Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/79/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobkyne: P. D., nar. X.X.XXXX, bytom G., G. XX, zastúpená W.. E. D., bytom J., P. X, p r o t i žalovanej: C. D., nar. X.X.XXXX, bytom G., G.Á. XX, o zaplatenie 995,81 Eur a prísl. takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Účastníci n e m a j ú nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 16.4.2012 domáhala vrátenia pôžičky vo výške 995,81 Eur s 9% úrokom z omeškania od 15.1.2010 do zaplatenia. V žalobe uviedla, že žalovanej na základe ústnych dohôd požičiavala rôzne sumy bez dohodnutej doby splatnosti. Konkrétne v októbri 2007 jej požičala 1.500,- Sk na zakúpenie vetrovky, v decembri 2007 sumu 25.000,- Sk, v januári 2008 sumu 3.000,- Sk a 15.2.2008 opäť 25.000,- Sk, všetko na renováciu bytu. Celkovo jej tak požičala 54.500,- Sk (1.809,06 Eur), z ktorých žalovaná jej vrátila len 24.500,- Sk (813,25 Eur) dňa 25.8.2008.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Potvrdila viaceré peňažné pôžičky od žalobkyne, celkovo však išlo o sumu 44.500,- Sk, ktorú celú vrátila. Poprela však pôžičku z decembra 2007, avšak uviedla, že od žalobkyne si požičala ešte v apríli 2007 sumu 20.000,- Sk na sedaciu súpravu. Súhlasila s pôžičkami 1.500,- Sk z októbra 2007 a 3.000,- Sk z januára 2008 a pri pôžičke z 15.2.2008 uznala len pôžičku vo výške 20.000,- Sk (nie 25.000,- Sk ako to tvrdila žalobkyňa). Túto pôžičku však hneď 13.4.2008 žalobkyni vrátila za prítomnosti dcéry C. D. a nasledujúci deň bola so žalobkyňou v banke za účelom vkladu tejto sumy na účet žalobkyne. Zvyšný dlh z pôžičiek 24.500,- Sk uhradila žalobkyni osobne vkladom na jej účet dňa 25.8.2008. Žalovaná zároveň vzniesla aj námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobkyne a žalovanej, výpismi z účtu žalobkyne, dokladmi z banky, čestnými prehláseniami, výzvou na vrátenie dlhu zo dňa 7.7.2008, vyšetrovacím spisom OOPZ Prešov - sever ČVS:ORP-2549/SE-PO-2010, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Účastníčky sú susedkami a v minulosti sa priatelili, žalobkyňa denne navštevovala rodinu žalovanej. V tom čase došlo medzi nimi aj k viacerým ústnym zmluvám, ktorými žalobkyňa požičala žalovanej bez dohodnutej doby splatnosti rôzne sumy. Súd mal za preukázané, že išlo o sumu 1.500,- Sk na kúpu vetrovky v októbri 2007, 3.000,- Sk v januári 2008 (čo bolo medzi účastníkmi nesporné) a 15.2.2008 došlo k pôžičke sumy 20.000,- Sk.

Žalobkyňa síce tvrdí, že dňa 15.2.2008 požičala žalovanej až 25.000,- Sk a to tým spôsobom, že v uvedený deň, čo bol deň ukončenia jej hospitalizácie, vybrala zo svojho peňažného účtu v Istrobanke, pobočke Prešov sumu 20.000,- Sk a zvyšných 5.000,- Sk mala doma v hotovosti, svoje tvrdenie však ničím nepreukázala. Podobne aj vo vzťahu k žalovanej pôžičke z decembra 2007, ktorú žalovaná poprela.

Súd mal za to, že žalobkyňa požičala žalovanej aj ďalšiu sumu a to 20.000,- Sk v apríli 2007, ktorú žalovaná použila na kúpu sedacej súpravy dňa 17.4.2007, o čom predložila aj doklad (č.l. 101). Súd pritom zdôrazňuje, že táto pôžička síce nie je predmetom žaloby, ale je potrebné ju spomínať v širšom kontexte tohto sporu a má význam pri vyhodnotení celkovej vierohodnosti výpovedí žalobkyne. Žalobkyňa totiž túto pôžičku poprela s tvrdením, že v apríli 2007 požičala 20.000,- Sk S. V., ktorá jej túto sumu vrátila dňa 14.4.2008, pričom túto sumu žalobkyňa v prítomnosti S. V. vložila v banke na svoj peňažný účet.

Samotná žalobkyňa pritom k žalobe pripojila aj výpis zo svojho peňažného účtu v Istrobanke a.s. Z neho vyplýva, že dňa 16.4.2007 bol uskutočnený výber 20.000,- Sk, pričom rukou žalobkyne je dopísaná pri tomto úkone poznámka v jednom riadku „C.“ a pod tým „V. si požičala“ (č.l. 19). Dňa 14.4.2008 bol urobený vklad sumy 20.000,- Sk opäť s poznámkou písanou žalobkyňou - v jednom riadku „C. vrátila“, pod tým „V.“.

