Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/152/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Evy Malíkovej v právnej veci navrhovateľky: Ing. I. P., nar. X.X.XXXX, bytom U. XXXX, M., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou JUDr. R. A., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX, P. F. E., proti odporcovi: Mesto Čadca, Námestie slobody 30, Čadca, IČO: 313 971, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. -189, zo dňa 20. októbra 2011, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd určil, že výpoveď odporcu zo dňa 26.1.2011, doručená navrhovateľke dňa 27.1.2011, je neplatná (výrok I.), že pracovný pomer navrhovateľky voči odporcovi naďalej trvá (výrok II.). Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke titulom náhrady priemerného mesačného čistého zárobku za čas od 31.3.2011 do 20.10.2011 sumu 5.068,- Eur (výrok III.). Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.), odporcovi uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu v Čadci titulom súdneho poplatku za návrh sumu 503,- Eur (výrok V.).

Na základe vykonaného dokazovania okresný súd zistil, že odporca ako zamestnávateľ dal navrhovateľke ako zamestnankyni výpoveď zo dňa 26.1.2011, ktorá jej bola doručená dňa 27.1.2011, podľa ustanovenia z dôvodu, že na základe rozhodnutia primátora Mesta Čadca zo dňa 14.1.2011 bol vydaný nový organizačný poriadok Mesta Čadca, na základe ktorého došlo k zníženiu počtu zamestnancov a navrhovateľka sa tak stala nadbytočnou. Z obsahu výpovede zistil, že navrhovateľke bola ponúknutá vhodná práca, ktorú odmietla a výpoveď bola prerokovaná s odbormi. Prvostupňový súd konštatoval, že formálne podmienky platnosti výpovede vyplývajúce z ustanovení boli dodržané. Ďalej sa zameral na zisťovanie splnenia materiálnej podmienky, a to existencie dôvodu, pre ktorý bola daná navrhovateľke výpoveď a dospel k záveru, že tento dôvod nebol naplnený. Na základe označených organizačných zmien nedošlo k zrušeniu personálneho a mzdového referátu na organizačno-administratívnom oddelení Mestského úradu Čadca, nedošlo k zrušeniu práce a pracovnej náplne, ktorú vykonávala navrhovateľka. Jej prácu počas plynutia výpovednej lehoty začala vykonávať pani U., a to až do dňa rozhodovania prvostupňového súdu. Na základe listinných dôkazov týkajúcich sa mzdových nárokov navrhovateľky, ktoré boli vyhotovované práve pani U., konštatoval, že pracovná pozícia navrhovateľky nezanikla a organizačné zmeny boli uskutočnené účelovo. Ďalej prvostupňový súd zdôraznil, že výpoveď je neplatná aj z dôvodu, že táto svojím obsahom a účelom obchádza zákon a prieči sa dobrým mravom. Odporca, aby formálne

dodržal ust. a neprijal na miesto navrhovateľky novú pracovníčku po dobu troch mesiacov od zrušenia jej pracovného miesta, prijal túto pracovníčku (pani U.) pred tým, než dal navrhovateľke výpoveď. Všetky okolnosti však nasvedčujú tomu, že tak robil s úmyslom ukončiť pracovným pomer výpoveďou s navrhovateľkou. Pani S. U. sa stala zamestnancom organizačného oddelenia od 2.2.2011 a navrhovateľke bola výpoveď doručená dňa 27.1.2011. Tvrdená organizačná zmena zo dňa 14.1.2011 bola podľa názoru prvostupňového súdu iba formálna a účelová. Ďalej poukázal na to, že v rámci ponukového konania navrhovateľke nebolo ponúknuté ani jedno z pracovných miest, na ktoré boli následne prijatí noví zamestnanci a ktoré bola schopná vykonávať. Na základe toho dospel k záveru, že odporca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že nemal možnosť navrhovateľku ďalej zamestnávať a že nebola ochotná prejsť na inú vhodnú prácu. Na záver prvostupňový súd v súvislosti s určením neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou konštatoval, že nebolo splnená podmienka jeho riadneho prerokovania s odborovou organizáciou. Aj keď z časového hľadiska k prerokovaniu došlo pred doručením výpovede, z výsluchu odborových pracovníkov nezistil, že by k momentu, kedy bola daná výpoveď navrhovateľke, bolo známe stanovisko odborov k tejto výpovedi (kladné alebo záporné. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 95/68 a 21/75, ktoré sa obdobnou problematikou zaoberali.

