Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_25CoP-23-2013.pdf
PDF · 99.84 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/23/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., vo veci starostlivosti súdu: o maloletého J. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch, dieťa rodičov: matky L. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XX, M. S., zastúpená Advokátskou spoločnosťou s.r.o., JUDr. Tatiana Timoranská, Podzámska 32, Nové Zámky, v mene ktorej koná JUDr. Tatiana Timoranská, advokátka a konateľka a otca Q. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom L. 2, U., zastúpený JUDr. Vladimírom Lamačkom ml., advokátom v Nových Zámkoch, Hlavné námestie 7, o zvýšenie výživného, o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 22. 01. 2013 č.k. 12C/37/2011-138, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil výživné na maloletého J. zo sumy 43 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne od 01. 09. 2011. Zročné výživné za obdobie od 01. 09. 2011 do dňa vyhlásenia rozsudku v sume 592 eur uložil otcovi splácať v splátkach po 50 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia so splatnosťou prvej splátky zročného výživného, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/378/06-17 zo dňa 02. 10. 2006 v časti výživného. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej oprel o ust. § 62 ods. 1,5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1 a 78 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. (Zákona o rodine ) majúc za preukázané, že návrh na zvýšenie výživného je čiastočne dôvodný. Od poslednej úpravy výživného nastala zmena pomerov v tom, že uplynula doba viac ako 6 rokov, maloletý od 01. 09. 2012 navštevuje 9. ročník základnej školy, v dôsledku čoho sa zvýšili výdavky na ošatenie, stravu, štúdium a ďalšie. Zmena pomerov na strane rodičov nastala u matky v tom, že sa znížil jej príjem voči predchádzajúcemu obdobiu o 196,90 eura. Nepribudla jej žiadna vyživovacia povinnosť, rovnako ani otcovi. Vzhľadom na to, že otec dieťaťa ukončil pracovný pomer u posledného zamestnávateľa dohodou podľa § 60 ZP a v priebehu konania deklaroval, že nemá žiaden príjem, prácu si aktívne hľadá, avšak na tieto okolnosti nepredložil žiadny dôkaz, súd vychádzal z toho, že má príjem vo výške minimálnej mzdy, ktorá bola v roku 2012 v sume 327,20 eura a v roku 2013 v sume 337,70 eura. Bolo preukázané, že nie je živnostníkom, vypomáha pri prevádzkovaní autobazáru svojej manželky, a preto by sa mal podieľať na príjmoch z tejto činnosti a pokiaľ by tomu aj tak nebolo, súd prvého stupňa konštatoval, že nepreukázal okolnosť, že viac ako 7 rokov si nedokázal nájsť zamestnanie. Keďže nemá príjmy zo závislej činnosti, nebol daný dôvod na aplikáciu ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, na ktoré poukazoval kolízny opatrovník. S ohľadom na tieto závery, súd prvého stupňa za primerané považoval zvýšenie výživného z 37 eur mesačne na sumu 80 eur, bez ohrozenia výživy otca. Maloletý J. po zaplatení výživného zo strany otca, s prihliadnutím na rodinné prídavky a pripočítaním výživného zo strany matky, najmenej vo výške 30 eur, bude mať na svoju výživu mesačne sumu 132,54 eura, ktorá by mala postačiť na krytie jeho najzákladnejších potrieb. Návrh matky na zvýšenie výživného na sumu 150 eur, súd považoval za nedôvodný s ohľadom na to, že neboli preukázané reálne možnosti otca prispievať požadovaným výživným a s prihliadnutím aj na výšku životného minima, určenú zák. č. 601/2003 Z.z., ktorá je stanovená sumou 88,82 eur mesačne, určené výživné považoval za primerané. Nevyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného od 01. 01. 2011, keďže nepreukázala existenciu dôvodov hodných zreteľa na priznanie výživného spätne, a preto súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 01. 09. 2011, od nástupu dieťaťa do vyššieho ročníka základnej školy. Splatné výživné za dobu 16 mesiacov v celkovej sume 592 eur otcovi povolil splácať v mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote obaja rodičia.