Výpoveď svedkyne S. V. sa nachádza v spise OOPZ Prešov - sever ČVS:ORP-2549/SE-PO-2010 týkajúceho sa trestného oznámenia žalobkyne voči žalovanej pre prečin podvodu. Svedkyňa V. potvrdila požičanie sumy 20.000,- Sk v roku 2007od žalobkyne, dátum si však nepamätala, ale uviedla, že túto sumu žalobkyni vracala po častiach v priebehu jedného roka a zároveň jednoznačne prehlásila, že so žalobkyňou nikdy v banke nebola. Potvrdila aj to, že na požiadanie žalobkyne vypísala čestné prehlásenie, ktoré sa malo týkať jej vrátenia dlhu dňa 14.4.2008. Tento dátum podľa nej rozhodne nezodpovedal skutočnosti, nadiktovala ho jej žalobkyňa a keďže svedkyňa mala svoj dlh už vyrovnaný, pre pokoj na naliehanie žalobkyne tento dátum v ňom uviedla.

Žalobkyňa spomínané čestné prehlásenie S. V. pripojila k žalobe (č.l. 17). Obsahuje prehlásenie, že dlh, ktorý si S. V. požičala od žalobkyne 16.4.2007 jej vrátila dňa 14.4.2008 vo výške 20.000,- Sk. Spomínané trestné stíhanie vo veci prečinu podvodu voči žalovanej bolo právoplatne zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Vyšetrovateľ v ňom konštatuje, že žalovaná si požičala od žalobkyne celkovo 44.500,- Sk, ktoré jej v celosti vrátila, ako to vyplýva z listinných dokladov. Sťažnosť žalobkyne prokurátor ako nedôvodnú zamietol uznesením z 30.1.2012.

Medzi účastníčkami je nesporné, že žalovaná dňa 25.8.2008 žalobkyni vrátila 24.500,- Sk vkladom tejto sumy na jej účet (č.l. 94). Listom zo dňa 25.8.2008 (č.l. 12) žalovaná oznámila žalobkyni, že jedná sa o vrátenie pôžičky 20.000,- Sk zo dňa 16.4.2007, 1.500,- Sk z októbra 2007 a 3.000,- Sk z januára 2008.

Zo spomínaného vyšetrovacieho spisu vyplýva aj to, že žalobkyňa prvýkrát si uplatnila nárok na náhradu škody voči žalovanej až pri svojom výsluchu dňa 29.9.2011 (č.l. 25 vyšetrovacieho spisu). Pri konfrontácii konanej medzi účastníkmi dňa 13.10.2011 žalobkyňa dokonca tvrdila, že žalovanej celkove požičala 75.000,- Sk, keďže okrem pôžičiek tvoriacich predmet tohto sporu začala uvádzať aj ďalšiu pôžičku 25.000,- Sk v auguste 2007 na plávajúcu podlahu. Uviedla aj to, že v apríli 2008 jej žalovaná vrátila 25.000,- Sk.

Žalobkyňa vyzvala žalovanú listom zo dňa 17.7.2008 (č.l. 99) na vrátenie dlhu vo výške 54.500,-Sk (za 4 pôžičky uvádzané aj žalobe), do 25.7.2008. Pritom pri pôžičke z 15.2.2008 uvádzala sumu 25.000,- Sk, ktorá boa vybratá z účtu na ceste z nemocnice. Ako však vyplýva z výpisu z účtu (č.l. 20) dňa 15.2.2008 nebol žiadny pohyb na účte žalobkyne, až 21.2.2008 bola vybratá suma 20.000,- Sk.

Podľa (ďalej len „“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa 120 ods. 1 (ďalej len „“) účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať zásadne určuje hmotnoprávna norma, teda právny predpis, ktorý sa na daný sporný vzťah aplikuje. Nesplnenie tejto povinnosti postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe neúspechu sporu.

Preukazovanie existencie žalovanej pohľadávky je stále na žalobcovi. V tomto prípade žalobkyňa musí preukázať jednotlivé dohody (hoci len ústne) o pôžičke uzavreté so žalovanou vrátane výšky požičanej sumy a jej splatnosti. Vo všetkých prípadoch však dohody boli len ústne a uzavreté bez prítomnosti iných osôb. Žalobkyňa je preto v dôkaznej núdzi. Súd považoval za preukázané len nesporné tvrdenia účastníkov ( ), t.j. pôžičky z októbra 2007 vo výške 1.500,- Sk, z januára 2008 vo výške 3.000,- Sk a z februára 2008 vo výške 20.000,- Sk. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenie o pôžičke sumy 25.000,- Sk v decembri 2007 a z februára 2007 o tom, že žalovanej požičala vyššiu sumu teda 25.000,- Sk. Neuniesla v tomto smere dôkazné bremeno, čoho dôsledkom je nemožnosť priznania daných nárokov.

