Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-132-2012.pdf
PDF · 81.01 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-7P/132/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľa K. L., nar. XX. XX. XXXX, dôchodcu bytom, F., Ď. G. R. XXX/X/A, proti odporkyni C. L., nar. XX. XX. XXXX, t. č. zamestnanej Špecializovaná nemocnica sv. Svorada Zobor Nitra, bytom M. R., O. X, X., o určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Podaným návrhom navrhovateľ žiadal súd, aby uložil odporkyni povinnosť prispievať na neho výživným vo výške 50 Eur mesačne a to počínajúc dňom 15. 03. 2012 a to na tom skutkovom základe, že v dôsledku pretrvávajúcich nezhôd medzi ním a odporkyňou i napriek tomu, že sú manželia sa ona odsťahovala zo spoločnej domácnosti a to v marci 2012 ku svojim rodičom na adresu v Modrom Kameni a odvtedy spolu s ňou nekomunikuje pričom on musí žiť z invalidného dôchodku vo výške 103 Eur mesačne a zo sociálnych dávok, preto s poukazom na ustanovenie § 71 Zákona o rodine žiada, aby súd určil výživné vo výške 50 Eur mesačne od 15. 03. 2012
Navrhovateľ sa na termín pojednávania nedostavil, tento mal doručenie predvolania riadne vykázané, neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, tento bol vypočutý pred dožiadaným okresným súdom v Nitre, kedy pri svojom výsluchu tento uviedol, že trvá na podanom návrhu, keďže je nezamestnaný od 03. 08. 2010 a to v dôsledku zdravotných problémov a má problém nájsť si vo svojom odbore vhodnú prácu resp. prácu. Podporu v nezamestnanosti nepoberá. Poukázal na svoje príjmy, ktoré má a to invalidný dôchodok vo výške 103 Eur a dávku v hmotnej núdzi vo výške 92,34 Eur, ako aj tri vyživovacie povinnosti, ktoré má, ako aj ďalej výdavky, ktoré musí platiť zo svojho príjmu, zároveň uviedol, že v júli 2012 manželstvo s odporkyňou bolo rozvedené. Poukázal na to, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností s bývalou manželkou z prvého manželstva a to bytu, v ktorom v súčasnej dobe býva.
Odporkyňa sa na termín pojednávania nedostavila. Táto mala doručenie predvolania riadne vykázané, pričom pri svojom výsluchu pred dožiadaným súdom, Okresným súdom v Nitre táto uviedla, že od februára 2013 je zamestnaná v Špecializovanej nemocnici sv. Svorada ako sanitárka a jej príjem predstavuje 320 Eur netto. V roku 2012 bola nezamestnaná len v lete v roku 2012 si privyrábala brigádami, bola riadne evidovaná na úrade práce v Komárne ako uchádzačka o zamestnanie a nepoberala žiadne dávky, poukázala ďalej na to, že má vyživovacie povinnosti a to k maloletému V. Y. a k dcére K. L. a v súčasnej dobe žije spolu s deťmi v útulku pre matky s deťmi v jednej izbe, kde uhrádza za
pobyt 167 Eur, ďalšie výdavky má na stravu asi 150 Eur a cestovné pre ňu a pre deti, ďalej poukázala na tú skutočnosť, že maloletý syn má zdravotné problémy, v súvislosti s tým má zvýšené finančné výdavky, dieťa užíva lieky na astmu. Tiež spláca aj dva úvery. Žiadny iný príjem nemá, nemá žiadne úspory, na maloleté deti poberá ešte výživné v celkovej výške 150 Eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zápisnicami z výsluchu navrhovateľa i odporkyne, ako aj potvrdeniami o evidencií navrhovateľa v evidencií nezamestnaných, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Komárne, potvrdením o poberaní dávky v hmotnej núdzi, vyjadrením navrhovateľa i odporkyne, Dohodou o vykonaní práce na č. l. 36, sobášnym listom účastníkov, rozsudkom Okresného súdu v Komárne na č. l. 37, potvrdením o výške dôchodku navrhovateľa a potvrdením o zdravotnom stave navrhovateľa.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci uzavreli manželstvo dňa 07. 01. 2011 pred Matričným úradom v Komárne. Toto manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Komárne zo dňa 23. 07. 2012 č. k. 10P/108/2012-60, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 16. 08. 2012. Z predložených listinných dôkazov a výsluchov účastníkov mal súd preukázané, že navrhovateľ je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Komárne a to od 03. 08. 2010. Tento má tri vyživovacie povinnosti a poberá dávku a príspevky v hmotnej núdzi od Úradu sociálnych vecí a rodiny v Komárne, zároveň je poberateľom dôchodku vo výške 103 Eur mesačne. Z výsluchu odporkyne súd zistil, že odporkyňa v roku 2012 bola nezamestnaná evidovaná na Úrade práce, sociálnych vecí a a rodiny v Komárne, táto na základe dohody o vykonaní práce vykonávala pomocné krajčírske práce od 05. 09. 2012 s dojednaným rozsahom práce 40 hod. a s odmenou za jednu skutočne odpracovanú hodinu vo výške 1,70 Eur brutto, okrem tohto príjmu iný príjem nemala, bolo zistené, že mala dve ďalšie a v súčasnej dobe aj má dve vyživovacie povinnosti a to k maloletému J. Y. a k K. L.. Odporkyňa nemá žiadny majetok, ani úspory, žije len z príjmu, ktorý má z pracovnej činnosti.
Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona, po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Súd mal totiž to preukázané, že v danom prípade, nie sú dané dôvody na priznanie výživného navrhovateľovi. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a končí sa smrťou niektorého z manželov, zaniká tiež aj právoplatnosťou súdneho rozhodnutia o rozvode manželstva resp. o neplatnosti manželstva. Súd mal nesporne preukázané, že manželstvo účastníkov zaniklo, pričom v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyživovacia povinnosť zanikla dňom 16. 08. 2012, kedy nadobudol výrok Okresného súdu v Komárne o rozvode manželstva účastníkov právoplatnosť, pričom v danom prípade by prichádzalo do úvahy určenie výživného od 03. 04. 2012 kedy bol podaný návrh navrhovateľom na Okresný súd v Komárne najneskôr do 16. 08. 2012 pričom však v danom prípade ani za uvedené obdobie neboli zistené dôvody, pre rozhodnutie o povinnosti odporkyne prispievať na výživu navrhovateľa výživným. Súd mal z vykonaného dokazovania nesporne preukázané, že navrhovateľ a odporkyňa žili v spoločnej domácnosti do marca 2012, pričom navrhovateľ podal návrh na určenie výživného dňa 03. 04. 2012, zároveň mal súd preukázané, že toto manželstvo zaniklo a to rozvodom, pričom z uvedeného manželstva maloleté deti nepochádzajú. Je nesporné, že navrhovateľ má zhoršený zdravotný stav pričom na základe takto zhoršeného zdravotného stavu mu bol priznaný invalidný dôchodok, ktorý v súčasnej dobe poberá vo výške 103 Eur, zároveň je poberateľom dávky
a príspevkov v hmotnej núdzi od 01. 10. 2012 vo výške 92,34 Eur mesačne, tento má tri vyživovacie povinnosti, ktoré však nepochádzajú z manželstva účastníkov, jedná sa o maloleté deti L. a to E. nar. v r. XXXX K. nar. v r. XXXX a V. nar. v r. XXXX, na tieto deti poberá náhradné výživné. Dávky a príspevky v hmotnej núdzi sa mu poskytujú preddavkovo pričom z podstaty vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi vyplýva požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň a vyplýva z ich rovnakých práv a povinností, preto potom v súvislosti s touto požiadavkou súd zisťoval aj zákonné možnosti odporkyne, jej príjmy a jej pomery či už rodinné, či majetkové s prihliadnutím na možnosť, aby túto povinnosť vo vzťahu k navrhovateľovi plnila. Z vykonaného dokazovania však mal súd nesporne preukázané, že odporkyňa v čase rozhodujúcom pre priznanie výživného bola nezamestnaná. Táto nemala žiaden príjem nepoberala ani dávku v hmotnej núdzi, nepoberala ani podporu v nezamestnanosti, pričom táto mala dve vyživovacie povinnosti k svojim deťom pochádzajúcim z predchádzajúcich vzťahov a žila len z príjmu spolu s deťmi, ktorý predstavoval výživné od otcov detí, to je 150 Eur a z prídavkov na mal. deti. Súd teda porovnal jednak príjem navrhovateľa, ktorý pozostáva z dávky hmotnej núdze, invalidného dôchodku a prídavkov na deti s príjmami odporkyne v rozhodujúcom období to je s príjmom, ktorý ona mala len v podobe výživného na svoje deti a prídavkov na tieto deti cca 200 Eur a vychádzal aj z vyživovacích povinností, ktoré majú účastníci konania pričom bolo nesporne preukázané, že navrhovateľ má tri maloleté deti a odporkyňa sa stará o dve deti avšak nejedná sa o spoločné deti, tieto pochádzajú z predchádzajúcich vzťahov účastníkov. Súd mal preukázané, že za obdobie, za ktoré navrhovateľ požaduje priznať výživné, manželia spolu nežili, spoločnú domácnosť neviedli odporkyňa odišla z tejto domácnosti v marci 2012 teda pred podaním návrhu. Súd tu opätovne poukazuje na skutočnosť, že keďže jedným z dôvodov pre určenie výživného medzi manželmi býva obvykle aj skutočnosť, že manžel je bez príjmu po vyčerpaní dávok materského príspevku, alebo že sa stará o dieťa do troch rokov poprípade staršie, ktoré nemôžu z rôznych dôvodov byť umiestené v kolektívnom zariadení, je tu zastavaný názor, že má nárok na výživné voči manželovi avšak takáto okolnosť zistená nebola. Súd poukazuje opätovne na stanovenie rozsahu vyživovacej povinnosti, ktorý je stanovený tak aby hmotná kultúrna úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká. V danom prípade to preukázané bolo, že hmotná ale aj kultúrna úroveň oboch je v zásade rovnaká v období, kedy trvalo manželstvo účastníkov obaja boli nezamestnaní, navrhovateľ poberal dôchodok aj dávku v hmotnej núdzi, odporkyňa nemala žiaden príjem okrem príjmu, ktorý patril ako výživné pre jej deti, odporkyňa nemala žiaden majetok, práve naopak, bolo preukázané, že práve navrhovateľ má svoj vlastný príjem, ktorý pozostáva z invalidného dôchodku a je spoluvlastníkom nehnuteľnosti, preto potom súd s prihliadnutím na vyššie uvedené návrh navrhovateľa zamietol nakoľko v danom prípade je potrebné konštatovať, že odporkyňa nemá finančné zdroje aby mohla prispievať na výživu, navrhovateľa výživným, keďže v rozhodnom období žiaden príjem nemala. Nie je teda v schopnostiach a možnostiach odporkyne platiť si vyživovaciu povinnosť.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. na základe zásady úspechu, odporkyňa mala v konaní úspech v spojení s konaním jej však trovy nevznikli, preto potom súd rozhodol o trovách tak, že jej náhradu trov nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to písomne v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.