Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/347/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.Ladislava Cakociho a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr.Pavla Tkáča, v právnej veci žalobkyne H. Č. - H. K. K. N. E., Č. Č.. X, IČO: XX XXX XXX, zastúpenej Z.. M. R., advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v E., Č. Č.. X, proti žalovanej R. A. U. N. X. - N. F., so sídlom v E., A. H. Č.. XXX, IČO: XX XXX XXX zastúpenej A.. Ľ. N., advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v E., Š. Č.. XX, o neplatnosť výpovede z nájmu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 25.5.2011 č.k. -470 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania.

Týmto rozsudkom rozhodol o nároku žalobkyne, ktorá sa domáhala určenia, že výpoveď žalovanej z nájmu nebytových priestorov, ktorú jej dala žalovaná je neplatná a nájomný pomer založený zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 1.10.2010 v znení dodatku č. 1 zo dňa 9.5.2006 naďalej trvá.

Rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného dokazovania v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení predchádzajúceho rozsudku sa prioritne vyporiadaval s otázkou, či medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej dňa 1.10.2000 platný nájomný vzťah a v rámci toho aj s predbežnou otázkou, či žalovaná bola oprávneným subjektom na platné uzavretie takejto nájomnej zmluvy. V tomto smere mal za preukázané, že z výpisu z katastra nehnuteľností zo dňa 15.1.2010 zistil, že na LV č. XXXXX kat.územia H. Ú. je ako výlučný vlastník stavby súp.čísla XXXX stojacej na parcele č. XXXX - budova pre R. zapísaná R. A. U. R. N.Š. X. a to na základe žiadosti o zápis stavby pod číslom T.-XXXX/XXXX

- v.z. 96/2008.

Zo správy od Z. E. zo dňa 14.4.2010 zistil, že Z. E. v zmysle 3 Z.z., ktorým sa novelizoval o majetku obcí vyzvalo príslušné obvodné úrady na predloženie písomných protokolov na nehnuteľné veci štátu na ktoré sa vzťahovali ustanovenia tohto zákona o správe majetku štátu a na základe výzvy príslušné obvodné úrady predložili delimitačné protokoly o prechode vlastníctva v zmysle zákona. Do majetku mesta prešli nehnuteľnosti, ku ktorým bolo preukázané právo trvalého užívania telovýchovných jednôt ku dňu nadobudnutia účinnosti zákona,

t.j. ku dňu 1.1.1994. Zároveň konštatovalo, že vo vzťahu k stavbe, ktorá je predmetom sporu, ktorá bola vybudovaná v rámci akcie Z v areáli futbalového ihriska vo N. X., príslušný obvodný úrad nepredložil písomný protokol o prechode vlastníctva. Z. E. má však za to, že napriek tomu, že nie je v katastri nehnuteľností zapísané ako vlastník predmetných nehnuteľností, považuje sa za ich vlastníka vzhľadom na to, že podľa ust. o správe majetku štátu, právo trvalého užívania ktoré vzniklo podľa doterajších právnych predpisov telovýchovným jednotám a ktoré ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona trvalo, dňom jeho účinnosti zaniklo. Podľa ust. nehnuteľné veci štátu, ku ktorým vzniklo právo trvalého užívania telovýchovných jednôt podľa osobitného predpisu prešli dňom nadobudnutia jeho účinnosti do vlastníctva obce na území ktorej sa nachádzajú. Od uvedeného dňa mala byť predmetná nehnuteľnosť delimitovaná do majetku Z. E.. Odhliadnúc od toho, že sa takto fakticky nestalo, mesto sa stalo vlastníkom tejto nehnuteľnosti ex lége, teda priamo zo zákona.

