Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cob/38/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu senátu: JUDr. Peter Duman a členov senátu: JUDr. Daniel Ilavský a JUDr. Róbert Foltán v sporovej veci navrhovateľa: A. B. C. D. E. F., E., G.: XXX XX XXX, H. XXXX/X, I. X – J., K. D., L. I. M. N.: A. B. C. D. E. F., E., I. N. B., G.: XX XXX XXX, O. X/ X, B., proti odporcovi: AL Agroservis, s.r.o., IČO: 36 280 208, Vydrany 1093, o nariadenie neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 23.03.2023, č. k. -119, takto

rozhodol:

I. Napadnuté uznesenie sa vo výroku I písm. a) bode (i) vrátane určenia trvania zabezpečovacieho opatrenia potvrdzuje.

II. Napadnuté uznesenie sa vo výroku I písm. a) bode (ii) a vo výroku I písm. b) mení tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa v rozsahu nehnuteľností v k. ú.: P., vedené Okresným úradom Dunajská Streda, odbor katastrálny, evidované na LV č. XXXX, a to stavba: sklad bez súp. č., postavený na parc. č.: 720/7, parc. č.: 720/43 (právny vzťah k pozemku parcelné číslo 720/7 pod stavbou je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX; právny vzťah k pozemku parcelné číslo 720/43 pod stavbou je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX) patriace do výlučného vlastníctva odporcu v podiele 1/1 k celku a v k. ú.: J. Q., vedené Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, evidované na LV č. XXX ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, a to (i) parcelné číslo: 415/4, o výmere 568 m2, druh pozemku: orná pôda, (ii) parcelné číslo: 416/4, o výmere 683 m2, druh pozemku: orná pôda, (iii) parcelné číslo: 418/4, o výmere 2992 m2, druh pozemku: orná pôda, (iv) parcelné číslo: 469/5, o výmere 3816 m2, druh pozemku: orná pôda, (v) parcelné číslo: 504/1, o výmere 246 m2, druh pozemku: orná pôda, (vi) parcelné číslo: 504/2, o výmere 1193 m2, druh pozemku: orná pôda, (vii) parcelné číslo: 505, o výmere 522 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, (viii) parcelné číslo: 506, o výmere 2424 m2, druh pozemku: orná pôda, (ix) parcelné číslo: 592/3, o výmere 471 m2, druh pozemku: orná pôda, (x) parcelné číslo: 651/1, o výmere 3676 m2, druh pozemku: orná pôda, (xi) parcelné číslo: 829/3, o výmere 2183 m2, druh pozemku: orná pôda, (xii) parcelné číslo: 830/1, o výmere 248 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, (xiii) parcelné číslo: 835/2, o výmere 587 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, (xiv) parcelné číslo: 835/4, o výmere 1736 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, (xv) parcelné číslo: 897/201, o výmere 4596 m2, druh pozemku: orná pôda, (xvi) parcelné číslo: 897/202, o výmere 432 m2, druh pozemku: orná pôda, (xvii) parcelné číslo: 897/203, o výmere 565 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, (xviii) parcelné číslo: 897/204, o výmere 1939 m2, druh pozemku: orná pôda, (xix) parcelné číslo: 897/205, o výmere 1355 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, (xx) parcelné číslo: 897/206, o výmere 547 m2, druh pozemku: orná pôda, (xxi) parcelné číslo: 897/305, o výmere 127 m2 druh pozemku: trvalý trávny porast, patriace do výlučného vlastníctva odporcu v podiele 1/1 k celku, sa zamieta.

III. Napadnuté uznesenie sa vo výroku II mení tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa odporcovi zakazuje akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami: a) v okrese Dunajská Streda, obec: P., katastrálne územie: P., vedené Okresným úradom Dunajská Streda, odbor katastrálny, evidované na LV č. XXXX, ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, a to (i) parcelné číslo: 2241, o výmere 3000 m2, druh pozemku: orná pôda, (ii) parcelné číslo: 2242, o výmere 3001 m2, druh pozemku: orná pôda, (iii) parcelné číslo: 2424, o výmere 2308 m2, druh

pozemku: orná pôda, (iv) parcelné číslo: 2426, o výmere 2308 m2, druh pozemku: orná pôda, v podiele 1/1, b) v okrese Dunajská Streda, obec: P., katastrálne územie: P., vedené Okresným úradom Dunajská Streda, odbor katastrálny, evidované na LV č. XXXX, ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, a to (i) parcelné číslo: 2243, o výmere 3000 m2, druh pozemku: orná pôda, (ii) parcelné číslo: 2425, o výmere 2308 m2, druh pozemku: orná pôda, v podiele 1/1, c) v okrese Dunajská Streda, obec: P., katastrálne územie: P., vedené Okresným úradom Dunajská Streda, odbor katastrálny, evidované na LV č. XXXX, ako parcely registra ,,C“ evidované na katastrálnej mape, a to (i) parcelné číslo: 2428, o výmere 3531 m2, druh pozemku: orná pôda, (ii) parcelné číslo: 2584, o výmere 9355 m2, druh pozemku: orná pôda, v podiele 1/1, d) v okrese Dunajská Streda, obec: P. B., katastrálne územie: P. B., vedené Okresným úradom Dunajská Streda, odbor katastrálny, evidované na LV č. XXX, ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, a to (i) parcelné číslo: 1341, o výmere 2280 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, (ii) parcelné číslo: 1342, o výmere 1255 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, (iii) parcelné číslo: 1343, o výmere 28845 m2, druh pozemku: orná pôda, (iv) parcelné číslo: 2530, o výmere 4539 m2, druh pozemku: orná pôda, (v) parcelné číslo: 2531, o výmere 10646 m2, druh pozemku: orná pôda, v podiele podľa B. listu vlastníctva v pomere 1/8 k celku a podľa B. listu vlastníctva v pomere 1/8 k celku, e) v okrese Dunajská Streda, obec: R. S. M., katastrálne územie: P. R., vedené Okresným úradom Dunajská Streda, odbor katastrálny, evidované na LV č. XXX, ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, a to (i) parcelné číslo: 234, o výmere 5402 m2, druh pozemku: orná pôda, (ii) parcelné číslo: 235/1, o výmere 3340 m2, druh pozemku: orná pôda, (iii) parcelné číslo: 261/1, o výmere 10923 m2, druh pozemku: orná pôda, podľa B. listu vlastníctva v pomere 1/4 k celku, f) v okrese Dunajská Streda, obec: R. S. M., katastrálne územie: P. R., vedené Okresným úradom Dunajská Streda, odbor katastrálny, evidované na LV č. XXX, ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, a to (i) parcelné číslo: 223, o výmere 3834 m2, druh pozemku: orná pôda, (ii) parcelné číslo: 227, o výmere 13516 m2, druh pozemku: orná pôda, (iii) parcelné číslo: 228, o výmere 5384 m2, druh pozemku: orná pôda, (iv) parcelné číslo: 442, o výmere 2553 m2, druh pozemku: orná pôda, podľa B. listu vlastníctva v pomere 1/4 k celku, g) v okrese Dunajská Streda, obec: R. S. M., katastrálne územie: J. R., vedené Okresným úradom Dunajská Streda, odbor katastrálny, evidované na LV č. XXX, ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, (i) parcelné číslo: 144, o výmere 802 m2, druh pozemku: orná pôda, (ii) parcelné číslo: 170/2, o výmere 54 m2, druh pozemku: orná pôda, (iii) parcelné číslo: 170/102, o výmere 3591 m2, druh pozemku: orná pôda, (iv) parcelné číslo: 213, o výmere 4485 m2, druh pozemku: orná pôda, (v) parcelné číslo: 222, o výmere 4481 m2, druh pozemku: orná pôda, (vi) parcelné číslo: 254, o výmere 478 m2, druh pozemku: orná pôda, (vii) parcelné číslo: 260, o výmere 3344 m2, druh pozemku: orná pôda, (viii) parcelné číslo: 317, o výmere 3848 m2, druh pozemku: orná pôda, (ix) parcelné číslo: 381, o výmere 2194 m2, druh pozemku: orná pôda, (x) parcelné číslo: 382, o výmere 414 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, (xi) parcelné číslo: 383, o výmere 5212 m2, druh pozemku: orná pôda, (xii) parcelné číslo: 394, o výmere 1723 m2, druh pozemku: orná pôda, (xiii) parcelné číslo: 434/2, o výmere 2687 m2, druh pozemku: orná pôda, (xiv) parcelné číslo: 435/2, o výmere 561 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, (xv) parcelné číslo: 436/2, o výmere 1547 m2, druh pozemku: orná pôda, (xvi) parcelné číslo: 497, o výmere 759 m2, druh pozemku: orná pôda, (xvii) parcelné číslo: 498, o výmere 985 m2, druh pozemku: orná pôda, (xviii) parcelné číslo: 499, o výmere 277 m2, druh pozemku: vodná plocha, (xix) parcelné číslo: 500, o výmere 1410 m2, druh pozemku: orná pôda, (xx) parcelné číslo: 501, o výmere 4604 m2, druh pozemku: orná pôda, (xxi) parcelné číslo: 502, o výmere 1194 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, v podiele podľa časti B. listu vlastníctva v pomere 1/4 k celku a podľa časti B. listu vlastníctva v pomere 1/40 k celku, patriacimi do vlastníctva odporcu v príslušných podieloch - najmä sa odporcovi zakazuje, aby previedol vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na tretiu osobu, aby k týmto nehnuteľnostiam zriadil záložné právo, vecné bremeno alebo iné vecné právo, aby tieto nehnuteľnosti vložil ako vklad do základného imania alebo iného majetku právnickej osoby, aby tieto nehnuteľnosti prenajal alebo iným spôsobom scudzil alebo zaťažil, a to až do okamihu úplného uspokojenia pohľadávok navrhovateľa voči odporcovi vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere č. zo dňa 21.06.2019 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 02.07.2019 a Dodatku č. 2 zo dňa 22.12.2021, ktoré navrhovateľ uplatnil v upomínacom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. , sa zamieta.

