Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_ZA-30S-191-2021.pdf
PDF · 155.2 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-30S/191/2021
Rozhodnutie
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Michaely Kútikovej a JUDr. Lukáša Kolibába, v právnej veci žalobcu: A. A. A., B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, IČO: 00 151 866, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Mesto Žilina, so sídlom Námestie obetí komunizmu 1, 011 31 Žilina, IČO: 00321796, 2/ C. E., trvale bytom F. XX, XXX XX D., 3/ Združenie na ochranu nájomníkov domu č. XX, ul. Pažite, Žilina, so sídlom Pažite 518/37, 010 09 Žilina – Bytčica, IČO: 36 141 071, 4/ Spoločenstvo 12 BJ – Pažite I, so sídlom Pažite 41, 010 09 Žilina – Bytčica, IČO: 31 933 700, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OCDPK-2021/024044-016 zo dňa 14.09.2021, takto
rozhodol:
I. Správnu žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Ďalšiemu účastníkovi konania 1/, 2/, 3/, 4 právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 009/32780/2019/PR/SD zo dňa 14. 09. 2021 ako aj rozhodnutia Stavebného úradu - Mesto Žilina, referátu špeciálneho stavebného úradu č.19837/2020-18473/2020/SÚ-ŠSÚ-doprava/MO-SP zo dňa 23. 11. 2020 (ďalej aj ,,prvostupňové rozhodnutie“) a žiadal vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.
2. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutia zrušiť, pretože vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy boli nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorí vzali orgány verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
3. Stavebný úrad - Mesto Žilina, referát špeciálneho stavebného úradu – doprava ako príslušný špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie podľa § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len ,,cestný zákon“) ako správny orgán 1.stupňa (ďalej aj „prvostupňový orgán“ alebo ,,stavebný úrad“) rozhodnutím číslo 19837/2020-184730/2020/SÚ-ŠSÚ- doprava/Mo-SP zo dňa 23. 11. 2020 na základe žiadosti stavebníka – Mesto Žilina, podanej dňa 23.8.2019 a jej doplnenia podanej dňa 30.10.2019 o vydanie stavebného povolenia na stavbu:
parkovisko na ulici Pažite, Žilina – Bytčica, v katastrálnom území: F., na parcele číslo KN-C 518/1 rozhodol tak, že povolil stavbu podľa § 66 Stavebného zákona.
4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote účastníčka stavebného konania odvolanie (predchádzajúca vlastníčka pozemkov KN-C 522/3, 522/4, 522/5 zapísaných na LV XXX v k.ú. F., D., ktorých vlastníctvo na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 23. 06. 2021 prešlo na žalobcu).
5. Okresný úrad Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ako príslušný odvolací orgán (ďalej aj ,,druhostupňový orgán“ alebo ,,správny orgán II. stupňa“) preskúmal odvolanie účastníka stavebného konania a rozhodol tak, že napadnuté rozhodnutie príslušného stavebného úradu pod číslom 19837/2020-184730/2020/SÚ-ŠSÚ-doprava/MO-SP zo dňa 23. 11. 2020, ktorým vydal stavebné povolenie na stavbu „parkovisko na ulici Pažite, Žilina – Bytčica“ nachádzajúcu sa na G. H. E./X v k.ú. F., ktorej stavebníkom je Mesto Žilina, Námestie obetí komunizmu č.1, 011 31 Žilina v zmysle § 59 ods. 2 zákona číslo 71/1967 z Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“ ) potvrdil.
6. Žalovaný v súlade s ust. § 51 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal podané odvolanie a predložené podklady v celom rozsahu, porovnal ich s platnými všeobecne záväznými predpismi, ktoré bolo v konaní potrebné aplikovať a po úplnom zistení skutočného stavu veci dospel k záveru, že napadnuté stavebné povolenie je v súlade so všeobecnými právnymi predpismi, neodporuje verejnému záujmu a nie sú neprimerane dotknuté práva a právom chránené záujmy dotknutých orgánov a ostatných účastníkov konania.
7. Žalobca v správnej žalobe konkretizoval dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia nasledovne:
- V konaní pred orgánom verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, pretože napriek tomu, že žalobca postupoval s výzvou žalovaného a ešte pred preberaním zásielky, čo bolo dňa 17. 09.2021, žalovaný vydal už dňa 14. 09. 2021 touto žalobou napadnuté rozhodnutie. Rozhodnutie bolo doručené žalobcovi dňa 23. 09.2021. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že žalovaný konal v rozpore zo zákonom, keď vydal rozhodnutie ešte pred doručením vyjadrenia žalobcu, o ktorého žalovaný žiadal. Takýmto konaním boli podľa žalobcu správnym orgánom porušené procesné práva žalobcu ako účastníka konania, in concreto § 33 Správneho poriadku.
