preto sa navrhovateľ ako právny nástupca pôvodného veriteľa domáhal svojho nároku súdnou cestou v konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou 18Rob/XXX/2011. Súd v predmetnom konaní vydal vyššie citovaný platobný rozkaz, ktorým návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a teda odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 65.575,48 Eur s príslušenstvom. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 02.11.2011, pričom súd preskúmaním spisového materiálu tunajšieho súdu 18Rob/ XXX/2011 zistil, že právny nárok navrhovateľa v tomto konaní priznaný sa týka pohľadávky navrhovateľa, ktorá je podkladom predmetného sporu.
Odporca v 1. rade ani na základe vykonateľného rozhodnutia súdu pohľadávku navrhovateľa neuhradil, ale následne na základe darovacej zmluvy, ktorá nadobudla právoplatnosť dňa 09.05.2011, previedol vlastnícke právo k svojmu nehnuteľnému majetku na tretie osoby a hnuteľný majetok, ktorý je predmetom tohto sporu, previedol zmluvou o prevode hnuteľných vecí na odporcu v 2. rade.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%252342a'&ucin-k- dni='16. 5.2013'>, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb. %2523116'&ucin-k-dni='16. 5.2013'> a 117 <aspi://module='ASPI'&link='40/1964 Zb.%2523117'&ucin-k- dni='16. 5.2013'>) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
Podľa § 42b ods. 3 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu možno uplatniť nielen proti osobám, ktoré s dlžníkom dojednali odporovateľný právny úkon, ale aj proti ich dedičom alebo právnym nástupcom; proti tretím osobám len vtedy, ak im boli známe okolnosti odôvodňujúce odporovateľnosť právnemu úkonu proti ich predchodcovi.
Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka, právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávky) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškania s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Z ustálenej právnej praxe vyplýva, že zákonnému pojmu "vymáhateľná pohľadávka" zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní (R 44/2001). Pre aplikáciu ustanovenia § 42a OZ je podstatným preukázateľný a objektívne daný dôvod na úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu, aj keď veriteľ v čase uzavierania takéhoto úkonu nebol s dlžníkom (darcom) v právnom vzťahu, ak takýto nárok uplatnil v lehote troch rokov od uzavretia odporovateľného úkonu (darovacej zmluvy) a je objektívne preukázané, že obdarovaný takýto úmysel za daných okolností pri náležitej starostlivosti musel poznať (R 63/2004).
Súd opierajúc sa o zákonné ustanovenia citovaného zákona konštatuje, že predmetom odporovateľnosti sú právne úkony, pričom podstatou je, aby išlo o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky a teda nemusia to byť len úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka, ale postačuje, aby išlo o také úkony, ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Odporovať však možno len úkonom dlžníka, nakoľko len dlžník môže ukrátiť nároky veriteľa, pričom dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Z ustálenej
judikatúry vyplýva, že vymáhateľnou pohľadávkou je pohľadávka, ktorá je vykonateľná podľa príslušných ustanovení zákona (napríklad Exekučný poriadok), pričom ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň len jej sčasti.
Procesom dokazovania má súd za preukázané, že právnym úkonom, špecifikovaným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, prišlo zo strany odporcu v 1. rade k ukráteniu veriteľa, resp. reálnemu zníženiu jeho možnosti na vymoženie svojej vymáhateľnej pohľadávky. V konaní bolo preukázané, že odporca v 1. rade pristúpil k zbavovaniu sa svojho majetku s cieľom ukrátiť veriteľov na uspokojenie ich právnych nárokov. V danom prípade prišlo k prevodu hnuteľného majetku odporcu v 1. rade na odporcu v 2. rade, pričom odporca v 1. rade ako podnikateľský subjekt fyzická osoba bol a stále aj naďalej je jediným spoločníkom a štatutárnym orgánom odporcu v 2. rade. Je teda zrejmé, že v čase prevodu majetkových práv k citovaným hnuteľným veciam, musel byť odporcovi v 2. rade zrejmý a známy úmysel odporcu v 1. rade zmariť uspokojenie pohľadávky veriteľa a tak zmariť uplatnenie jeho práv zo súdom priznaného nároku. Súd preto konštatuje, že navrhovateľ v konaní preukázal kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka do takej miery, že to ohrozilo uspokojenie jeho nároku, keďže odporca v 1. rade preukázateľne prevádzal vlastnícke práva k svojmu majetku na tretie osoby.
Súd v konaní súbežne skúmal i naplnenie zákonných podmienok odporovateľnosti právneho úkonu. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že predpokladom odporovateľnosti je tá skutočnosť, že k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch, teda tri roky spätne k dátumu uskutočnenia právneho úkonu, ktorý sa odporuje. Ide o prekluzívnu lehotu, uplynutím ktorej zaniká právo veriteľa s úspechom domáhať sa na súde odporovateľnosti právneho úkonu. Súd konštatuje, že v predmetnom konaní nebol zo strany navrhovateľa preložený právny úkon, ktorého odporovateľnosti sa v konaní domáha. Súd však pri rešpektovaní procesných práv účastníkov konania, v záujme zistenia objektívneho skutkového stavu veci, s poukazom na ustanovenia § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, vykonal vo veci dokazovanie tiež dopytom na príslušný Okresným dopravný inšpektorát a zistil, že k prevodu hnuteľného majetku z odporcu v 1. rade na odporcu v 2. rade prišlo v posledných troch rokoch, preto i zákonná prekluzívna (prepadná) lehota zostáva zachovaná. Súd preto konštatuje, že navrhovateľ svoj návrh podal v lehote, tak ako to predpokladá ustanovenie § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Druhou podmienkou úspešnej odporovateľnosti je skutočnosť, že právny úkon, bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa, pričom úmysel sám osebe, bez ukrátenia uspokojenia nároku veriteľa, nestačí na vznik nároku na odporovanie. Vykonaným dokazovaním však bolo bez pochýb preukázané, že odporca v 1. rade svojím konaní naplnil nielen prvú podmienku - úmysel, ale i druhú podmienku, ktorou je skutočné ukrátenie veriteľa na uspokojenie svojho nároku. Tomuto svedčí existencia vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa, ktorú v čase uskutočnenie odporovateľného právneho úkonu, mal voči odporcovi v 1. rade. Predmetná pohľadávka bola a je spôsobilým exekučným titulom v zmysle príslušných ustanovení Exekučného poriadku, teda je nepochybné, že odporca v 1. rade svojím konaním preukázateľne znemožnil, či zmaril právo navrhovateľa na jeho uspokojenie a to najmä s ohľadom na predmet prevodu - hnuteľný majetok vo vlastníctve odporcu v 1. rade, ktorého hodnota na finančnom trhu je značne vysoká, ako i s ohľadom na výšku nárok navrhovateľa voči odporcovi v 1. rade (65.575,48 Eur).
