Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-49-2023.pdf
PDF · 105.58 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/49/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Brniakovej a členov senátu: JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobcu: Mesto Kysucké Nové Mesto, so sídlom Námestie slobody 94/27, 024 01 Kysucké Nové Mesto, IČO: 00 314 099, právne zastúpeného JUDr. Jozefom Pikuliakom, advokátom so sídlom Skalité 1374, 023 14 Skalité, IČO: 35 678 054, proti žalovaným: 1/ R. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX G. D. O., právne zastúpená JUDr. Kristínou Jošthovou, advokátkou so sídlom Nám. M. R. Štefánika 10, 010 01 Žilina, IČO: 42 214 963, 2/ M. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, XXX XX G. D. O., o vypratanie bytu, o odvolaní žalovanej v rade 1/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 42C/74/2022-104 zo dňa 21.03.2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 42C/74/2022-104 zo dňa 21.03.2023 vo vzťahu k žalovanej v rade 1/ p o t v r d z u j e .
II. Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 42C/74/2022-104 zo dňa 21.03.2023 nedotknutý.
III. Žalobca m á voči žalovanej v rade 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žilina, ako súd prvej inštancie, rozsudkom č. k. 42C/74/2022-104 zo dňa 21.03.2023 uložil žalovaným v rade 1/ a 2/ povinnosť vypratať byt č. X, vo vchode č. XX na prízemí, na ulici G. v G. D. O., v bytovom dome súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na pozemku parcely registra „C“ č. 141/78 a zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedený pre katastrálne územie G. D. O., obec G. D. O., okres G. D. O. (ďalej len byt - poznámka odvolacieho súdu) a odovzdať ho žalobcovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Zároveň súd prvej inštancie žalobcovi priznal voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.)
2. Súd prvej inštancie skonštatoval, že súdnu ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam poskytuje vlastníkovi nehnuteľnosti právna úprava proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Ochrana vlastníckeho práva je zaručená tak Ústavou SR (čl. 20), ak aj dodatkovým protokolom k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 1). Nebolo sporným, že žalovaní v rade 1/ a 2/ majú ku dňu zániku nájomnej zmluvy, t. j. ku dňu 30.06.2022, ako aj ku dňu rozhodovania súdu nedoplatok na nájomnom a vo vzťahu k žalobcovi nemajú z titulu užívania predmetného bytu uhradené všetky záväzky, čo vyplynulo súdu z vyjadrení strán prítomných na pojednávaní (žalovaná v rade 1/ túto skutočnosť nespochybňovala a žalovaný v rade 2/ sa pojednávania nezúčastnil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a nepožiadal o odročenie pojednávania). Žalobca
ako prenajímateľ uzatvoril so žalovanými v rade 1/ a 2/ ako nájomcami dňa 16.07.2021 Zmluvu o nájme bytu, pričom predmet nájmu im prenechal na dobu určitú od 01.07.2021 do 30.06.2022. Nájomný pomer k bytu skončil uplynutím doby nájmu dňom 30.06.2022, a teda súd prvej inštancie skonštatoval ako skutočnosť nespornú, že od uvedenej doby žalovaní užívajú byt neoprávnene, resp. bez akéhokoľvek zmluvného alebo vecného práva. Súd prvej inštancie mal po vykonanom dokazovaní za jednoznačne preukázané, že uplynutím doby nájmu, teda dňom 30.06.2022, došlo k zániku nájmu. V konaní nebolo preukázané uzavretie novej nájomnej zmluvy medzi žalobcom a žalovanými v rade 1/ a 2/ na predmetný byt. Žalovaní tiež nerozporovali, že riadne neuhrádzali platby spojené s užívaním bytu a porušovali domový poriadok, ktorý zakazuje čo i len prechodné obývanie bytu osobami, ktoré nie sú nahlásené, rovnako ako prenocovanie cudzích osôb s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v evidenčnom liste bytu a sú súčasťou nájomnej zmluvy, keď umožnili v byte bývanie O. S. a opakovane hrubým spôsobom narúšali pokojné bývanie ostatných nájomcov. V tejto časti súd prvej inštancie poukázal na záznamy mestskej polície a petíciu nájomníkom zo dňa 22.05.2022 ako aj ona dôkazy produkované žalobcom. Z týchto dôvodov nedošlo k opakovanému uzatvoreniu zmluvy o nájme bytu. Žalovaní v nadväznosti na to predmetný byt užívajú bez právneho dôvodu a napriek výzve zo dňa 30.06.2022 byt nevypratali. Súd prvej inštancie vyjadril názor, podľa ktorého došlo k platnému zániku nájmu