- Zistenie žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí vychádza z nesprávneho posúdenia veci, pričom žalovaný porušil ust. § 19 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (ďalej len ,,o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách“). Žalobca uviedol, že zákon stanovuje podmienky bezprostrednej ochrany verejných kanalizácií pred ich poškodením. V pásme ochrany je podľa ust. § 19 ods. 5 písm. a) zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách zakázané vykonávať zemné práce, umiestňovať stavby, konštrukcie alebo iné podobné zariadenia alebo tiež vykonávať činnosti, ktoré obmedzujú prístup k verejnej kanalizácie alebo, ktoré by mohli ohroziť ich technický stav. Okrem zákazu umiestňovať stavby je tiež zakázané vykonávať činnosti, ktoré obmedzujú prístup verejnej kanalizácie alebo ktoré by mohli ohroziť jej technický stav. Ďalej uviedol, že ochranné pásmo inžinierskych sietí je verejnoprávny inštitút, ktorý slúži na ochranu osobitných verejných záujmov a vzniká na základe zákona. Zákon nedáva právomoc štátnemu orgánu ani prevádzkovateľovi udeliť individuálne povolenie výnimky na stavby v ochrannom pásme a už vôbec nie, aby dal výnimku na stavbu priamo nad kanalizačným vedením ako je to v tomto prípade. Žalobca ďalej uviedol, že takéto ustanovenie zákona o verejných kanalizácií nie je samoúčelné a je s ohľadom na skutočnosť, že v prípade havárií v dôsledku nedodržania ochranného pásma hrozí zamorenie prostredia. Žiadny správny orgán nemôže toto svojím rozhodnutím zrušiť alebo obmedziť ani povoliť stavbu priamo, či už v ochrannom pásme alebo dokonca nad inžinierskou sieťou. Žalobca v tejto súvislosti ďalej uviedol, že Okresný úrad v Žiline, odbor životného prostredia v liste zo dňa 31. 05. 2021 uvádza, že ako príslušný štátny orgán nedal súhlas na umiestnenie parkoviska v ochrannom pásme ani nad kanalizačným potrubím prevádzkovateľovi kanalizácie ani stavebníkovi.
- Zistenie žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí vychádza z nesprávneho posúdenia veci, pričom žalovaný porušil ust. § 68 zákona č. 351/2011 Z.z. zákona o elektronických komunikáciách
(ďalej len ,, zákon o elektronických komunikáciách“). V tejto súvislosti uviedol, že priamo nad stavbou navrhovaného parkoviska sa nachádzajú telekomunikačné vedenie Slovak Telekom a.s. a telekomunikačné vedenie UPC Broad Band Slovakia, a.s. V stavebnom povolení sa uvádza, že k 24.11.2018 nemal UPC Broad Band Slovakia, a.s. svoje vedenie pod záujmovou plochou parkoviska. Podľa vyjadrenia UPC Broad Band Slovakia, a.s. zo dňa 13. 04. 2021 však tento zakreslil svoje vedenia ktoré vedie cez navrhované parkovisko. Stavebný úrad podľa uvedeného teda musel vydať v období od 2018 do 2020 stavebné povolenie pre UPC pričom bolo evidentné, že prebieha konanie o stavbe parkoviska, ktoré bude nielenže v ochrannom pásme, ale aj priamo nad vedením. Napriek tomu si odvolací orgán nesplnil svoju povinnosť, ktorú mu ukladá zákon riadne zistiť skutočný stav veci a to aj bez návrhu účastníkov konania. V rozhodnutí žalovaného sa uvádza že obaja prevádzkovatelia elektronických komunikácií súhlasili s umiestnením stavby parkoviska priamo nad jeho vedením a to takým spôsobom, že nedali odvolanie voči stavebnému úradu. Odvolací orgán nepreukázal existenciu súhlasu ani jedného z prevádzkovateľov na umiestnenie stavby parkoviska a to nielenže v ochrannom pásme, ale dokonca priamo nad vedením.
- Žalobca namietal, že v stavebnom povolení neboli dodržané podmienky účastníkov konania, t.j. Dopravného inšpektorátu Žilina a Okresného úradu Žilina, odbor životné prostredie. Tiež namietal, že Okresný úrad Žilina, odbor životného prostredia vydal k výstavbe parkoviska vyjadrenie zo dňa 03. 12. 2018, v ktorom bolo uvedené, že je potrebné zabezpečiť také opatrenia aby znečisťujúce látky z parkoviska neohrozovali povrchové alebo spodné vody, ako je to uvedené v stavebnom povolení zo dňa 23. 11. 2020. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že žalovaný v rozpore s touto požiadavkou nepravdivo tvrdil, že je to len odporúčanie. Uvedením nerešpektovaním podľa žalobcu bol porušený § 36 ods. 14 zákon č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vodný zákon“).
- Ďalej uviedol, že z dôvodu zámeru a následného stavebného konania prestavby parkoviska v ochranných pásmach a v tesnom susedstve parciel došlo k zníženiu hodnoty parciel, pričom odôvodnenie umiestnenia parkoviska z dôvodu, že to bolo prijaté ako uznesenie mestského zastupiteľstva je neakceptovateľné. 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe žalobcu uviedol, že žalobca bol počas odvolacieho konania viackrát vyzvaný v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pričom jeho vyjadrenie, ako odpoveď na výzvu č. OU-ZA-OCDPK-2021/024044-009 zo dňa 27. 08. 2021, by nemalo žiadny vplyv na vydanie rozhodnutia vo veci samej a bolo len zhrnutím už podaných vyjadrení žalobcu v danom odvolacom konaní. Uvedené vyjadrenie žalobcu bolo podané nad rámec prejednávanej veci v odvolacom konaní, keďže v ňom nebolo poukázané na žiadne nové skutočnosti, resp. tvrdenia, ktoré by mohli ovplyvniť rozhodovanie odvolacieho orgánu. V zmysle ust. § 34 ods. 6 Správneho poriadku skutočnosti známe správnemu orgánu netreba dokazovať. Uvedený procesný postup bol preskúmavaný aj Okresnou prokuratúrou Žilina na základe podnetu žalobcu, pričom tento bol prokurátorom odložený bez prijatia opatrenia prokurátora.
