Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Co-191-2012.pdf
PDF · 105.37 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/191/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senát JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr. Ladislava Cakociho a JUDr. Pavla Tkáča v právnej veci žalobcu M. P., bytom v Š. Č.. XXX, zastúpeného G.. D. P., advokátkou so sídlom v Y. Y., D. Y. Č.. X, proti žalovanej G. E., bytom v G. Č.. XXX, za účasti vedľajšej účastníčky N. - H. E., N..H.. so sídlom v Y., I. Z. Č.. X, A. náhradu škody , o odvolaní žalobcu a vedľajšej účastníčky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 14.05.2012 č.k. 11C/80/2004-302 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku ohľadom sumy 13.849,33 eura a v zamietavom výroku .
Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku ohľadom sumy 863,87 eura a vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 14.713,20 eura, ohľadom sumy 18.447,53 eura žalobu zamietol a v časti o zaplatenie sumy o 388,37 eura konanie zastavil. Zároveň žalovanú zaviazal zaplatiť štátu na súdnom poplatku sumu 882,50 eura a vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o peňažnom nároku žalobcu titulom náhrady škody spôsobenej mu žalovanou na zdraví.
Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalovaná dňa 16.04.2002 zavinila dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k zrážke s protiidúcim motorovým vozidlom, v ktorom bol spolujazdcom žalobca. Žalobca pri dopravnej nehode utrpel sériovú zlomeninu rebier, pohmoždenie pľúc a hrudníka, obojstranné pohmoždenie srdca s krvácaním pod srdcový obal, vykĺbenie, zlomeniu a skĺbenie pravej kľúčnej kosti, odreniny na trávy a chrbte pravej ruky a traumatický šok ťažkého stupňa. Žalobca titulom tohto poškodenia zdravia uplatnil v konaní náhradu škody v sume 24.189,37 eura titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť vo výške 20 násobku základného bodového ohodnotenia bolestného (607,50 bodov x 60,- Sk x 20), v sume 8.962,36 eura titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 20 násobku základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia (225 bodov x 60,-Sk x 20) a v sume 388,37 eura titulom nákladov spojených s liečením a trovy konania. V dôsledku tohto poškodenia zdravia bol žalobca od 16.04.2002 do 17.05.2002 hospitalizovaný v nemocnici Košice-Šaca, kde sa podrobil rôznym liečebným a operačným zákrokom. Ďalej vychádzal z posudku o bolestnom zo dňa 06.12.2002 vypracovaným D.. E. U., ktorým bolo stanovené bolestné v počte bodov 373,75, z posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 06.02.2004 vypracovaný D.. G. E., v ktorom bolo určené sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu
225 bodov a zo znaleckého posudku zo dňa 29.04.2007 vypracovaným znalcom D.. O. Š., ktorý ohodnotil bolestné žalobcu počtom 607,50 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia počtom 225 bodov. Znalec D.. Z. D. v znaleckom posudku č. 8/2001 zo dňa 07.10.2001 ohodnotil bolestné žalobcu počtom 738,75 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu počtom 68,75 bodov.