bytu a po objektívnom posúdení vo vzťahu k povinnostiam nájomcu, žalovanému v rade 1/ a 2/ právo na bytovú náhradu ani nevzniklo, keďže neboli splnené podmienky podľa § 4 zákona č. 189/1992 Zb. Žalovaní 1/ a 2/ potom od 01.07.2022 užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu, čím neoprávnene zasahujú do vlastníckeho práva žalobcu. Žalobcom bolo preukázané splnenie podmienok vindikačnej žaloby v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka, teda vlastnícke právo žalobcu k predmetu nájmu, ktorý uplynutím dohodnutej doby nájmu skončil a taktiež bolo preukázané, že žalovaní vec žalobcovi neprávom zadržiavajú. Žalobcom uplatnené právo na vypratanie predmetného bytu je preto skutkovo o právne dôvodné. S poukazom na úpravu § 232 ods. 2, 3 CSP sú prvej inštancie žalovaným v rade 1/ a 2/ určil 15-dňovú lehotu na splnenie povinnosti vypratať predmetný byt, a to s ohľadom na povahu uloženej povinnosti zohľadniac časové aj technické hľadisko. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako strane sporu úspešnej v tomto konaní priznal voči žalovaným v rade 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalovaná v rade 1/, a to listom, ktorý bol podaný na poštovú prepravu dňa 12.04.2023. Podstatou jej odvolacej argumentácie je poukazovanie na jej vôľu uhradiť dlh napriek zložitej životnej situácii.
4. Žalovaná v rade 1/ podala včas odvolanie i prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorá jej bola ustanovená Centrom právnej pomoci, podaním zo dňa 17.04.2023. Týmto odvolaním žalovaná v jeho obsahu namietala súdom prvej inštancie uloženú povinnosť žalovanej v rade 1/ predmetný byt vypratať. Uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne s poukazom na § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP. Na pojednávanie vo veci sa dostavila v úmysle sa so žalobcom dohodnúť na podmienkach uzavretia novej nájomnej zmluvy a rovnako žalobcu požiadala o splátkový kalendár na zaplatenie dlžoby na nájomnom. Žalobca jej žiadosti však nevyhovel. Žalovaná v rade 1/ popiera, že by ona nejakým spôsobom porušovala domový poriadok. Uviedla, že to bol práve žalovaný v rade 2/, ktorý sa na pojednávanie ani nedostavil. Žalovaná v rade 1/ sa snažila situáciu vyriešiť tým, že by dlh na nájomnom uhradila v celosti sama z požičaných prostriedkov, aj keď by uvedené ohrozilo ju a uviedlo do situácie sociálnej núdze, kedy by nemala na základné životné potreby. Navrhovala odročenie pojednávania za účelom uzatvorenia novej nájomnej zmluvy len s ňou ako nájomníčkou, pričom by bola ochotná splatiť dlh jednorazovou splátkou. Uviedla, že súd nezohľadnil jej osobné pomery, a to, že sa jedná o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Súd prvej inštancie nebral do úvahy skutočnosť podľa čl. 12 ods. 3, čl. 13 ods. 1 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, čl. 1 ods. 2, čl. 7 ods. 5, čl. 145 ods. 4, čl. 2 Ústavy SR, čl. 6 a § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. a v tejto súvislosti zdôraznila, že jej osobou zdravotne postihnutou s osobitnými nárokmi na život a životné potreby. Nachádza sa v ťažkej sociálnej situácii, kedy jej invalidný dôchodok predstavuje len sumu 350,- eur. Snažila sa zabezpečiť úhradu dlžoby voči žalobcovi a z dôvodu, že na jej osobe dochádza k zneužívaniu rodinnými príslušníkmi, kedy žalovaný v rade 2/ žiadnym spôsobom neprispieva k úhrade nájomného a dokonca jej berie finančné prostriedky, nedošlo k obnoveniu novej nájomnej zmluvy. Vyprataním by sa ocitla bez strechy nad hlavou, v nadväznosti na čo
tvrdí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nespravodlivé a je v rozpore s dobrými mravmi, aby osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a bez zabezpečeného bývania s obmedzenými príjmovými možnosťami bola z bytu vyprataná. Má 52 rokov, je zdravotne ťažko postihnutá, bez schopnosti samostatnej komunikácie s úradmi, súdmi a v úradnom styku potrebuje pomoc. Odvolanie podáva aj proti výroku o náhrade trov konania s poukazom na úpravu podľa § 257 CSP. V súvislosti so svojou sociálnou situáciou poukázala na rozhodnutie CPP č. k. KaZa/20858/2022 zo dňa 02.11.2022, z ktorého vyplýva, že sa nachádza v stave materiálnej núdze. Poberá len invalidný dôchodok v sume 350,- eur mesačne, je osobou s obmedzeným vzdelaním a nesamostatnosťou, čo odôvodňuje aplikáciu § 257 CSP.