Z kópie záznamovej listiny súd prvého stupňa konštatoval, že návrh na záznam, ktorým bola sporná stavba zapísaná do katastra nehnuteľností dňa 18.3.2008 pod číslom Z 1479/08 bol návrh R. U. R. N. X., ktorého prílohou bolo aj rozhodnutie mestskej časti E.-N. X. zo dňa 14.5.2008 č. 279/2007, ktorým starosta mestskej časti určil pre budovu na parcele č. XXXX súpisné číslo XXXX. Podľa obsahu tohto rozhodnutia ide o stavbu - budovu pre telovýchovu, ktorá bola nadobudnutá vlastníkom na základe hospodárskej zmluvy s Mestským národným výborom E. o prevode majetku do správy pod číslom 1/1976 dňa 1.9.1976.

Z oznámenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 3.12.2010 získal informáciu o zániku občianskeho združenia s názvom R. U. N. X. dobrovoľným rozpustením, ktoré bolo Ministerstvu doručené dňa 12.3.2007 likvidátorom S. R.Í.. Ministerstvo vnútra SR nevykonalo výmaz tohto občianskeho združenia zo zoznamu občianskych združení, pretože v danej veci nebolo príslušných súdom právoplatne rozhodnuté o neplatnosti výročnej členskej schôdze združenia konanej dňa 10.2.2007, ktorá rozhodla o jeho zrušení dobrovoľným rozpustením. Ministerstvo taktiež oznámilo, že občianske združenie s názvom R. U. R. N. X. bolo Ministerstvom zaregistrované podľa dňa 29.3.2007, toto však nie je právnym nástupcom R. A. U. N. X..

Vzhľadom na obranu žalovanej, ktorá sa považuje za oprávnenú držiteľku spornej nehnuteľnosti a z takéhoto postavenia jej aj malo vyplývať oprávnenie na uzavretie platnej zmluvy o nájme nebytových priestorov, súd prvého stupňa uviedol, že právo držby patrí medzi základné oprávnenia vlastníka ( ). Právo držby však môže okrem vlastníka patriť aj osobe odlišnej od vlastníka ak táto je dobromyseľná, že vlastníctvo nadobudla, hoci v skutočnosti sa tak nestalo, pretože jej chýba platný nadobúdací právny dôvod. Za držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky ovláda vec a nakladá s ňou ako s vlastnou. Zákon vyslovne upravuje oprávnenú držbu ( ) i držbu neoprávnenú ( ). Poukázal na to, že oprávnená držba je faktické ovládanie veci späté s vôľou nakladať s ňou ako so svojou v dobrej viere, že držiteľovi vec patrí. Pri oprávnenej držbe musia byť splnené náležitosti

a/ faktické ovládanie veci, pričom fakticky vec ovláda ten, kto ju má priamo fyzicky u seba, ale aj ten, kto má príslušenstvo veci, ktoré mu umožňuje vec nakladať,

b/ vôľa nakladať s vecou ako s vlastnou, t.j. správať sa k veci tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila,

c/ dobrá viera držiteľa, že mu vec patrí, pričom túto skutočnosť či držiteľ veci je dobromyseľný alebo nedobromyseľný je treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, z hľadiska osobného presvedčenia samotného držiteľa veci.

Súd prvého stupňa v tomto smere konštatoval, že na základe doplnenia dokazovania zameraného najmä na posúdenie platnosti nájomnej zmluvy v náväznosti na posúdenie oprávnenia žalovanej uzavrieť spornú nájomnú zmluvu dospel k záveru, že žalovaná nebola oprávnená túto nájomnú zmluvu so žalobkyňou uzavrieť, pretože nebola ani vlastníčkou spornej nehnuteľnosti, a nebola ani jej oprávnenou držiteľkou. Skutočnosť, že sporná stavba, nachádzajúca sa v areáli futbalového ihriska v mestskej časti E.-N. X. bola vystavaná v 60-tych rokov dvadsiateho storočia v rámci akcie „Z“ ako budova pre telovýchovu, nebola medzi účastníkmi v priebehu konania sporná. Účastníkmi nebolo spochybnené

ani to, že Hospodárskou zmluvou zo dňa 1.9.1976 o prevode správy národného majetku č. 1/1976 odovzdávajúca organizácia Obvodný národný výbor E.-N. X. previedla do správy preberajúcej R. „. N. X. okrem iného národného majetku aj správu predmetnej budovy označenej v zmluve pod položkou č. 2 „budova (bývalá pastiereň)“. Súd prvého stupňa ďalej uzavrel, že žalovaná nie je právnym nástupcom R. „. N. X.. Konštatoval, že táto bola zaregistrovaná na Ministerstve vnútra SR dňa 10.8.2000 bez zmienky o akomkoľvek právnom nástupníctve.