Na základe uvedených zistení a po vykonanom dokazovaní dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrh žalobcu je čiastočne dôvodný. Pri určení výšky bolestného vychádzal súd prvého stupňa zo znaleckého posudku znalca D.. D., ktorý určil bolestné žalobcu v rozsahu 738,75 bodov. Nakoľko išlo o kontrolný znalecký posudok spĺňajúci všetky náležitosti znaleckého úkonu, zohľadňujúci opätovné zranenie žalobcu po úraze pri dopravnej nehode. Vo vzťahu k vznesenej námietky premlčania ohľadom novo - zaradených položiek bolestného č. 83 a č. 86f v znaleckom posudku súd túto považoval za nedôvodnú, nakoľko znalec nehodnotil v rámci bolestného nové poškodenia na zdraví žalobcu, len pôvodné poškodenia klasifikoval podľa správnych položiek. Za primerané považoval súd 10 - násobné zvýšenie základnej náhrady za bolesť v sume 14.713,20 eura (738,75 bodov x 60,- Sk/bod x 10), pretože vykonaným dokazovaním mal preukázané jednak výpoveďou žalobcu, lekárskymi správami a znaleckým dokazovaním, že úraz žalobcu bol z medicínskeho hľadiska ťažkým úrazom. Po úraze bol žalobca mesiac hospitalizovaný a od 16.04.2002 do 17.05.2002, z toho dva týždne napojený na umelú pľúcnu ventiláciu. Ďalej poukázal na to, že poškodenie na zdraví žalobcu vyžadovalo bolestivejší spôsob liečby, opakované infúzie a transfúzie, ako aj operačné výkony - drenážou odstraňované nakrvácanie do hrudníka počas hospitalizácie bezprostredne po úraze. V prevyšujúcej časti nárok na mimoriadne 10 - násobné zvýšenie náhrady za bolesť súd ako nedôvodný zamietol.
Pri rozhodovaní o nároku žalobcu na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal rovnako zo znaleckého posudku znalca MUDr. Z. D., ktorý určil rozsah sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v počte 68,75 bodov, nakoľko tento posudok zohľadňoval následne zranenie pravého ramena žalobcu v decembri 2012, t.j. po úraze pri dopravnej nehode 16.04.2002. Žalobcovi však súd nepriznal mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ohľadom položky 229a (ventilačná porucha ľahkého stupňa) hodnotenou v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia D.. E. N. V. D.. Š., nakoľko spirometrickým vyšetrením žalobcu pľúcnym lekárom nebola u žalobcu zistená žiadna ventilačná porucha. Ďalej súd nepriznal žalobcovi ani mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ohľadom položiek 323e a 430a. Obmedzenie pohyblivosti pravého ramena kĺbu ľahkého stupňa je výsledkom kombinácie dvoch úrazov (jednak pri dopravnej nehode a pri páde na pravé rameno v decembri 2002), preto bolo znalcom hodnotené 3/4 sadzby a následne krátené na 1/2. Žalobcu pre bežný život neobmedzuje, keďže na bežnú funkčnosť potrebuje 40 % až 50 % rozsahu pohybov v ramennom kĺbe. Súd mal za to, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že uvedená diagnóza ho obmedzuje pri výkone poľovníctva, či výrobe nožov v miere odôvodňujúcej mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Ďalej mal za preukázané, že srdcové ochorenia diagnostikované u žalobcu dýchavičnosť, opakované bloky krčnej chrbtice, degeneratívne poškodenie medzistavcových platničiek v oblasti driekovej chrbtice, urologické problémy žalobcu, impotencia organického pôvodu nie sú v príčinnej súvislosti so zraneniami, ktoré žalobca utrpel pri úraze dňa 16.04.2002. Rovnako ani invalidita žalobcu a jeho uznanie za osobu zdravotne postihnutú nie je v príčinnej súvislosti, resp. dôsledkom zranení, ktoré utrpel pri dopravnej nehode.
Výrok o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok odôvodnil s poukazom na ust. § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. a žalovanú zaviazal zaplatiť štátu na súdnom poplatku sumu 882,50 eura, teda 6 % zo sumy 14.713,- eura podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a vedľajšia účastníčka.
Žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v zamietavom výroku a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa vo veci nesprávne postupoval, keď pri určení výšky nároku titulom mimoriadneho zvýšenia náhrady za bolesť považoval za primerané 10 - násobné zvýšenie základnej náhrady za bolesť, pričom pri určení vychádzal výlučne zo znaleckého posudku D.. Z. D.. Na pojednávaní poukázal na nedostatky a na nepodložené závery uvedeného znalca, predovšetkým závery ohľadom poškodenia pečene pred úrazom, keď toto poškodenie vyhodnotil ako poškodenie v dôsledku častého užívania alkoholu. Toto tvrdenie je v hrubom rozpore s lekárskymi správami, z ktorých znalec vychádzal a tiež zo skutočnosťou.