9. Ďalej uviedol, že podľa žalovaného sa žalobca vo svojich vyjadreniach v odvolacom konaní vedenom v tom čase pod č. OU-ZA-OCDPK-2021/024044 a v tvrdeniach žaloby, stavia do pozície osoby s odbornou spôsobilosťou hodnotiacou stavebno-technickú stránku predmetnej stavby parkoviska. Žalobca svoje tvrdenia nepodložil žiadnym znaleckým posudkom, resp. vyjadrením odborne spôsobilej osoby, ktorým by podporil svoje tvrdenia.
10. Žalovaný zastáva názor, že pokiaľ prevádzkovateľ verejného vodovodu a verejnej kanalizácie súhlasí s umiestnením a s realizáciou stavby v ochrannom pásme vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie, takýmto súhlasom postupuje s odbornou starostlivosťou v súlade s príslušnými právnymi predpismi, najmä v súlade so zákonom č. 442/2002 Z. z. V rámci svojej činnosti je prevádzkovateľ, resp. vlastník verejného vodovodu a verejnej kanalizácie povinný zabezpečovať opravu a údržbu vodovodnej a kanalizačnej prípojky na vlastné náklady. Na základe uvedeného sa oprávnene predpokladá, že pokiaľ prevádzkovateľ inžinierskych sietí udelí súhlas so stavebným zámerom zasahujúcim do ochranného pásma siete, nebude tým porušená právna norma upravujúca režim ochranného pásma. Ďalej uviedol, že ustanovenie § 19 ods. 5 písm. a) zákona č. 442/2002 Z. z. výslovne nezakazuje umiestnenie stavieb v ochrannom pásme, pokiaľ nebude obmedzený prístup k verejnému vodovodu alebo k verejnej kanalizácií alebo pokiaľ nebude ohrozený ich technický stav. Posúdenie, či stavba parkoviska obmedzuje takýto prístup alebo ohrozuje technický stav sietí, prináleží len osobe s odbornou spôsobilosťou, ktorou môže byť prevádzkovateľ inžinierskych sietí, poprípade osoba oprávnená na vykonávanie konkrétnej projekčnej činnosti. V tomto prípade treba
brať na zreteľ charakter stavby, ktorým je stavba parkoviska so špecifickým vyhotovením, pozostávajúca prevažne z dlažobných kociek, z čoho aj pre neodbornú verejnosť vyplýva, že sú rozoberateľné.
11. Žalovaný poukázal aj na to, že dotknutým orgánom uplatňujúcim záujmy chránenými osobitnými predpismi bola predložená projektová dokumentácia parkoviska, z ktorej jednoznačne vyplýva kolízia stavby parkoviska s ochrannými pásmami sietí a v zmysle ktorej dotknuté orgány vydali záväzné stanovisko podľa § 140b ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len ,,stavebný zákon“), ktorým vyjadrili svoj súhlas s predmetným stavebným zámerom a stanovili podmienky postupu pri realizácií stavebných prác. Samozrejme, že súhlas dotknutých orgánov je podmienený splnením podmienok určených v záväznom stanovisku. Pokiaľ bola projektová dokumentácia predložená dotknutému orgánu na vyjadrenie a dotknutý orgán sa v danej lehote nevyjadril, poprípade mu bolo doručené aj samotné rozhodnutie o stavebnom povolení, proti ktorému neboli podané námietky, resp. odvolanie, v tom prípade nemôže byť na škodu stavebníkovi jeho omisívne konanie.
12. Ďalej žalovaný uviedol, že stavebný úrad nie je povinný predkladať správcovi siete aj zakreslenie jeho vlastných sietí. O vlastných sieťach a ich kolízií so stavebným zámerom by mali mať správcovia vedomosť z vlastnej činnosti.
13. Za nepravdivé žalovaný považuje aj tvrdenie žalobcu o tom, že projekt nebol odsúhlasený príslušným Dopravným inšpektorátom. Dopravný inšpektorát sa vyjadril svojím stanoviskom k projektu dopravného značenia v zmysle príslušných ustanovení cestného zákona (§ 3 a násl.) Projekt dopravného značenia bol odsúhlasený príslušným Dopravným inšpektorátom. K tvrdeniu nesprávnosti dĺžky parkoviska uvedenej v napadnutom stavebnom povolení prvostupňového orgánu (nesprávne uvedených 20m namiesto 21m) poznamenal, že projekt odzrkadľuje reálnu dĺžku parkovacích státí v závislosti od skutočných pomerov a v prevedení do skutočného stavu v danej lokalite, preto Okresný úrad Žilina takúto chybu považoval za nesprávnosť písomného vyhotovenia, ktorý nemohol mať vplyv na vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom v tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie rozhodnutia č. OU-ZA- OCDPK-2021/024044-016 zo dňa 14. 09. 2021).
14. Žalovaný tiež uviedol, že žalobca sa snaží naviesť dojem nezákonného postupu stavebného úradu, ako aj odvolacieho orgánu, keď cituje ustanovenie § 36 ods. 14 zákona č. 364/2004 Z. z. a zároveň žiadnym spôsobom nepreukazuje jeho porušenie. Rozpor vyhotovenia stavby so stavebným povolením, resp. konkrétne s projektovou dokumentáciou alebo so záväznými stanoviskami je možné preukazovať po jej vyhotovení, a to v kolaudačnom konaní.