Súd súčasne konštatuje, že právny úkon, o ktorého odporovateľnosť v danej veci ide, bol platným právnym úkonom, čím bola naplnená tretia podmienka úspešnej odporovateľnosti. Súd pri svojej právnej úvahe vychádzal z ustanovenia § 133 Občianskeho súdneho poriadku.
Súd hodnotiac dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti konštatuje, že právny nárok navrhovateľa bol dostatočne preukázaný vykonaným dokazovaním a preto s poukazom na citované ustanovenia zákona vyslovil neplatnosť právneho úkonu v rozsahu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Súd zároveň v súčinnosti s Okresným dopravným inšpektorátom v W. a preskúmaním evidenčných kariet motorových vozidiel zistil, že motorové vozidlo evidenčné číslo W. tak, ako ho označil navrhovateľ, neexistuje a motorové vozidlá evidenčné číslo W., W., W., W., W., W., W., W., W. neboli predmetom prevodu vlastníctva z odporcu v 1. rade na odporcu v 2. rade, preto súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.
Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 94 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak sa stal účastníkom konania ten, o koho právach alebo povinnostiach sa v konaní nekoná, súd uznesením konanie vo vzťahu k nemu zastaví.
S poukazom na citované ustanovenia zákona mal súd za potrebné ustáliť procesné postavenie účastníkov konania a preto konštatuje, že v prípade odporovacej žaloby je aktívne legitimovaný ukrátený veriteľ, v danom prípade správne označený ako navrhovateľ. Pasívna legitimácia sa však obmedzuje len na osobu ako subjekt práva, ktorý mal z odporovateľného právneho úkonu prospech (§ 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ide o všeobecnú legitimáciu, ktorá sa novelou Občianskeho zákonníka (zákonom č. 211/1997 Z.z.) rozšírila i o subjekty upravené v § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka. V konečnom dôsledku však ide vždy o osoby, ktoré mali z napadnutého právneho úkonu uzatvoreného s dlžníkom prospech, bez ohľadu na to, či ide o prospech majetkový, či nemajetkový. V danom prípade je preto pasívne legitimovaný len odporca v 2. rade, teda spoločnosť, ktorá uzatvorila právny úkon s dlžníkom (odporcom v 1. rade), nakoľko bez pochýb mala z tohto úkonu i majetkový prospech, keďže predmetom právneho úkonu bol prevod hnuteľného majetku.
Súd preto konanie vo vzťahu k odporcovi v 1. rade súčasne zastavil, nakoľko má za to, že odporca v 1. rade nemá pasívnu legitimitu na konanie v predmetnej veci. Nakoľko procesné postavenie účastníkov konania so sebou prináša celý rad nielen procesných práv, ale aj povinností (platenie trov konania), súd s poukazom na citované ustanovenia občianskeho práva zastavil konanie vo vzťahu k odporcovi v 1. rade.
Súd záverom konštatuje, že inštitút odporovateľnosti v zásade slúži potrebám exekučného konania, nakoľko jeho účelom je umožniť veriteľovi, ktorým má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, domôcť sa v exekúcii uspokojenia tejto pohľadávky z majetku, ktorý ušiel dlžníkovi v dôsledku jeho odporovateľného právneho úkonu. Určením právnej neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka nastáva stav takzvanej relatívnej bezúčinnosti dotknutého právneho úkonu, teda odporovaný právny úkon zostáva platným právnym úkonom, avšak v pomeroch účastníkov sa na neho hľadí tak, ako by nenastali jeho účinky.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 145 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.
Podľa § 151 ods. 3 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku, účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorý sa konanie končí.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1, 145 Občianskeho súdneho poriadku s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal úspešnému navrhovateľovi plnú náhradu trov konania, ktoré potreboval pri uplatňovaní práva proti neúspešnému odporcovi v 2. rade v sume 33,- Eur za zaplatený súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Ďalšie trovy si navrhovateľ v konaní neuplatnil.
Súd súčasne uložil odporcovi v 2. rade, aby zaplatil na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 99,50 Eur s poukazom na ustanovenia § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Nakoľko bol navrhovateľ v konaní úspešný v celom rozsahu a teda odporca v 2. rade je povinný nahradiť mu trov konania, súd rozhodol i o jeho povinnosti uhradiť súdny poplatok za podaný návrh, nakoľko tento nárok (v danom prípade nárok štátu) zo súdneho spisu vyplýva. Súd pri určení sadzby poplatku vychádzal z § 5 ods. 1, 6 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ako i z položky 1 písm. b) sadzobníka citovaného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 205 ods. l Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).