Matka navrhla rozsudok zmeniť a zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na sumu 150 eur mesačne od 01. 09. 2011. Vytkla súdu prvého stupňa, že neprihliadol dostatočne na záujmy maloletého dieťaťa. Návrh na zvýšenie výživného podala na základe znalostí majetkových pomerov otca, keďže syn sa s jeho rodinou kontaktuje a pomery v rodine sú jej známe. Otec je „podnikateľom“, ktorý preukázateľne vykonáva podnikateľskú činnosť spočívajúcu v prevádzke autobazáru. Svoje skutočné majetkové a zárobkové pomery zahmlieva, pravdepodobne z dôvodu, že sa chce vyhnúť vyživovacej povinnosti. Podľa jej názoru súd nesprávne vyhodnotil dôkazy, keď dospel k záveru, že má príjmy minimálne na úrovni minimálnej mzdy, hoci v konaní bolo preukázané, že si hradí náklady na zahraničné dovolenky, platí odvody, znáša náklady na motorové vozidlá, ktoré používa, pričom ich účelovo eviduje na meno svojej svokry. V tomto smere súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy, pretože napríklad z výpovede kupujúceho I. T. bolo možné preukázať okolnosti predaja vozidla a zistiť, či vozidlá predáva otec, kto z predaja vozidla zinkasoval peniaze a kto s kupujúcim jednal o predaji vozidla. Tým, že nebola vypočutá svokra otca, nebolo možné zistiť a preveriť, z akých peňazí nadobudla motorové vozidlá, kto ich používal, ako aj ďalšie skutočnosti, ktoré mohli ovplyvniť posúdenie pravdivosti tvrdenia otca maloletého. Rodičia otca F. P. a V. P., vypočutí ako svedkovia, zakrývali a zahmlievali skutočné pomery na strane otca, pretože je ťažko uveriť, že by ani jeden z nich nemal informácie o zamestnaní svojho syna. Súdom určené výživné považovala za nedostatočné, z ktorého nie je možné zabezpečiť všetky náklady potrebné pre dieťa.
Otec v odvolaní proti rozsudku navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Mal za to, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu právnemu záveru v tom, že napriek zníženiu príjmov je schopný plniť si vyživovaciu povinnosť v súdom určenom rozsahu zvýšenom o 37 eur. Zdôraznil, že je dlhodobo nezamestnaný, nemá príjmy, nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti ani hnuteľnej veci, všetky matkou maloletého vyslovené domnienky, že pracuje v autobazáre svojej manželky sú len špekulácie, ktoré neboli preukázané a v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno. Naopak, výpoveďami svedkov bolo preukázané, že je nemajetný a argumentácia matky dieťaťa, že výpovede osôb, ktoré boli v príbuzenskom pomere, boli účelové, je nepodložená domnienka a špekulácia.
Otec v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky zotrval na svojej argumentácii uvádzanej vo svojom odvolaní.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu rodičov navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, pri súčasnom verejnom vyhlásení rozsudku za splnenia podmienok uvedených v § 214 ods. 3 v spojení s § 156 ods. 3 OSP, dospel k záveru, že odvolania matky a otca nie sú dôvodné.
Predmetom tohto konania je návrh matky, doručený súdu prvého stupňa dňa 08. 11. 2011 na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloletého J. A., nar. XX. XX. XXXX zo sumy 1.300,-Sk mesačne na sumu 150,- eur mesačne, počnúc dňom 01. 01. 2011 s odôvodnením, že naposledy bolo určené výživné rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky dňa 07. 10. 2006. Súdom určené výživné je nepostačujúce a nezohľadňuje princípy určovania vyživovacej povinnosti rodičov. Od posledného určenia výživného sa výrazne zvýšili náklady na zabezpečenie stravy, ošatenia a náklady súvisiace s uspokojovaním školských aj mimoškolských potrieb a aktivít dieťaťa. Podľa matky sa otec úmyselne vyhýba plneniu si zvýšenej vyživovacej povinnosti, je dlhodobo dobrovoľne nezamestnaný. Zdrojom jeho príjmu je príjem z autobazáru, hoci živnostenské oprávnenie je vydané na meno jeho manželky, L. P..