IV. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie na návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia rozhodol takto: „I. Nariaďuje sa zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa v prospech navrhovateľa zriaďuje záložné právo zabezpečujúce pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi vyplývajúce zo Zmluvy o úvere č. 000342/ CORP/2019 zo dňa 21.06.2019 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 02.07.2019 a Dodatku č. 2 zo dňa 22.12.2021, ktoré navrhovateľ uplatnil v upomínacom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. , na nasledovné nehnuteľnosti: a) v okrese Dunajská Streda, obec P., k. ú.: P., vedené Okresným úradom Dunajská Streda, odbor katastrálny, evidované na LV č. XXXX ako (i) stavba: sklad obilia-výroba sklad. jačmeňa so súp. č.: XXXX, postavený na parc. č.: 720/82, parc. č.: 720/81, parc. č.: 720/79, parc. č.: 720/78 (právny vzťah k pozemku parcelné číslo 720/78 pod stavbou s.č. XXXX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX; právny vzťah k pozemku parcelné číslo 720/79 pod stavbou s.č. XXXX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX; právny vzťah k pozemku parcelné číslo 720/81 pod stavbou s.č. XXXX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX; právny vzťah k pozemku parcelné číslo 720/82 pod stavbou s.č. XXXX je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX), a (ii) stavba: sklad bez súp. č., postavený na parc. č.: 720/7, parc. č.: 720/43 (právny vzťah k pozemku parcelné číslo 720/7 pod stavbou je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX; právny vzťah k pozemku parcelné číslo 720/43 pod stavbou je evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX), patriace do výlučného vlastníctva odporcu v podiele 1/1 k celku, b) v okrese Dunajská Streda, obec J. Q., k. ú.: J. Q., vedené Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, evidované na LV č. XXX ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, a to (i) parcelné číslo: 415/4, o výmere 568 m2, druh pozemku: orná pôda, (ii) parcelné číslo: 416/4, o výmere 683 m2, druh pozemku: orná pôda, (iii) parcelné číslo: 418/4, o výmere 2992 m2, druh pozemku: orná pôda, (iv) parcelné číslo: 469/5, o výmere 3816 m2, druh pozemku: orná pôda, (v) parcelné číslo: 504/1, o výmere 246 m2, druh pozemku: orná pôda, (vi) parcelné číslo: 504/2, o výmere 1193 m2, druh pozemku: orná pôda, (vii) parcelné číslo: 505, o výmere 522 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, (viii) parcelné číslo: 506, o výmere 2424 m2, druh pozemku: orná pôda, (ix) parcelné číslo: 592/3, o výmere 471 m2, druh pozemku: orná pôda, (x) parcelné číslo: 651/1, o výmere 3676 m2, druh pozemku: orná pôda, (xi) parcelné číslo: 829/3, o výmere 2183 m2, druh pozemku: orná pôda, (xii) parcelné číslo: 830/1, o výmere 248 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, (xiii) parcelné číslo: 835/2, o výmere 587 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, (xiv) parcelné číslo: 835/4, o výmere 1736 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, (xv) parcelné číslo: 897/201, o výmere 4596 m2, druh pozemku: orná pôda, (xvi) parcelné číslo: 897/202, o výmere 432 m2, druh pozemku: orná pôda, (xvii) parcelné číslo: 897/203, o výmere 565 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, (xviii) parcelné číslo: 897/204, o výmere 1939 m2, druh pozemku: orná pôda, (xix) parcelné číslo: 897/205, o výmere 1355 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, (xx) parcelné číslo: 897/206, o výmere 547 m2, druh pozemku: orná pôda, (xxi) parcelné číslo: 897/305, o výmere 127 m2 druh pozemku: trvalý trávny porast, patriace do výlučného vlastníctva odporcu v podiele 1/1 k celku, a to do okamihu úplného uspokojenia pohľadávok navrhovateľa voči odporcovi vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere č. zo dňa 21.06.2019 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 02.07.2019 a Dodatku č. 2 zo dňa 22.12.2021, ktoré navrhovateľ uplatnil v upomínacom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. .

II. Nariaďuje sa neodkladné opatrenie, ktorým sa odporcovi zakazuje akýmkoľvek spôsobom nakladať s nehnuteľnosťami: a) v okrese Dunajská Streda, obec: P., katastrálne územie: P., vedené Okresným úradom Dunajská Streda, odbor katastrálny, evidované na LV č. XXXX, ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, a to (i) parcelné číslo: 2241, o výmere 3000 m2, druh pozemku: orná pôda, (ii) parcelné číslo: 2242, o výmere 3001 m2, druh pozemku: orná pôda, (iii) parcelné číslo: 2424, o výmere 2308 m2, druh pozemku: orná pôda, (iv) parcelné číslo: 2426, o výmere 2308 m2, druh pozemku: orná pôda, v podiele 1/1, b) v okrese Dunajská Streda, obec: P., katastrálne územie: P., vedené Okresným úradom Dunajská Streda, odbor katastrálny, evidované na LV č. XXXX, ako parcely registra „C“ evidované na katastrálnej