15. K správnej žalobe žalobcu sa vyjadril aj ďalší účastník konania 1/, ktorý v písomnom vyjadrení uviedol, že ako stavebný úrad pri vydávaní stavebného povolenia rešpektoval všetky podmienky uvedené vo vyjadreniach dotknutých inžinierskych sietí a orgánov štátnej správy s územným plánom mesta. Realizácia a financovanie parkoviska prešlo schválením v mestskom zastupiteľstve. Stavebný úrad zaistil súlad predložených stanovísk dotknutých orgánov a organizácii požadovaných osobitnými predpismi, zabezpečil plnenie požiadaviek vlastníkov a správcov inžinierskych sietí a ich stanoviská a požiadavky zahrnul do podmienok tohto rozhodnutia. Tiež uviedol, že projektová dokumentácia stavby spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu.
16. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný uvádza, že počas odvolacieho konania bol žalobca viackrát vyzvaní v zmysle § 33 Správneho poriadku na možnosť vyjadriť sa, žalobca však uviedol, že účastníkom konania sa stal dva mesiace pred vydaním napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom pojem používa len na dve výzvy. Na prvú výzvu zaslal stručné vyjadrenie, že žiada aby stavebné konanie bolo v súlade so zákonmi a nebol oboznámený s existujúcimi rozpormi v konaní. Ďalej uviedol, že následne boli listom zo dňa 17. 08. 2021 doručenom mu dňa 07. 09. 2021 druhýkrát vyzvaný od žalovaného. V uvedenej výzve sa mal opäť vyjadriť k podaniu iného účastníka konania. Preto žalobca požiadal o nahliadnutie do spisu a vtedy zistil, že celé konanie sa vyznačuje závažnými vadami. Vo výzve bola požiadavka na vyjadrenie do 5 pracovných dní od doručenia. Lehota podľa dátumu doručenia do 14. 09. 2021. Dňa 13. 09. 2021, teda v lehote zaslal žalobca poštovou zásielkou žalovanému vyjadrenie k tejto výzve spracovanej na základe nahliadnutia do spisu. Žalovaný ani len nečakal na doručenie vyžiadaného vyjadrenia, ešte pred obdŕžaním vyjadrenia vydal rozhodnutie. Tvrdenie, že vyjadrenie žalobcu by aj tak nemalo vplyv na rozhodnutie vo veci je absurdné, pretože
žalovaný nemohol dopredu vedieť obsah vyjadrenia žalobcu a nemohol vedieť čo vyjadrenie obsahuje. Uvedené rozhodnutie bez akýchkoľvek pochybností preukazuje porušenie procesných práv žalobcu. Žalobca uviedol, že žalovaný spochybňuje vecné, právne a procesné argumenty v žalobe tvrdením, že sa žalobca stavia do pozície „osoby s odbornou spôsobilosťou hodnotiacou stavebno-technickú stránku predmetnej stavby parkoviska“ a rozpor spisu zo všetkými právnymi predpismi nedoložil žiadnym znaleckým posudkom. Žalobca však uviedol, že jeho argumenty uvedené v správnej žalobe sa pritom vôbec netýkajú nejakej technickej alebo technologickej argumentácie, ale poukazovania na rozpory v konaní voči zákonnému a procesnému postupu v stavebnom konaní. Pokiaľ sa žalovaný odvoláva, že SEVAK, a.s. dal súhlas na realizáciu stavby nielenže v ochrannom pásme, ale priamo nad kanalizačným potrubím, žalobca uvádza, že to nie je pravda. Žalobca za mimoriadne závažnú skutočnosť, ktorá bola prehliadnutá považuje vyjadrenie Okresného úradu v Žiline odboru životného prostredia, ktorý nedal súhlas na umiestnenie s predmetnou stavbou parkoviska nad kanalizačným potrubím stavebníkovi ani prevádzkovateľovi. Vo veci ochranných pásiem telekomunikačných vedení neexistujú dokonca ani len žiadne súhlasy od ich prevádzkovateľov. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný uvádza, že je nepravdivé tvrdenie v žalobe o tom, že projekt nebol odsúhlasený s príslušným Dopravným inšpektorátom. Uvádza, že Dopravný inšpektorát sa vyjadruje len k umiestneniu dopravných značiek a nie k projektu hlavných stavieb, v tomto prípade ako je to uvedené v žalobe stavebný úrad zabezpečil najprv projekt v dĺžke stavby parkoviska 20m (ktorý bol odsúhlasený dopravným inšpektorátom ), tento však neobsahoval parkovacie miesta pre telesne postihnuté osoby. Napriek nedodržaniu normy v projekte, ( ktorá vyžaduje zriadenie parkovacích miest pre telesne postihnutých v rozsahu minimálne 4% z celkových parkovacích miest, tj. minimálne však jedno) stavebný úrad vydal stavebné povolenie, ktoré však žalovaný ako odvolací orgán zrušil, stavebný úrad si dal u toho istého projektanta prepracovať projekt s tým, že z dôvodu zriadenia jedeného parkovacieho miesta pre telesne postihnutých zväčšil jeho dĺžku z pôvodných 20 m na 21 m a to tak, že celé predĺženie stavby smerovalo do križovatky. Súčasne z tohto dôvodu muselo dôjsť k novému dopravnému značeniu a to minimálne pribudla ďalšia dopravná značka.
17. Žalobca sa v písomnej replike k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 1/ pridržiaval žalobných námietok prednesených v správnej žalobe (na č.l. 133).
18. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici.
19. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 SSP nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“), preto rozhodnutie verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 27. 07. 2023. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu odo dňa 17. 07. 2023 do 02. 08. 2023.
20. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
21. Podľa § 177 ods.1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
22. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
23. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
24. Podľa § 33 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
25. Podľa § 56 Správneho poriadku, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov.
26. Podľa § 43a ods. 3 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb., o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len ,,stavebný zákon“), inžinierske stavby sú diaľnice, cesty, miestne a účelové komunikácie, nábrežia, chodníky a nekryté parkoviská.
27. Podľa § 43g ods. 2 stavebného zákon, ak sa podľa osobitných predpisov1l) vyžaduje na vykonávanie určitých stavebných prác odborná kvalifikácia a zdravotná spôsobilosť, môže ich vykonávať iba fyzická osoba, ktorá má požadovanú odbornú kvalifikáciu a zdravotnú spôsobilosť. Ak sa na stavebné práce vzťahujú bezpečnostné alebo hygienické predpisy, technické normy, všeobecne zaužívané pracovné postupy a návody výrobcu stavebných výrobkov na spôsob použitia, stavebné práce sa musia vykonať v súlade s nimi.
28. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.
29. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.
30. Podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona, od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.
31. Podľa § 61 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.
32. Podľa § 62 ods. 3 stavebného zákona, stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.
33. Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
34. Podľa § 76 ods. 1 stavebného zákona, dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
35. Podľa § 81 ods. 1 stavebného zákona, v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom
rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.
36. Podľa § 81 ods. 2 stavebného zákona, ak v priebehu uskutočňovania stavby dôjde k zmene technických predpisov, podľa ktorých bola spracovaná projektová dokumentácia, prihliada na ne stavebný úrad len vtedy, pokiaľ sa ich ustanovenia vzťahujú aj na stavby projektované a uskutočňované pred ich účinnosťou.
37. Podľa § 82 ods. 1 stavebného zákona, kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby.
38. Podľa § 82 ods. 2 stavebného zákona, v kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá.
39. Podľa § 82 ods. 4 stavebného zákona, v podmienkach užívania stavby stavebný úrad podľa druhu a účelu stavby uloží najmä vyznačenie drobných odchýlok do overenej dokumentácie stavby, ktoré stavebný úrad vzal na vedomie, a ďalšie povinnosti na zabezpečenie verejných záujmov, na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov, na zabezpečenie záujmov starostlivosti o životné prostredie, bezpečnosť a ochranu zdravia ľudí, požiarnu bezpečnosť a zabezpečenie prístupu osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.
40. Podľa § 140a ods. 3 stavebného zákona, Dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov, podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona.
41. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona, Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
42. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len ,,vyhláška“), umiestnením stavby a jej užívaním nesmie byť zaťažené okolie nad prípustnú mieru a ohrozovaná bezpečnosť a plynulosť prevádzky na priľahlých pozemných komunikáciách. Umiestnenie stavby musí zodpovedať urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia a požiadavkám na zachovanie pohody bývania.
43. Podľa § 6 ods. 1 vyhlášky, vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia.
44. Podľa § 6 ods. 2 vyhlášky, stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel.
45. Podľa § 6 ods. 3 vyhlášky, ak rodinné domy vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m.
46. Podľa § 58 ods. 2 vyhlášky, na vyznačenej pozemnej, nadzemnej a podzemnej odstavnej a parkovacej ploche pre osobné motorové vozidlá musia byť vyhradené 4 % stojísk, najmenej však jedno stojisko, pre vozidlo osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a musí byť umiestnené najbližšie k vchodu do príslušnej stavby. Vyhradené stojisko musí spĺňať požiadavky podľa prílohy bodu 3.1. a musí byť označené medzinárodným symbolom prístupnosti uvedeným v prílohe bode 4.
47. Podľa bodu 3.1.1. prílohy vyhlášky, šírka stojiska na odstavnej ploche pre vozidlo osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie musí byť najmenej 3 500 mm a môže mať sklon najviac 1:20.
48. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, bezprostrednej ochrane vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie pred poškodením a na zabezpečenie ich prevádzkyschopnosti sa vymedzuje pásmo ochrany vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie (ďalej len „pásmo ochrany“), ktorým sa rozumie priestor v bezprostrednej blízkosti vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie. Ochranné pásma vodárenských zdrojov podľa osobitného predpisu11) týmto nie sú dotknuté.
49. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, zákona účinného do 31. 12. 2021, pásma ochrany sú vymedzené vodorovnou vzdialenosťou od vonkajšieho pôdorysného okraja vodovodného potrubia alebo kanalizačného potrubia na obidve strany: a)1,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii do priemeru 500 mm vrátane, b) 2,5 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii nad priemer 500 mm.
50. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, zákona účinného od 01. 01. 2022, mimo súvisle zastavaného územia obce alebo územia určeného na zastavanie (ďalej len „zastavané územie“) sa pásma ochrany vymedzujú zvislými plochami vedenými po oboch stranách vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie vedenými od ich osi vo vodorovnej vzdialenosti a. 1,8 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii do priemeru 500 mm vrátane, b. 3,0 m pri verejnom vodovode a verejnej kanalizácii nad priemer 500 mm.
51. Podľa § 19 ods. 5 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, v pásme ochrany okrem výkonu oprávnení správcu vodného toku podľa osobitného predpisu11b) je zakázané vykonávať zemné práce, umiestňovať stavby, konštrukcie alebo iné podobné zariadenia, alebo vykonávať činnosti, ktoré obmedzujú prístup k verejnému vodovodu alebo k verejnej kanalizácii alebo ktoré by mohli ohroziť ich technický stav.
