Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24CoP-36-2013.pdf
PDF · 88.53 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/36/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Martin Holič, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. L. O., nar. X.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka Mgr. F. C., narodená XX.X.XXXX, O. XX, K., a otec X. O., narodený XX.X.XXXX, O. XX, K., o úpravu práv a povinností a určenie výživného na maloletého, na odvolanie otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 6.2.2013 č.k. 20P/256/2012-33, v časti výživného, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného
p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zveril maloletého T. L. O., nar. X.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok do dňa jeho plnoletosti. Otca zaviazal s účinnosťou od 1.6.2012 platiť na výživu maloletého výživné vo výške 250,- Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.6.2012 do 6.2.2013 v celkovej výške 1.200,- Eur súd zaviazal otca splácať v splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
Rozhodnutie prvostupňový súd v odvolaním napadnutej časti výživného s použitím ust. § 62 ods. 1, 3 a 5 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že suma výživného 250,- Eur zodpovedá súčasným zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, vychádzajúc z jeho priemerného mesačného zárobku vo výške 1.038,- Eur, z toho, že otec je slobodný, nemá inú vyživovaciu povinnosť, nad rámec výživného ničím neprispieva, matke platí 100,- Eur mesačne. Matka má jediný príjem rodičovský príspevok a rodinné prídavky, preukázala náklady na nákup stravy, oblečenia, hygienických potrieb, hračiek, matka musí zo svojho príjmu uhrádzať náklady spojené so svojou osobou ako aj náklady spojené s maloletým. Keďže otec doteraz prispieval na maloletého sumou 100,- Eur mesačne, za obdobie od 1.6.2012 do 6.2.2013 mu vznikol dlh v celkovej výške 1.200,- Eur, ktorý súd zaviazal otca splácať v splátkach po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
Proti tomuto rozsudku v časti výživného podal otec odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že určí jeho vyživovaciu povinnosť vo výške 100,-
Eur a nedoplatok na výživnom mu uloží zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p., poukázal na to, že súd prvého stupňa vychádzal z jeho príjmu vo výške 1.038,- Eur, ktorý dosiahol vďaka nadčasom, no on pritom bežne zarobí 950,- Eur, v súčasnosti nemá možnosť pracovať nadčas. Súd nebral do úvahy úver za byt, ktorý vo výške 299,45 Eur spláca výhradne on, po predaji bytu bude matke ako podielovej spoluvlastníčke vyplatená polovica kúpnej ceny. Mesačné nevyhnutné náklady otca predstavujú 740,- Eur, od čoho sa odvíjajú jeho schopnosti a možnosti prispievania na výživu dieťaťa. Samotný kolízny opatrovník navrhol stanoviť výšku výživného na 200,- eur mesačne. V prípade splácania výživného vo výške 250,- Eur mesačne je reálne nebezpečenstvo neschopnosti splácať úver za byt, podľa listu vlastníctva ide o jeden 3-izbový byt a nie o 2-izbový byt a garsónku.
Matka maloletého, ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. Matka maloletého vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Poukázala na to, že súd správne vychádzal z príjmu otca 1.038,- Eur mesačne. Nakoľko ju otec v júni 2012 vyhodil z bytu bez akýchkoľvek finančných prostriedkov, oba byty užíva výlučne sám, matka sa nemôže podieľať na splácaní úveru. Predaj bytu je komplikovaný z dôvodu ťažkej komunikácie s odporcom. Matka spochybnila tiež nevyhnutnosť nákladov predložených odporcom, pokiaľ nemá prostriedky, môže zrušiť životnú poistku či internet, na dochádzanie do práce môže využiť MHD alebo bicykel. Kolízna opatrovníčka uviedla sumu výživného 200,- Eur, keď ešte nepoznala príjem otca. Matka má príjem len 200,- Eur, z čoho žije sama so synom, má výdavky na seba vo výške 380,- Eur a na syna vo výške 405,- Eur. Čo sa týka bytov, ide o veľký 2-izbový byt a s ním susediaci garsónku, byty boli spojené a na liste vlastníctva sú deklarované ako jeden 3-izbový byt, mestský úrad však už rozhodol o rozdelení bytu.
Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca maloletého odporučil rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti výživného bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny a boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie.
Rozsudok súdu prvého stupňa bol odvolaním otca napadnutý len v časti výživného, v ostatných častiach pre nedostatok odvolania nadobudol právoplatnosť, preto v časti zverenia maloletého do osobnej starostlivosti matky sa nestal predmetom prieskumu odvolacím súdom.
Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa dôsledne zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na určenie výživného, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa
podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
V zmysle ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
Po posúdení vyššie zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletého s prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvého stupňa zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletého, ako i odôvodneným potrebám maloletého a zohľadňuje i osobnú starostlivosť matky o maloletého. Matka maloletého pre poskytovanie osobnej starostlivosti maloletému je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok. Otec podľa potvrdenia zamestnávateľa dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.038,- Eur. Otec inú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu nemá. Pri súčasnom zohľadnení opodstatnených výdavkov rodičov nevyhnutných na krytie ich osobných potrieb je vecne správne konštatovanie súdu prvého stupňa, že otec maloletého má možnosť a schopnosť platiť na výživu maloletého T. L. 250,- Eur mesačne.
Čo sa týka primeranosti výšky výživného, odvolací súd sa zhodol so závermi prvostupňového súdu, že primeraným zisteným a preukázaným pomerom účastníkov, potrebám dieťaťa ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov zodpovedá určenie výživného zo strany otca na 250,- Eur mesačne. Takúto sumu výživného môže otec maloletého zo svojho príjmu, ako bol ustálený
vyššie, uhradiť bez toho, aby ohrozil uspokojovanie svojich základných životných potrieb. Na druhej strane takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky a prídavkami na dieťa umožní uspokojiť odôvodnené potreby maloletého.
Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na deti by malo byť určené v rozmedzí 20 až maximálne 30% z jeho príjmu. 30% z preukázaného príjmu otca vo výške 1.038,- Eur predstavuje cca 311,- Eur, 30% z dosahovaného príjmu bez nadčasov vo výške 950,- Eur predstavuje 285,- Eur. Podľa súdom prvého stupňa určeného výživného bolo určené výživné vo výške 250,- Eur, i z tohto hľadiska je takéto určenie výživného prvostupňovým súdom primerané. Súd prvého stupňa správne určil i výšku nedoplatku na výživnom za obdobie od 1.6.2012 do 6.2.2013 vo výške 1.200,- Eur, v ktorom nie je zahrnuté výživné za mesiac február 2013, ktoré ešte v čase rozhodovania súdu nebolo splatné.
K odvolacím námietkam otca je potrebné uviesť, že dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa bolo dostatočne a spoľahlivo preukázané, že za jeho priemerný čistý mesačný príjem je potrebné považovať sumu 1.038,- Eur, tak ako to aj vyplýva z potvrdenia zamestnávateľa otca, pričom nie je rozhodujúce, či je v tom zahrnutá aj práca nadčas. Rovnako nebolo možné prihliadnuť na námietku, že otec platí celý úver za byt, nakoľko byt je vo výlučnom užívaní otca, matka vzhľadom na to, že je na materskej dovolenke, nemá možnosť podieľať sa na splácaní úveru, pokiaľ splácanie úveru je nad možnosti otca, mal by riešiť svoju bytovú situáciu spôsobom zodpovedajúcim jeho pomerom. Pokiaľ otec poukazoval na svoje výdavky, je potrebné zdôrazniť, že pri posudzovaní majetkových a zárobkových pomerov na strane otca i matky je možné zohľadniť len výdavky nevyhnutné a primerané, vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu má vždy prednosť pred ostatnými výdavkami, preto sú obaja rodičia povinní limitovať svoje výdavky tak, aby mali dostatok prostriedkov na zabezpečenie primeranej výživy dieťaťa.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne správny, s použitím ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c), v spojení s ustanovením § 81 ods. 1 O.s.p., s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.