mape, a to (i) parcelné číslo: 2243, o výmere 3000 m2, druh pozemku: orná pôda, (ii) parcelné číslo: 2425, o výmere 2308 m2, druh pozemku: orná pôda, v podiele 1/1, c) v okrese Dunajská Streda, obec: P., katastrálne územie: P., vedené Okresným úradom Dunajská Streda, odbor katastrálny, evidované na LV č. XXXX, ako parcely registra ,,C“ evidované na katastrálnej mape, a to (i) parcelné číslo: 2428, o výmere 3531 m2, druh pozemku: orná pôda, (ii) parcelné číslo: 2584, o výmere 9355 m2, druh pozemku: orná pôda, v podiele 1/1, d) v okrese Dunajská Streda, obec: P. B., katastrálne územie: P. B., vedené Okresným úradom Dunajská Streda, odbor katastrálny, evidované na LV č. XXX, ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, a to (i) parcelné číslo: 1341, o výmere 2280 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, (ii) parcelné číslo: 1342, o výmere 1255 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, (iii) parcelné číslo: 1343, o výmere 28845 m2, druh pozemku: orná pôda, (iv) parcelné číslo: 2530, o výmere 4539 m2, druh pozemku: orná pôda, (v) parcelné číslo: 2531, o výmere 10646 m2, druh pozemku: orná pôda, v podiele podľa B. listu vlastníctva v pomere 1/8 k celku a podľa B. listu vlastníctva v pomere 1/8 k celku, e) v okrese Dunajská Streda, obec: R. S. M., katastrálne územie: P. R., vedené Okresným úradom Dunajská Streda, odbor katastrálny, evidované na LV č. XXX, ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, a to (i) parcelné číslo: 234, o výmere 5402 m2, druh pozemku: orná pôda, (ii) parcelné číslo: 235/1, o výmere 3340 m2, druh pozemku: orná pôda, (iii) parcelné číslo: 261/1, o výmere 10923 m2, druh pozemku: orná pôda, podľa B. listu vlastníctva v pomere 1/4 k celku, f) v okrese Dunajská Streda, obec: R. S. M., katastrálne územie: P. R., vedené Okresným úradom Dunajská Streda, odbor katastrálny, evidované na LV č. XXX, ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, a to (i) parcelné číslo: 223, o výmere 3834 m2, druh pozemku: orná pôda, (ii) parcelné číslo: 227, o výmere 13516 m2, druh pozemku: orná pôda, (iii) parcelné číslo: 228, o výmere 5384 m2, druh pozemku: orná pôda, (iv) parcelné číslo: 442, o výmere 2553 m2, druh pozemku: orná pôda, podľa B. listu vlastníctva v pomere 1/4 k celku, g) v okrese Dunajská Streda, obec: R. S. M., katastrálne územie: J. R., vedené Okresným úradom Dunajská Streda, odbor katastrálny, evidované na LV č. XXX, ako parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, (i) parcelné číslo: 144, o výmere 802 m2, druh pozemku: orná pôda, (ii) parcelné číslo: 170/2, o výmere 54 m2, druh pozemku: orná pôda, (iii) parcelné číslo: 170/102, o výmere 3591 m2, druh pozemku: orná pôda, (iv) parcelné číslo: 213, o výmere 4485 m2, druh pozemku: orná pôda, (v) parcelné číslo: 222, o výmere 4481 m2, druh pozemku: orná pôda, (vi) parcelné číslo: 254, o výmere 478 m2, druh pozemku: orná pôda, (vii) parcelné číslo: 260, o výmere 3344 m2, druh pozemku: orná pôda, (viii) parcelné číslo: 317, o výmere 3848 m2, druh pozemku: orná pôda, (ix) parcelné číslo: 381, o výmere 2194 m2, druh pozemku: orná pôda, (x) parcelné číslo: 382, o výmere 414 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, (xi) parcelné číslo: 383, o výmere 5212 m2, druh pozemku: orná pôda, (xii) parcelné číslo: 394, o výmere 1723 m2, druh pozemku: orná pôda, (xiii) parcelné číslo: 434/2, o výmere 2687 m2, druh pozemku: orná pôda, (xiv) parcelné číslo: 435/2, o výmere 561 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, (xv) parcelné číslo: 436/2, o výmere 1547 m2, druh pozemku: orná pôda, (xvi) parcelné číslo: 497, o výmere 759 m2, druh pozemku: orná pôda, (xvii) parcelné číslo: 498, o výmere 985 m2, druh pozemku: orná pôda, (xviii) parcelné číslo: 499, o výmere 277 m2, druh pozemku: vodná plocha, (xix) parcelné číslo: 500, o výmere 1410 m2, druh pozemku: orná pôda, (xx) parcelné číslo: 501, o výmere 4604 m2, druh pozemku: orná pôda, (xxi) parcelné číslo: 502, o výmere 1194 m2, druh pozemku: trvalý trávny porast, v podiele podľa časti B. listu vlastníctva v pomere 1/4 k celku a podľa časti B. listu vlastníctva v pomere 1/40 k celku, patriacimi do vlastníctva odporcu v príslušných podieloch - najmä sa odporcovi zakazuje, aby previedol vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam na tretiu osobu, aby k týmto nehnuteľnostiam zriadil záložné právo, vecné bremeno alebo iné vecné právo, aby tieto nehnuteľnosti vložil ako vklad do základného imania alebo iného majetku právnickej osoby, aby tieto nehnuteľnosti prenajal alebo iným spôsobom scudzil alebo zaťažil, a to až do okamihu úplného uspokojenia pohľadávok navrhovateľa voči odporcovi vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere č. zo dňa 21.06.2019 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 02.07.2019 a Dodatku č. 2 zo dňa 22.12.2021, ktoré navrhovateľ uplatnil v upomínacom konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. .

III. Navrhovateľ má voči odporcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“

2. Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel na účely konania o neodkladnom a zabezpečovacom opatrení k týmto skutkovým záverom:

3. Navrhovateľ má voči odporcovi pohľadávku vyplývajúcu z nesplateného úveru, ktorý navrhovateľ poskytol odporcovi na základe zmluvy o úvere č. z 21.06.2019 v znení dodatku č. 1 z 02.07.2019 a dodatku č. 2 z 22.12.2021 (č. l. 11). Navrhovateľ listom z 08.06.2022 (č. l. 33) vyhlásil úver predčasne splatným a vyzval odporcu na splatenie celého dlhu. Uvedený list bol odporcovi doručený 10.06.2022 (č. l. 36). Odporca svoj dlh neuhradil, v dôsledku čoho navrhovateľ tento dlh s príslušenstvom vymáha v súdnom konaní, ktoré sa aktuálne vedie na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. (č. l. 37 – 43). Navrhovateľ sa domáha zaplatenia nesplatenej istiny vo výške 483 838,58 € a riadnych úrokov vo výške 6 652,25 € spolu s príslušenstvom. Ak odporca neuhradil svoj dlh voči navrhovateľovi a prevádza svoj nehnuteľný majetok na tretie osoby bez toho, aby také transakcie vopred s navrhovateľom komunikoval, také konanie oprávnene vyvoláva dôvodnú obavu, že sa odporca snaží zbaviť sa svojho majetku. Keďže tieto transakcie odporca realizuje po tom, ako navrhovateľ „zosplatnil“ úver a preukázateľne vyzval odporcu na úhradu celého dlhu (a už i uplatnil pohľadávku návrhom v upomínacom konaní), je dôvodné predpokladať, že tak robí v snahe sťažiť alebo úplne zmariť vymoženie pohľadávky navrhovateľa. Skutočnosť, že odporca aktuálne nakladá so svojím nehnuteľným majetkom, je zrejmá z predložených výpisov z listov vlastníctva, na ktorých je uvedené „Plomba vyznačená na základe P./XXXX (Kúpna zmluva)“. Plomba je totožná pri všetkých prevádzaných nehnuteľnostiach. K tomu pristupuje i fakt, že na súde prvej inštancie sa pod sp. zn. vedie konanie o určenie vlastníctva a určenie neplatnosti zmluvy, ktorého predmetom je spor o vlastníctvo k nehnuteľnostiam v k. ú. P. zapísaním na LV č. XXXX, ktoré odporca založil v prospech navrhovateľa s cieľom zabezpečiť pohľadávky navrhovateľa z predmetnej zmluvy o úvere. Ak by z budúceho právoplatného rozsudku v uvedenom konaní vyplynulo, že odporca nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, navrhovateľ by už nemohol uspokojiť svoju pohľadávku realizáciou záložného práva, ktoré odporca k predmetným nehnuteľnostiam zriadil v prospech navrhovateľa. Súd prvej inštancie mal teda v konaní za osvedčené, že možnosť navrhovateľa uspokojiť pohľadávku realizáciou zmluvného záložného práva bola relevantne spochybnená, pričom odporca po tom, ako navrhovateľ voči nemu uplatnil svoju pohľadávku, vykonal kroky smerujúce k prevodu svojho nehnuteľného majetku na tretiu osobu. Odporca s navrhovateľom situáciu nerieši, dlh nespláca, prevody exekvovateľného majetku realizuje bez vyrozumenia navrhovateľa. To všetko vyvoláva dôvodnú obavu, že exekúcia pohľadávky navrhovateľa bude ohrozená.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil na základe ustanovení až 3, a , a , , , , , a , až 3 a (ďalej len „“). Čo sa týka nehnuteľností označených vo výroku I napadnutého uznesenia, dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil existenciu pohľadávky voči odporcovi, ktorú má záložné právo zabezpečovať, a to tak jej právny dôvod ako i výšku, ako aj dôvodnú obavu, že exekúcia pohľadávky navrhovateľa bude ohrozená. Keďže navrhovateľ osvedčil splnenie zákonných podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, prvoinštančný súd návrhu vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku I napadnutého uznesenia. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti označené vo výroku II napadnutého uznesenia, zopakoval, že existenciu pohľadávky mal za osvedčenú z predložených listinných dôkazov. Potreba nariadenia neodkladného opatrenia vyplýva z dôvodnej obavy, že exekúcia bude ohrozená. V danom prípade je obava navrhovateľa z ohrozenia exekúcie legitímna z rovnakých dôvodov, ako v prípade zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie tiež uzavrel, že účel sledovaný navrhovaným neodkladným opatrením nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Keďže vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam už prebieha vkladové konanie, ktorého predmetom je prevod vlastníckeho práva odporcu na tretiu osobu, možno očakávať, že zabezpečovacím opatrením zriadené záložné právo by nevzniklo, keďže k jeho zápisu by došlo až v čase, keď vlastníkom nehnuteľností by bola tretia osoba (k majetku tretej osoby nemožno zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo – ). Neodkladným opatrením v navrhnutom znení nepochybne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, keď neodkladné opatrenie zabráni odporcovi, aby sa zbavil svojho exekvovateľného nehnuteľného majetku a tým zmaril uspokojenie pohľadávky navrhovateľa. Neodkladné opatrenie má dočasný charakter, keď trvá iba po dobu trvania dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie, a teda do uspokojenia pohľadávky navrhovateľa. Neodkladné opatrenie pritom nevytvorí nenávratný stav. Odporcu nezbavuje jeho vlastníckych práv, pričom neodkladné opatrenie je možné na návrh (aj odporcu) zrušiť, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené ( ). Takým dôvodom by nepochybne bolo, ak by bola žaloba navrhovateľa v konaní o vymoženie jeho pohľadávky právoplatne zamietnutá, ale napríklad aj ak by odporca poskytol navrhovateľovi iné zodpovedajúce zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa, a samozrejme aj ak by odporca svoj dlh voči navrhovateľovi uhradil. V takom prípade sa právo odporcu disponovať s predmetnými pozemkami obnoví