Nároku navrhovateľky na určenie, že jej pracovný pomer naďalej trvá, vyhovel odkazujúc na ust. . Tým, že bolo určené neplatné skončenie pracovného pomeru výpoveďou, podľa tohto zákonného ustanovenia, pracovný pomer navrhovateľky naďalej trvá. Zároveň jej priznal aj právo na náhradu mzdy vo výške priemerného zárobku. Pri ustálení jeho výšky vychádzal z toho, že táto nebola medzi účastníkmi sporná.

O trovách konania rozhodol podľa Navrhovateľka ako úspešná účastníčka v konaní mala právo na náhradu trov konania, ktoré si však neuplatnila, preto jej ich prvostupňový súd nepriznal. Tým, že navrhovateľka bola podľa osobne oslobodená od povinnosti platiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania, podľa táto povinnosť prešla na neúspešného odporcu, ktorému súdu uložil zaplatiť súdny poplatok.

Na záver odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že výpoveď poverenej zamestnankyne odporcu, ktorá bola prijatá na základe totožného princípu ako to bolo so zamestnankyňou na pracovnú pozíciu navrhovateľky, jej vyjadrenia vo veci sú zaujaté.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorým sa domáhal jeho zmeny tak, že návrh navrhovateľky bude v celom rozsahu zamietnutý, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Za nepravdivý označil záver prvostupňového súdu, že prijal nových zamestnancov na pozície, ktoré boli uvoľnené ukončením pracovného pomeru predchádzajúcimi zamestnancami. Poukázal na to, že zo svedeckých výpovedí bolo zrejmé, že títo zamestnanci vrátane navrhovateľky neprijali novoponúkanú prácu. Ich práca bola pridelená inému dovtedajšiemu zamestnancovi, prípadne bola rozdelená. Dňa 14.1.2011 prijal rozhodnutie o organizačnej zmene, na základe ktorej došlo k zníženiu počtu zamestnancov a navrhovateľka sa stala nadbytočnou. Uvedené rozhodnutie menené nebolo, jeho cieľom bolo odstrániť „prezamestnanosť“. Za nadbytočné označil dokazovanie výsluchmi prepustených zamestnancov, nakoľko okolnosti, na ktoré boli vypočúvaní nesúvisia s prejednávanou vecou. Na vysvetlenie uviedol, že v čase funkčného obdobia predchádzajúceho primátora Mesta Čadca boli ku koncu jeho funkčného obdobia účelovo uzatvárané dodatky k pracovným zmluvám na dobu neurčitú a účelovo boli zrušené pracovné miesta. Ďalej poukázal na to, že jeho zamestnankyňa S. U. na základe dohody bola prijatá na inú prácu, než vykonávala navrhovateľka. Skutočnosť, že sa elektronicky hlásila do poisťovní vyplynula z toho, že navrhovateľka v priebehu plynutia výpovednej doby odmietla túto prácu vykonávať, preto ňou bola poverená svedkyňa. V súvislosti s prerokovaním výpovede navrhovateľky s odborovými orgánmi poukázal na to, že žiadosť im predložil dňa 13.1.2011 a k prerokovaniu došlo dňa 14.1.2011. Záver okresného súdu je preto v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania. Za nedôvodné označil konštatovanie zaujatosti zamestnankyne, ktorá ho v prejednávanej veci zastupovala. V tejto súvislosti namietal, že mali byť takýmto istým spôsobom vyhodnocované aj vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky a aj samotných svedkov.

Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu stanovenom ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( za súčasnej aplikácie ) napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa

Prejednávanú vec je potrebné aj v súčasnej dobe posudzovať - vzhľadom k tomu, že výpoveď odporcu navrhovateľke bola daná dňa 26.1.2011 - podľa ustanovení , v znení účinnom do 31. augusta 2011 v súlade s ustanovením tohto právneho predpisu (ďalej iba „“).

