Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_22CoE-483-2012.pdf
PDF · 97.27 KB
Case nature
Area
Subarea
22CoE/483/2012
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s. r. o., advokátska kancelária, Bratislava, proti povinnému: P. Š.Ö., A.. XX.XX.XXXX, M. XXXX/XX, XXX XX W., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pre vymoženie uloženej povinnosti na sumu 523,00 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 04.10.2012, č.k. 36Er 5640/2012-10, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V zo dňa 04.10.2012, č.k. 36Er 5640/2012-10, p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Okresný súd Bratislava V uznesením zo dňa 04.10.2012, č.k. 36Er 5640/2012-10, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa návrhu oprávneného exekučným titulom je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., zo dňa 26.08.2011, sp. zn. SR 08061/11. Právny vzťah medzi oprávneným a povinným vznikol dňa 06.12.2010, uzavretím zmluvy o úvere č.XXXXXXXXX (ďalej iba „zmluvy“). Súd prvého stupňa skúmal žiadosť o udelenie poverenia v zmysle § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej iba „Exekučného poriadku“) a § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „Občianskeho zákonníka“).
Predmetný právny vzťah medzi oprávneným a povinným je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský, nakoľko povinného možno s určitosťou považovať za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a oprávneného možno považovať za dodávateľa podľa § 52 ods. 4 (súd prvého stupňa mal zrejme na mysli § 52 ods. 3) Občianskeho zákonníka, nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Pri posudzovaní predmetného právneho vzťahu je teda potrebné brať na zreteľ všeobecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsiahnutú v Občianskom zákonníku a najmä ustanovenia týkajúce sa neprijateľných zmluvných podmienok, úprava ktorých je obsiahnutá v § 53 Občianskeho zákonníka a ktoré poskytujú výraznú ochranu pre spotrebiteľa.
Systém ochrany zavedený Smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (v ďalšom iba „smernice 93/13/EHS“), vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah.
Zmluva je zabezpečená blankozmenkou vystavenou dňa 06.12.2010, kde povinný vystupuje ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Oprávnený vyplnil dňa 04.07.2011 zmenku povinného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 523,- eur s dátumom začatia úročenia dňa 25.04.2011 a túto povinnému predložil na zaplatenie dňa 11.07.2011. Dohoda o vyplnení zmenky je obsiahnutá v čl. 13 všeobecných podmienok poskytnutia úveru, v zmysle ktorej v zmenke nie je vyplnená zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy, pričom zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní remitent najskôr v deň, kedy sa stane cely dlh splatný okamžite.
Ustanovenie zmluvy obsahujúce dohodu o vyplnení zmenky je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko táto nebola individuálne dohodnutá, t. j. bola vopred navrhnutá a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky a toto zmluvné ujednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa, ktorý v čase uzavretia zmluvy nebol schopný posúdiť zákonné dôsledky uzavretej dohody o vyplnení zmenky.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
Exekučný titul zaväzuje povinného okrem iného aj na úhradu zmenkového úroku dohodnutého medzi účastníkmi vo výške 0,25 % denne. Súd takúto dohodu týkajúcu sa zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, považuje za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie zmluvy týkajúceho sa dohodnutého zmenkového úroku vo výške 91,25 % ročne je s ohľadom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka potrebné považovať za neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
V zákonnej lehote podal oprávnený proti predmetnému uzneseniu odvolanie z dôvodu, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej iba „zákon o rozhodcovskom konaní“). Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených dokladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Exekučný súd sa v rámci materiálneho prieskumu musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách a zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore o obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Procesnou vadou je aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia.
Súd neposudzoval danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej danej normy (in concreto § 52 Občianskeho zákonníka). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu, na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch. Na uvedený prípad nie je prípustné aplikovať § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd musí pri posúdení vzťahu ako spotrebiteľského mať napevno ustálené, že fyzická osoba, ktorá uzatvára zmluvu na predtlačenom formulári je skutočne spotrebiteľom. Súd sa však týmito závermi neriadil a v tomto smere žiadne dokazovanie nevykonával. Navyše súd pri svojej rozhodovacej činnosti má postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplýva zásada vykladať dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 221 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v ďalšom iba „O.s.p.“) napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa § 10 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté uznesenie podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne a preto ho potvrdil.
Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie postupoval správne, keď preskúmaval rozhodcovský rozsudok z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní aj čo do jeho materiálnej správnosti. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského súdu podľa § 35 zákona o rozhodcovskom konaní je totiž potrebné na účely § 45 uvedeného zákona vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45 zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. Ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní je potrebné považovať za zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho preskúmanie.
Exekučné konanie sa začalo dňa 15.05.2012 na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného formou zápisnice pred súdnym exekútorom (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku); exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., zo dňa 26.08.2011, sp. zn. SR 08061/11 („rozhodcovský rozsudok“). Uvedeným rozhodcovským rozsudkom bola žalovanému (povinnému) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) dlžnú sumu vo výške 523,- eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 523,- eur odo dňa 25.04.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 523,- eur odo dňa 11.07.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 184,03 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Hoci súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie predovšetkým z dôvodu, že zmluva obsahuje tak neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú okresný súd videl v (individuálne nedohodnutej) dohode o vyplnení zmenky, ako aj ustanovenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, odvolací súd poukazuje na potrebu prioritného skúmania právomoci rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul.
Nedostatok právomoci rozhodcu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku v zmysle jeho nezáväznosti. Ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne, rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom.
V súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu, resp. rozhodcov) rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho vzťahu.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že predmetný právny vzťah medzi oprávneným a povinným je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský, nakoľko povinného možno s určitosťou považovať za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy o úvere nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a oprávneného možno považovať za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Pri preskúmavaní exekučného titulu so zákonom odvolací súd zameral svoju pozornosť na rozhodcovský rozsudok, ktorý vo svojom odôvodnení tvrdí, že účastníci konania sa v zmysle rozhodcovskej zmluvy dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu.
Takáto rozhodcovská doložka ale zo zmluvy, resp. zo Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej iba „obchodné podmienky“) nevyplýva. Rozhodcovská doložka je spomenutá iba v bode 14. obchodných podmienok, v zmysle ktorého veriteľ, dlžník a ručiteľ prejavili vôľu využiť mimosúdne inštitúty riešenia sporov vznikajúcich z tejto zmluvy, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnení zmeniek a zmenky. Zmluvné strany sa dohodli, že pred rozhodnutím sporu v konaní pred rozhodcovským súdom môže ktorákoľvek zmluvná strana využiť mediáciu.
Odvolaciemu súdu teda nie je zrejmé, ako a prečo rozhodcovský súd dospel k záveru o takom znení rozhodcovskej doložky, ako ho uviedol v treťom odseku prvej strany odôvodnenia rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 3 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Odhliadnuc od diskutabilného a pochybnosti vyvolávajúceho obsahového znenia rozhodcovskej doložky uvedeného v bode 14. obchodných podmienok, odvolací súd považuje za nevyhnuté konštatovať, že rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Obchodné podmienky, odhliadnuc, alebo s prihliadnutím na veľkosť písmen textu, čo vytvára celý text nečitateľným, podľa obsahu čl. 14. obchodných podmienok dokazujú, že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá individuálne, ale „núti“ klienta podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu.
Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podľa názoru odvolacieho súdu aj rozhodcovská doložka, ktorá by formálne oprávnenému (žalobcovi) poskytovala možnosť podať žalobu na všeobecný súd, alebo rozhodcovský súd, keďže iniciovanie sporu zo strany povinného je možné hodnotiť viac menej iba v akademickej rovine. Žaloby z obdobných úverových zmlúv podáva v drvivej väčšine veriteľ, ktorý môže založiť právomoc rozhodcovského súdu bez toho, aby to dlžník mohol ovplyvniť.
Rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 14. obchodných podmienok spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, čím je v rozpore so smernicu. Súd svoj názor oprel o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. V predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť obsah zmluvy, nakoľko jej súčasťou sú aj obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, spotrebiteľ ju mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený. Podľa názoru odvolacieho súdu pre tento záver bolo postačujúce oboznámiť sa s písomným vyhotovením zmluvy a nebolo potrebné osobitne skúmať, či povinný pri jej uzatváraní vzniesol nejaké pripomienky proti obsahu zmluvy, pretože už na prvý pohľad je zrejmé, že ide o zmluvu formulárovú, štandardne používanú oprávneným ako dodávateľom, ktorej text vzhľadom na veľkosť a hustotu písma je nečitateľný a neprehľadný. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je tak význam rozhodcovskej doložky osobitný.
Výkladovým pravidlom pre posudzovanie povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným právom sú ustanovenia smernice. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytuje vnútroštátna úprava spotrebiteľského práva a smernica. Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľského práva v našom právnom priadku je poskytnúť spotrebiteľom v Slovenskej republike, ako členskom štáte minimálne taký štandard ochrany aký stanovuje smernica. Dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprimeranou podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s vnútroštátnou úpravou spotrebiteľského práva a v rozpore so smernicou.
Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé. V zmysle prílohy smernice ods. 1 písm. q) ide o podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, obsahuje exemplifikatívny príkladný, a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Tento výpočet je zo strany zákonodarcu neustále dopĺňaný a precizovaný. Týmto spôsobom zákonodarca reaguje na nesprávnu aplikačnú prax. V tomto výpočte je s účinnosťou od 01.01.2008 výslovne uvedená aj neprijateľná podmienka požadovanie od spotrebiteľa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Spotrebiteľská zmluva nepredstavuje samostatný ani nový zmluvný typ. Ide skôr o rovnorodý okruh občianskoprávnych zmlúv prípadne aj obchodných zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu, ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ. Pod druhom zmluvy sa má na mysli určitá skupina zmlúv, ktorá má osobitný režim právnej úpravy. Táto osobitosť vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho účastníka zmluvného vzťahu spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s predajcami a poskytovateľmi rôznych plnení a služieb. Na spotrebiteľské vzťahy sa vždy použijú normy spotrebiteľského práva a ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzatvorená, či došlo k voľbe práva, alebo či sa jedná o absolútny obchod podľa Obchodného zákonníka.
Nakoľko právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal rozhodcovský rozsudok, je založená na neplatnom právnom úkone - neplatnej rozhodcovskej doložke, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul, potom aj exekučný titul vydaný v takomto konaní je vydaný v rozpore so zákonom a nie je spôsobilým exekučným titulom, ide o nulitný právny akt, ktorý v exekúcii nie je možné vykonať.
Ak teda v danej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby prvostupňový i odvolací súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paktu.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu krajský súd má za to, že nebolo ďalej potrebné zaoberať sa neprijateľnou zmluvnou podmienkou v podobe (individuálne nedohodnutej) dohody o vyplnení zmenky, ako aj ustanovením zmluvy o zmenkovom úroku, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko rozhodcovský súd nemal právomoc vôbec vydať rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom. Odvolací súd tak napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, ako vecne správne, podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.