52. Podľa § 19 ods. 7 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ, je povinný na základe žiadosti poskytnúť žiadateľovi údaje o možnom strete jeho zámeru s pásmom ochrany do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti. Pri zasahovaní do terénu vrátane zásahov do pozemných komunikácií alebo iných stavieb v pásme ochrany je stavebník, v záujme ktorého sa tieto zásahy vykonávajú, povinný na svoje náklady bezodkladne prispôsobiť novej úrovni povrchu všetky zariadenia a príslušenstvo verejného vodovodu a verejnej kanalizácie majúce vzťah k terénu, k pozemnej komunikácii alebo inej stavbe. Tieto práce môže vykonávať iba so súhlasom vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľa.
53. Podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, vlastník verejného vodovodu, vlastník verejnej kanalizácie alebo ich prevádzkovateľ je oprávnený v nevyhnutnej miere vstupovať na cudzie nehnuteľnosti v súvislosti s projektovaním, zriaďovaním,
rekonštrukciou, modernizáciou, prevádzkovaním alebo na účely opráv a údržby verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie a ich pásiem ochrany, vodovodných a kanalizačných prípojok vrátane potrebných kontrolných a ochranných zariadení a oporných a vytyčovacích bodov.
54. Podľa § 20 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, vlastník verejného vodovodu, vlastník verejnej kanalizácie alebo ich prevádzkovateľ je povinný pri výkone svojich oprávnení konať tak, aby nespôsobil škodu na pozemkoch alebo majetku, a ak sa jej nedá vyhnúť, aby ju obmedzil na najmenšiu možnú mieru. O plánovanom začatí výkonu oprávnenia musia upovedomiť vlastníka nehnuteľnosti a užívateľa nehnuteľnosti najmenej 15 dní vopred. Ak ide o vstup na cudzie nehnuteľnosti z dôvodu havárie alebo poruchy verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, lehota uvedená v predchádzajúcej vete sa nemusí uplatniť. Vlastník verejného vodovodu, vlastník verejnej kanalizácie alebo ich prevádzkovateľ v takom prípade o tom bezodkladne upozorní vlastníka nehnuteľnosti alebo užívateľa nehnuteľnosti.
55. Podľa § 20 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, po skončení nevyhnutných prác je prevádzkovateľ povinný uviesť nehnuteľnosti do pôvodného stavu a ak to nie je možné vzhľadom na povahu vykonaných prác, do stavu zodpovedajúceho predchádzajúcemu účelu alebo využívaniu nehnuteľnosti. Ak to nie je možné alebo ak je výsledný stav nehnuteľnosti horší ako jej pôvodný stav, je povinný vyplatiť vlastníkovi nehnuteľnosti aj primeranú náhradu zodpovedajúcu miere obmedzenia využívania nehnuteľnosti.
56. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. zákona o elektronických komunikáciách, každý je povinný počínať si tak, aby svojou činnosťou nepoškodzoval vedenia a nerušil prevádzku sietí alebo služieb a neoprávnene nezasahoval do siete a do poskytovania služieb, inak zodpovedá za škodu, ktorú tým podniku spôsobil.
57. Podľa § 68 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z.z. zákona o elektronických komunikáciách, vlastník a užívateľ nehnuteľnosti je povinný dbať, aby pri užívaní nehnuteľností nepoškodzoval siete a zariadenia a nerušil prevádzku vedení, najmä nadzemných a podzemných káblových vedení.
58. Podľa § 68 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z. zákona o elektronických komunikáciách, podnik je povinný udržiavať porasty na pozemkoch v ochrannom pásme tak, aby neohrozovali bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia.
59. Podľa § 68 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z.z. zákona o elektronických komunikáciách, ochranné pásmo vedenia je široké 0,5 m od osi jeho trasy po oboch stranách a prebieha po celej dĺžke jeho trasy. Hĺbka a výška ochranného pásma je 2 m od úrovne zeme, ak ide o podzemné vedenie a v okruhu 2 m, ak ide o nadzemné vedenie.
60. Podľa § 68 ods. 6 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. zákona o elektronických komunikáciách, je zakázané umiestňovať stavby, zariadenia a porasty, vykonávať zemné práce, ktoré by mohli ohroziť vedenie alebo bezpečnú prevádzku siete.
61. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov správnych orgánov. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu, rozhodnutia alebo opatrenia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti opatrenia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v § 134 ods. 2 SSP).
62. Po preskúmaní správnej žaloby, vyjadrenia žalovaného a ďalšieho účastníka konania ako aj vyjadrení žalobcu a administratívneho spisu dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a za súladný so zákonom možno označiť aj procesný postup žalovaného
ako aj prvostupňového orgánu – stavebného úradu vedúci k vydaniu napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia.
63. Ochranné pásma sú legislatívne vymedzené zóny, t.j. oblasti za účelom ochrany technických prvkov, alebo ich okolia pred negatívnymi účinkami. Ide o istý pás regulácie územia, kde vo verejnom záujme je obmedzené využívanie nehnuteľnosti, predovšetkým pozemkov. Medzi ochranné pásma vedení a zariadení technickej infraštruktúry sú zaradené aj ochranné pásma vodohospodárskych vedení a zariadení a ochranné pásma telekomunikačných vedení.
