Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/27/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: G. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: X. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., E. - U. XXX/X a Z. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. - E., C. XXX/XX, t. č. bytom H., U. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 26. februára 2013 č. k. -28, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú G. R., nar. XX. XX. XXXX, zo sumy 66,39 eura mesačne na sumu 110 eur mesačne, počnúc dňom 01. 10. 2012, čím zmenil rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -25 zo dňa 24. 06. 2008 v časti o výživnom. Zročné výživné za čas od 01. 10. 2012 do 28. 02. 2013 určil súd otcovi spolu v sume 218,05 eura, ktoré mu povolil splácať v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným, počínajúc prvou splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, vec právne posúdil podľa § 62 ods. 1-5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. S poukazom na závery vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného bol podaný v prevažnej časti dôvodne, nakoľko od predchádzajúcej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov či už na strane maloletého dieťaťa alebo na strane obidvoch rodičov. Maloletá G. je v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného takmer o päť rokov staršia a v súčasnej dobe navštevuje druhý stupeň základnej školy, s čím preukázateľne súvisia zvýšené výdavky na strane matky so zabezpečením základných životných ale aj ostatných potrieb slúžiacich k celkovému zdravému telesnému a duševnému vývoju dieťaťa. Podstatná zmena pomerov v prípade matky spočíva v tom, že jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej N. Z., nar. XX. XX. XXXX. Matke stúpol príjem zo sumy 424,22 eura zistený v roku 2008 na súčasných 563,37 eura, t. j. o 139,15 eura. V prípade otca spočíva podstatná zmena pomerov v tom, že sa mu zvýšil príjem zo sumy 444,84 eura zistený v roku 208 na súčasných 709,96 eura, t. j. o 265,12 eura. Otcovi nepribudla a ani neubudla žiadna vyživovacia povinnosť. Výživné zvýšené na sumu 110 eur mesačne považoval prvostupňový súd za primerané možnostiam a schopnostiam otca, ktorému po jeho zaplatení zostane dostatočne vysoká suma na uhrádzanie vlastných potrieb a výdavkov. Výživné vo výške 110 eur mesačne je adekvátne veku a odôvodneným potrebám maloletej G., ktorá navštevuje 5. ročník základnej školy, keďže časť jej potrieb zabezpečuje matka z rodinných prídavkov, ktoré poberá v sume 23,10 eura mesačne. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti určil prvostupňový súd od 01.

10. 2012, t. j. od začiatku mesiaca, v ktorom matka podala na súd prvého stupňa návrh na zvýšenie výživného, pričom už v čase podania tohto návrhu bola zaznamenaná podstatná zmena pomerov na strane účastníkov konania. Zročné výživné za čas od 01. 10. 2012 do 28. 02. 2013 určil prvostupňový súd otcovi spolu v sume 218,05 eura (110 eur - 66,39 eura = 43,61 eura krát 5 mesiacov), ktoré mu povolil splácať s poukazom na ust. v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným od prvého dňa v mesiaci nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci, a to pod následkom straty výhody splátok.

O trovách prvostupňového konania rozhodol súd podľa s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak takéto konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec, žiadajúc Krajský súd v Nitre o zrušenie rozsudku Okresného súdu Nitra č. s tým, aby bolo rozhodnuté tak, že bude platiť doposiaľ stanovené výživné na maloletú G. v sume 66,39 eura mesačne. Žije u svojich starých rodičov, ktorým platí mesačne nájomné v sume 100 eur, na stravu im prispieva sumou 200 eur mesačne. Dcére platí výživné v sume 66,39 eura mesačne, pričom má ďalšie mesačné výdavky (15 eur telefón, 10 eur internet a 46,03 eura životná poistka). Na iné veci vrátane nového oblečenia, zábavy, kultúry mu nezostáva nič. Rozpad ich manželstva zavinila matka, ktorá žije s iným mužom a na vylepšenie svojho pohodlia sa rozhodla požiadať o zvýšenie výživného na ich maloletú dcéru. Platí jej výživné pravidelne, okrem toho jej vždy dáva peniaze na nové veci, resp. potreby v škole. Pri pojednávaní na Okresnom súde Nitra bola pani sudkyňa voči nemu zaujatá, pretože ju vôbec nezaujímali životné potreby otca, ako aj to, že tento túži po novom usporiadanom živote, pričom nemá dostatok financií nielen na vlastný život, ale aby aj platil viac z titulu výživného na dcérku, ktorej matka zakazuje stýkať sa s otcom a jeho rodičmi. Verí, že rozhodnutie odvolacieho súdu bude spravodlivejšie než rozhodnutie okresného súdu. Jeho rodičia sú už starobní dôchodcovia s pomerne nízkymi dôchodkami, a preto je povinný a nútený svoje náklady na bývanie u nich a stravu čiastočne kompenzovať.

