Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_4C-31-2023.pdf
PDF · 91.58 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/31/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, D. E. F., právne zast.: JUDr. Dušan Szabó, advokát, so sídlom Nemocničná 839/7, G. H., proti žalovanému: I. G., zast.: Slovenským pozemkovým fondom, Búdkova 36, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Zrušuje podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území D. E. F., Obec Streda nad Bodrogom, Okres B., parcela č. 2690 - vinica o výmere 1139 m2 a parcela č. 2691 – vinica o výmere 1138 m2, zapísaná na liste vlastníctva č. XXX, parcely registra „ C“, ktoré sú evidované na katastrálnej mape.
II. Prikazuje nehnuteľností v katastrálnom území D. E. F., Obec Streda nad Bodrogom, Okres B., parcela č. 2690 vinicu o výmere 1139 m2 a parcelu č. 2691 vinicu o výmere 1138 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXX, parcely registra „ C“ evidované na katastrálnej mape do výlučného vlastníctva žalobkyne, A. B., J. B., nar. XX.XX.XXXX, r.č.XXXXXX/XXXX, trvale bytom D. E. F., K. C. L. XXX/X, PSČ 076 31, štátna príslušnosť SR v celosti.
III. Žalobkyňa je povinná titulom konečného vyrovnania zaplatiť žalovanej sumu vo výške 569,- Eur na depozitný účet Slovenského pozemkového fondu vedený v štátnej pokladnici, IBAN: D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, VS: 43023, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam a to prikázaním do výlučného vlastníctva žalobkyne s výplatnou povinnosťou voči žalovanému vo výške 148,70 Eur zaplatením na účet zástupcu žalovaného – Slovenský pozemkový fond. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania navrhla, aby súd rozhodol, že stranám nepriznáva nárok na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že z výpisu z listu vlastníctva č.XXX k. ú. D. E. F., obec Streda nad Bodrogom, okres B. vyplýva, žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností par.č.2690 vinica o výmere 1139m2 a par.č.2691 vinica o výmere 1138m2 v podiele 12/16 pod B11, jedná sa o parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape. Žalobkyňa predmetné nehnuteľností užíva ako vinicu. Z listu vlastníctva č.XXX ďalej vyplýva, že ďalším podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností je žalovaný v podiele 2/16 pod B5 a v podiele 2/16 pod B8. Takto spolu je podielovým spoluvlastníkom v podiele 4/16, čo z celkovej výmery predstavuje 569m2 za obidve nehnuteľnosti spolu. Jedná sa o osobu, ktorá sa nachádza na neznámom mieste a nie sú k dispozícii bližšie údaje konkretizujúce túto osobu, ako sú dátum narodenia, trvalé bydlisko a pod. Z oznámenia Obce Streda nad Bodrogom vyplýva, že v evidencii obce táto osoba nie je vedená a obec nemá k dispozícii informácie o pobyte tejto osoby. Táto
osoba sa nachádza na neznámom mieste. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa žiada, aby súd ustanovil žalovanému procesného opatrovníka podľa §71 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov – Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a to súdneho úradníka. Žalobkyňa v súčasnej dobe má záujem vykonať väčšie práce na týchto viniciach, a preto by chcela byť výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností. Vychádzajúc z výmery parcely č. 2690, čo predstavuje 1139m2, podiel žalovaného činí 285m2 a v prípade parcely č. 2691, čo predstavuje 1138m2, podiel činí 284m2. V prípade zrušenia podielového spoluvlastníctva sa prednostne má nehnuteľnosť rozdeliť podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. V tomto prípade to nie je možné, nakoľko obidve nehnuteľností sa nachádzajú mimo zastavaného územia a jedná sa pozemky, na ktorých sa pestuje vinič, čo vyplýva z citovaného listu vlastníctva. Výslovne § 23 ods. 1 zákona č. 180/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov - o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, ustanovuje že nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov pozemok menší ako 3000m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok. Z uvedeného dôvodu neprichádza do úvahy iný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam ako jeho zrušenie a prikázanie obidvoch nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňa považuje za potrebné podotknúť, že aj keby predmetná právna úprava nebola, ani v tom prípade by nebolo účelné užívanie vinice vo výmere 285m2 a 284m2. Obvyklá cena viníc v uvedenej lokalite činí 1,-€/m2. Takto žalovanému vzniká právo na zaplatenie sumy 569,-Eur. V prípade potreby žalobkyňa je pripravená predložiť ďalšie dôkazy preukazujúce obvyklú cenu viníc v katastrálnom území D. E. F.. Ak to bude potrebné je žalobkyňa pripravená dať vypracovať znalecký posudku na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Žalovaný je ďalším podielovým spoluvlastníkom, pričom sa nemožno s nim dohodnúť na zrušení a vyporiadaní tohto podielového spoluvlastníctva, z dôvodu že sa zdržiava na neznámom mieste. Vzhľadom na spôsob užívania nehnuteľností a platnú právnu, jediným riešením je, aby súd tieto nehnuteľností prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a zaviazal ju na úhradu sumy pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel žalovaného uložením do úschovy. K žalobe priložila splnomocnenie pre právneho zástupcu; Výpis z LV č. XXX; Oznámenie obce zo dňa 4.5.2023.
