Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25CoP-25-2013.pdf
PDF · 89.94 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/25/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľky: B. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. Q. XXXX, zast. Q. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., D. Q. XXXX, proti odporcovi: V. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. XXX, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 24. 01. 2013 č. k. 11P/217/2012-29, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.
Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke na sumu 130 eur mesačne s účinnosťou od 01. 10. 2012 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred do rúk navrhovateľky. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 15. 06. 2010 sp. zn. 9P/49/2010 v časti výšky vyživovacej povinnosti odporcu. Zameškané výživné za čas od 01. 10. 2012 do 31. 01. 2013 v sume 120 eur povolil odporcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk navrhovateľky od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Návrh odporcu na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodol tak s poukazom na ust. § 62 ods. 1-5 a § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného na navrhovateľku došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného. Zmenu pomerov na strane navrhovateľky vzhliadol v tom, že sa stala študentkou dennej formy štúdia a prešla zo strednej školy na vysokú školu, a to mimo miesta svojho trvalého bydliska, s čím sú spojené pravidelné mesačné, resp. týždenné náklady na cestovné a platenie nájomného. V tejto súvislosti uviedol, že matka navrhovateľky si sčasti plní vyživovaciu povinnosť aj v naturálnej forme. Tvrdenie odporcu o tom, že nemá z čoho platiť výživné, označil za odporujúce s dokladmi o pôžičkách, ktoré dokladujú, že po podaní jeho návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti dňa 18. 12. 2012 si aj naďalej plní svoje povinnosti voči nebankovým subjektom a rovnako si plní aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dvom maloletým deťom: Q. a B. na ktorých výživu prispieva sumou na každého po 100 eur mesačne. Mal za to, že odporca vzhľadom na uhrádzanie výživného na tieto mal. deti musí mať ďalší nezdokladovaný príjem, z ktorého uhrádza toto výživné, ako i podlžnosti voči ďalším nebankovým subjektom. Z dôvodu takto preukázanej zmeny pomerov na strane navrhovateľky, zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľke zo sumy 100 eur na sumu 130 eur mesačne s účinnosťou od 01. 10. 2012. Zameškané výživné za obdobie od 01. 10. 2012 do 31. 01. 2013 v sume 120 eur povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu
s bežným výživným do rúk navrhovateľky od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Nakoľko odporca nepreukázal na jeho strane závažnejšiu zmenu pomerov, jeho návrh na zníženie vyživovacej povinnosti ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že v konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal, nakoľko jej žiadne nevznikli a ani si ich v konaní neuplatnila.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodil, že súd prvého stupňa nebral v úvahu majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov, pričom sa zameral len na jeho príjmy a výdavky i napriek tomu, že vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia. Konštatoval, že okrem vyživovacej povinnosti na navrhovateľku má ďalšie dve vyživovacie povinnosti na mal. M., nar. XX. XX. XXXX, mal. B., nar. XX. XX. XXXX a mal. Q., nar. XX. XX. XXXX. Vytkol súdu prvého stupňa, že neprihliadol na jeho majetkové a zárobkové pomery, resp. tieto nesprávne vyhodnotil a poukázal výlučne na príjmy, ktoré nedoložil. Uviedol, že je nútený privyrábať si náhodnými brigádami, nakoľko by nepokryl ani svoje základné potreby a základné potreby jeho detí. Poukazoval na rozdielnosť majetkových pomerov oboch rodičov navrhovateľky. Opierajúc sa o ust. § 62 a § 75 Zákona o rodine mal za to, že zastúpenie navrhovateľky v konaní jej matkou ako splnomocneným zástupcom je kolíziou záujmov, nakoľko plniť vyživovaciu povinnosť sú povinní obaja rodičia. Uzavrel, že súd prvého stupňa pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti neskúmal individuálne majetkové pomery na strane matky dieťaťa.
Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP ) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 212 ods. 1 OSP ) a viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa ( § 213 ods. 1 OSP ) prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia pri splnení si povinnosti upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľky, doručený súdu prvého stupňa dňa 11. 09. 2012 na zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu zo sumy 100 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne, počnúc dňom 01. 10. 2012. Na pojednávaní konanom na súde prvého stupňa dňa 18. 12. 2012 odporca podal návrh na zníženie jeho vyživovacej povinnosti zo sumy 100 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne, počnúc dňom 01. 11. 2012.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Vyššie citované zákonné ustanovenia vyjadrujú zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Táto sa zisťuje porovnávaním okolností dôležitých pre určenie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania súdu. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie len zmena tých okolností na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť zvýšenie nákladov dieťaťa v súvislosti s pribúdajúcim vekom, s fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ako aj zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. V tomto prípade pôjde o rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného, jeho invaliditu, alebo také zvýšenie či zníženie ( odôvodnený pokles ) jeho zárobku či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Súd pri rozhodovaní o zmene výživného musí nielen celistvo zhodnotiť zmeny v pomeroch účastníkov, ale taktiež prihliadnuť aj na vývoj životných nákladov za obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom,
tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Rovnako tak musí vychádzať zo všeobecného ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého sa pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Z povahy výživného vyplýva, že právo na výživné je osobným právom dieťaťa a vzniká jeho narodením ( § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka ). Naproti tomu stojí vyživovacia povinnosť obidvoch rodičov k deťom, ktorá im vyplýva priamo zo zákona. Ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine zabezpečuje deťom výživné od ich rodičov do toho času, pokiaľ nie sú schopné samy sa živiť; nerozoznáva pritom deti maloleté, plnoleté a z hľadiska veku tieto nároky nediferencuje. Podmienky nároku maloletých aj plnoletých detí na výživné sú teda rovnaké; vyživovacia povinnosť rodičov k nim preto končí v prípade, že preukázali schopnosť samy sa živiť, resp. s ohľadom na konkrétne okolnosti majú takúto možnosť. Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností daného prípadu, pričom medzi rozhodujúce kritériá na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, vykonávať prácu a pod. Súhrnne tak možno konštatovať, že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. V zásade túto schopnosť nadobúda každé dieťa ukončením prípravy na budúce povolanie, či už vo forme stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia, pokiaľ tomu nebránia významné okolnosti na strane dieťaťa, ako napr. zdravotný stav.
V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení zisťoval zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, ku ktorej došlo od posledného rozhodovania o výživnom. V tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver. Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len zvýrazňuje, že posledná úprava výživného na navrhovateľku bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 15. 06. 2010 č. k. 9P/49/2010-73, ktorým bola vyživovacia povinnosť odporcu voči vtedy maloletej navrhovateľke zvýšená na základe súdom schválenej dohody rodičov zo sumy 33,19 eura na sumu 100 eur mesačne od 01. 07. 2010. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 08. 07. 2010. V tej dobe súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z mesačného príjmu matky vo výške 295 eur. Otec ako živnostník v daňovom priznaní za rok 2010 vykázal základ dane vo výške 1.812,89 eura pri príjmoch zo živnosti vo výške 3.450 eur a výdavkoch 1.637,11 eura. Otec mal v tom čase vyživovaciu povinnosť i vo vzťahu k mal. B. M., nar. XX. XX. XXXX, k mal. Q. M., nar. XX. XX. XXXX, pochádzajúcich z jeho druhovského pomeru s K. C. a k mal. M. M., nar. XX. XX. XXXX, pochádzajúceho z jeho pomeru s Q. W.. Matka okrem odporkyne ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemala. V čase terajšieho rozhodovania o výživnom okruh vyživovacích povinností oboch rodičov zostal zachovaný, keď ani jednému z nich nová vyživovacia povinnosť nepribudla. Z pripojeného spisu sp. zn. 11P/59/2012 vo veci zníženia výživného vyplýva, že matka v súčasnosti pracuje v rekreačnom zariadení ako pomocník v kuchyni s minimálnou mzdou. ( konanie vo veci zníženia výživného vedeného na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 11P/59/2012, rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 31. 05. 2012 č. k. 11P/59/2012-45 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 31. 10. 2012 č. k. 25CoP/56/2012-62 bol návrh navrhovateľa na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni zamietnutý ). Otcovi v súčasnosti podľa potvrdenia Obvodného úradu Topoľčany bolo pozastavené prevádzkovanie živnosti od 10. 09. 2012 do 31. 08. 2013 vo všetkých predmetoch podnikania na doklade o živnostenskom oprávnení a v súčasnosti je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Navrhovateľka v čase posledného rozhodovania bola študentkou 2. ročníka Obchodnej akadémie v C. a v súčasnosti je poslucháčkou 1. ročníka dennej formy štúdia L. sv. E. a V. v C..