5. Podaním, ktoré bolo na poštovú prepravu dané 14.06.2023, žalovaná v rade 1/ uviedla, že žiada o zváženie jej ťažkej situácie, ktorú opätovne opísala a vyjadrila obavu, čo by s ňou bolo v prípade vypratania. V závere uvedeného podania tvrdí, že nerobí nič zlé, pričom uviedla, že inde sa robia aj horšie veci.
6. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch vo vzťahu k žalovanej v rade 1/ v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a v nadväznosti na odvolacie dôvody podľa § 380 CSP. Bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil odvolaním napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej v rade 1/, ako vyplýva z výroku I. tohto rozsudku. Výrokom II. vyslovil, že vo zvyšnej časti zostáva rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 42C/74/2022-104 zo dňa 21.03.2023 nedotknutý. Zároveň odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, ktorú priznal žalobcovi voči žalovanej v rade 1/ v rozsahu 100 %.
7. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky relevantné otázky, ktoré boli odvolaním otvorené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Tento v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z úpravy § 220 CSP. Odvolací súd na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v jednotlivostiach poukazuje, v nadväznosti na čo sa obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 1 CSP), ktoré však v odôvodnení svojho rozhodnutia dopĺňa, ako vyplýva z nasledujúceho odôvodnenia.
8. Žalovaná v rade 1/ formulovala vo svojom odvolaní dva okruhy odvolacích námietok, a to jednak tie, ktoré vyústili do odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, teda namietala, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jednak námietky, ktoré vyústili do odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda namietala, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
9. Argumentácia žalovanej v rade 1/ o nespravodlivosti rozsudku súdu prvej inštancie, o jeho rozpore s dobrými mravmi s ohľadom na uloženú povinnosť žalovanej v rade 1/ vypratať byt a jej osobné, majetkové, sociálne pomery (príjem výlučne len z invalidného dôchodku vo výške 350 eur, ťažké zdravotné postihnutie, nesamostatnosť pri komunikácii so súdom, úradmi), vrátane skutočnosti jej statusu osoby v materiálnej núdzi v zmysle záverov rozhodnutia Centra právnej pomoci Žilina č. k. KaZa/20858/2022 zo dňa 02.11.2022, ako aj s ohľadom na prejavený záujem vyrovnať dlh na nájomnom a uzatvoriť so žalobcom novú nájomnú zmluvu ohľadom predmetného bytu, nie sú podľa hodnotenia odvolacieho súdu (a to ani vo svojom súhrne) spôsobilé zvrátiť vecne správne závery súdu prvej inštancie. V zhode so súdom prvej inštancie i odvolací súd za určujúce považuje skutočnosti, ktoré neboli medzi stranami sporu sporné a boli skutkovým základom rozhodnutia vo veci. Konkrétne išlo k skutočnosť uplynutia doby nájmu dojednanej v nájomnej zmluve, uzatvorenej medzi žalovanou v rade 1/ a žalovaným v rade 2/ ako nájomcami a žalobcom ako prenajímateľom zo dňa 16.02.2021, dňom 30.06.2022, skutočnosť realizácie zásahov Mestskej polície Kysucké Nové Mesto zo dňa 22.05.2022, 25.05.2022, 20.07.2022, 09.08.2022 tak, ako tieto vyplývajú z listinných dôkazov na strane 85 až 87 spisu, spísanie petície obyvateľov bytového domu na G. ulici XXX/XX, G. D. O. zo dňa 22.05.2022, ako i existencia dlhu na nájomnom za užívanie predmetného bytu. Je potrebné si uvedomiť, že žalovaná v rade 1/ uzatvorila predmetnú nájomnú zmluvu s dojednaním doby nájmu - na dobu určitú od 01.07.2021 do 30.06.2022. Bezpochyby mala teda vedomosť o tom, že uplynutím
dojednanej doby nájmu nájom končí. Rovnako mala už pri uzatvorení predmetnej nájomnej zmluvy vedomosť o podmienkach opätovného nájmu podľa čl. IX. „Podmienky opakovaného uzavretia zmluvy“, vrátane bodu 1. písm. a) (Podmienka opakovaného uzavretia zmluvy, podľa ktorej nájomca nie je voči prenajímateľovi v omeškaní so zaplatením akýchkoľvek peňažných záväzkov) a vrátane bodu 1. písm. d) (Podmienka opakovaného uzavretia zmluvy, podľa ktorej sa v byte počas nájmu nezdržiavali, hoci iba na prechodnú dobu, iné osoby okrem tých, ktoré sú uvedené v zozname osôb žijúcich v byte spolu s nájomcom). Nesporné boli konkrétne porušenia zmluvných povinností i samotnou žalovanou v rade 1/ (konkrétne jej povinnosti riadne, teda v dohodnutej výške a včas tak, ako vyplýva z predmetnej nájomnej zmluvy v čl. V. bod 4., 5., platiť nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu, dodržiavať podmienku nájmu podľa čl. VIII. bod 1. písm. b), podľa ktorej opakované zdržiavanie sa neprihlásených osôb v pridelenom byte sa bude považovať za hrubé porušovanie nájomnej zmluvy a s nájomcom už nebude v takomto prípade opätovne uzatvorená nájomná zmluva a bude trvale vyradený zo zoznamu žiadateľov o byt. V nadväznosti na to nie je dôvodné, aby na základe aplikácie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi, boli žalovanou tvrdené skutočnosti, týkajúce sa jej osobných, majetkových, sociálnych pomerov, statusu osoby zdravotne ťažko postihnutej a osoby v hmotnej núdzi v zmysle rozhodnutia Centra právnej pomoci, zohľadnené ako dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mu bola ochrana jeho práva (práva domáhať sa vypratania bytu) dočasne odopretá. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje na závery podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 26Cdo/2791/2014, podľa ktorých: Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky na uplatnenie ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je nutné urobiť (najmä v prípade, že sa strana sporu tohto ustanovenia výslovne dovoláva) po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené ako dôvody, pre ktoré sa použitie citovaného ustanovenia dožaduje (tu môže ísť napríklad o jeho rodinu a sociálne pomery a podobne), tak všetky rozhodné okolnosti na strane toho, kto sa vypratania bytu domáha (porovnaj odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 3942/12). Takýmito okolnosťami sú tie, ktoré môžu ovplyvniť odpoveď na otázku, či možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mu bola ochrana jeho práva domáhať sa vypratania bytu, dočasne odopretá. Rovnaké závery dopadajú i na primárne odvolacím súdom ako všeobecnú hodnotenú argumentáciu žalovanej v rade 1/ o absencii zohľadnenia úpravy podľa v odvolaní označených článkov Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Ústavy SR. Odvolací súd práve s ohľadom na všeobecnú formuláciu odvolacej argumentácie žalovanej v rade 1/ v tejto časti zvýrazňuje principiálnu zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania a súvisiacu viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nemôže nahrádzať nevyhnutnú procesnú aktivitu odvolateľa a formulovať namiesto neho odvolacie dôvody, resp. preskúmavať rozhodnutie na základe iných, než účastníkom konania v odvolaní vznesených konkrétnych námietok. Odvolací súd poznamenáva, že len samotné vymenovanie článkov Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a Ústavy SR bez konkrétneho prepojenia obsahu tejto právnej úpravy s rozhodnými okolnosťami prejednávanej veci nevytvára pre odvolací súd priestor na zaujatie podrobnejšieho záveru. Taktiež nie je spôsobilé vyvrátiť logické a vecne správne závery súdu prvej inštancie.