v plnom rozsahu. Zároveň neodkladné opatrenie neobmedzí odporcu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Neodkladným opatrením sa iba zabraňuje, aby odporca vyviedol svoj exekvovateľný majetok zo svojej majetkovej sféry, a to iba na nevyhnutný čas, čo je čas trvania hrozby zmarenia exekúcie (t. j. do uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, alebo do právoplatného zamietnutia jeho žaloby). Zároveň súd zohľadnil výšku pohľadávky navrhovateľa, ktorá sa blíži k pol miliónu eur, a teda rozsah, v ktorom navrhovateľ navrhol obmedziť dispozičné právo odporcu k jeho nehnuteľnému majetku, sa prvoinštančnému súdu nejaví ako neprimeraný. Boli tak splnené všetky podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, a preto súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie tak, ako je uvedené vo výroku II napadnutého uznesenia. Zároveň určil, že neodkladné opatrenie bude trvať do uspokojenia pohľadávok navrhovateľa voči odporcovi vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Pri rozhodovaní o trovách konania súd z toho, že navrhovateľ bol v plnom rozsahu úspešný, a teda mu patrí i nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% ( ), ktorý mu súd prvej inštancie priznal vo výroku III napadnutého uznesenia.

5. Včasným odvolaním proti tomuto uzneseniu sa odporca domáhal jeho zmeny tak, že tunajší súd návrh na nariadenie neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia zamietne. Namietol nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia a zaujal názor, že nebola osvedčená dôvodná obava z ohrozenia exekúcie a súdu prvej inštancie vytkol, že neskúmal hodnotu zaťažovaných nehnuteľností a nerešpektoval zásadu primeranosti zásahov, pretože sklad obilia má podľa znaleckého posudku hodnotu 1 954 886,47 €. Výška peňažnej pohľadávky navrhovateľa je skoro štvornásobne nižšia ako hodnota iba časti zaťažených nehnuteľností, takže nebola zachovaná proporcionalita zabezpečovacieho opatrenia. Odporca odmieta tvrdenie navrhovateľa, že sa v snahe znemožniť alebo minimálne sťažiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa systematicky zbavuje svojho majetku a listinnými dôkazmi preukazuje, že ide o fabulácie. Odporca pri prevodoch svojho majetku, uvedomujúc si svoje záväzky, sledoval legitímny cieľ, a to zveľaďovanie majetku (pri prevodoch ide vždy o poľnohospodársku pôdu, ktorú odporca využíva na výkon svojho prioritného predmetu činnosti – poľnohospodárska prvovýroba), resp. získanie finančných prostriedkov na účely plnenia svojich záväzkov.

6. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Odporca neuviedol, z akých dôvodov je uznesenie nepreskúmateľné. k skladu obilia má zriadené záložné právo v l. poradí I. I. E., G.: XX XXX XXX. Navrhovateľ nemá vedomosť o tom, aká je výška pohľadávky tohto veriteľa, a teda, nevie ani posúdiť, či hodnota nehnuteľnosti prevyšuje jeho pohľadávku tak, ako tvrdí odporca. Od vypracovania znaleckého posudku došlo k značnému poklesu v hodnotách nehnuteľností. Pokiaľ by odporca konal v úmysle zhodnotiť svoj majetok tak ako tvrdí v odvolaní, jeho celkový postoj a konanie by bolo značne odlišné. Minimálne by však o plánovaných prevodoch vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam informoval navrhovateľa vopred. Skutočnosť, že odporca dobrovoľne neplní a zároveň nakladá so svojim majetkom tak, práve svedčí o jeho negatívnych úmysloch, nevôli uhradiť pohľadávku navrhovateľa a zbaviť sa svojho majetku. Pokiať by boli pravdivé niektoré z tvrdení odporcu, pred uskutočnením prevodov vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam – keďže v danom čase sa osobne stretol s navrhovateľom v priestoroch banky za účasti dražobníka – by navrhovateľa o týchto jednak informoval, informoval by ho aj o tom, aký je cieľ týchto prevodov, predložil by mu súvisiacu zmluvnú dokumentáciu a v neposlednom rade by aspoň časť inkasovaných finančných prostriedkov použil na čiastočnú úhradu pohľadávky navrhovateľa.

7. Skôr, než Krajský súd v Trnave pristúpi k posúdeniu odvolania odporcu, však vzhľadom na rozdielne názory na výklad , o ktorých má vedomosť z vlastnej činnosti, považuje za nevyhnutné vysporiadať sa podrobne s otázkou svojej príslušnosti na dokončenie tohto odvolacieho konania.

8. Dňa 01.06.2023 sa stal účinným o zmene a doplnení niektorých , ktorým sa implementuje tzv. súdna reforma. Podstatnou zmenou, ktorú tento zákon prináša, je vytvorenie nových súdov a zánik niektorých existujúcich, ako aj nová úprava príslušnosti súdov na konanie v určitých veciach. Súdna reforma zasiahla aj do oblasti obchodnoprávnych sporov, pretože rozhodovanie o nich sústreďuje len na niektoré okresné súdy a v odvolacom konaní na vybrané krajské súdy. Nová právna úprava už počíta s tým, že v obvode Krajského súdu v Trnave bude v obchodných sporoch rozhodovať Okresný súd Trnava [ ] a o odvolaniach proti jeho rozhodnutiam bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave [ ]. V tejto súvislosti však vzniká otázka, ktorý krajský súd (Krajský

súd v Bratislave alebo Krajský súd v Trnave) je príslušný na konanie a rozhodovanie o odvolaní, ktoré bolo podané proti rozhodnutiu okresného súdu v obvode Krajského súdu v Trnave do 31.05.2023.

9. Pre novelizáciu procesných predpisov platí pravidlo, že nová procesnoprávna úprava sa použije odo dňa jej účinnosti aj na doterajšie konania (zásada okamžitej uplatniteľnosti). Výnimky z tohto pravidla sa už tradične zaraďujú do prechodných ustanovení zákona, ktorým sa zavádza nová právna úprava. Tak, ako to býva zvykom (porov. a nasl. , ale aj prechodné ustanovenia býv. , či Exekučného poriadku), aj pri prijímaní sa tvorca novej úpravy rozhodol zakomponovať do prechodných ustanovení výnimku zo zásady okamžitej uplatniteľnosti. Ide o ustanovenie s názvom „Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 01.06.2023“, ktoré znie takto:

„Konania začaté a právoplatne neskončené do 31.05.2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31.05.2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd.“

10. Po prečítaní tohto ustanovenia sa ako prvá vynára otázka, na aké konania sa toto prechodné ustanovenie vzťahuje. Z hľadiska jazykového sú rozhodujúce úvodné slová: „konania začaté a právoplatne neskončené do 31.05.2023“. Hoci pojem „konanie“ priamo nedefinuje, pri jeho vymedzení možno vychádzať z ustanovenia upravujúceho jeho začatie ( ) a z judikatúry, ktorá ho ohraničuje z opačného konca – táto stabilne potvrdzuje záver, že konanie na prvom stupni i na druhom stupni tvorí jeden celok, keďže sa končí až právoplatnosťou prvostupňového rozhodnutia (pozri napr. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. ). Ak sa teda konanie začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu a končí až právoplatnosťou prvoinštančného rozhodnutia, je zrejmé, že pojem „konanie“ zahŕňa tak prvoinštančné, ako aj odvolacie konanie. Prechodné ustanovenie , ktoré používa pojem „konania začaté a právoplatne neskončené“ preto nevyhnutne zahŕňa nielen prvoinštančné konania, ale aj odvolacie konania.