Ohľadne R. „. N. X. súd prvého stupňa konštatoval, že nezískal žiadne informácie ohľadne jej vzniku a ani zániku. Poukázal na to, že z oznámenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 20.7.2007 však vyplynulo, že dňa 1.8.1990 bolo na Ministerstve zaregistrované podľa Občianske združenie s názvom R. „. N. X. - E. a dňa 31.7.2000 likvidátor R. A. Š. Č. oznámil, že členská schôdza schválila zánik R. S. N. X. E. dobrovoľným rozpustením a bolo vykonané majetkové vyrovnanie. Ministerstvo vnútra vyznačilo túto skutočnosť 18.9.2000 v registri občianskych združení. Súd prvého stupňa z citovaného majetkového vyrovnania pri zániku tejto R. A. vyvodil, že toto občianske združenie zaniklo likvidáciou, čo vylučuje možnosť jej právneho nástupníctva. Tým mal za jednoznačne vylúčené právne nástupníctvo žalovanej R. „. N. X..

Žiadnu relevanciu súd prvého stupňa nepripísal ani stanovisku Mestskej časti E. - N.É. X. o akomsi (faktickom) právnom nástupníctve týchto telovýchovných jednôt v postupnom časovom slede s tým, že tieto mali kontinuálne spravovať a užívať areál TJ vrátane spornej budovy a menil sa iba ich názov, a členovia zanikajúcej TJ sa automaticky mali stať členmi novovzniknutej TJ a nevyžadovalo sa podanie novej prihlášky, pokračovanie žalovanej ako novovzniknutej TJ v užívaní toho istého majetku, ktorý dovtedy užívala R. „.“, pokračovanie klubov žalovanej v tých istých súťažiach, v ktorých hrali aj futbalové mužstva R. „.“. Súd prvého stupňa v tomto smere konštatoval, že v zmysle právnej úpravy právneho nástupníctva právnických osôb obsiahnutej najmä v nejednalo sa o právne nástupníctvo v prípadoch vzniku a zániku jednotlivých občianskych združení - telovýchovných jednôt pôsobiacich postupne (ale aj súbežne) vo N. X.. Mal za to, že žalovaná nevznikla ako právna nástupkyňa R. „. N. X. a nemohla preto odvodzovať svoje právo užívania predmetnej nehnuteľnosti od nej. Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že z dokazovania vyplýva, že v súčasnej dobe pôsobia vedľa seba tak žalovaná, ako aj občianske združenie R. U. R. N. X. a s predmetnou nehnuteľnosťou nakladá práve R. R. N. X., ktoré je zapísané aj ako jej vlastník v katastri nehnuteľnosti. Z uvedeného súd prvého stupňa vyvodil, že nemal za preukázané naplnenie tretieho predpokladu, aby mohol žalovanú považovať za oprávnenú držiteľku a to jej dobrú vieru, že jej vec patrí. Pre posúdenie dobromyseľnosti žalovanej zobral za kritérium, či táto ako držiteľka nehnuteľností - stavby pri normálnej bežnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od nej požadovať, mohla alebo nemohla mať pochybnosti o tom, že jej nehnuteľnosť - budova ktorú fakticky ovládala patrí. Za uplatnenia uvedeného kritéria dospel k záveru, že žalovaná mohla vzhľadom na konkrétne okolnosti dôvodné pochybnosti o tom, že jej nehnuteľnosť patrí. Táto skutočnosť vyplývala aj z výpovede svedka F., ktorý vypovedal o tom, že ho predseda R. Š. Č. poveril riešením zápisu vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti do katastra a k realizácii zápisu chýbali akékoľvek relevantné podklady. Mal za to, že ten, kto je držiteľom nehnuteľnosti, ale nie je zapísaný ako jej vlastník v katastri nehnuteľností nemôže byť v dobrej viere, že mu nehnuteľnosť patrí, čo vyvodil aj z konštitutívnych účinkov zápisov do katastra nehnuteľnosti, podľa ktorého vlastníctvo k nehnuteľnosti vzniká až zápisom vlastníckeho práva v katastri.