10. Pokiaľ ide o argumentáciu spojenú s úpravou podľa § 257 CSP, uplatnenú žalovanou v rade 1/ v odvolaní v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej, odvolací súd túto odvolaciu argumentáciu hodnotí ako nedôvodnú. Úprava podľa § 257 CSP predstavuje procesnú úpravu, ktorá sa uplatní výlučne pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania a pri splnení podmienok z nej vyplývajúcich. Jej aplikácia pri právnom posúdení žalobcom uplatneného hmotnoprávneho nároku vo veci samej - nároku na vypratanie predmetného bytu, do úvahy neprichádza. Naviac, uplatnenie argumentácie žalovanej v rade 1/ viažucej sa k úprave podľa § 257 CSP v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej, ako aj v súvislosti s rozhodnutím o nároku na náhradu trov konania, bola prvýkrát vznesená až v podaní odvolania. Krajský súd v nadväznosti na to považuje za potrebné upriamiť pozornosť na neprípustnosť takéhoto použitia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany v odvolacom konaní, ktoré CSP pri predkladaní súdu až v odvolacom konaní bez ich vznesenia v konaní pred súdom prvej inštancie súhrnne označuje ako „novoty v odvolacom konaní“. Pozitívny výpočet výnimiek z nemožnosti použitia novôt v odvolacom konaní je uvedený v úprave podľa § 366 CSP. V prejednávanom prípade nebola splnená ani jedna z týchto výnimiek, na základe čoho sa odvolací súd obsahom predmetných odvolacích
novôt ako neprípustného prostriedku procesnej obrany nemohol ani zaoberať. Odvolací súd pre úplnosť dopĺňa, že výnimkou pre odvolateľa je použitie nových prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany v odvolaní, a to za splnenia taxatívne vymedzených podmienok v zmysle § 366 CSP, z ktorého vyplýva, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) týkajú sa procesných podmienok, b) týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
11. Vo vzťahu k čl. 6 ods. 2 CSP, ktorý žalovaná v rade1/ taktiež uviedla vo výpočte predpisov, na základe ktorých by podľa jej odvolacej argumentácie malo byť zohľadnené, že je osobou zdravotne ťažko postihnutou s osobitnými nárokmi na život a životné potreby odvolací súd uvádza, že ide o ustanovenie zabezpečujúce zohľadnenie skutočností (napríklad i zdravotného stavu), ktoré môžu mať vplyv na realizáciu procesných práv. Čl. 6 ods. 2 CSP, teda nevytvára priestor pre zohľadnenie uvedených skutočností v súvislosti s meritórnym rozhodovaním o uplatnenom hmotnoprávnom nároku. Odvolací súd poznamenáva, že súčasťou obsahu spisového materiálu nie sú (a ani k momentu rozhodnutia súdu prvej inštancie neboli) žiadne dôkazy svedčiace o statuse žalovanej ako osoby zdravotne ťažko postihnutej a ako o osobe v materiálnej núdzi, s výnimkou rozhodnutia Centra právnej pomoci sp. zn. KaZa/20858/2022 zo dňa 02.11.2022, v odôvodnení ktorého je centrom na základe predložených dokladov skonštatovaný záver o splnení podmienky stave materiálnej núdze s finančnou účasťou.
12. Rovnako aj žalovanou v rade 1/ označené články Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím (v zbierke zákonov po Oznámením Ministerstva zahraničných vecí č. 317/2010 Z.z.), a to čl. 12 ods. 3 (Zmluvné strany prijmú príslušné opatrenia, ktoré majú umožniť osobám so zdravotným postihnutím prístup k pomoci, ktorú môžu potrebovať pri uplatňovaní svojej právnej spôsobilosti) a čl. 13 ods. 1 (Zmluvné strany zabezpečia pre osoby so zdravotným postihnutím účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými, a to aj poskytnutím procesných a veku primeraných úprav s cieľom uľahčiť im účinné plnenie ich úlohy priamych a nepriamych účastníkov, vrátane úlohy svedkov, vo všetkých súdnych konaniach, a to aj vo fáze vyšetrovania a predbežného konania), sú úpravou výlučne procesných záruk prihliadajúcich na potreby osôb so zdravotným postihnutím.
13. Odvolacie dôvody uplatnené žalovanou v rade 1/ podľa § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP neboli odvolacím súdom vzhľadom na závery o nedôvodnosti odvolacích námietok žalovanej v rade 1/ naplnené, v nadväznosti na čo odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej v rade 1/ potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP tak, ako vyplýva z výroku I. tohto rozsudku. Odvolací súd zároveň nezistil žiadnu vadu, ktorá by sa týkala procesných podmienok a na ktorú by prihliadal aj keď nebola v odvolacích dôvodoch uplatnená (§ 380 ods. 2 CSP). Zároveň výrokom II. vyslovil, že vo zvyšku zostáva označený rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.
14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi ako strane sporu úspešnej v odvolacom konaní v celom rozsahu voči žalovanej v rade 1/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.
15. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).