Súd sa teda stotožnil so záverom z vyšetrovania prečinu podvodu o tom, že žalovaná si od žalobkyne požičala len 44.500,- Sk a že celú túto sumu žalobkyni vrátila a to dňa 25.8.2008 sumu 24.500,- Sk (čo uznala aj žalobkyňa) a zvyšok dlhu 20.000,- Sk žalovaná preukázateľne uhradila 14.4.2008. Aj keď túto platbu žalobkyňa neuznala s tvrdením, že dňa 14.4.2008 jej vrátila pôžičku 20.000,- S. V., dôkazné bremeno ohľadom preukázania tejto úhrady sa presunulo na žalovanú a tá svoje tvrdenie súdu aj preukázala. Je totiž nesporné, že dňa 14.4.2008 bola pripísaná na účet žalobkyne suma 20.000,- Sk. Aj vo výpise z účtu pri tejto transakcii je poznámka žalobkyne o vrátení dlhu C. (čo je krstné meno žalovanej) a zjavne priezvisko „V.“ muselo byť len dopísané, keďže p. V. má krstné meno S.. Žalobkyňa pritom tvrdila, že S. V. bola s ňou v banke pri tomto vklade a že jej peniaze vrátila dňa 14.4.2008. Svedkyňa V. však pri vypočutí na polícii túto výpoveď žalobkyne jednoznačne poprela, keď uviedla, že svoj dlh vracala postupne a že nikdy so žalobkyňou v banke nebola. Logicky vysvetlila aj dátum na čestnom prehlásení, ktorý jej nadiktovala žalobkyňa. Výpoveď žalobkyne vyznieva celkovo nevierohodne. V žalobe a na polícii vypovedala o celkovo požičanej sume 54.500,- Sk, pri konfrontácii na polícii však uvádzala už sumu 75.000,- Sk. V predžalobnej výzve ohľadom pôžičky z 15.2.2008 uviedla, že suma 25.000,- Sk bola vybratá z účtu dňa 15.2.2008. Z výpisu z jej účtu však vyplýva, že žiadny výber v ten deň uskutočnený nebol, ten bol až 21.2.2008 vo výške 20.000,- Sk. Po spomínanej písomnej výzve žalobkyňa začala tvrdiť, že z účtu vybrala dňa 15.2.2008 len 20.000,- Sk a že zvyšných 5.000,- Sk mala doma v hotovosti. Žalobkyňa na jednej strane popierala vrátenie pôžičky v rozsahu 20.000,- Sk žalovanou dňa 14.4.2008, pri konfrontácii na polícii však potvrdila, že žalovaná jej vrátila 25.000,- Sk v apríli 2008.

Záverom súd musí zdôrazniť, že aj v prípade ak by žalobkyňa aj uniesla dôkazné bremeno a preukázala existenciu sporných pôžičiek, žalobe by nemohlo byť vyhovené pre dôvodne vznesenú námietku premlčania.

Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (-110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie . Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach ustanovené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Opäť súd vychádzal zo zhodných vyjadrení účastníčok o tom, že žiadna splatnosť pôžičiek dohodnutá nebola.

Ak môže veriteľ vyvolať splatnosť dlhu (požiadaním dlžníka o splnenie dlhu podľa ) potom objektívne posudzované môže svoje právo i vykonať (podať žalobu na súde). Prvá objektívna možnosť vykonania práva je teda daná okamihom, kedy veriteľ mohol najskôr o splnenie požiadať. V týchto prípadoch je preto potrebné považovať za deň rozhodný pre začiatok behu premlčacej lehoty ten deň, ktorý nasleduje po vzniku právneho vzťahu dohodnutého na neurčitú dobu. Preto tam, kde ide o právo z časovo neobmedzeného právneho vzťahu, je pre začiatok premlčacej doby rozhodný deň nasledujúci po dní, kedy došlo k vzniku tohto právneho vzťahu a nie deň, kedy došlo k splatnosti dlhu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR ). V danom prípade sporné (podľa žalobkyne neuhradené) pôžičky boli z decembra 2007 a z 15.2.2008. Najneskôr začala teda plynúť trojročná premlčacia lehota pri prvej pôžičke v decembri 2007 až 1.1.2008 a v druhom prípade 16.2.2008. Uplynula tak najneskôr v prvom prípade v januári 2011 a v druhom prípade 16.2.2011. Žalobu žalobkyňa podala na súd až 16.4.2012 a aj v trestnom konaní si tento nárok uplatnila až pri svojom vypočutí dňa 29.9.2011, teda až po uplynutí premlčacej doby. Preto aj z toho dôvodu súd musel žalobu zamietnuť.

Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia a tej skutočnosti, že úspešná žalovaná sa vzdala nároku na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.