Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_2CoE-104-2013.pdf
PDF · 72.28 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/104/2013
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, pobočka Prievidza, Matice slovenskej 10 proti povinnému: INGSERVIS, spol. s r.o., naposledy so sídlom v Prievidzi, Nad Terasami 8, IČO: 31 618 979, t.č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 588,53 Eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. decembra 2012, č.k. 16Er/752/2007 - 15, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov exekúcie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil a uložil oprávnenému povinnosť nahradiť náhradníkovi povereného súdneho exekútora JUDr. Dušana Mrenicu, a to Mgr. Milanovi Somíkovi, so sídlom v Martine, Jilemnického 12, trovy exekúcie vo výške 28,06 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Svoje rozhodnutie vo výroku o zastavení exekúcie odôvodnil ust. § 57 ods. 1 písm. h/ v spojení s ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a s poukazom na skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 29K/37/2010-72 zo dňa 28. septembra 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2010, súd zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi - povinnému pre nedostatok majetku dlžníka a povinný bol dňa 04.01.2011 vymazaný z obchodného registra. Vzhľadom na skutočnosť, že konkurzné konanie voči povinnému bolo zastavené pre nedostatok majetku dlžníka, dospel súd prvého stupňa k záveru, že povinný je nemajetný a exekúciu je potrebné zastaviť z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). O náhrade trov exekúcie rozhodol súd prvého stupňa podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a s poukazom na príslušné ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej výške 28,06 Eur. Tieto pozostávali z odmeny za 2 hodiny exekučnej činnosti v celkovej sume 13,28 Eur, z paušálnej odmeny za 2 úkony exekučnej činnosti á 3,32 Eur v celkovej sume 6,64 Eur, z náhrady hotových výdavkov vo výške 4,16 Eur podľa § 22 cit. vyhlášky a DPH vo výške 3,98 Eur. S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd prvého stupňa zaviazal oprávneného.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a to vo výroku o náhrade trov exekúcie. Uviedol, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemal a nemohol mať pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému vedomosť o možnej budúcej nemajetnosti a zániku povinného výmazom z obchodného registra. Zastával názor, že exekučný súd bol povinný zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, pretože bezprostredným dôvodom na zastavenie exekúcie je skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra, a preto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Poukázal na uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/08 zo dňa 05.11.2008 a sp. zn. IV. ÚS 27/08 zo dňa 24.01.2008. Skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené
a do značnej miery kompenzované v jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Žiadal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že poverenému súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie neprizná.
Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Krajský súd ako odvolací súd, posúdiac odvolanie oprávneného podľa jeho obsahu, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti vo výroku o trovách exekúcie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.
Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým súd prvého stupňa exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ v spojení s ustanovením § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 17.04.2007, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie 588,53 Eur, a to na poklade exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, zo dňa 31. októbra 2006 pod č. 700-1010208506-GC04/06, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.12.2006 a vykonateľnosť dňa 28.12.2006.
Z výpisu z obchodného registra ohľadom povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 29K/37/2010-72 zo dňa 28. septembra 2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2010, súd zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi spoločnosť INGSERVIS, spol. s r.o., so sídlom Nad Terasami 8, 971 01 Prievidza, IČO 31 618 979 pre nedostatok majetku dlžníka. Povinný bol následne dňa 04.01.2011 ex offo vymazaný z obchodného registra.
Odvolací súd uvádza, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa potrebné v posudzovanej veci zaoberať otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. l písm. h/ Exekučného poriadku, o trovách exekúcie je potrebné rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený.
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. V posudzovanej veci je nepochybné, že príslušný konkurzný súd zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi
- obchodnej spoločnosti povinného pre nedostatok majetku dlžníka a povinný bol následne ku dňu
04.01.2011 vymazaný z obchodného registra a ako subjekt práv a povinností zanikol. Na základe uvedeného súd prvého stupňa správne exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Za týchto okolností odvolací súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že aj keď oprávnený v danom prípade zastavenie exekúcie procesne nezavinil a teda nemožno zaviazať oprávneného k náhrade trov exekúcie podľa ustanovenia § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, bolo v predmetnej veci dôvodné aplikovať vyššie citované zákonné ustanovenie § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku v príslušnom znení, podľa ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Súd prvého stupňa preto postupoval podľa zákona a vecne správne, keď na náhradu účelne vynaložených trov súdneho exekútora zaviazal podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného, pričom výšku náhrady trov exekúcie okresný súd ustálil správne s poukazom na príslušné znenie vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, keď samotnú výšku trov exekúcie odvolateľ v odvolaní ani nenamietal.
Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .