Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6T-26-2013.pdf
PDF · 87.87 KB
Case nature
Area
Subarea
6T/26/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.05.2013 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Fialu a prísediacich Mgr. Zuzany Vankovej a Ing. Igora Polaška takto
rozhodol:
Obžalovaný:
B. T. - nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom R. M. F., M. S.Q. XXX/X, t. č. v ÚVV Ilava
sa uznáva za vinného, že
dňa 09.02.2013 v čase o 15.39 hod. vstúpil do herne „Šanghaj“ v Dubnici nad Váhom, ul. Murgašova č. 873, kde podišiel k barovému pultu a následne ľavou rukou vytiahol atrapu krátkej guľovej zbrane (airsoftovej pištole) a vyžiadal mieriac zbraňou na poškodenú krupierku L. D., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom R. M. F., E.. B.. M. Č.. XXX/X, vydanie finančnej hotovosti so slovami: „Daj mi všetky peniaze a rýchlo!“, ktorá potom z obavy o svoj život z pod baru vytiahla dve buksy s finančnými hotovosťami, jednu zo zásuvky a druhú z trezora, kde počas toho sa obvinený premiestnil za bar za poškodenú a tieto dve buksy si zobral do ruky, načo následne prinútil poškodenú si ľahnúť na zem a dať si ruky za hlavu, kedy následne obvinený odišiel z herne preč, čím takto svojim konaním spôsobil poškodenej spoločnosti Program spol. s r.o., so sídlom v Trenčíne, ul. Brnianska č. 10, IČO: 17 640 415, škodu na odcudzenej finančnej hotovosti vo výške 794,- EUR
t e d a
- proti inému použil hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
č í m s p á c h a l
- zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 188 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 39 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l) a § 38 ods. 3 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne podal dňa 11.04.2013 pod č.k. 1Pv 131/13-19 obžalobu na obvineného B. T., nar. XX.XX.XXXX pre zločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v citovanej obžalobe a tak, ako je aj uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. mája 2013 v Trenčíne po prednese obžaloby prokurátorom bol obžalovaný B. T. predsedom senátu na hlavnom pojednávaní poučený o všetkých svojich procesných právach podľa § 34 a § 121 Tr. poriadku s tým, že bol následne poučený v zmysle § 257 ods. 1 s poukazom na odsek 4 Tr. poriadku o práve urobiť niektoré zo zákonných vyhlásení zmysle citovaných zákonných ustanovení. Obžalovaný po tomto poučení urobil k žalovanému skutku vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, že je z jeho spáchania vinný a ľutuje toho, čo sa stalo. Nakoľko obžalovaný uznal vinu zo spáchania žalovaného skutku v celom rozsahu, senát okresného súdu postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Tr. poriadku kladeným obligatórnych otázok predsedom senátu, pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto ustanovenia obžalovaný odpovedal „áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Tr. poriadku senát okresného súdu následne vzhľadom k urobenému vyhláseniu obžalovaného a jeho odpovediam na všetky obligatórne položené otázky zisťoval stanovisko prítomných procesných strán, ktoré zhodne navrhli, aby súd vyhlásenie obžalovaného prijal a vykonal iba dokazovanie vo vzťahu k výroku o trestnoprávnych sankciách. Po tomto zistení súd - senát okresného súdu vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny zo spáchania žalovaného skutku uznesením podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. poriadku prijal s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná iba vo vzťahu k trestnoprávnym sankciám, keď takýto procesný postup bol možný aj s poukazom na to, že v prípravnom konaní zabezpečené a vykonané dôkazy o ktorých vieryhodnosti neboli žiadne pochybnosti, podporovali urobené predmetné vyhlásenie obžalovaného a teda bolo nezvratne preukázané, že sa žalovaný skutok stal a že sa ho dopustil v celom rozsahu práve obžalovaný. Obžalovaný bol pritom poučený v zmysle § 257 ods. 5 Tr. por. o tom, že jeho prijaté vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. o uznaní viny je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné aj riadnym opravným prostriedkom - odvolaním či mimoriadnym opravným prostriedkom - dovolaním, vyjmúc dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Obžalovaný urobil vyhlásenie o uznaní viny v celom rozsahu zo spáchania žalovaného skutku s právnou kvalifikáciou v zmysle obžaloby, keď aj senát okresného súdu po právnej stránke posúdil žalovaný skutok v zhode s obžalobou ako predmetný zločin, keďže boli v danom prípade naplnené všetky pojmové znaky tejto skutkovej podstaty tohto trestného činu po vyžadovanej formálnej stránke, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka.
Obžalovaný vo svojej výpovedi pred súdom zároveň uviedol, že mu je ľúto, že spáchal skutok, ktorý je mu kladený za vinu, ako motív svojho konania uviedol skutočnosť, že je závislý od hrania na hracích automatoch, čo ho vedie k páchaniu trestnej činnosti a žiadal súd, aby mu uložil ochranné psychiatrické liečenie zamerané na závislosť od hracích automatov. Zároveň uviedol, že žije so svojou priateľkou, s ktorou má dvojročnú dcéru.
Zo správy Mestského úradu R. M. F.m vyplýva, že na MsÚ nebolo vedené konanie v spojitosti s osobou obžalovaného. Zo správy Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne, oddelenia všeobecnej kriminality vyplýva, že obžalovaný bol v roku 2011 šesťkrát riešený pre priestupok proti majetku, pričom bol vždy uznaný vinným a bola mu uložená pokuta a od roku 2012 je obvinený z priestupku proti majetku, pričom
priestupkové konanie je v rámci prípravy. Z odpisu z registra trestov súd zistil, že na obžalovaného sa hľadí ako keby nebol odsúdený.
Zo znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) vypracovaného pribratou znaleckou organizáciou Centrum duševného zdravia, s.r.o. vyplýva, že obžalovaný netrpí žiadnou duševnou poruchou v zmysle choromyseľnosti. Jedná sa u neho o patologické hráčstvo v zmysle návykovej impulzívnej poruchy, horšie sociálne adaptovanú osobnostnú štruktúru, odvíjajúcu sa od detstva v neúplnej rodine. Tempore crimis premyslené plánované vopred pripravované konanie bez forenzne zohľadniteľnej psychopatológie. Obžalovaný je schopný chápať účel a zmysel trestného konania v plnej miere, v minulosti ani v súčasnosti, ani v čase spáchania trestnej činnosti nešlo u neho o žiadnu duševnú chorobu v mysle choromyseľnosti. Vzhľadom na svoj duševný stav vedel v čase spáchania trestnej činnosti rozpoznať protiprávnosť a spoločenskú nebezpečnosť svojho konania v plnom rozsahu. Rovnako jeho schopnosť toto svoje konanie ovládať bola prítomná v plnej miere. Pobyt obžalovaného na slobode by mohol byť pre spoločnosť nebezpečný z psychiatrického hľadiska. Znalci odporučili súdu, aby u neho nariadil ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, zamerané hlavne na jeho patologické hráčstvo. Patologické hráčstvo je v Medzinárodnej kvalifikácii chorôb zaradené medzi návykové a impulzívne poruchy.
V zmysle § 34 ods. 4 Tr. Zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný.
Osobu páchateľa je potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom nemožno obísť ani možnosť jeho nápravy, najmä z hľadiska určenia prognózy jeho budúceho vývoja správania, na základe objasnenia jeho osobných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že na páchateľa sa hľadí ako by nebol odsúdený. Zo znaleckého dokazovania vyplýva, že obžalovaný nespáchal skutok, ktorý je mu kladený za vinu v stave zmenšenej príčetnosti a teda nie je možné obžalovanému mimoriadne znížiť trest odňatia slobody v zmysle § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona.
Zo znaleckého posudku však vyplýva, že obžalovaný trpí patologickým hráčstvom v zmysle návykovej impulzívnej poruchy, pričom znalci uviedli, že pobyt obžalovaného na slobode by mohol byť pre spoločnosť nebezpečný z psychiatrického hľadiska a odporučili súdu, aby u neho nariadil ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, zamerané hlavne na jeho patologické hráčstvo. Patologické hráčstvo je pritom v Medzinárodnej kvalifikácii chorôb zaradené medzi návykové a impulzívne poruchy.
Vzhľadom k tomu, že v zmysle § 34 ods. 4 Tr. Zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na následok spáchania trestného činu, pohnútku a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom pomery páchateľa sa týkajú jeho osobnostného hodnotenia a osobu páchateľa je potrebné hodnotiť vo všetkých súvislostiach, pričom nemožno obísť ani možnosť jeho nápravy, najmä z hľadiska určenia prognózy jeho budúceho vývoja správania, na základe objasnenia jeho osobných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom, dospel súd k záveru, že je potrebné pri určení výmeru trestu zohľadniť skutočnosť, ktorá je pohnútkou k páchaniu trestnej činnosti obžalovaným a to patologické hráčstvo v zmysle impulzívnej návykovej poruchy a skutočnosť, že obžalovaný si v súčasnosti uvedomuje túto svoju návykovú poruchu a podľa svojho vyjadrenia má záujem sa z uvedenej návykovej poruchy liečiť a sám žiadal súd o uloženie ochranného liečenia, ktoré bolo odporučené aj zo strany znalcov.
Súd tak dospel k záveru, že je potrebné pri výmere trestu zohľadniť túto skutočnosť ako okolnosť prípadu vo vzťahu k možnostiam nápravy páchateľa aj ako okolnosť, ktorá charakterizuje osobu páchateľa ako objekt trestu vo vzťahu k jeho pomerom.
Na základe uvedeného následne dospel súd k záveru, že uvedené skutočnosti odôvodňujú zníženie trestu vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko súd má za to, že použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom vo výmere 7 rokov, by vzhľadom na znalcami diagnostikovanú návykovú impulzívnu poruchu obžalovaného a najmä na obžalovaným prejavenú snahu o odstránenie pohnútky k protiprávnemu konaniu bolo pre obžalovaného neprimerane prísne. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že z okolností prípadu nevyplýva, že by spáchaný skutok a konanie obžalovaného mal nejaký nepriaznivý následok, pričom účelom trestu nie je výlučne prvok represie, ale trest má okrem iného vyjadrovať morálne odsúdenia páchateľa a je aj prvkom individuálne prevencie (výchovy k riadnemu životu). Súd zároveň prihliadol aj na skutočnosť, že obžalovaný má vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje obžalovanému uloženie trestu odňatia slobody pod zákonom uloženú trestnú sadzbu na základe použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona vo výmere 5 rokov.
Pokiaľ ide o zaradenie páchateľa na výkon trestu odňatia slobody súd obžalovaného zaradil na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, nakoľko neboli splnené podmienky na zaradenie do ústavu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, pretože na obžalovaného sa hľadí, ako by nebol odsúdený.
Vzhľadom na odporučenie znalcov a samotnú žiadosť obžalovaného sa súd zároveň zaoberal otázkou možnosti nariadenia ochranného psychiatrického liečenia ambulantnou formou obžalovanému, zamerané hlavne na jeho patologické hráčstvo.
Súd však dospel k záveru, že obžalovanému nie je možné uložiť ochranné liečenie či už obligatórne podľa § 73 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko diagnostikovaná porucha nemala vplyv na príčetnosť obžalovaného a teda nebol ani priestor na mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona a zároveň nie sú splnené podmienky na fakultatívne uloženie ochranného liečenia podľa § 73 ods. 2 písm. a) až c) Trestného zákona a teda ochranné liečenie súd obžalovanému neuložil. Uvedenú skutočnosť súd považuje za nedostatok právnej úpravy ukladania ochranného opatrenia, nakoľko vzhľadom na odporučenie znalcov a samotnú žiadosť obžalovaného na uloženie ochranného liečenia, súd by považoval uloženie ochranného liečenia za žiaduce a potrebné. Súd však v tejto súvislosti konštatuje, že samotnému obžalovanému, predovšetkým na odporučenie samotných znalcov nič nebráni v tom, aby v rámci výkonu trestu odňatia slobody na vlastnú žiadosť dobrovoľne postúpil liečenie zo svojej závislosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia - vyhlásenia (doručenia) odvolanie prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.