2. Po výzve zo strany súdu žalobkyňa doplnila, že žaloba sa týka zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, ktorých podielovým spoluvlastníkom je a pri podaní žaloby žalovaný bol označený tak, ako bolo uvedené a aj v súčasnej dobe je uvedené v liste vlastníctva. Zdôraznila, že v roku 2009 v rámci registra obnovenej evidencie pozemkov bolo vykonané šetrenie za účelom zistenia presných údajov zapísaných vlastníkov, ani v rámci tohto šetrenia sa nepodarilo zistiť bližšie údaje o tomto vlastníkovi, a preto jeho spoluvlastnícky podiel by mal spravovať Slovenský pozemkový fond Bratislava. Zároveň bolo vykonané šetrenie za účelom zistenia bližších údajov. Z uvedených dôvodov žalobkyňa trvá na žalobe za daného označenia žalovaného, ktorého zastupuje Slovenský pozemkový fond Bratislava. Poukázala na § 13 zákona č. 180/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov - o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, Slovenský pozemkový fond nakladá s pozemkami aj nezistených vlastníkov, čiže s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy, alebo ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe. Súčasťou nakladania s pozemkami je aj zastupovanie nezistených vlastníkov pred súdmi a inými orgánmi, z čoho je zrejmé, že zákonodarca mal v úmysle priznať procesnú subjektivitu aj tzv. nezisteným vlastníkom. Nie je možné žiadneho podielového spoluvlastníka nútiť k tomu, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, ak má záujem získať celú nehnuteľnosť do vlastníctva, čo prelamuje požiadavku na zistenie presných údajov žalovaného.
3. Súd následne doručil žalobu, dopĺňujúce vyjadrenie žalobkyne, listinné dôkazy s uznesením a poučením na vyjadrenie zákonnému zástupcovi žalovaného – Slovenskému pozemkovému fondu a to dňa 13.6.2023. Zároveň bol uznesením vyzvaný, aby sa vyjadril, že či súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania a poučením, že ak sa nevyjadrí, tak súd bude predpokladať, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania (§ 157 ods. 2 CSP). Zástupca žalovaného sa k žalobe v stanovenej lehote nevyjadril.
4. Žalobkyňa následne oznámila súdu, že súhlasí s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania.
5. Súd tak nariadil termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 28.7.2023 o 13:30 hod, na ktorom verejne vyhlásil tento rozsudok.
6. Dňa 28.7.2023 o 23:46 hod. (po vyhlásení rozsudku) zástupca žalovaného doručoval súdu vyjadrenie k žalobe, v ktorom súhlasil s podanou žalobou, nesúhlasil len s výškou výplatnej povinnosti, lebo je názoru, že hodnota je 3 Eur/m2 a nie 1Eur/m2 ako uvádza žalobkyňa. K vyjadreniu priložil rozsudok tunajšieho súdu, sp.zn.: 14C/34/2018; kúpnu zmluvu č. 00319/2017-PKZ- K400056/17.00.
7. Súd vykonal dokazovanie žalobou a žalobkyňou predloženými listinnými dôkazmi. Súd nevykonal dokazovanie vyjadrením žalovaného a priloženými listinnými dôkazmi, lebo bolo súdu doručované a doručené až po vyhlásení rozsudku. Z uvedeného dôvodu na neho neprihliadal a nedoručoval ho tak ani žalobkyni. Na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav:
8. Z výpisu z listu vlastníctva č.XXX k. ú. D. E. F., obec Streda nad Bodrogom, okres B. vyplýva, žalobkyňa je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností par.č.2690 vinica o výmere 1139m2 a par.č.2691 vinica o výmere 1138m2 v podiele 12/16 pod B11, jedná sa o parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape. Žalobkyňa predmetné nehnuteľností užíva ako vinicu. Z listu vlastníctva č.XXX ďalej vyplýva, že ďalším podielovým spoluvlastníkom týchto nehnuteľností je žalovaný v podiele 2/16 pod B5 a v podiele 2/16 pod B8. Takto spolu je podielovým spoluvlastníkom v podiele 4/16, čo z celkovej výmery predstavuje 569m2 za obidve nehnuteľnosti spolu. Jedná sa o osobu, ktorá sa nachádza na neznámom mieste a nie sú k dispozícii bližšie údaje konkretizujúce túto osobu, ako sú dátum narodenia, trvalé bydlisko a pod. Z oznámenia Obce Streda nad Bodrogom vyplýva, že v evidencii obce táto osoba nie je vedená a obec nemá k dispozícii informácie o pobyte tejto osoby. Táto osoba sa nachádza na neznámom mieste. Vychádzajúc z výmery parcely č. 2690, čo predstavuje 1139m2, podiel žalovaného činí 285m2 a v prípade parcely č. 2691, čo predstavuje 1138m2, podiel činí 284m2. Obvyklá cena viníc v uvedenej lokalite činí 1,-€/m2.