Ďalej poukázal na skutočnosť, že pri dopravnej nehode vznikli viacnásobné obojstranné zlomeniny rebier, pričom hodnota bolesti posudzovaná od 0 po 10, v tomto prípade dosiahla hodnotu 9 -10. Na zmiernenie tejto bolesti boli mu po prevoze do nemocnice pri hospitalizácii epidurálne podávané liečiva na tlmenie, resp. odstránenie tejto bolesti a zákrokom netrpel výraznými bolesťami. Tento záver súdu prvého stupňa nemá oporu v predložení listinných dôkazoch, v jeho výpovedi, ani vo výpovedi znalcov. Vo výpovedi jasne uviedol, že po návrate do bdelého stavu mal neznesiteľné bolesti, ktoré pretrvávali aj doznievali počas samotnej liečby pri devastačných poranení. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že po nehode mal prevedený operačný výkon, ktorým mu bola do hrudníka zavedená drenáž na postupné odstránenie nakrvacania. Ďalej uviedol, že podľa jeho názoru bod č. 10 a bod č. 14 na strane č. 19 znaleckého posudku D.. Z. D. je v hrubom rozpore so skutočnosťou, nakoľko sa mu v dôsledku úrazu natoľko zhoršil zdravotný stav, že pre takto zhoršený zdravotný stav nemohol vykonávať prácu v zamestnaní, ktorú do úrazu vykonával bez obmedzenia. Na základe uvedených nedostatkov znaleckého posudku D.. Z. D. žiadal o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, pričom súd prvého stupňa jeho návrh zamietol a dokazovanie vyhlásil za skončené. Ďalej uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je nepreskúmateľný, nakoľko neboli odstránené rozpory znalcov a nebol prvostupňovým súdom realizovaný výsluch svedkov (znalcov konzultantov) za účelom odstránenia týchto sporných záverov. Rozsudok považuje za nepreskúmateľný aj z toho dôvodu, že súd neodôvodnil skutočnosť, prečo pri rozhodovaní vo veci samej vychádzal práve zo znaleckého posudku D.. Z. D. a nie z iného znaleckého posudku, ktorý je súčasťou súdneho spisu. Rovnako súd nesprávne postupoval, ak jeho nárok na mimoriadne zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v celom rozsahu zamietol. Prvostupňový súd uviedol, že u neho nebola preukázaná ventilačná choroba, nebolo mu preukázané také poškodenie pravého ramena, ktoré by malo priamo súvisieť s dopravnou nehodou. Absenciou len uvedených skutočností pre posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia považuje za nedostatočné. V súvislosti so sťažením spoločenského uplatnenia žalobca poukázal na nesprávne závery prvostupňového súdu ohľadom urologických ochorení a tiež ochorení jeho srdca. Závery znalcov v uvedených otázkach zakladajú polemiku medzi ich pôvodom, a to vrodenou vadou alebo príčinnou súvislosťou s dopravnou nehodou. Súd sa s týmito rozpornými závermi stotožnil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Podľa jeho názoru skutočnosť, že súd prvého stupňa rozhodol vo veci po viac ako po 8 rokoch od podania žalobného návrhu, nemôže mať zásadný dopad na nárok.