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie (odôvodnený pokles) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas.
Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené potreby dieťaťa závisia predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, obsahu a spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, prípadne od výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami, ako aj majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. V opačnom prípade odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, vrátane tvorby úspor, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv a pod.), ale aj ďalších potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové potreby, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod.). Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru. V tejto súvislosti je významné i ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktoré zakotvuje, že na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Naviac súd prihliada i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a rovnako tak berie do úvahy prídavky na deti, ktoré sa sčasti podieľajú na úhrade potrieb detí.
Zo skutkových zistení zrejmých zo spisu v tomto prípade vyplýva, že posledná úprava výživného bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu v Nových Zámkoch č.k. 7P/378/06-17 zo dňa 02. 10. 2006, ktorým bol zmenený predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo 04. 03. 2003 v časti výživného tak, že bolo zvýšené výživné na maloletého zo sumy 800,-Sk na sumu 1.300,-Sk mesačne od 01. 09. 2006. Zároveň bolo rozhodnuté o zročnom výživnom, ktoré súd určil sumou 500,-Sk a uložil ho otcovi zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V čase poslednej úpravy výživného bola matka na materskej dovolenke s maloletým J. T., nar. XX. XX. XXXX a mala vyživovaciu povinnosť k maloletému J.. Poberala materský príspevok v sume 3.602,-Sk a prídavky na 2 deti, žila s deťmi a svojím druhom v podnájme. Otec iné vyživovacie povinnosti nemal, bol nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce v Nových Zámkoch, súhlasil so zvýšením výživného a jeho majetkové pomery zisťované neboli. Posledný pracovný pomer ukončil dohodou dňa 28. 02. 2003 u zamestnávateľa P. s.r.o., U. XX, M. S.. V súčasnosti matka maloletého J. od 01. 04. 2012 vykonáva živnostenskú činnosť, dovtedy bola nezamestnaná. Prevádzkuje pohostinstvo s jedným zamestnancom, kde platí podľa vlastného vyjadrenia nájomné 200 eur mesačne. Žije v rodinnom dome svojho druha, s ktorým má maloletého J., voči ktorému má naďalej vyživovaciu povinnosť. Jej druh pracuje na polovičný úväzok a má príjem 190 eur mesačne. Matka poberá prídavok na dve deti v sume 45,20 eur mesačne, evidovaná ako nezamestnaná bola od 16. 08. 2011. Žiadna vyživovacia povinnosť jej nepribudla. Otec žije s manželkou v jej dvojizbovom byte, ani on, ani jeho manželka nemajú žiadne vyživovacie povinnosti. Je nemajetný, 7 rokov nepracuje, občas brigáduje, podľa vlastného vyjadrenia si tak zarobí 20 eur. Živí ho manželka, požičiavajú mu príležitostne peniaze sestra a rodičia. Je vyučený čašník. Jeho manželka L. P. podniká, prevádzkuje autobazár. Naposledy pracoval v P. s.r.o. M. S., kde pracovný pomer ukončil 28. 02. 2003 dohodou podľa § 60 Zákonníka práce. Od 18. 01. 2013 je evidovaný na úrade práce, predtým bol evidovaný od 01. 03. 2003 do 30. 06. 2007. S manželkou dňa 21. 08. 