Matka v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že okresný súd rozhodol spravodlivo a v prospech maloletej G.. Pani sudkyňa nebola voči jej bývalému manželovi zaujatá. Súd rozhodol spravodlivo s prihliadnutím na vek a potreby maloletej, a preto s odvolaním otca nesúhlasí a prosí, aby bolo vyhovené jej požiadavke.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že prvostupňový súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na 110 eur mesačne, pričom s výškou takto určeného výživného súhlasia a majú za to, že je vzhľadom na príjmové a majetkové pomery v možnostiach povinného (otca) v danom rozsahu si aj vyživovaciu povinnosť plniť.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o podanom návrhu matky na zvýšenie výživného v rozsahu zodpovedajúcom obsahu ustanovenia , a zistil vo veci skutkový stav, ktorý pri dodržaní myšlienkového postupu zakotveného v ust. (hodnotenie dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti) aj následne správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávneho predpisu (-5, , a Zákona o rodine). Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd napadnutý prvostupňový rozsudok ako vecne správny podľa v celom rozsahu potvrdil. V ďalšom odvolací súd odkazuje na obsah odôvodnenia napadnutého prvostupňového rozsudku, s ktorým sa stotožňuje ( ). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné uviesť, že prvostupňový súd správne ustálil zmenu pomerov na strane rodičov, resp. maloletej G. v porovnaní s predchádzajúcou úpravou výživného, ktorá je daná najmä tým, že

maloletá je takmer o päť rokov staršia v súvislosti s čím vznikli na strane matky podstatne vyššie náklady s komplexným zabezpečením potrieb takmer 12-ročného dieťaťa. Na margo určenia výšky výživného otcovi, t. j. súčasných 110 eur mesačne od 01. 10. 2012 odvolací súd poznamenáva, že vzhľadom na súčasnú výšku netto príjmu otca, ktorá je po zaokrúhlení 709 eur mesačne, percentuálne zvýšené výživné otcovi predstavuje 15,45 % z dosahovaného netto zárobku mesačne. V čase predchádzajúcej úpravy výživného, t. j. v roku 2008, kedy otec dosahoval po zaokrúhlení netto príjem mesačne 445 eur, predstavovalo v tom čase otcovi určené výživné sumu 66,39 eura, v percentuálnom vyjadrení po zaokrúhlení 15 % z dosahovaného netto zárobku mesačne. Uvedené znamená, že otec sa na výžive maloletej G. aj v súčasnej dobe podieľa približne v rovnakej výške ako tomu bolo v roku 2008 pri predchádzajúcej úprave výživného (v roku 2008 platil výživné vo výške 15 % zo svojho netto mesačného zárobku, čo predstavovalo 2 000,- Sk, resp. 66,39 eura a od 01. 10. 2012 je povinný platiť výživné vo výške 15,45 % zo svojho netto mesačného zárobku, čo predstavuje súčasne určených 110 eur mesačne).

Ako vecne správny podľa odvolací súd potvrdil napadnutý prvostupňový rozsudok aj v časti týkajúcej sa určenia počiatku zvýšenia vyživovacej povinnosti a v časti týkajúcej sa určenia výšky zročného výživného otcovi za čas od 01. 10. 2012 do 28. 02. 2013.

O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa a tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré je možno začať aj bez návrhu, a takýmto konaním je aj konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.