Podľa zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do 10. kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Jednou zo základných povinností zamestnávateľa vyplývajúcich z pracovnoprávneho pomeru je prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, čomu zodpovedá povinnosť zamestnanca prácu podľa pracovnej zmluvy osobne vykonávať. Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene spočívajúce v znížení stavu zamestnancov za toho stavu reflektuje skutočnosť, že zamestnávateľ nebude mať možnosť plniť túto povinnosť, prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, ktorú je zamestnanec inak schopný a ochotný vykonávať, pretože zamestnanec sa pre neho stáva od účinnosti organizačných zmien nadbytočným.

Z uvedeného vyplýva, že zamestnanec je pre zamestnávateľa nadbytočným vtedy, ak zamestnávateľ nemá s ohľadom na prijaté rozhodnutie o organizačných zmenách možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Skutočnosť, že zamestnávateľ príjme iného zamestnanca na miesto uvoľnené odchodom zamestnanca, ktorému bola daná výpoveď pre nadbytočnosť, je spravidla dôkazom o neopodstatnenosti použitého výpovedného dôvodu; v takomto prípade totiž nemožno hovoriť o tom, že by zamestnanec, resp. druh práce, ktorý na základe pracovnej zmluvy vykonával, sa stal v dôsledku prijatého rozhodnutia a organizačnej zmene nadbytočným a že by teda existoval dôvod rozviazania pracovného pomeru. Ak sa totiž z hľadiska potrebného profesného zloženia zamestnancov nestáva nadbytočným druh práce dohodnutý pracovnou zmluvou prepusteného zamestnanca (jeho pracovná činnosť), môže byť iná okolnosť iba v jeho osobe, že napríklad podľa názoru zamestnávateľa nespĺňa požiadavky pre riadny výkon dojednanej práce, len podkladom za splnenie ďalších zákonných predpokladov k úvahám o možnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou, avšak z iného dôvodu.

V súdenej veci okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že druh práce, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve navrhovateľky vykonávala pani U.. Odporca v podanom odvolaní nenamietal skutkové zistenia prvostupňového súdu o tom, že agenda, ktorú mala na starosti navrhovateľka nezanikla, avšak tvrdil, že išlo o prácu, ktorá bola pridelená dovtedajšiemu zamestnancovi, nie že na túto prácu bola pani U. prijatá ako nový zamestnanec. Okolnosti, za ktorých však došlo k prijatiu pani U. do zamestnania a časové súvislosti, na ktoré poukazoval prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia nasvedčujú správnosti záverov prvostupňového súdu. Krajský súd preto v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2), s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. V tejto súvislosti zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že druh práce, ktorý na základe pracovnej zmluvy vykonávala navrhovateľka, už počas jej výpovednej doby začala vykonávať pani U., ktorú na túto prácu navrhovateľka zaúčala. V tom čase pracovný pomer pani

U. trval na základe dohody o vykonaní práce na obdobie od 2.2.2011 do 30.4.2011 predmetom tejto dohody bolo vykonávanie inej práce, než bola v kompetencii navrhovateľky. Možno preto prisvedčiť záverom okresného súdu podporenými vykonaným dokazovaním, a to aj výsluchom samotnej svedkyne U. ako aj listinnými dôkazmi, na ktoré poukázal v napadnutom rozhodnutí, a to vystavenie potvrdenia o výške funkčného platu navrhovateľky, následná dohoda o pracovnej činnosti, z ktorých vyplynulo, že táto svedkyňa vykonávala prácu totožnú s pracovnou náplňou navrhovateľky. Teda, pokiaľ okresný súd konštatoval, že pracovná pozícia navrhovateľky nezanikla a organizačné zmeny, ktoré sa mali dotknúť aj jej osoby, boli účelové, krajský súd sa s týmto záverom prvostupňového súdu v celom rozsahu stotožňuje.

Následne už nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami, nakoľko pokiaľ by aj tieto námietky boli dôvodné, čím sa krajský súd ďalej nerozoberal, na právnom závere, že neexistoval dôvod pre skončenie pracovného pomeru výpoveďou, čo je jedna zo základných materiálnych podmienok pre ukončenie pracovného pomeru, by nič nezmenili.

Okresný súd správne rozhodol aj o trovách konania a o poplatkovej povinnosti odporcu, preto krajský súd aj v tejto časti jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, rovnaká procesná situácia nastala aj v odvolacom konaní. Navrhovateľka bola úspešná, preto jej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania ( ), tieto si však v súlade s ust. neuplatnila, a tak jej krajský súd ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.