64. S ohľadom na právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z., je potrebné uviesť, že, ochrana zákonných pasiem je nepochybne legislatívne ukotvená. Ochranné pásmo vedie k bezprostrednej ochrane vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie pred poškodením. Na zabezpečenie ich prevádzkyschopnosti sa vymedzuje pásmo ochrany vodovodného potrubia verejného vodovodu alebo potrubia stokovej siete verejnej kanalizácie. Táto ochrana však nie je absolútna. V pásme ochrany v zmysle vyššie uvedeného zákona je zakázané vykonávať len také činnosti (t.j. zemné práce, umiestňovať stavby, konštrukcie alebo iné podobné zariadenia, alebo vykonávať činnosti), ktoré obmedzujú prístup k verejnému vodovodu alebo verejnej kanalizácii alebo ktoré by mohli ohroziť ich technický stav. V danom prípade je zákonný imperatív ochranného pásma v zmysle proporcionality vyvážený kritériom, ktorý sa vzťahuje len na tie činnosti, ktoré obmedzujú prístup k verejnému vodovodu alebo verejnej kanalizácii alebo, ktoré by mohli ohroziť ich technický stav. Ďalej s poukazom na § 19 ods. 7 citovaného zákona, pri strete záujmov zámeru stavebníka a ochranného pásma je stavebník pri zasahovaní do terénu vrátane zásahov do pozemných komunikácií alebo iných stavieb v pásme ochrany, povinný na svoje náklady bezodkladne prispôsobiť novej úrovni povrchu všetky zariadenia a príslušenstvo verejného vodovodu a verejnej kanalizácie majúce vzťah k terénu, k pozemnej komunikácii alebo inej stavbe, pričom predpokladom zákonne vykonávaných zásahov zo strany stavebníka je nie len jeho povinnosť na svoje náklady bezodkladne prispôsobiť novej úrovni povrchu všetky zariadenia a príslušenstvo verejného vodovodu a verejnej kanalizácie majúce vzťah k terénu, k pozemnej komunikácii alebo inej stavbe ale aj existencia súhlasu k výkonu takýchto prác od vlastníka verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľa. Z administratívneho spisu je zrejmé, že SEVAK – Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a.s.(prevádzkovateľ) sa dňa 30. 11. 2018 vyjadril k stavebnému povoleniu ako dotknutý orgán podľa § 140b stavebného zákona, určil vzhľadom na existenciu ochranného pásma podmienky pre stavebníka a vydal stanovisko. Vo vyjadrení zo dňa 26.02.2021 SEVAK, a.s. (prevádzkovateľ) uviedol, že podľa § 18 ods. 4 zákona 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách sa kanalizačné vedenie môže umiestňovať aj v miestnej komunikácie, to znamená aj na parkovisku. Ochranné pásmo verejnej kanalizácie sa týka stavieb, ale pevne spojených so zemou. Zastavanie sa netýka pozemných komunikácií. V záujmovom území sa naozaj splašková kanalizácia nachádza v hĺbke 1,9 m až 2,3 m a zaťažením automobilovej dopravy sa nepredpokladá poškodenie tejto kanalizácie, preto s vydaním stavebného povolenia súhlasil. Vo vyjadrení zo dňa 22. 06. 2021 prevádzkovateľ opätovne poukázal na § 18 ods. 4 zákona č. 135/1961. Vzhľadom na uvedené je námietka žalobcu v tomto smere nedôvodná.
65. S ohľadom na právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 351/2011 Z.z. zákona o elektronických komunikáciách, je potrebné uviesť, že ochrana ochranných pásiem je taktiež nepochybne legislatívne ukotvená. Ani táto ochrana však nie je absolútna. V pásme ochrany v zmysle citovaného zákona je zakázané vykonávať len také činnosti, ktoré by mohli ohroziť vedenie alebo bezpečnú prevádzku siete (§ 68 ods. 6 písm. a/ zákona č. 351/2011 Z.z.). V danom prípade zákonodarca nezakotvil do legislatívneho textu zákona žiadny súhlas príslušného vlastníka alebo prevádzkovateľa sietí. UPC Broad band Slovakia s.r.o,. Bratislava uviedol, že na dotknutom území sa nenachádzajú siete v správe ich spoločnosti. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. vo vyjadrení zo dňa 24. 06. 2019 vo svojom stanovisku uviedla, že existujúce zariadenia sú chránené ochranným pásmom, pričom určil stavebníkovi podmienky. Vzhľadom na uvedené je námietka žalobcu v tomto smere nedôvodná.
66. Žalobca tiež namietal, že bol listom zo dňa 27. 08. 2021 vyzvaný, aby sa v lehote 5 dní vyjadril vo veci odvolacieho konania, pričom uvedená výzva mu bola doručená dňa 17. 08. 2021. Dňa 13. 09. 2021 odoslal odpoveď žalovanému, pričom žalovaný bez jeho vyjadrenia v odvolacom konaní dňa 14. 09. 2021 vydal rozhodnutie (žalovaný si zásielku prevzal dňa 17. 09. 2021), čím žalovaný porušil ust.
§ 33 Správneho poriadku. V danom prípade je potrebné uviesť, že išlo o odvolacie konanie, kedy sa namiesto § 33 ods. 2 Správneho poriadku aplikuje § 56 Správneho poriadku, z ktorého vyplýva, že správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania, vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov. Účelom tohto zákonného ustanovenia je upovedomiť ostatných účastníkov o obsahu odvolania, podľa potreby doplniť konanie o nové dôkazy, ktoré vyplývajú z obsahu odvolania. Správny súd sa oboznámil s vyjadrením žalobcu k odvolaniu, pričom zistil, že jeho obsahom nie sú nové dôkazy. Vydanie rozhodnutia správnym orgánom skôr ako bolo doručené ďalšie vyjadrenie žalobcu k odvolaniu, nepovažuje za takú vadu, ktorá by mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Je namieste uviesť, že správny orgán preskúmava odolanie v celom rozsahu, a to bez ohľadu na vyjadrenia upovedomených účastníkov konania v odvolacom konaní.