11. Názor, že prechodné ustanovenie sa na odvolacie konanie nevzťahuje, pretože výslovne neupravilo, že sa týka konaní o odvolaní začatých a právoplatne neskončených, sa prieči nielen tomu, ako pojem „konanie“ vykladá súdna prax, ale je aj celkom nesystematický. obsahuje množstvo ustanovení, ktoré používajú pojem „konanie“, a nie „konanie o odvolaní“ aj v prípadoch, keď je nepochybné, že sa vzťahujú aj na odvolacie konanie (napríklad , , , , ). Naopak, tam, kde považuje za potrebné rozlišovať, že ide o konanie v prvej inštancii, to aj výslovne vyjadruje (napr. , , ).

12. Z jazykového, ako aj systematického hľadiska je preto jasné, že ak ustanovenie používa pojem „konanie“, a nespresňuje, že ide o konanie v prvej inštancii alebo o odvolaní, myslí tým konanie na oboch inštanciách. Teda presne tak, ako sa k tomuto pojmu pristupuje úplne bežne v súdnej praxi.

13. Opačný výklad by viedol k absurdným dôsledkom, konkrétne k nezmyselnému štiepeniu funkčnej príslušnosti v jednom obvode medzi dva krajské súdy. Ak by sa totiž ustanovenie nevzťahovalo na odvolacie konania začaté a právoplatne neskončené do 31.05.2023, musela by sa použiť zásada okamžitej uplatniteľnosti novej procesnoprávnej úpravy, pretože iné prechodné ustanovenie nie je. Nová úprava pritom stanovuje základné pravidlo funkčnej príslušnosti v , podľa ktorého o odvolaní proti rozhodnutiu okresného súdu rozhoduje krajský súd, v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Výnimku tvorí konanie o odvolaní proti rozhodnutiu vydanému v konaní v obchodnoprávnych sporoch podľa až e) , kde sa zakladá funkčná príslušnosť krajských súdov v Banskej Bystrici, Bratislave a Košiciach. Ak by sa malo postupovať podľa tejto novej procesnej úpravy, o odvolaní proti obchodnoprávnemu rozhodnutiu, ktoré vydali okresné súdy v obvode Krajského súdu v Trnave, by rozhodoval Krajský súd v Trnave, s výnimkou odvolania proti obchodnoprávnemu rozhodnutiu vydaného Okresným súdom Trnava, pretože o tom by rozhodoval Krajský súd v Bratislave.

14. V odvolacích konaniach, ktoré sa začali, ale právoplatne neskončili do 31.05.2023, o aké ide aj v prejednávanej veci, sa teda musí (doterajší) odvolací súd riadiť pravidlom upraveným a

na jeho základe musí zodpovedať otázku, či je naďalej príslušný na prejednanie veci, a teda či sa na ňom môže (a má) konanie uskutočniť ( ).

15. V tomto smere cit. prikazuje konania „dokončiť na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31.05.2023“. Pokiaľ by toto ustanovenie neobsahovalo slová „vecne a miestne“, bola by odpoveď na vyššie položenú otázku priamočiara. Odvolacie konanie treba dokončiť na krajskom súde príslušnom podľa predpisov účinných do 31.05.2023, teda v prípade odvolania proti obchodnoprávnym rozhodnutiam vydaným okresnými súdmi v obvode Krajského súdu v Trnave na Krajskom súde v Trnave.

16. Takúto odpoveď ponúka aj dôvodová správa k citovanému ustanoveniu, podľa ktorej „ak dochádza k presunu kauzálnej príslušnosti medzi súdmi, ktoré nezanikajú, bude sa uplatňovať… pravidlo, podľa ktorého ,staré‘ veci dokončí doterajší súd, pričom nový nápad sa už smeruje na nový súd“.

17. Rovnaký výklad poskytuje aj gestor súdnej reformy, Ministerstvo spravodlivosti SR, keď súdy usmerňuje s odôvodnením, že „zavedením kauzálnej príslušnosti nedochádza k prechodu výkonu súdnictva medzi krajskými súdmi v odvolacích konaniach, pretože niet zákonného ustanovenia, ktoré by prechod výkonu súdnictva zakladalo… Preto konania o odvolaní, ktoré boli podané do 31.05.2023, vybavujú doterajšie krajské súdy“.

18. Názor, že odvolacie konanie treba dokončiť na krajskom súde príslušnom podľa predpisov účinných do 31.05.2023, navyše zodpovedá aj zásade perpetuatio fori, a konkrétne pravidlu, že príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania a takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania ( ). Toto pravidlo ukladá súdu povinnosť prihliadať na okolnosti v čase začatia konania, bez rozdielu v tom, či sa týkajú strán konania alebo súdu.

19. Scestný je pritom argument, že ustanovenie § 471c vety pred bodkočiarkou sa v prípade Krajského súdu v Trnave, ktorý už nové obchodnoprávne spory nebude vybavovať, nepoužije, pretože zmena (kauzálnej) príslušnosti súdov predstavuje prechod výkonu súdnictva. Tento argument síce vychádza z jazykového vyjadrenia dotknutého ustanovenia („to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd“), ale úplne ignoruje nielen skutočnosť, že bol do zavedený , ktorý bol prijatý v úzkej súvislosti so o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ale opomína aj totožné jazykové vyjadrenie použité v týchto a č. sú totiž oným „osobitným predpisom“, pretože len tieto zákony obsahujú ustanovenie o „prechode výkonu súdnictva“. Tieto osobitné predpisy výslovne stanovujú, kedy „prechádza výkon súdnictva“ na iný súd a je to tak len v prípade zanikajúcich okresných súdov (čl. VIII bod 3 ) a vo vzťahu medzi doterajšími krajskými súdmi a novovznikajúcimi správnymi súdmi ( ). V tomto zmysle je koncipovaná aj dôvodová správa k obom zákonom, z ktorej vyplýva, že prechod výkonu súdnictva sa týka nových súdov.

20. Ako už bolo naznačené vyššie, hoci slová „vecne a miestne“ použité v môžu na prvý pohľad vyvolať pochybnosti v tom, ktorý súd má v konaní ďalej pokračovať, treba si uvedomiť, že z hľadiska vecnej pôsobnosti sú celkom nepodstatné. Ak toto ustanovenie hovorí, že konanie treba „dokončiť na súdoch vecne a miestne príslušných podľa predpisov účinných do 31.05.2023“, táto jeho časť nie je ničím iným, než normatívnym príkazom, ako postupovať v „konaniach začatých a právoplatne neskončených do 31.05.2023“. Inými slovami, táto časť ustanovenia len určuje, ktorý súd konanie dokončí, ale neurčuje, na aké konanie sa vzťahuje. Z príkazu, ako postupovať v „konaniach začatých a právoplatne neskončených“, nemožno pre vecnú pôsobnosť právnej normy vyvodiť nič. Argument, že neupravuje otázku príslušnosti krajského súdu na konanie o odvolaní, je preto prejavom nepochopenia vecnej pôsobnosti . Toto ustanovenie upravuje všetky konania začaté a právoplatne neskončené do 31.05.2023 vrátane tých odvolacích, a je len otázkou ďalšieho výkladu, či tieto konania dokončia doterajšie krajské súdy, alebo nové krajské súdy.

21. Okrem toho argument, že ustanovenie neupravuje (funkčnú) príslušnosť krajských súdov, pretože „vecná a miestna“ príslušnosť je typická pre okresné súdy, je mylný aj preto, lebo kritériá vecnej a miestnej príslušnosti nie sú doménou okresných súdov, čo potvrdzuje nielen , ale aj

. Nepodporujú ho ani názory niektorých právnych teoretikov, ktorí funkčnú príslušnosť považujú za príslušnosť „činnostnú“, resp. za „zvláštny druh vecnej príslušnosti“ (pozri diskusiu na T., I. Q. U.).

22. Ešte dôležitejšie však je, že tento argument úplne odhliada od skutočnosti, že odvolacie konanie sa začína podaním odvolania na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ), čo znamená, že nezanedbateľná časť odvolacieho konania v obchodnoprávnych sporoch sa uskutočňuje práve na okresnom súde. Jedine tento súd je „vecne a miestne“ príslušný na úkony predchádzajúce predloženiu veci odvolaciemu súdu ( ), teda na odstraňovanie vád odvolania ( ), vyrubenie súdneho poplatku ( ), doručenie odvolania a vyjadrení subjektom konania ( a ). Navyše, jedine tento súd je oprávnený vykonať autoremedúru ( ). Ustanovenie teda vo výsledku obsahuje aj príkaz, aby v odvolacom konaní, ktoré sa začalo na vecne a miestne príslušnom okresnom súde, pokračoval vo vykonávaní úkonov podľa tento okresný súd, a je len samozrejmé, že po ich vykonaní predloží vec odvolaciemu súdu príslušnému podľa predpisov účinných do 31.05.2023.