9. Podľa § 136 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov – Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
10. Podľa § 141 ods. 1, 2 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní písomnú formu.
11. Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
12. V prvom rade súd konštatuje, že je daná pasíva legitimácia žalovaného a niet podľa názoru súdu dôvod na zastavenie konania s ohľadom na identifikáciu žalovaného tak ako ho identifikovala žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 8.2.2023. Žalobkyňa vykonala dostatočné a dostupné úkony za účelom zistenia identifikácie žalovaného a napokon ich označila tak ako to vyžadujú právne predpisy v spojení s rozhodovacou praxou vo veciach vyporiadania podielového spoluvlastníctva v prípadoch, keď podielový spoluvlastník nie je známy resp. nie je známy jeho pobyt. Súd považuje označenie žalovaného žalobkyňou za dostatočne pre pokračovanie v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
13. Vo vzťahu k spôsobu vyporiadania súd poukazuje na argumentáciu žalobkyne, v zmysle ktorej v prípade zrušenia podielového spoluvlastníctva sa prednostne má nehnuteľnosť rozdeliť podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. V tomto prípade to nie je možné, nakoľko obidve nehnuteľností sa nachádzajú mimo zastavaného územia a jedná sa pozemky na ktorých sa pestuje vinič, čo vyplýva z citovaného listu vlastníctva. Výslovne § 23 ods. 1 zákona č. 180/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov - o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov, ustanovuje že nemôže na základe právneho úkonu alebo rozhodnutia súdu o vyporiadaní spoluvlastníctva vzniknúť rozdelením jestvujúcich pozemkov pozemok menší ako 3000m2, ak ide o poľnohospodársky pozemok.
Z uvedeného dôvodu neprichádza do úvahy iný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam ako jeho zrušenie a prikázanie obidvoch nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobkyne. Je potrebné podotknúť, že aj keby predmetná právna úprava nebola, ani v tom prípade by nebolo účelné užívanie vinice vo výmere 285m2 a 284m2. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa je väčšinovou podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Žalovaný je ďalším podielovým spoluvlastníkom, pričom sa nemožno s ním dohodnúť na zrušení a vyporiadaní tohto podielového spoluvlastníctva, z dôvodu že sa zdržiava na neznámom mieste. Vzhľadom na spôsob užívania nehnuteľností a platnú právnu, jediným riešením je, aby súd tieto nehnuteľností prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne a zaviazal ju na úhradu sumy pripadajúcej na spoluvlastnícky podiel žalovaného.
14. Pokiaľ ide o otázku výšky náhrady, či výplatnej povinnosti žalobkyne, tak v tomto sa súd stotožňuje s cenou, ktorú navrhuje žalobkyňa. Žalobkyňa síce nepredložila konkrétny dôkaz ohľadom hodnoty nehnuteľnosti, avšak s ohľadom na pasivitu žalovaného a skúsenosti súdu v rozhodovaní iných obdobných sporoch (napr. sp.zn.: 4C/47/2021, kde bola hodnota 1m2 vinice v obci Viničky stanovená znaleckým posudkom Ing. Tichomíra Bucska č. 26/2022 vo výške 0,3211 Eur/1m2) súd považoval žalobcom navrhovanú výšku za primeranú. Žalovaný a jeho zástupca boli v konaní pasívni, k žalobe sa vyjadrili až po verejnom vyhlásení rozsudku, preto bol pre rozhodnutie súdu rozhodujúci skutkový stav tvrdený žalobkyňou.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto rozsudku.
16. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
17. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiadnej so strán nepriznal nárok na náhradu trov konania, lebo strany sporu si nárok na náhradu trov konania neuplatňovali a zároveň ide o konanie tzv. iudicium duplex, ktoré v pravom slova zmysle nepozná víťaza a mohlo byť začaté na návrh hociktorého zo spoluvlastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.