S ohľadom na vyššie popísané zistenia v preskúmavanej veci preto niet sporu o tom, že vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke naďalej trvá a že od posledného rozhodovania o výživnom došlo k podstatnej zmene pomerov účastníkov konania, odôvodňujúcej zvýšenie vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke. U navrhovateľky zmena pomerov bola spôsobená uplynutím 3-ročného obdobia od posledného rozhodovania o výživnom, čo viedlo k prirodzenému nárastu jej potrieb a životných nákladov v súvislosti s fyzickým vyspievaním navrhovateľky, pričom zmena pomerov u nej je zvlášť zvýraznená i nástupom navrhovateľky na vysokoškolské štúdium. Životné náklady navrhovateľky tak bezpochyby vzrástli, ktoré skutočnosti ako všeobecne platné nie je potrebné ani bližšie dokazovať. Na strane odporcu síce došlo k poklesu jeho príjmu oproti predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, z
konania o zníženie výživného vedeného na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 11P/59/2012 je však zrejmé, že po podaní návrhu na zníženie jeho vyživovacej povinnosti v predmetnom konaní dňa 18. 12. 2012 si aj naďalej plní svoje povinnosti voči nebankovým subjektom a zároveň i vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom: B., nar. XX. XX. XXXX a Q., nar. XX. XX. XXXX, na ktorých výživu prispieva mesačne na každého z nich sumou 100 eur. Je preto dôvodný záver súdu prvého stupňa, že skutočnosť, že odporca je schopný uhrádzať predmetné výživné, ako i ďalšie podlžnosti voči ďalším nebankovým subjektom nezodpovedá jeho tvrdeniu o jeho finančnej neschopnosti plniť si voči navrhovateľke zvýšenú vyživovaciu povinnosť. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že zákonná vyživovacia povinnosť k deťom má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Reálne príjmové pomery odporcu nie sú súladné s príjmami odporcom tvrdenými tak, ako to správne konštatoval i súd prvého stupňa, keď tieto jeho závery sú logické a vychádzajú i zo skutkového stavu v konaní zisteného. Pokiaľ ide o matku, u nej výraznejšia zmena pomerov nenastala, keď i v súčasnosti pracuje v rekreačnom zariadení ako pomocník v kuchyni s minimálnou mzdou. V súvislosti s jej vyživovacou povinnosťou k navrhovateľke je však potrebné zdôrazniť, že svoju vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke vyvažuje svojou osobnou starostlivosťou, nakoľko s ňou navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti, a teda fyzicky sa podieľa na úhrade jej nákladov. Posudzujúc tak zistené zárobkové a majetkové pomery všetkých účastníkov v ich vzájomnej súvislosti odvolací súd v zhode s právnym názorom súdu prvého stupňa dospel k záveru, že týmto zodpovedá zvýšenie vyživovacej povinnosti zo sumy 100 eur mesačne na sumu 130 eur mesačne. Výživné v takomto rozsahu totiž plne zohľadňuje zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, ako i odôvodnené potreby navrhovateľky. Súd prvého stupňa takto pri svojom rozhodovaní zohľadnil všetky právne významné atribúty ako na strane navrhovateľky, tak i na strane odporcu, pričom i počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti odporcu určil v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Rovnako tak správne stanovil i výšku zročného výživného a podmienky jeho zročnosti, postupujúc v súlade s ust. § 160 ods. 1 OSP. Pokiaľ ide o návrh odporcu na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči navrhovateľke, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď jeho návrh ako nedôvodný zamietol. V konaní totiž nebola preukázaná žiadna závažná zmena pomerov, z ktorej by bolo možné vyvodiť dôvodnosť jeho návrhu. Záverom odvolací súd poznamenáva, reagujúc tak na námietky odvolateľa, že zastúpenie navrhovateľky v konaní jej matkou ako splnomocneným zástupcom nie je kolíziou záujmov, nakoľko ide o procesné zastupovanie podľa § 24 OSP, podľa ktorého účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí, pričom toto právo na právnu pomoc v konaní pred súdom má od začiatku konania.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže navrhovateľka návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodala.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.