67. Správny súd tiež považuje za preukázané, že Dopravný inšpektorát sa vyjadril svojím stanoviskom k projektu dopravného značenia v zmysle príslušných ustanovení cestného zákona (§ 3 a násl.). Projekt dopravného značenia bol odsúhlasený príslušným Dopravným inšpektorátom, pričom správny súd zohľadnil v tejto súvislosti aj vyjadrenie žalovaného v tomto smere, že k nesprávnosti dĺžky parkoviska uvedenej v napadnutom stavebnom povolení prvostupňového orgánu (nesprávne uvedených 20m namiesto 21m) je nutné poznamenať, že projekt odzrkadľuje reálnu dĺžku parkovacích státí v závislosti od skutočných pomerov a v prevedení do skutočného stavu v danej lokalite, preto žalovaný takúto chybu považoval za nesprávnosť písomného vyhotovenia, ktorý nemohol mať vplyv na vydanie rozhodnutia vo veci samej, pričom v tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie rozhodnutia č. OU-ZA- OCDPK-2021/024044-016 zo dňa 14. 09. 2021). Okresný úrad Žilina – odbor starostlivosti o životné prostredie v stanovisku zo dňa 03. 12. 2018 k stavebnému povoleniu uviedol, že s vydaním povolenia na stavbu súhlasí za stanovených pripomienok uvedených vo vyjadrení. Vzhľadom na uvedené považoval správny súd námietky žalobcu v tomto smere za nedôvodné.
68. V súvislosti s návrhom žalovaného na vykonanie dôkazov - vyjadrenie kompetentných osôb, ktorými sú správcovia dotknutých inžinierskych sietí ako reakcia na preukázanie tvrdení žalobcu, aby náležitým spôsobom preukázal a podložil relevantnými dôkazmi napádané rozpory stavebného zámeru predmetného parkoviska s verejným záujmom ako aj rozpor projektovej dokumentácie a stavebného zámeru s právnymi predpismi a zdržal sa tak subjektívnych výkladov osobitných právnych predpisov a vyjadrení k technickej stránke projektu a následne vplyvu stavby na okolie a najmä na životné prostredie, správny súd uvádza, že správne súdne konanie nie je pokračovaním administratívneho konania a správny súd nie je v predmetom konaní súdom skutkovým, dokazovanie vykonáva administratívnym spisom a súdny prieskum je výlučne zameraný na zákonnosť napádaných rozhodnutí.
69. K všeobecne namietanej nepreskúmateľnosti možno preto len rovnako všeobecne doplniť, že za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, ale aj ak rozhodnutie nie je odôvodnené alebo odôvodnenie trpí takými vadami, že v ňom absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, keď chýbajú skutkové dôvody. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia však nemôže spôsobiť to, že účastník konania (v tomto prípade žalobca) nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Muselo by ísť o vady v skutkových zisteniach, t.j. ak by bolo rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré v konaní neboli zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré by boli získané v rozpore so zákonom. Vyššie uvedenými vadami napadnuté rozhodnutie žalovaného netrpí. Správny súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil žalobcom uplatnený dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatočné odôvodnenie.
70. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/03). Túto požiadavku výstižne zvýraznil vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v tejto súvislosti najmä uviedol: „Právo na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia však neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad.“ Európsky súd pre ľudské práva ale súčasne tiež pripomína, že právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci (napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija proti Španielsku z 09.12.1994, č. sťažnosti 18390/91 a rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hiro Balani proti Španielsku z 09.12.1994, sťažnosť č. 18064/91). Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (napr. IV. ÚS 20/05). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/25/2016 z 29.06.2017: „Hoci je nepochybné, že správny orgán nie je povinný vydať rozhodnutie, ktoré by vyplývalo z návrhov ostatných účastníkov konania, je jeho zákonnou povinnosťou vyjadriť sa k návrhom, ktoré by mohli byť podkladom rozhodnutia a v odôvodnení rozhodnutia uviesť prečo nimi určité návrhy a podklady nie sú. No aj podľa doterajšej judikatúry Ústavného súdu, z ústavy ani z dohovoru nemožno usudzovať, že dôvody uvedené súdom sa musia zaoberať s každým bodom, ktorý niektorý z účastníkov konania môže považovať za zásadný pre svoju argumentáciu. Mutatis mutandis I. ÚS 56/01. Uvedené závery a východiská súdov sú primerane použiteľné aj na správne konanie vedené orgánom verejnej (moci) správy, teda aj pre posúdenie preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré v odôvodnení v zrozumiteľnom obsahu a dostatočnom rozsahu reagovalo na všetky relevantné otázky, ktoré v konaní vyvstali.
71. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol.
72. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu účastníkovi, nakoľko mu správnym súdom nebola uložená žiadna povinnosť v súvislosti s plnením ktorej by mu trovy v konaní vznikli. Neboli tak splnené zákonné podmienky uvedené v § 169 SSP na priznanie náhrady trov konania ďalšiemu účastníkovi.
73. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP)
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).