23. Kritérium vecnej a miestnej príslušnosti súdu, na ktorom sa má konanie dokončiť, teda nesúvisí s vecnou pôsobnosťou , ale je podmienkou, ktorej splnenie je nevyhnutné na to, aby sa konania začaté a právoplatne neskončené do 31.05.2023 dokončili na doterajších súdoch. Inak povedané, výnimka z okamžitej uplatniteľnosti novej procesnoprávnej úpravy sa použije vtedy, ak sa konanie začalo nie na vecne a miestne nepríslušnom súde, ale na vecne a miestne príslušnom súde. Pokiaľ bolo odvolanie podané na vecne nepríslušnom súde, bude o ňom konať súd vecne príslušný podľa predpisov účinných od 01.06.2023, a to napriek tomu, že odvolanie bolo podané ešte pred účinnosťou novely , teda pred 31.05.2023. Rovnako to platí pre miestne nepríslušné súdy. Túto podmienku preto nemožno vykladať tak, že krajský súd nie je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, ale treba k nej pristupovať z toho hľadiska, že odvolacie konanie tvorí spolu s prvoinštančným konaním jeden celok. Inak by predsa ani „nový“ krajský súd nebol vecne a miestne príslušný na dokončenie konania.

24. Slová „vecne a miestne príslušný“ preto nemožno vnímať izolovane a formalisticky z nich vyvodiť, že keďže sú relevantné najmä (!) pre okresné súdy, ustanovenie sa na odvolacie konanie nevzťahuje. Takýto výklad nemá oporu ani v jazykovom vyjadrení tejto normy, ale ani v systematickom ponímaní odvolacieho konania, ktoré je zložkou konania ako celku a ktorého časť prebieha na okresných súdoch. Navyše, ak by sa vychádzalo z toho, že neupravuje funkčnú príslušnosť, musela by sa uplatniť zásada perpetuatio fori ( ) a obchodnoprávne odvolacie konanie začaté a neskončené do 31.05.2023 by sa muselo beztak rozhodnúť na doterajšom odvolacom súde.

25. Názor, ktorý odmieta použitie aj na odvolacie konania začaté a právoplatne neskončené do 31.05.2023, odkazuje aj na účel súdnej reformy, ktorým je údajne rýchlosť a plynulosť súdneho konania vďaka špecializovaným sudcom pôsobiacim na „nových“ krajských súdoch.

26. Opomína však (odhliadnuc od pochybností o zachovaní rýchlosti a plynulosti konania v prípade postúpenia veci – k tomu viac nižšie), že účel zákona sa vykladá s prihliadnutím na všetky jeho ustanovenia. Teda vrátane tých prechodných. Nepochybne je pritom účelom prechodných ustanovení upraviť vzťahy v prechodnom období, t. j. keď doterajšie vzťahy prechádzajú zmenami. Pokiaľ teda zákonodarca zahrnul do novej právnej úpravy prechodné ustanovenia, je logické, že účel zákona ako celku nemienil dosiahnuť „zo dňa na deň“. Len máloktorá reforma sa zavádza bezvýnimočne a s okamžitou plnou účinnosťou. Bezvýnimočné a okamžité zmeny sú namieste v prípade mimoriadnych udalostí, keď sa do ohrozenia dostávajú životy a zdravie ľudí alebo vzniká nebezpečenstvo veľkých hospodárskych škôd (napríklad COVID-19), čo zjavne nie je tento prípad. Pravidlom býva pravý opak. Postupné zavedenie zmien dokladá napokon v oblasti procesnoprávnych kódexov množstvo prechodných ustanovení , ale aj bývalého a Exekučného poriadku.

27. Ako už bolo naznačené, je pochybné, či je v súlade s potrebou konať rýchlo a plynule, ak súd, na ktorom sa konanie začalo, namiesto rozhodnutia vo veci samej spor postúpi inému súdu. Tu je dôležité, že ustanovenie nerobí rozdiely v tom, v akej fáze sa konanie nachádza, preto ho treba vykladať jednotne. Zjavne teda nebude v súlade so zásadou rýchlosti a plynulosti konania spor postúpiť v situácii, keď sa doterajší sudca alebo senát už s vecou oboznámili, alebo dokonca keď sa konanie na doterajšom súde nachádza vo fáze dokazovania, a tobôž, ak doterajší súd vo veci vykonal už niekoľko

pojednávaní. Nehovoriac o situácii, keď sa pojednávanie uskutočnené pred 31.05.2023 odročilo na termín po tomto dátume na účely vyhlásenia rozsudku ( v spojení s ).

28. Žiada sa ešte dodať, že obava, že dokončenie konaní začatých a právoplatne neskončených do 31.05.2023 na doterajších súdoch naruší rýchlosť a plynulosť konania sa javí ako zbytočne prehnaná, lebo aj na doterajších súdoch sa nachádzajú sudcovia, ktorí v týchto konaniach konali a rozhodovali. Konkrétne v prípade Krajského súdu v Trnave bola činnosť obchodných senátov, ktoré pôsobili do 31.05.2023, zachovaná bez zmien v personálnom obsadení sudcami, ktorí doposiaľ vybavovali obchodnoprávne spory.

29. Aj keby sa ale pripustilo, že postúpiť spor je v súlade so zásadou rýchlosti a plynulosti konania, zo , ale ani z iných predpisov nevyplýva, že by táto zásada mala byť nadradená zásade perpetuatio fori, a už vôbec nie zásade zákonného sudcu. Uprednostňovanie jednej z týchto zásad na úkor inej musí byť v zákone zreteľné a musí byť odôvodnené. Postoj zákonodarcu k týmto zásadám je jasne badateľný v ustanovení , ktorého znenie ale podporuje práve zachovanie zásady perpetuatio fori a zákonného sudcu. Je to zrejmé z jeho požiadavky, aby sa konania dokončili na „vecne a miestne príslušných“ súdoch (perpetuatio fori) a na súdoch podľa doterajších predpisov (zákonný sudca). Ak sa toto ustanovenie údajne týka len prvoinštančného konania a prikazuje dokončiť obchodnoprávne spory na doteraz „nešpecializovaných“ (!) okresných súdoch, chýba akýkoľvek zmysluplný dôvod, aby bol prístup opačný v tých konaniach, kde si strana takpovediac dovolila podať odvolanie. Názor, ktorý uznáva uprednostnenie zásady perpetuatio fori a zachovania zákonného sudcu v prvoinštančnom konaní, ale popiera rovnaké uplatnenie týchto zásad v konaní len preto, že sa dostalo do štádia odvolania, sa vymyká nielen akejkoľvek logike, ale je aj nezlučiteľný s jazykovým, systematickým, historickým, ako aj teleologickým výkladom ustanovenia .

30. Na záver treba uviesť, že odňatie tzv. živej veci existujúcemu súdu a existujúcemu sudcovi a pridelenie tejto veci inému existujúcemu súdu a inému sudcovi by vzhľadom na novú právnu úpravu, z ktorej nevyplývajú žiadne zmysluplné dôvody na takýto postup, bolo v slovenskom právnom poriadku unikátne a neudržateľné nielen z hľadiska práva na zákonného sudcu a zásady perpetuatio fori, ale aj z hľadiska základnej zásady právneho štátu – právnej istoty.

31. Na základe všetkých vyššie uvedených úvah Krajský súd v Trnave dospel k záveru, že treba vykladať v tom zmysle, že konania o odvolaniach proti obchodnoprávnym rozhodnutiam vydaným okresnými súdmi v obvode Krajského súdu v Trnave, ktoré sa začali a právoplatne neskončili do 31.05.2023, dokončí Krajský súd v Trnave. To platí aj pre odvolacie konanie v prejednávanej veci.

32. Krajský súd v Trnave preto ako odvolací súd po zistení, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou proti uzneseniu, ktoré možno napadnúť odvolaním [ ], preskúmal dotknuté uznesenie v napadnutom rozsahu ( a ) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je sčasti dôvodné.