2008 uzatvorili dohodu o zúžení BSM formou notárskej zápisnice, podľa ktorej všetky nehnuteľnosti, ktoré v budúcnosti nadobudnú, hnuteľné veci v hodnote vyššej ako 50.000,-Sk a všetky príjmy z podnikania L. P., podnikajúcej pod obchodným menom B.S. J., so sídlom podnikania M. S., Q. XX, nadobudne do výlučného vlastníctva L. P. a tento majetok nebude tvoriť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Maloletý J. má 15 rokov, je v 9. ročníku základnej školy, je dyslektik, dysgrafik a matka s ním navštevuje psychológa v M. S.. V čase poslednej úpravy mal 9 rokov a bol žiakom základnej školy. Matka v návrhu, aj v priebehu konania poukazovala na to, že otec má príjmy, z ktorých je schopný platiť výživné v sume 150 eur mesačne. Súd prvého stupňa na tieto okolnosti vykonal dokazovanie výsluchom svedkov, rodičov otca maloletého dieťaťa F. P. a V. P., známeho otca dieťaťa U. M. a A. K., sestry otca maloletého A. A.. Z ich výpovedí nebolo preukázané, že otec dieťaťa má príjmy, či už z podnikania, resp. zo zamestnania v autobazáre B.S. J., so sídlom v M. S., ktorý prevádzkuje jeho manželka a rovnako ani z inej činnosti. Svedkovia síce uvádzali, že otca videli niekoľkokrát v areáli autobazáru, avšak sama táto skutočnosť nie je dôkazom o tom, že je v autobazáre zamestnaný, resp. že z tejto činnosti aj dosahuje príjem, ktorý by bolo možné zohľadniť pri určení výživného. Z vyjadrenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v M. S. bolo preukázané, že otec dieťaťa nevlastní žiadne motorové vozidlo a uviedli, že nemajú vedomosť o tom, že by zastupoval na základe splnomocnenia inú fyzickú alebo právnickú osobu pri evidenčných úkonoch na dopravnom inšpektoráte, na ktoré matka poukazovala tvrdiac, že otec predáva vozidlá a z ich predaja získava finančné prostriedky. Rovnako tak bolo preukázané, že motorové vozidlo AUDI A6 je evidované na matku manželky otca L. A., ktorá vozidlo predala 13. 06. 2012 tretej osobe a je držiteľkou motorového vozidla Mercedes Benz. Podľa názoru odvolacieho súdu ani výsluchom L. A., prípadne I. T., tak ako navrhovala matka v odvolaní, by nebolo nejednoznačne preukázané jej tvrdenie, že vozidlá odpredával otec a peniaze získané z predaja si nechával pre svoju potrebu. Za situácie, že na jeho mene nie je evidované žiadne motorové vozidlo, je krajne nepravdepodobné, aby tieto skutočnosti boli výsluchom svedka, prípadne matky jeho manželky v konaní preukázané tak, ako to mala na mysli matka.
Odvolací súd s ohľadom na takto zistený skutkový stav po porovnaní predchádzajúcich a terajších pomerov na strane účastníkov konania konštatuje, že právne závery súdu prvého stupňa, citované v napadnutom rozsudku bolo možno oprieť o ustanovenia Zákona o rodine, ktoré sú uvedené vyššie, a to v tom smere, že pre konštatovanú zmenu pomerov bol daný dôvod na čiastočné zvýšenie výživného s prihliadnutím na to, že od poslednej úpravy výživného uplynula doba 6 rokov, čo bezo sporu má za následok zvýšenie výdavkov, spojených s výchovou, výživou a štúdiom dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Pokiaľ ide o matku maloletého, táto má vyživovaciu povinnosť k ďalšiemu maloletému synovi a doposiaľ nemala žiadny príjem, bola evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná. Jediný jej príjem bol tvorený príspevkom, rodinnými prídavkami v sume 45,20 eura na obe deti, podniká od 01. 04. 