V náväznosti na ustanovenia o majetku obci konštatoval, že právo trvalého užívania k predmetnej stavbe, ktoré mohlo patriť R. A. R. „S. N. X., E.Š. v žiadnom prípade nepatrí žalovanej, keďže táto vznikla až dňom 10.8.2000, pričom toto právo zaniklo dňom 1.1.1994 priamo zo zákona a táto nehnuteľnosť priamo zo zákona prešla do vlastníctva Z. E..

S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa uzavrel, že nemal za preukázanú dobrú vieru žalovanej, keďže podľa o nájme a podnájme nebytových priestorov s nebytovými priestormi nakladajú ich vlastníci, prípadne tí, ktorí vykonávajú právo hospodárenia, pričom na roveň vlastníkov sú postavení len oprávnení držitelia, pričom žalovaná nebola ani vlastníčku, ani oprávnenou držiteľkou a preto nemohla so žalobkyňou uzavrieť platnú nájomnú zmluvu. Za takejto situácie výpoveď z nájmu, ktorú žalovaná dala žalobkyni je potrebné považovať za ničotný právny úkon a

rozhodovanie o jej neplatnosti za bezpredmetné. V tejto súvislosti nie je ani dôvodné určenie, že nájomný pomer založený touto nájomnou zmluvou trval od 1.10.2000 do 30.9.2010 keďže nájom vôbec platne nevznikol. S poukazom na tieto dôvody súd prvého stupňa žalobu zamietol a rozhodnutie o trovách konania založil na ust. a úspešnej žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania s poukazom na dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý videl v tom, že žalovaná hoci nebola oprávnená na uzavretie nájomnej zmluvy, túto so žalobkyňou uzavrela a napokon z tejto zmluvy dala výpoveď a týmto bol spôsobený vznik predmetného sporu. Súd preto prihliadol na dobromyseľnosť žalobkyne a nemal vzhľadom na priebeh konania za dôvodné, aby žalobkyňa bola zaviazaná nahradiť trovy konania úspešnej žalovanej.

Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Táto žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a jej žalobe v celom rozsahu vyhovieť, resp. tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladala na dôvodoch uvedených v ust. , a teda na tvrdení, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V odvolaní uviedla, že sa nestotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa o neexistencii splnenia podmienok oprávnenej držby žalovaného a tým aj o neplatnosti nájomnej zmluvy. Má za to, že obrana žalovaného v konaní spočívajúca v spochybňovaní jeho vlastného oprávnenia uzatvoriť predmetnú zmluvu je účelová a k zmene jeho stanoviska došlo až počas konania po zhodnotení skutkového a právneho stavu, kedy zmenil svoje stanovisko k predmetu sporu tak, že upustil od predchádzajúceho tvrdenia platnosti podanej výpovede a začal zaujímať stanovisko o neplatnosti zmluvy. Má za to, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaná bez toho, aby bola zapísaná ako vlastník nehnuteľností v katastri s týmito nakladala a spravovala ich, pričom z jeho správania je zrejmé, že mala a má pri dispozícii s týmto majetkom postavenie dobromyseľného držiteľa. Táto dobromyseľnosť bola preukázaná konkrétne vymenovanými dôkazmi a to potvrdením o súpisnom čísle zo dňa 19.2.2001 vydaným mestskou časťou E.-N. X. podľa ktorého bol správcom stavby žalovaná, uzatvorením nájomnej zmluvy nielen so žalobkyňou ale aj ďalšími subjektami napr. prenájmom reklamnej plochy priestorov areálu a prenájmom ihrísk. Za dôkazy o dobromyseľnosti považuje aj konkrétne úkony o vzťahu k žalobkyni napr. prijímaním plnení z nájomného, podpísaním dodatku nájomnej zmluvy zo dňa 9.5.2006, ako aj výpoveďou z nájomnej zmluvy, svojpomocným zásahom žalovanej dňa 1.3.2007, ktorým žalobkyni zabránila v ďalšom užívaní predmetu nájmu tak, že vymenila zámky na vchodových dverách, násilným vyprataním časti predmetu nájmu dňa 20.3.2007, faktúrou zo dňa 1.11.2007 predmetom ktorej má byť záväzok žalobkyne na úhradu 50% z ceny plynu za dobu užívania od ). Má za to, že ak by nebola žalovaná dobromyseľným držiteľom tak, ako to uzavrel súd prvého stupňa, potom považuje za nevyhnutné pri odôvodňovaní rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ by sa tento stotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu zodpovedať na otázky prečo žalovaná konala tak, ako je to vyššie uvedené a prečo nevrátila žalobkyni žiadnu platbu z titulu zaplateného nájomného resp. služieb spojených s užívaním predmetu nájmu, ktoré táto zaplatila po dobu 6 rokov a 5 mesiacov.

Vo vzťahu k oprávnenosti držby považuje žalobkyňa za potrebné doriešiť aj právny titul, na základe ktorého sa žalovaná považovala za oprávnenú na nakladanie s predmetom nájmu. Má za to, že aj keď medzi jednotlivými telovýchovnými jednotami neexistoval „de iure“ vzťah právneho nástupníctva v ponímaní zániku právnickej osoby bez likvidácie a súčasne vzniku novej právnickej osoby ako právneho nástupcu, „de facto“ takýto vzťah právneho nástupníctva existoval. Takéto nástupníctvom možno vyvodiť zo skutočnosti, že futbalový klub žalovanej pokračoval v tej istej ligovej súťaži ako jej predchodca, pričom Slovenský futbalový zväz stanovuje vnútorným predpisom zaraďovanie družstiev do súťaží v dôsledku organizačných zmien v kluboch a v tomto smere upravuje, že ak futbalový klub zanikne bez právneho nástupcu, zanikajú aj všetky jeho družstva a následne sú vyradené zo súťaži, v ktorých štartovali. Za preukázanie faktického právneho nástupníctva považuje aj skutočnosť, že členovia zanikajúcej telovýchovnej jednoty sa automaticky stali členmi novovzniknej telovýchovnej jednoty, t.j. na vznik členstva v novovzniknutej telovýchovnej jednote sa nevyžadovalo podanie prihlášky od členov predchádzajúcej telovýchovnej jednoty. Poukázala na to, že obidve telovýchovne jednoty disponovali tým istým majetkom. Právnym titulom na základe ktorého sa žalovaná považovala za oprávneného

na nakladanie s dotknutými nehnuteľnosťami bolo preberacie konanie, ktorým došlo ku komplexnému prevzatiu majetku od R. „. N. X.Á., ktorého oprávnenie vychádzalo z Hospodárskej zmluvy o prevode správy národného majetku zo dňa 1.9.1976. V tejto súvislosti navrhla vypočuť ako svedka Š. Č., ktorý ako člen posledného vedenia R. „. N. X. a zároveň ako člen prvého výkonného výboru žalovanej sa vie vyjadriť k okolnostiam právneho nástupníctva a na tomto dôkaze žalovaný trvá.