33. Podmienky nariadenia neodkladného opatrenia sú upravené v a , z ktorých vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Zákonná úprava konania o zabezpečovacích opatreniach je obdobná, pretože umožňuje súdu zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená ( ). Osobitnej povahe procesného inštitútu neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli hodnoverne osvedčené ( v spojení s ). Spoločným základným predpokladom pre nariadenie neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia, ktorého splnenie musí skúmať, je teda hodnoverné osvedčenie ( v spojení s ) skutočností odôvodňujúcich obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti). Neodkladné opatrenie a zabezpečovacie opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh ( v spojení s ). Súd je teda viazaný návrhom navrhovateľa čo do rozsahu majetku dlžníka, na ktoré sa má vzťahovať neodkladné opatrenie a sudcovské záložné právo. Účelom

neodkladného a zabezpečovacieho opatrenia je posilniť postavenie jeho navrhovateľa ako veriteľa pri vymáhaní jeho pohľadávky. V konaní sa posudzuje ale nielen ohrozenie úhrady dlžnej pohľadávky, ale aj primeranosť ujmy odporcu, ktorá by mu týmto obmedzením vznikla, a to z dôvodu dodržania zásady proporcionality. Zmyslom tejto zásady je, aby nariadením neodkladného opatrenia a zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma neprimeraná sledovanému cieľu. Najmä neodkladné opatrenie by sa mohlo zásadným spôsobom dotknúť vlastníckeho práva odporcu.

34. Keďže odporca nespochybňoval záver súdu prvej inštancie o osvedčení nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením alebo zabezpečovacím opatrením, za daných okolností bolo povinnosťou navrhovateľa (či už ide o neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie) osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená. Osvedčenie nevyžaduje takú mieru presvedčenia súdu o pravdivosti osvedčovaných skutočností, ako dokázanie, avšak podmienka osvedčenia určitej skutočnosti nie je splnená len tým, že ju strana tvrdí. Hodnoverné osvedčenie znamená, že tvrdenie musí byť vysoko pravdepodobné (pozri v tomto zmysle ŠTEVČEK, M. et al.: . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1106).

O zabezpečovacom opatrení – výrok I napadnutého uznesenia

35. Navrhovateľ svoju obavu z ohrozenia exekúcie odôvodňoval v podstate tým, že výkon záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré odporca poskytol ako záloh na účely zabezpečenia pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi ešte v čase uzavretia úverovej zmluvy, je ohrozený v dôsledku súdneho sporu, v ktorom tretia osoba spochybňuje vlastnícke právo odporcu k zálohu. Odporca navrhovateľovi vyčíta, že zneužil informáciu o prebiehajúcom spore, ktorú mu poskytol sám odporca. Ak navrhovateľ tvrdí, že informácia o spore o vlastníckom práve k zálohu v ňom vyvolala obavu z ohrozenia exekúcie, ide o legitímne tvrdenie, v ktorom nemožno za okolností danej veci vidieť zneužitie práva. Keďže odporca túto obavu navrhovateľa nijako nevyvracia, odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o osvedčení tejto obavy za správny.

36. K tomu sa žiada dodať, že ak vznikla dôvodná obava, že navrhovateľ nebude môcť zo zálohu uspokojiť svoju pohľadávku (ktorá je inak v tejto veci nesporná), obava z ohrozenia exekúcie spravidla nebude dôvodná vtedy, ak odporcovi zostane dostatok iného exekvovateľného majetku a ak s týmto majetkom nenakladá spôsobom, ktorý znemožní alebo zhorší vymožiteľnosť pohľadávky. V prejednávanej veci navrhovateľ tvrdil, že odporca nakladá práve s tými nehnuteľnosťami, ktorých exekvovateľnosť by v budúcnosti reálne prichádzala do úvahy, čo odporca nepoprel. Odporca len argumentoval, že išlo o odplatný prevod vlastníckeho práva, či už za kúpnu cenu alebo v podobe zámeny. Možno súhlasiť s odporcom v tom, že v prípade predaja nehnuteľnosti za primeranú cenu by nešlo automaticky o zbavovanie sa majetku. To však neznamená, že takáto transformácia majetku z nehnuteľného na peňažné prostriedky nemôže byť dôvodom na obavu, že exekúcia pohľadávky navrhovateľa bude ohrozená. Peňažné prostriedky sú najlikvidnejšou formou majetku, a preto je ďalšie nakladanie s prijatou kúpnou cenou jednoduchšie, ako s nehnuteľným majetkom. Keďže navrhovateľ tvrdil, že odporca jeho pohľadávku neplní ani čiastočne, je zmysluplný záver, že súčasná transformácia nehnuteľnosti na peňažné prostriedky naznačuje snahu odporcu znemožniť alebo sťažiť vymožiteľnosť žalovanej pohľadávky, a teda dôvodne vyvoláva obavu navrhovateľa, že exekúcia bude ohrozená. Obdobne to platí aj pre nehnuteľnosti, ktoré odporca zamenil, pretože zámenou získal len 1/4 –ové spoluvlastnícke podiely, o ktorých navrhovateľ (nesporne) tvrdil, že nie sú reálne exekvovateľné.

37. Navrhovateľ v tejto súvislosti žiadal zriadiť záložné právo k dvom stavbám – skladom, ktoré sú označené vo výroku I písm. a) napadnutého uznesenia, čomu súd prvej inštancie vyhovel, keď v tomto rozsahu nariadil zabezpečovacie opatrenie. Odporca v odvolaní vyčítal súdu prvej inštancie, že zabezpečovacie opatrenie porušuje zásadu proporcionality, pretože vznikol zjavný nepomer z hľadiska rozsahu zabezpečenia. Odhliadnuc od toho, že odporca nekonkretizoval, do akého jeho práva zasahuje nariadene zabezpečovacieho opatrenia a nespresnil, v čom spočíva neprimeranosť tohto zásahu do jeho práv, dodržanie zásady proporcionality sa posudzuje inak v prípade zabezpečovacieho opatrenia, ako v prípade neodkladného opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie neumožňuje také zásahy do práv strany, aké prichádzajú do úvahy v prípade neodkladného opatrenia. Zabezpečovacie opatrenie na rozdiel od neodkladného opatrenia totiž vždy spočíva v zriadení záložného práva na majetku strany (dlžníka). Zriadenie záložného práva ale záloh neznehodnocuje, ani ho nerobí neupotrebiteľným a nebráni vlastníkovi v nakladaní so zálohom (hoci odporca nič z toho v odvolaní ani netvrdil).

Vzhľadom na vyššie opísanú povahu záložného práva neodporuje zásade proporcionality, ak hodnota zabezpečovanej pohľadávky nie je primeraná hodnote zálohu. Z hľadiska zásady proporcionality dôvodom nenariadenia zabezpečovacieho opatrenia by však mohlo byť, keby bolo zabezpečenie v hrubom nepomere k zabezpečovanej pohľadávke. Pokiaľ ide o nehnuteľnosť, o taký prípad by nepochybne išlo, ak by hodnota zabezpečovanej pohľadávky bez príslušenstva neprevyšovala 2 000 € (pozri o dobrovoľných dražbách). O porušenie zásady proporcionality by však nešlo, keby sa ako zabezpečenie použil majetok, ktorého hodnota by síce bola v hrubom nepomere k zabezpečovanej pohľadávke, ale využitiu jeho hodnoty na uspokojenie zabezpečovanej pohľadávky by bránili iné okolnosti, napríklad existencia ďalších tiarch. Pri posudzovaní primeranosti zabezpečenia treba preto zohľadniť aj existenciu tiarch viaznucich na majetku, ktorý sa navrhuje ako zabezpečenie pohľadávky.

38. V prejednávanej veci odporca namieta, že hodnota nehnuteľností označených vo výroku I napadnutého uznesenia je viacnásobne vyššia, než hodnota zabezpečovanej pohľadávky, s tým, že podľa znaleckého posudku len sklad so súp. č. XXXX presahuje jej hodnotu takmer štvornásobne. Navrhovateľ však už v návrhu upozorňoval, že k majetku odporcu označeného vo výroku I písm. a) napadnutého uznesenia má zriadené záložné právo v l. poradí veriteľ I. I. E. (podľa LV č. XXXX pre k. ú. P. sa ale záložné právo vzťahuje len na sklad so súp. č. XXXX) a vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že nemá vedomosť o tom, aká je výška pohľadávky tohto veriteľa a teda, nevie ani posúdiť, či hodnota nehnuteľnosti prevyšuje jeho pohľadávku tak, ako tvrdí odporca. Navrhovateľ tu akoby predpokladal, že na hodnotu nehnuteľnosti má vplyv existencia prednostného záložného práva, čo tak ale síce nie je, no predsa je jeho poznámka správna v tom smere, že prednostné záložné právo znižuje možnosť jeho uspokojenia z tohto zálohu. V tejto súvislosti je zrejmé, že je to odporca, kto disponuje vedomosťou o hodnote navrhovaného zálohu (na základe znaleckého posudku, ktorý aj predložil a na ktorý treba prihliadať ako na skutočnosť, ktorá vyšla v konaní najavo – in fine), ale predovšetkým o povahe a výške svojho dlhu a o súvisiacom zabezpečení. Jeho tvrdenie, že hodnota zálohu je „zjavne neprimeraná“ zabezpečovanej pohľadávke, neobstojí, ak sa zároveň nevyjadrí ( ) k existencii tiarch, ktoré záloh zaťažujú, a neopíše skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie, či aj po prípadnom výkone záložného práva prednostného veriteľa bude platiť (inak celkom všeobecné) tvrdenie odporcu o tom, že hodnota zálohu je viacnásobne vyššia, než hodnota zabezpečovanej pohľadávky. Za týchto okolnostní odvolací súd nemohol dospieť k záveru, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia k stavbe – skladu so súp. č. XXXX v k. ú. P., ktorý je zaťažený záložným právom, by došlo k neprimeranému zásahu do práv odporcu, a teda k porušenia zásady proporcionality.

