Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3CoE-122-2013.pdf
PDF · 72.7 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/122/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8, Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: MINERÁL, s.r.o., so sídlom Kukučínova 476/6, Ilava, IČO: 31 619 843, (vymazaný z OR SR 29.11.2005) o vymoženie 8.184,19 eur s príslušenstvom, na odvolanie súdnej exekútorky Mgr. Ing. Oľgy Hlucháňovej, proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. 0Er/843/2001-15 zo dňa 14. februára 2013 jednomyseľne dňa 15. mája 2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o trovách exekúcie p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. O zastavení exekúcie rozhodol podľa § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Ex. por. v spojení s § 19 O.s.p. a § 68 ods. 1 Obch. zák.. Uviedol, že súdny exekútor podal dňa 25.04.2012 návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku oprávneného a zároveň si vyčíslil trovy exekúcie vo výške 71,37 eur. Vzhľadom na to, že povinný bol dňa 29.11.2005 vymazaný z obchodného registra, stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, preto súd prvého stupňa exekúciu zastavil. O náhrade trov exekúcie rozhodol podľa § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, § 203 a § 235 ods. 2 Ex. por.. Vzhľadom na skutočnosť, že došlo k zániku povinného bez právneho nástupcu, tento nemôže byť zaviazaný na zaplatenie trov exekučného konania. Nemožno zaviazať ani oprávneného v zmysle § 203 Ex. por., nakoľko skutočnosť, že počas vykonávania exekúcie došlo k zániku povinného nemožno považovať za zavinenie oprávneného a ani za taký dôvod zastavenie, ktorý mohol predvídať. Súd prvého stupňa preto náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu podala voči výroku o trovách exekúcie včas odvolanie súdna exekútorka, ktorá uviedla, že súd vo svojom rozhodnutí vychádzal z nesprávneho posúdenia veci, keď v danom prípade mal exekúciu zastaviť z dôvodu nemajetnosti povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por. a pri rozhodovaní o trovách exekúcie podľa § 203 ods. 2 Ex. por.. Exekučný poriadok v platnom znení do 31.01.2002 neupravoval výslovným ustanovením právnu situáciu, ako postupovať v prípade zastavenia exekúcie, ak majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Mala za to, že v danej situácii sa musí na právnu skutočnosť aplikovať rovnocenná právna skutočnosť, za použitia zásad analógie práva, ktorá je výslovne upravená v ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por.. Následne dôvodu zastavenia exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Ex. por. zodpovedá iba procesný postup ustanovený v § 203 ods. 2 prvá veta Ex. por. v spojení s ust. § 200 ods. 2 Ex. por., podľa ktorého je povinný exekučný súd nielen rozhodnúť o výške trov exekúcie, ale je aj povinný ich úhradou zaviazať oprávneného. Poukázala aj na uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo/21/11 zo dňa 28.01.2013. Navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vrátil na nové konanie.
Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Výrok súdu prvého stupňa ktorým exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Ex. por. odvolaním nebol napadnutý, a preto sa odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, touto časťou napadnutého rozhodnutia, ktorá nadobudla právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty, nezaoberal.
Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že dňa 12.06.2001 bolo súdom prvého stupňa vydané poverenie č. 5309 010593, sp. zn. Er 843/01 na vymoženie uloženej povinnosti 8.184,19 eur s príslušenstvom, ktorým bola na vykonanie exekúcie poverená súdna exekútorka Ing. Oľga Hlucháňová, a to na základe vykonateľného Rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 4C/278/97-31 zo dňa 02.12.1998 v spojitosti s Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/119/99-48 zo dňa 27.06.2000. Prvostupňový súd exekúciu v danej veci zastavil z dôvodu straty spôsobilosti povinného, keďže bol vymazaný z obchodného registra. Následne napadnutým uznesením súdnej exekútorke v zmysle § 203 Ex. por. účinného v čase začatia konania náhradu trov exekúcie nepriznal.
Podľa § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 Ex. por. účinného v čase začatia exekučného konania, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Podľa § 235 ods. 2 Ex. por. exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
V občianskom súdnom konaní platí zásada, že konanie začaté pred účinnosťou novej právnej úpravy sa dokončí už podľa novej právnej úpravy. Podľa uvedeného pravidla treba posudzovať aplikáciu jednotlivých noviel Exekučného poriadku na konania začaté pred ich účinnosťou, pokiaľ nie je ustanovené inak. Uvedená zásada býva niekedy výslovne vyjadrená v právnom predpise. Príkladom je § 235 ods. 1, ktorý sa týka exekučných konaní začatých pred 26.07.2001, t. j. pred účinnosťou zákona č. 291/2001 Z. z. Výnimkou z uvedeného je ustanovenie § 235 ods. 2, podľa ktorého sa exekučné konania začaté pred 01.01.2002, t. j. pred účinnosťou novely Exekučného poriadku vykonanej zákonom č. 32/2002 Z. z. dokončia podľa dovtedajších predpisov. Novela Exekučného poriadku vykonaná zákonom č. 341/2005 Z. z., účinná od 01.09.2005, pozná obe metódy regulácie. Niektoré jej ustanovenia sa aplikujú aj na skôr začaté konania (§ 238 ods. 2), iné sa na skôr začaté konania nepoužijú (§ 238 ods. 1).
V danom prípade považoval odvolací súd za potrebné vychádzať z ust. § 235 ods. 2 Ex. por., podľa ktorého sa exekučné konania začaté pred 01.02.2002, t.j. pred účinnosťou novely Ex. por. vykonanej zákonom č. 32/2002 Z.z. dokončia podľa dovtedajších predpisov (v znení Ex. por. účinnom do 31. januára 2002).
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení má súdny exekútor nárok na náhradu trov exekúcie potrebných na účelné vymáhanie nároku oprávneného. Tento nárok pozostáva z odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Tento nárok však možno uplatniť
a priznať len v súlade s č. 46 ods. 4 Ústavy SR v spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, t.j. za splnenia zákonných predpokladov na jeho priznanie, ktoré sú obsiahnuté v príslušných procesný poriadkoch.
V zásade trovy exekúcie hradí povinný v zmysle § 197 ods. 1 Ex. por..
V danej veci je za preukázané, že povinný bol dňa 29.11.2005 ex offo vymazaný z obchodného registra. Na základe uvedeného stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania a teda nemohol byť zaviazaný na zaplatenie trov exekúcie súdnemu exekútorovi v zmysle zákonných ustanovení účinných v čase začatia konania.
Z ust. § 203 Ex. por. je zrejmé, že v prípade zastavenia exekúcie má súd možnosť, a nie povinnosť zaviazať na náhradu trov exekúcie oprávneného, nie však povinného. Predpokladom uloženia tejto povinnosti oprávnenému je uváženie súdu o miere jeho procesného zavinenia na zastavení exekúcie.
Vzhľadom na to, že v danom prípade sa v zmysle § 36 ods. 2 Ex. por. exekučné konanie začalo dňa 11.04.2001 a k výmazu povinného došlo až dňa 29.11.2005, nebolo možné od oprávneného očakávať, že s takýmto časovým predstihom mohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať zánik povinného a zavinil tak zastavenie exekúcie.
Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti výroku o trovách exekúcie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .