Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoP-27-2013.pdf
PDF · 74.19 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/27/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Oľgy Maľovej a Mgr. Jaroslava Galla, v právnej veci navrhovateľky F.. F. A., rod. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. B., F. XXXX/XX, zastúpenej AK -MAĎAR & Partners, s. r. o., Skuteckého 1, Banská Bystrica, proti odporcovi J. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. B., F. XXXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletému F. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako účastníci, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Banskej Bystrici ako opatrovníkom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27. 02. 2013, č. k. 31P/246/2012 - 68, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 150,- eur p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že manželstvo účastníkov rozviedol, maloletého na čas po rozvode zveril do starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletého zastupovať, opatrovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého 150,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku vždy do 15 dňa v mesiaci vopred do rúk matky dieťaťa. Styk otca s maloletým súd neupravil a vyslovil, že žiadnemu z účastníkov sa nepriznáva náhrada trov konania.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľka sa domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu, pričom uviedla, že problém od začiatku ich manželstva bol vo vzájomnej komunikácii medzi nimi, lebo odporca nedokázal riešiť problémy, potom začali vznikať nedorozumenia kvôli finančným problémom, lebo odporca sa v 90. rokoch dal na podnikanie, čo spočiatku vyzeralo nádejne, ale neskôr nemal toľko možností a príležitostí, tak si brali pôžičky, úvery, ktoré nesplácali alebo oneskorene.
Odporca sa stotožnil s výpoveďou navrhovateľky. Súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je po dobu niekoľkých rokov vážne narušené a od 01. 08. 2012 neplní žiadnu zo svojich funkcií.
Pri určovaní výšky výživného vychádzal súd z toho, že je v súčasných schopnostiach a možnostiach odporcu zarobiť mzdu rovnajúcu sa priemernému mesačnému zárobku pracovníka v národnom hospodárstve, ale keď poukázal na ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, nakoľko súdu nepredložil doklady na zistenie jeho osobných, majetkových a zárobkových schopností.
Proti rozhodnutiu sa odvolal odporca, proti výroku, ktorým bolo rozhodnuté o výživnom. Namietal, že súd nezohľadnil to, že odvedená práca bola jednorázová a na dohodu, je málo pravdepodobné, že by túto v budúcnosti mal pravidelne. Súd nebral do úvahy ani to, že za posledné obdobie 5 až 7 rokov jeho príjem nepresiahol sumu 240,- až 280,- eur. Taktiež poukázal na to, že mu v prospech exekútorov bolo zrazených viac ako 1.000,- eur. Niekoľko ďalších exekučných konaní čaká, kedy bude jeho príjem dostatočný. Doklady, ktoré mal súdu predložiť ohľadom príjmov za rok 2012, nebolo možné z dôvodu, že ich prevzal až niekoľko dní po konaní na súde. Jeho priemerný čistý mesačný príjem bol 382,- eur (príjem 7.578,- eur, daň 653,- eur, exekučné konania 1.000,- eur, náklady na výkon živnosti 845,- eur, zdravotná sociálna poisťovňa 495,- eur.) Taktiež za prvé tri mesiace tohto roku nemal žiadny príjem.
K odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka aj kolízny opatrovník.
Kolízny opatrovník žiadal rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny.
Navrhovateľka žiadala rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny a priznať trovy odvolacieho konania. Uviedla, že súd určil výšku výživného správne, pretože je v reálnych možnostiach odporcu mesačne zarobiť sumu rovnajúcu sa priemernému mesačnému zárobku. Zároveň poukázala na § 62 ods. 5 Zákona o rodine, že každý rodič má v prvom rade povinnosť zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky a uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zároveň zákon hovorí o tom, že výživné je prednostná pohľadávka. Pokiaľ ide o námietku odporcu, že nemohol predložiť doklady na predloženie ktorých bol vyzvaný, ide o samoúčelné tvrdenie, ktoré nemá vplyv na rozhodnutie vo veci.
Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p..
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne a odvolací súd sa stotožňuje aj s jeho odôvodnením v celom rozsahu. Pri rozhodovaní súd zohľadnil všetky skutočnosti a správne aplikoval príslušné ustanovenia zákona o rodine, ktoré majú relevantný význam pre rozhodnutie.
Pokiaľ ide o námietky odporcu uvedené v odvolaní, odvolací súd poukazuje na to, že aj keď poukazuje na doklady, ktoré nemohol predložiť, tieto nepredložil ani v odvolacom konaní. Aj pokiaľ súd bude vychádzať z údajov, ktoré sám v odvolaní odporca uviedol, z hľadiska možností a schopností platiť výživné nemožno započítavať do nákladov 1.000,- eur na exekučné konania, pretože pokiaľ ide o výživné, ide o prednostnú pohľadávku. V takom prípade, ak by súd vychádzal z predložených tvrdení odporcu, že jeho príjem je 382,- eur, v skutočnosti by jeho príjem bol 465,- eur. Je pravdou, že okresný súd správne postupoval, keď dospel k záveru o výške príjmu odporcu na základe v rozsudku uvedenej úvahy. Súd mal za preukázané, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu sa zamestnať, keď od februára 2012 začal pracovať v Zareze, kde však ukončil pracovný pomer na základe dohody s vlastných dôvodov, teda nie výpoveďou. Naviac treba poukázať aj na to, že po práci, ktorú vykonáva odporca, je v súčasnosti dopyt na trhu, je preto v možnostiach odporcu nájsť si primerané zamestnanie a dosahovať priemerný príjem. Treba zdôrazniť, že dieťa je svojou výživou odkázané na rodičov, a nemožno spravodlivo požadovať na matke, aby len ona zabezpečovala výživu dieťaťa, poskytovala mu komplexnú starostlivosť. Preto snahou rodiča má byť zabezpečiť si dostatok finančných prostriedkov, aby aspoň v základnej miere boli pokryté potreby maloletého dieťaťa.
Pokiaľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľka žiadala náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ako konanie mohlo začať i bez návrhu. V danom prípade ide o konanie, ktoré môže začať aj bez návrhu, teda o výživnom pre maloleté dieťa a z tohto
dôvodu v zmysle platnej judikatúry bolo uzavreté, že aj výrok o trovách konania je nadbytočný. Preto o ňom súd nerozhoduje.
Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.