2012. Jej manžel má nízky príjem v sume 190 eur mesačne, pričom pracuje na pol úväzku. Z tohto pohľadu je možné konštatovať, že matka je nemajetná a nemá dostatok finančných prostriedkov na zabezpečenie potrieb maloletého dieťaťa a jej nárok na zvýšenie výživného zo strany otca je dôvodný. S ohľadom na to, že otec v čase predchádzajúcej úpravy výživného bol nezamestnaný a evidovaný na úrade práce tak, ako aj v súčasnosti, ale vedomý si vyživovacej povinnosti voči maloletému synovi nepreukázal, že si prácu hľadá a keďže tento stav trvá viac ako 7 rokov, odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa uzavrel, že okolnosť, že nemá deklarovaný príjem, nemôže byť na ťarchu rodiča, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Navyše za situácie, keď otec ako vyučený kuchár - čašník, má predpoklady na to, aby si našiel zamestnanie, či už formou brigády alebo trvale. Aj keď v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že pracuje v autobazáre svojej manželky, z vykonaného dokazovania sa javí, že v autobazáre sa zdržiava, a preto je nepravdepodobné, že by z tejto činnosti nemal príjem, resp. je možné konštatovať, že pokiaľ aj nemá oficiálny príjem, finančné prostriedky zo strany manželky dostáva aj za to, že jej príležitostne vypomáha prácou v jej autobazáre. Pokiaľ otcovi stačia finančné prostriedky získavané takýmto spôsobom pre uspokojovanie jeho potrieb, je to vecou dohody medzi ním a jeho manželkou, resp. ostatnými rodinnými príslušníkmi, ktorí podľa jeho tvrdenia mu poskytujú finančné prostriedky na zabezpečenie jeho výživy. Z pohľadu odvolacieho súdu takéto správanie otca sa javí ako krajne nezodpovedné a ľahkovážne vo vzťahu k maloletému dieťaťu, voči ktorému má vyživovaciu povinnosť, a preto aj keď nebolo jednoznačne preukázané, že otec má deklarovaný príjem, je dôvod na zvýšenie výživného, tak ako učinil súd prvého stupňa. Pokiaľ matka v odvolaní namietala, že súd prvého stupňa vychádzal z výšky minimálnej mzdy, odvolací súd v tomto smere považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne, nakoľko nebolo preukázané, že otec má príjmy zo závislej alebo inej než závislej činnosti, a nie je možné postupovať podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého rodič, ktorý má príjmy z takejto činnosti, v prípade, ak ich nepreukáže súdu, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje 20 násobok sumy životného minima. Z uvedeného dôvodu preto súd prvého stupňa vychádzal zo správneho právneho názoru, keď návrh kolízneho opatrovníka na postup podľa tohto ustanovenia pri určení výživného na maloleté dieťa neprihliadol. Je potrebné poznamenať, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred ostatnými výdavkami povinného rodiča, a preto náklady otca spojené so splácaním úveru, prípadne ďalšie nie je možné zobrať do úvahy a na ne prihliadnuť pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti. Podľa názoru odvolacieho súdu je v schopnostiach a možnostiach otca platiť súdom zvýšené výživné, pretože tvrdenie, že nemá žiadne príjmy a od ukončenia posledného zamestnania 28. 02. 2003 je jednak nepravdepodobné a jednak je povinnosťou osoby, ktorá má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu, vyvinúť maximálnu snahu k tomu, aby aj jeho dieťa malo uspokojené finančné náklady na zabezpečenie svojich potrieb. Z konania a správania sa otca nebolo preukázané, že nemá možnosť nájsť si zamestnanie, ale že si ju nenašiel pre absenciu skutočného záujmu o získanie zamestnania a toto je príčina, pre ktorú nemá deklarovaný príjem, čo nemôže byť na ťarchu maloletého dieťaťa.
Z uvedených dôvodov odvolací súd vyvodil záver, že z hľadiska vyššie citovaných zákonných ustanovení je dôvod na zvýšenie výživného v rozsahu na sumu 80 eur mesačne od 01. 09. 2011, kedy maloletý J. nastúpil do 9. ročníka základnej školy. Z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, lebo ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.