Vedľajšia účastníčka v odvolaní žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku a žalobu v celom rozsahu zamietol. V odvolaní uviedla, že súd za dôvodné považoval priznanie 10 - násobného mimoriadneho zvýšenia odškodnenia za bolesť, pričom pri rozhodovaní vo veci ustálil celkový počet bodov na 738,75, neprihliadajúc na vznesenú námietku premlčania nároku na náhradu škody, nakoľko mal za to, že novozaradené položky bolestného č. 83 a 86f neboli hodnotené znalcom ako nové, len pôvodné hodnotené poškodenia klasifikoval podľa správnych položiek. S takýmto názorom súdu prvého stupňa nesúhlasí, lebo konajúci súd pri posúdení dôvodnosti nároku a pri a posúdení lehoty na uplatnenia práva vyvodil nesprávne právne závery, nestranne aplikoval konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Ďalej považovala záver súdu prvého stupňa týkajúci sa priznanej výšky odškodnenia za bolesť za neprimeraný, nakoľko v prípade žalobcu neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa tak, ako to má na mysli ust. § 7 ods. 3 vyhlášky č. 32/1965 Zb., na základe ktorej by súd mohol základné bodové ohodnotenie primerane zvýšiť. Podľa jej názoru mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť prichádza do úvahy iba ojedinelo v prípadoch, ak ide o zvlášť mučivé stavy, ktoré je však potrebné preukázať. Z vykonaného dokazovania takéto zvlášť mučivé a bolestivé stavy nevyplývajú. Zo znaleckého posudku, ako aj z výpovede lekára vyplýva, že žalobca pri dopravnej nehode utrpel poranenia, pričom však zo žiadneho dôkazu zabezpečeného súdom nevyplýva, aby išlo o zvlášť ťažké a mučivé bolesti, teda aby išlo o taký prípad hodný osobitného zreteľa, ako to má na mysli vyššie citované ustanovenie vyhlášky č. 32/1965 Zb.. V tejto súvislosti poukázal na závery znaleckého posudku D..Z. D., v ktorých znalec vzhliadol dôvody pre zvýšenie bolestného len čiastočne, a to u položky 82b a 79. Zo znaleckého posudku je zrejmé, že už v žiadnych z ďalších položiek dôvody pre možné zvýšenie nenastali, to znamená ostatné hodnotenie poranenia si nevyžadovali bolestivejší spôsob liečby, a preto nebolo opodstatnené ani zvýšenie bolestného na dvojnásobok základnej sadzby, z čoho možno vyvodiť záver, že neexistujú ani žiadne ďalšie dôvody pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť súdom podľa § 7 ods. 3 vyhlášky. Zo všetkých vykonaných hodnotení bolestného je zrejmé, že bolestivosť nie je popisovaná ako dominujúci faktor zranenia a v konaní ani nebolo preukázané, že bolestivosť u žalobcu v danom konkrétnom prípade bola omnoho väčšia a závažnejšia než bolestivosť v obdobných prípadoch rovnakého poškodenia zdravia, že mu táto spôsobovala zvlášť mučivé stavy a ťažké fyzické útrapy, ktoré nie je možné dobre vyjadriť bodovým
hodnotením podľa vyhlášky. V súvislosti s takto priznanou náhradou poukázala vedľajšia účastníčka na to, že žalobca ešte pred podaním žaloby jej doručil posudky o bolestnom, na základe ktorých mu bola poskytnutá celková náhrada vo výške 863,87 eura, ktoré predstavuje náhradu za vytrpenú bolesť, pričom táto skutočnosť bola konajúcemu súdu známa, avšak napriek tomu ju vo svojom rozhodnutí nezohľadnil, čím došlo ku duplicitnému priznaniu náhrady za bolesť. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania uviedla, že pri hodnotení bolestného považoval znalec D.. D. skôr vypracovaný lekársky posudok, ako aj znalecký posudok čiastočne za správny, pričom realizoval jeho korekciu v časti bolestného oproti skorším hodnoteniam, a to vypustením z hodnotenia položky 127b, nakoľko sa jednalo o nový úraz po páde na rameno, ktorý s úrazom pri dopravnej nehode nemal súvis a zároveň pridaním položky 83 pomliaždenia pľúc vpravo a vľavo v rozsahu 120 bodov, ako aj položky 86f hemotorax vpravo a vľavo v rozsahu 105 bodov a korekciou pôvodného bodového ohodnotenia položky 79. Keďže z dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a