Je toho názoru , že z analýzy pojmových znakov oprávnenej dražby vyplýva, že v každom prípade nemožno úplne jednoznačne určiť, či je dražba oprávnená alebo neoprávnená. Tieto pochybnosti hmotnoprávne rieši ustanovenie o vyvrátiteľnej právnej domnienke, že v pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. S poukazom na vyššie uvedené preto sú splnené všetky podmienky oprávnenej držby. Svoj naliehavý právny záujem na určovacej žalobe žalobkyňa odôvodňuje potrebou bezodkladného nastolenia stavu právnej istoty medzi účastníkmi sporu.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne vyjadrila tak, že rozsudok súdu prvého stupňa považuje za správny, stotožňuje sa s jeho skutkovými aj právnymi závermi a dôvody uvádzané žalobkyňou v odvolaní považuje za právne irelevantné. Zriekla sa náhrady trov odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa , bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci. Vykonané dôkazy vyhodnotil postupom podľa , vec správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani v priebehu odvolacieho konania nevyšli najavo žiadne také nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie, než ako rozhodol súd prvého stupňa.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi prvostupňového rozsudku a preto v súlade s ust. sa obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a na doplnenie týchto dôvodov v náväznosti na odvolacie námietky žalobkyne považuje za potrebné dodať:

Žalobkyňa oprávnenie žalovanej nakladať so spornou nehnuteľnosťou a teda ju aj platne prenajať odvodzuje od jej dobromyseľnej držby, ktorú odvodzuje od tzv. faktického právneho nástupníctva po jej právnom predchodcovi R. A. „. N. X..

Odvolací súd sa s takýmto právnym názorom nestotožňuje. Poukazuje na skutočnosť, že žalovaná vznikla ako občianske združenie svojou registráciou na Ministerstve vnútra SR dňa 10.8.2000, žalobkyňa v konaní nepreukázala, ale ani netvrdila, aby vlastnícke právo k spornej budove nadobudla žalovaná konkrétne uvedeným spôsobom prevodu vlastníckeho práva od iného subjektu od ktorého by mohol odôvodňovať svoju dobromyseľnú držbu.

K otázke oprávnenosti držby od ktorej žalobkyňa odvodzuje právo žalovanej uzavrieť s ňou platnú nájomnú zmluvu, odvolací sú považuje za potrebné uviesť, že takáto oprávnená držba sa zakladá na omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný a za takýto je možné považovať omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že myliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti toho-ktorého prípadu od každého vyžadovať. Pokiaľ omyl presahuje rámec bežného posudzovania veci, je neospravedlniteľný. Držiteľ,

ktorý drží vec na základe takého omylu, nemôže byť držiteľom oprávneným. Omyl vychádzajúci z neznalosti (alebo nedokonalej znalosti) jednoznačného ustanovenia zákona nie je ospravedlniteľný. Samotná neznalosť inak jasného a nepochybného ustanovenia zákona nie je pri robení právneho úkonu ospravedlniteľná, lebo pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť.

V súlade s takýmto posúdením je potrebné hodnotiť aj žalobkyňou tvrdenú dobromyseľnosť žalovanej, ktorú odvodzuje od tzv. faktického právneho nástupníctva po jej právnom predchodcovi R. „. N. X.“. Prijatie ktorým bol novelizovaný o majetku obcí, ktorý nadobudol účinnosť od 1.1.1994 bol značným zásadným zásahom do dovtedajšieho spôsobu hospodárenia telovýchovných jednôt so zvereným majetkom a to v tom, že jeho vlastníkom sa k uvedenému dátumu teda 1.1.1994 stali zo zákona obce. Táto právna úprava sa dotkla hospodárenia a spravovania majetku veľkého množstva telovýchovných jednôt a v čase jeho prijatia vyvolala medzi jednotlivými telovýchovnými jednotami a jej členmi značný ohlas. Je teda nanajvýš nepravdepodobné, aby vedeniu žalovaného resp. jeho členskej základni nebola táto právna úprava a jej dôsledky známa. Už táto samotná skutočnosť podľa názoru odvolacieho súdu vyvracia tvrdenie žalobkyne o ospravedlniteľnom omyle žalovanej, ktorý by zakladal jej oprávnenú držbu. Takýto omyl by navyše bolo nutné posudzovať ako omyl neospravedlniteľný, keďže by vychádzal z neznalosti jednoznačného ustanovenia zákona.

