Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-219-2012.pdf
PDF · 78.11 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/219/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Angely Čechovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci žalobcu W.. F. E., nar. XX.X.P., bytom B., B. XX, proti žalovanému L. H., F. N., N., K. XX, IČO: 00 179 094, zast. JUDr. Jánom Marcinkom, advokátom, Košice, Mäsiarska 4, o zaplatenie náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 12C 248/2009-45 z 19.6.2012 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru, a priznal žalovanému náhradu trov konania v 100 % rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Rozhodol tak po zistení, že rozsudkom 12C 153/2006-156 z 2.10.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 11Co 19/2010-278 zo 4.5.2011, právoplatným 20.6.2011, súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 31.7.2006 zo strany žalovaného a určenia, že jeho pracovný pomer naďalej trvá. Žalobca napriek právoplatnému rozhodnutiu, že okamžité skončenie pracovného pomeru je platné, trval na podanej žalobe o zaplatenie náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru a uviedol, že podľa jeho názoru súd nemal právomoc na rozhodnutie o skončení jeho pracovného pomeru, o ktorom mohla rozhodnúť len cirkev, preto podal návrh na obnovu konania. Súd prvého stupňa vychádzajúc z ust. § 77, § 79 ods. 1 a 2 Zákonníka práce konštatoval, že základnou hmotnoprávnou podmienkou pre priznanie náhrady mzdy z neplatne skončeného pracovného pomeru je skutočnosť, že zamestnávateľ so zamestnancom neplatne skončil pracovný pomer okamžite. Keďže v prejednávanej veci nemal preukázané splnenie tejto hmotnoprávnej podmienky uvedenej v § 79 ods. 1 ZP, žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 7 O.s.p. a z dôvodu, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, patrí plná náhrada trov konania, avšak na pojednávaní náhradu trov konania nevyčíslil, preto priznal žalovanému náhradu trov konania v 100 % rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť a žalobe vyhovieť a žalovanému uložiť povinnosť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vyplatiť mu zadržiavanú mzdu a
pokračovať v jej vyplácaní, príp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že žiadny súd nerozhodol o tom, že okamžité skončenie jeho pracovného pomeru je platné, lebo Okresný súd Košice I v konaní sp. zn. 12C 153/2006 rozsudkom z 2.10.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 11Co 19/2010-278 zo 4.5.2011 zamietol jeho žalobu o určenie, že okamžité skončenie pracovného pomeru z 31.7.2006 zo strany žalovaného je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá. O platnosti skončenia pracovného pomeru súd nekonal, ani o niečom takom nebol podaný návrh na konanie pred súdom. Bol toho názoru, že zo zamietnutého návrhu v konaní sp. zn. 12C 153/2006 súd nemôže vyvodiť právoplatnosť skončenia pracovného pomeru, ani právoplatné skončenie veci 12C 153/2006 nemôže použiť ako právny základ pre zamietnutie nároku na určenie náhrady mzdy z dôvodu neplatnosti výpovede. Súd zamieňa hmotnoprávnu podmienku uvedenú v § 79 ods. 1 ZP o neplatnosti výpovede s hmotnoprávnou podmienkou o neplatne skončenom pracovnom pomere okamžite. Uviedol, že Okresný súd Košice I rozsudkom 12C 153/2006 z 8.4.2008 mzdový nárok vylúčil na samostatné konanie a podľa jeho názoru v tomto konaní mal postupovať podľa § 79 ods. 1 ZP ako o neplatnej výpovedi, a nie o neplatne skončenom pracovnom pomere okamžite alebo v skúšobnej dobe. Ďalej uviedol, že žalovaný mu mohol ako zamestnancovi, ktorý je štatutárnym orgánom, dať iba riadnu výpoveď, avšak riadnu výpoveď do dnešného dňa mu nedal, a tak svoj nárok na náhradu mzdy si nárokuje z absencie akejkoľvek výpovede, iba z dôvodu zastavenia vyplácania mzdy zo strany žalovaného, čo je v podstate neplatnosť výpovede. Uviedol, že v zmysle § 79 ods. 1 ZP žalovanému adresoval 2.8.2006 list, v ktorom ho upozorňuje na neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a na všetky svoje práva a povinnosti vyplývajúce z funkcie J. vo J. Z., že túto funkciu bez prestania vykonáva až dodnes, preto navrhuje, aby podľa § 79 ods. 2 ZP súd uložil žalovanému vyplatiť mu zadržiavanú mzdu za celé obdobie ako náhradu mzdy, a pokračovať v jej vyplácaní. Ako dôkaz právneho nároku na riadnu mzdu uviedol dekrét N. F. B.. Č.. P./XX, ktorým N. F. ruší pôvodný dekrét 642/05b zo 17.6.2005 o jeho preložení z úradu J. O. Z., ktorý v prílohe pripojil k odvolaniu.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne a právne správny a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 60,90 €. Uviedol, že súd prvého stupňa postupoval vo veci správne pri aplikácii zákona a nespokojnosť žalobcu s rozhodnutím súdu ešte neznamená, že súd nesprávne aplikoval zákon, preto odvolanie žalobcu pokladal za nedôvodné.
Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 22.4.2013 v súlade s § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a po prejednaní veci v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa a s odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje.
Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca podané odvolanie odôvodnil skutočnosťami, ktoré možno podradiť pod odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. spočívajúci v nesprávnom skutkovom zistení sa týka skutkových zistení, na základe ktorých súd posúdil vec po právnej stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 až § 135 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré sú založené na chybnom hodnotení dôkazov.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, príp. vtedy, ak zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov.
Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyplynuli z tvrdení účastníkov, uplatnený nárok posúdil podľa správnych zákonných ustanovení (§ 79 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov), ktoré aj správne vyložil a aplikoval na zistený skutkový stav a vyvodil správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov. Skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie, preto odvolanie žalobcu z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.
K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd zdôrazňuje, že základným a rozhodujúcim predpokladom vzniku nároku zamestnanca na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 ZP v súvislosti s neplatným skončením pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je neplatnosť tohto skončenia pracovného pomeru. V posudzovanom prípade rozsudkom Okresného súdu Košice I 12C 153/2006-156 z 2.10.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 11Co 19/2010-278 zo 4.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.6.2011, súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z 31.7.2006 zo strany žalovaného a určenia, že jeho pracovný pomer naďalej trvá. Keďže žaloba podaná žalobcom v otázke skončenia pracovného pomeru (o určenie trvania pracovného pomeru) nebola dôvodná, treba mať za to, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného skončil platne podľa jednostranného zrušovacieho prejavu žalovaného, t.j. okamžitým skončením pracovného pomeru z 31.7.2006. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 12C 153/2006-156 z 2.10.2009 je súd rozhodujúci o náhrade mzdy podľa § 79 ZP v tomto konaní viazaný, a bez kladného rozhodnutia o neplatnosti skončenia pracovného pomeru sa nemožno s úspechom domáhať nároku na zaplatenie náhrady mzdy. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní dospel k správnemu záveru, že v danom prípade nie je splnený základný predpoklad pre vznik práva na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 ZP, a vecne správne rozhodol, pokiaľ žalobu ako nedôvodnú zamietol, preto z uvedených dôvodov bol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdený.
Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 142 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.). Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto by mal právo na náhradu jeho trov - za vyjadrenie k odvolaniu zo 4.9.2012, v ktorom však neuviedol žiadne významné skutočnosti, preto trovy spojené s týmto úkonom odvolací súd nepovažoval za potrebné na účelné uplatňovanie, resp. bránenie práva a žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 142 ods. 1, § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.