zároveň aj z výpovede znalca D.. D. je zrejmé, že takéto hodnotenie bolo možné vykonať od polovice decembra 2002 do 07.01.2003. Je zrejmé, že stav žalobcu bol ustálený a stabilizovaný maximálne dňom 07.01.2003 a preto lehota na uplatnený nárok titulom bolestného (za celkový počet bodov 607,50, resp. 738/75) márne uplynula v čase rozšírenia žalobného návrhu (02.11.2007). Vedľajšia účastníčka podala odvolanie aj proti výroku, ktorým ju súd zaviazal zaplatiť súdny poplatok z návrhu v sume 882,50 eura. Pokiaľ išlo o výšku súdneho poplatku s tým nesúhlasila s poukazom na ust. § 1 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého sa súdne poplatky vyberajú okrem iného i za konania súdov, ak sa vykonávajú na návrh. Podľa ust. § 18 ods. 2 za úkony navrhnuté alebo za konania začaté pred 01.01.2006 sa vyberajú poplatky podľa doterajších predpisov, i keď sa stanú splatnými po 01.01.2006. Žalobný návrh bol podaný na súde dňa 16.04.2004. Súd prvého stupňa stanovil výšku súdneho poplatku z návrhu na začatie konania podľa nesprávneho právneho predpisu, a preto je jeho rozhodnutie nesprávne.
Na základe podaných odvolaní odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je a vedľajšej účastníčky je čiastočne dôvodné.
Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne čiastočne aj správne právne posúdil, ak návrh žalobcu ohľadom zvýšenia základného bodového ohodnotenia bolestného považoval za čiastočne dôvodný a nárok žalobcu ohľadom zvýšenia základného bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia považoval za nedôvodný.
Vychádzajúc z obsahu odvolaní žalobcu a vedľajšej účastníčky je zrejmé, že namietajú nesprávnosť právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa vo vzťahu k aplikácii § 7 ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb. a teda uplatňujú odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil.
Podľa § 7 ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb. v prípadoch hodných osobitného zreteľa môže súd odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť a to i nad sumu ustanovenú v ods. 1 a 2.
V prejednávanej veci odvolací súd má za to, že u žalobcu sú splnené podmienky pre zvýšenie bolestného, nie však v rozsahu, v akom zvýšenie požadoval (20-násobok základného bodového ohodnotenia) žalobca. Preto ak súd prvého stupňa dospel k záveru, že u žalobcu sú splnené podmienky pre zvýšenie bolestného v rozsahu 10-násobku základného bodového ohodnotenia, vec správne právne posúdil vo vzťahu k aplikácii § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky.
Bolestné sa poskytuje podľa § 2 ods. 1 vyhl.č. 32/1965 Zb. za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstránením jeho následkov. Ide tak o bolesť, ktorú poškodený cíti pri samom úraze, ako aj pri liečení a po ňom. Liečením sa však nerozumie iba doba, počas ktorej lekár poskytuje ošetrenie, ale aj doba medzi jednotlivými ošetreniami, teda vlastne doba od začiatku do skončenia liečenia. Ide o jednorázové odškodnenie bolesti, ktorú bude poškodený pociťovať počas celého života.
Odškodnenie za bolesť sa určuje vo forme jednorázovej peňažnej sumy podľa vyhl.č. 32/1965 Zb.. Základom sú stanovené sadzby s bodovacím systémom, pričom počet bodov, z ktorého sa pri odškodnení vychádza, stanoví lekár v lekárskom posudku. Vo výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa (§ 7 ods. 3 vyhlášky) môže súd tieto sumy primerane zvýšiť nad stanovené najvyššie
sadzby odškodnenia bez akéhokoľvek obmedzenia a hlavne bez ohľadu na základný počet bodov zistený lekárom v zmysle zásady plnej a tým aj spravodlivej nápravy. Mimoriadne zvýšenie bolestného pripadá do úvahy v prípade, ak odškodnenie vo výške 2-násobku základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie jeho následkov s prihliadnutím na rozsah a povahu zranení utrpených pri úraze a bolestivú komplikovanú liečbu, ako aj jej trvanie.
V zmysle uvedených zásad súd prvého stupňa dôsledne postupoval a tak dospel k správnemu právnemu záveru, že v prejednávanej veci ohľadom bolestného u žalobcu sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa a teda je daný dôvod na primerané odškodnenie bolestného i nad sadzby uvedené v ust. § 7 ods. 1 a 2 vyhlášky.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca pri dopravnej nehode dňa 16.4.2002 utrpel závažné poškodenie zdravia a to sériovú zlomeninu rebier obojstranne v rozsahu 3. - 8. rebra vpravo a 1.-2.rebra vľavo, pomliaždenie hrudníka a pľúc obojstranne, pomliaždenie srdca (kontúzia) s nakrvácaním pod obal srdca, prienik vzduchu do pohrudničnej dutiny vpravo, nakrvacanie do oboch pohrudničných dutín, úrazový šok ťažkého stupňa, vyklbenie vonkajšieho sklbenia pravej kľučnej kosti. Z lekárskeho hľadiska išlo o ťažký úraz v dôsledku ktorého bol hospitalizovaný v čase od 16.4.2002 do 17.5.2002 v nemocnici VSŹ U.-Š. a tiež v období od 23.7.2002 do 26.7.2002 a od 10.3. do 14.3.2003 na U. Ú. W. B. P. J. U., kde sa podrobil mnohým operačným zákrokom, pri ktorých došlo k viacerým komplikáciám (poruchy srdcového rytmu, prechodnej straty krvi zrážať sa, zápal žlčníka). Následne bol žalobca počas dvoch týždňov napojený na umelú pľúcnu ventiláciu, boli mu podávané transfúzie, 10 prevodov čerstvej mrazenej plazmy, viaceré lieky na ukľudnenie zrážania krvi, širokospektrálne antibiotiká, bola vykonaná uňho tracheostómia, zavedený mu bol centrálny žilný prístup, katetér do močového mechúra a epidurálny katetér do chrbticového kanála. Dlhodobo mu boli podávané analgetika, opiáty a hypnotika. V tejto súvislosti poukázal súd prvého stupňa správne na závery znaleckých posudkov podaných v konaní znalcami z odboru zdravotníctva a farmácie D.. O. Š. N. D.. Z. D..
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd má za to, že vzhľadom na utrpené poranenia žalobcu a na bolestivosť jednotlivých operačných zákrokov a zdravotných postupov u žalobcu sú splnené predpoklady na zvýšenie bolestného i nad sadzby uvedené v ust. § 7 ods. 1,2 vyhlášky. Prípad hodný osobitného zreteľa, ktorý odôvodňuje mimoriadne zvýšenie odškodnenia vyplýva v prípade žalobcu z jeho závažných poranení a ich následného liečenia. Za správne a korektné preto považuje odvolací súd súdom prvého stupňa priznanú náhradu v rozsahu 10-násobku základného bodového ohodnotenia bolestného.
Za nedôvodné treba považovať odvolanie vedľajšej účastníčky v časti proti vyhovujúcemu výroku ak vychádza z názoru, že v posudzovanom prípade znalec vzhliadol dôvody pre zvýšenie bolestného len čiastočne a to u položky 82b a 79 a u žiadnej z ďalších položiek dôvody pre možné zvýšenie nenastali, to znamená, ostatné hodnotené poranenia si nevyžadovali bolestivejší spôsob liečby, preto nebolo opodstatneným ani zvýšenie bolestného na 2-násobok základnej sadzby, z čoho vyvodila záver, že neexistujú ani žiadne ďalšie dôvody pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia za bolesť súdom podľa § 7 ods. 3 vyhlášky.