Tak, ako to správne konštatoval aj súd prvého stupňa, oprávnenosť a dobromyseľnosť držby žalovanej vylučujú aj ďalšie skutočnosti, ktoré vyplývajú z obsahu vykonaného dokazovania. Zo správy od Ministerstva vnútra SR zo dňa 20.7.2007 totiž vyplýva, že tvrdený faktický právny predchodca žalovanej Občianske združenie s názvom R. A. „. N. X. - E., bolo na Ministerstve vnútra SR zaregistrované 1.8.1990. Podľa listu jeho likvidátora Š. Č. zo dňa 31.7.2000 adresovaného Ministerstvu vnútra SR členská schôdza tohto združenia dňa 31.júla 2000 schválila zánik R. A. jeho dobrovoľným rozpustením a následne bolo aj vykonané majetkové vyrovnanie. Z uvedeného vyplýva, že otázka zániku tejto R.L. A. bez právneho nástupníctva musela byť predmetom jednania členskej schôdze, teda celej členskej základne TJ a na rozhodnutie o jej zrušení dobrovoľným rozpustením naväzovalo aj majetkové vyporiadanie. Navyše z obsahu odovzdávajúceho a preberajúceho protokolu majetkov a hospodárenia v R. U. N.Š. X. zo dňa 15.3.2005 vyplýva, že osoba likvidátora R. „S. N. X. Š. Č. bola zároveň aj členom vedenia novozaloženého Občianskeho združenia - žalovanej. Tento bol zjavne členom vedenia od jeho založenia až do volieb, ktoré sa uskutočnili dňa 11.3.2005. Je teda vylúčené, aby uvedený člen vedenia žalovanej mohol tento nový subjekt považovať za dôvodného držiteľa tejto nehnuteľnosti ako právneho nástupcu R. „. N. X. ku ktorému zároveň vykonával aj funkciu likvidátora a vykonával jeho majetkové vyrovnanie, ktoré zjavne vylučuje možnosť právneho nástupníctva.

Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani odvolaciu námietku žalobkyne, pokiaľ oprávnenosť právneho nástupníctva žalovanej po R. „.S. N. X. odvodzuje od odovzdávajúcich a preberajúcich protokolov zo dňa 18.4.2000 a 15.3.2005. Z obsahu týchto protokolov totiž vyplýva, že tieto boli vykonávané iba v dôsledku zmeny vedenia tej istej spoločnosti a to v prípade protokolu zo dňa 18.4.2000 R. S. N. X. a v prípade protokolu zo dňa 15.3.2005 R. U. N. X.. Z týchto protokolov teda nevyplýva, aby boli vyhotovené v súvislosti so zánikom jednej telovýchovnej jednoty a následne so vznikom jej právneho nástupcu. Žiadna zmienka o právnom nástupníctve žalovanej po R. „. N. X. sa nenachádza ani v jej stanovách.

Za dôvodnú nemožno považovať ani odvolaciu námietku žalobkyne, ktorá oprávnenosť držby odvodzuje od správania sa žalovanej ako vlastníčky sporného objektu. Takéto správanie nemusí vychádzať výlučne z ospravedlniteľného omylu, ale môže mať základ aj v iných dôvodoch napr. v snahe žalovanej vyhnúť sa zákonným následkom prechodu vlastníckeho práva na obec a v rozpore s touto právnou úpravou si aj naďalej zachovať postavenie vlastníka objektu, z ktorého mu vyplývali aj finančné výhody pri jeho prenajímaní.

S poukazom na tieto dôvody považuje odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a preto ho podľa ust. potvrdil.

Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. . Neúspešnej žalobkyni v odvolacom konaní náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a žalovaná sa tohto práva zriekla, preto odvolací súd nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.