39. Záver súdu prvej inštancie, že boli splnené podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, bol v rozsahu týkajúcom sa stavby – skladu so súp. č. XXXX v k. ú. P. správny, a preto odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I písm. a) bode (i) vrátane určenia času trvania tohto zabezpečenia, voči ktorému odporca nevzniesol žiadne výhrady, podľa potvrdil (výrok I).

40. Obdobný záver však nebolo možné prijať v súvislosti s ostatným majetkom odporcu, ktorý navrhovateľ navrhol zaťažiť záložným právom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a v jeho doplnení zo 14.03.2023. Stavba – sklad bez súp. čísla označený vo výroku I písm. a) bode (ii) a pozemky označené vo výroku I písm. b) napadnutého uznesenia nie sú zaťažené záložným právom. K hodnotám týchto nehnuteľností sa navrhovateľ nevyjadril, a ani netvrdil (na rozdiel od skladu so súp. č. XXXX), že mu nie je ich hodnota známa, alebo že by ich nedokázal zistiť, či odhadnúť. Je pritom na navrhovateľovi, aby osvedčil, že zriadenie záložného práva je primerané pohľadávke, ktorú má zabezpečovať. Odvolací súd sa síce stotožňuje s judikatúrou, že nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia nebráni, ak sa v návrhu nepredloží ocenenie nehnuteľnosti, ktorá má byť postihnutá, ak medzi pohľadávkou, ktorej budúci výkon rozhodnutia je ohrozený, a cenou nehnuteľnosti nie je výrazný nepomer (R 72/1996), z tohto však zároveň vyplýva, že navrhovateľ sa musí aspoň vyjadriť k hodnote potenciálneho predmetu záložného práva, aby tak umožnil súdu posúdiť vec aj z hľadiska zásady proporcionality. Navrhovateľ túto svoju povinnosť nesplnil, pretože sa vôbec nevyjadril k hodnote tohto majetku, ktorého je odporca výlučným vlastníkom, a ktorý sa mal poňať do zabezpečovacieho opatrenia, a ani nevysvetlil, prečo tak nemohol urobiť. Navyše, na rozdiel od skladu so súp. č. XXXX v k. ú. P. hodnota tohto ďalšieho majetku odporcu nevyšla ani najavo v tomto konaní ( ). Tento nedostatok bráni odvolaciemu súdu v posúdení otázky proporcionality požadovaného zásahu.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa stavby – skladu bez súp. čísla označeného vo výroku I písm. a) bode (ii) a pozemkov označených vo výroku I písm. b) napadnutého uznesenia nebolo osvedčené splnenie podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, ak návrhu na zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením vyhovel. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie v tomto rozsahu podľa zmenil tak, že návrh navrhovateľa zamietol (výrok II).

O neodkladnom opatrení – výrok II napadnutého uznesenia

42. Čo sa týka neodkladného opatrenia, ktoré súd prvej inštancie nariadil výrokom II, odvolací súd pripomína, že neodkladné opatrenie v podobe zákazu nakladania s majetkom je výrazným zásahom do vlastníckeho práva, a preto k nemu môže dôjsť len vtedy, ak je tento zásah primeraný sledovanému cieľu. Už spomínanú zásadu proporcionality však nemôže súd vyhodnotiť sám z úradnej povinnosti. Tak, ako odvolací súd uviedol v bode 40 vyššie, navrhovateľ nepredniesol žiadne relevantné skutkové tvrdenia, ktoré by umožňovali posúdiť primeranosť zásahu do vlastníckeho práva odporcu nariadením neodkladného opatrenia podľa jeho návrhu. Nemožno tu vychádzať ani z toho, že kúpne ceny v zmysle odporcom predložených kúpnych zmlúv mali byť viac ako 100 000 €, pretože tieto listinné dôkazy sám navrhovateľ spochybnil. Najmä v prípade poľnohospodárskej pôdy možno podľa názoru odvolacieho súdu od navrhovateľa neodkladného opatrenia očakávať, že uvedie aspoň odhad jej hodnoty. V takom prípade sa otvorí priestor aj pre protistranu, aby predniesla vlastné tvrdenia o tejto skutočnosti, čo súdu poskytne reálnu možnosť vyhodnotiť zachovanie zásady proporcionality.

43. Navyše, keďže navrhovateľ neosvedčil hodnotu nehnuteľností, ktoré sa mali postihnúť neodkladným opatrením, na účely posúdenia proporcionality navrhovaného zásahu do práv odporcu, hroziacu stratu vlastníckeho práva odporcu k dotknutým pozemkom nebolo možné bez ďalšieho vyhodnotiť ako konanie vzbudzujúce obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. Neobstojí preto záver, že by potreba nariadenia neodkladného spočívala v tom, aby sa zabránilo zmenšeniu majetku odporcu prevodom nehnuteľností.

44. Navrhovateľ, ako už bolo vyššie uvedené, nielenže do rozhodnutia súdu prvej inštancie o jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani len netvrdil, že navrhovaný spôsob zabezpečenia jeho pohľadávky vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke spĺňa princíp proporcionality a z akých dôvodov to tak má byť, ale na preukázanie takýchto skutkových okolností nepredložil žiaden dôkaz, prípadne nepredložil súdu žiadne skutkové tvrdenia, z ktorých by takýto záver bolo možné urobiť. Iné nevyšlo najavo ani z dôkazov, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu. Súd prvej inštancie fakticky svoj záver, že navrhované neodkladné opatrenie neobmedzí odporcu neprimeraným spôsobom, ktorý je prvkom základnej podmienky, za splnenia ktorej možno neodkladné opatrenie nariadiť, v rozhodnutí dostatočne neodôvodnil. Odôvodnenie napadnutého uznesenia treba považovať v tejto časti za nepreskúmateľné, a tak porušujúce právo odporcu na spravodlivý proces. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je to totiž práve navrhovateľ, ktorý nesie bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazné vo vzťahu k osvedčeniu existencie zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného a neunesenie takýchto bremien je potom nevyhnutne spojené s prehrou sporu.

45. Pokiaľ teda súd prvej inštancie za vyššie uvedeného skutkového stavu dospel k záveru, že navrhovateľ osvedčil existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená a že zabezpečenie pohľadávky spôsobom navrhovaným navrhovateľom spĺňa aj zásadu proporcionality, jeho záver nemožno považovať za správny. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní nebolo osvedčené, že nenariadením neodkladného opatrenia k majetku odporcu v rozsahu navrhovanom navrhovateľom v jeho návrhu bude exekúcia ohrozená. Zároveň v konaní nebolo osvedčené, že zabezpečenie pohľadávky navrhovateľom spôsobom ním navrhovaným spĺňa aj zásadu proporcionality.

46. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že neboli splnené podmienky, aby sa nariadilo neodkladné opatrenie ( ). Súd prvej inštancie mal preto návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia podľa zamietnuť. V dôsledku toho odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II zmenil podľa tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol [ v spojení s ] (výrok III).

47. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, vychádzajúc z ustanovenia v spojení s v zásade platí, že nárok na náhradu trov konania, ktoré sa vydaním tohto uznesenia odvolacieho súdu končí ( ), má úspešná strana sporu. Posúdenie pomeru úspechu strán tohto konania záviselo od hodnoty majetku, ktorý sa stal predmetom zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia. Táto hodnota však zostala nezistená a keďže za to nesú vinu obe strany (odporca v časti stavby so súp. č. XXXX v k. ú. P. a navrhovateľ vo zvyšku), pomer úspechu strán v konaní nebolo možné určiť. Odvolací súd túto skutočnosť vyhodnotil podľa ako okolnosť hodnú osobitného zreteľa, a preto žiadnej zo strán nárok na náhradu trov prvoinštančného, ani odvolacieho konania nepriznal (výrok IV).

48. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné dovolanie.