Možnosť zvýšenia náhrady nad vyhláškou stanovený limit je prípustný podľa § 7 ods.3 vyhlášky iba v celkom výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, keď je to primerané povahe poškodenia zdravia v priebehu liečenia. Z uvedeného vyplýva, že je na posúdení súdu, aké zvýšenie náhrady za bolesť je v konkrétnej posudzovanej veci „primerané“. Pre takéto posúdenie miery „primeranosti“ je skutočnosť, že lekár podávajúci posudok o bolestnom nezvýšil hodnotenie poškodenia na zdraví právne irelevantná.
Rovnako v tejto časti za nedôvodné odvolací súd považuje aj odvolanie žalobcu ak požaduje priznať 20- násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia bolestného, avšak neuvádza žiadne relevantné dôvody, z ktorých by bolo možno vyvodiť, že sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa v takom rozsahu, aby súd mu mohol priznať odškodnenie za bolesť vo väčšom rozsahu ako 10-násobku základného bodového ohodnotenia bolestného. Samotný poukaz na výsledky znaleckého dokazovania nie je takouto okolnosťou, pretože dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenia odškodnenia za bolesť sa určujú nielen na základe skúmania skutočnosti, ktoré sa opierajú iba o odborné závery, ale aj o zistenie súdu.
Za dôvodné však odvolací súd považuje odvolanie vedľajšej účastníčky ohľadom rozsahu priznanej náhrady žalobcovi na mimoriadnom zvýšení bolestného vzhľadom na skutočnosť, že vedľajšia účastníčka mala uhradiť žalobcovi na bolestnom sumu 863,87 euro pred začatím konania. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa sa uvedeným tvrdením nezaoberal v uvedenom rozsahu, odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo vyhovujúcom výroku a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Za nedôvodné považuje odvolací súd aj odvolanie žalobcu ohľadom jeho nároku na 20-násobné zvýšenie základného bodového ohodnotenia jeho sťaženia spoločenského uplatnenia. Ako už bolo uvedené v zmysle § 7 ods. 3 vyhl.č. 32/1965 Zb. súd môže odškodnenie primerane zvýšiť iba v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Žalobca vak v konaní a ani v podanom odvolaní neuviedol také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné považovať žalobcom uplatnený nárok za prípad hodný osobitného zreteľa a odškodnenie jeho sťaženia spoločenského uplatnenia zvýšiť i nad sumu uvedenú v § 7 ods. 1 a 2 vyhl.č. 32/1965 Zb.. Správne preto rozhodol súd prvého stupňa, keď nárok žalobcu ohľadom 20- násobku sťaženia spoločenského uplatnenia zamietol.
Za nedôvodné považuje odvolací súd odvolanie vedľajšej účastníčky v časti, v ktorej namieta premlčanie nároku žalobcu. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na správne dôvody uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa ohľadom vznesenej námietky premlčania v ktorých súd dostatočne vysvetlil, že novozaradené položky bolestného č. 83 a č. 86f znalec nehodnotil v rámci bolestného ako nové poškodenia na zdraví, len pôvodne hodnotené poškodenia klasifikoval podľa správnych položiek.
Možno preto konštatovať, že odvolanie vedľajšej účastníčky bolo čiastočne dôvodné ohľadom čiastočnej úhrady základného bodového ohodnotenia bolestného v sume 863,87 eura, preto odvolací súd rozsudok v spojení s povinnosťou žalovanej zaplatiť súdny poplatok podľa § 221 ods. 1,2 O.s.p. zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok v ostatnom vyhovujúcom výroku ohľadom sumy 13.849,33 eura a v zamietavom výroku podľa § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa rozhodnúť o nároku žalobcu ohľadom bolestného v časti základného bodového ohodnotenia ohľadom sumy 863,87 euro a následne aj o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok prihliadajúc pritom na námietky vedľajšej účastníčky v odvolaní.
Súd prvého stupňa o trovách konania nerozhodol z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p., preto o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.