Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/11/2013

Potvrdené rozhodnutím 2Sžf/84/2013
„Identifikačné číslo spisu: 3013200228 Dátum vydania rozhodnutia: 29.10.2014 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Milučký Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:3013200228.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: P. Z., S., pôvodne podnikajúci pod obchodným menom Igor Maco - ŠTÚDIO MÓDA, IČO: 43 355 846, právne zastúpený JUDr. Petrom Zelenayom, advokátom, 29. augusta 19, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/11470/2013/5048-r zo dňa 10. januára 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/11/2013-55 zo dňa 14. mája 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/11/2013-55 zo dňa 14. mája 2013 p o t v r d z u j e. Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Hrnčárovej a sudcov JUDr. Aleny Radičovej a JUDr. Juraja Floroviča v právnej veci žalobcu: P. Z., S. XXX/XXX, M. H.B. N., právne zast. JUDr. Petrom Zelenayom, advokátom, 29. augusta 19, Bratislava proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, adresa na doručovanie: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky Banská Bystrica, Oddelenie daňového konania Trenčín, K dolnej stanici 22, Trenčín o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100306/1/11470/2013/5048-r zo dňa 10.01.2013 takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10.01.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 9314301/5/3766623/2012 zo dňa 12.11.2012, ktoré navrhol zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodnutím žalovaného bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým mu bol vyrubený úrok z omeškania v sume 100928,60 eura za nezaplatenie rozdielu dane z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) za IV. štvrťrok 2006 vyrubenej dodatočným platobným výmerom č. /Ďur zo dňa 22.05.2008. Rozhodnutie napáda pre nesprávne zistený skutkový stav, zistený skutkový stav je v rozpore s obsahom spisov a je nedostačujúci na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, v konaní bola zistená vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. U žalobcu bola vykonaná daňová kontrola a keďže si podľa správcu dane nesplnil dôkaznú povinnosť a nepredložil daňové a účtovné doklady za nákup tovaru a služieb v tuzemsku a z iných členských štátov, určil mu rozdiel dane podľa pomôcok. Protokol z daňovej kontroly sa mu nepodarilo doručiť, pretože sa nezdržiaval na korešpondenčnej adrese, mal zriadené doposielanie korešpondencie s výnimkou zásielok správcu dane. Tiež mu nebol doručený platobný výmer z rovnakého dôvodu, platobný výmer sa stal právoplatný 16.06.2008. Žalobcovi bola uložená aj pokuta rozhodnutím č. 668/230/30932/08/ Ďur zo dňa 17.07.2008 a následne dňa 14.10.2008 nadobudla právoplatnosť daňová exekučná výzva č. /Ga. Žalobca tvrdí, že zdaniteľné plnenia, ktoré mali byť predmetom DPH určenej podľa pomôcok sa nikdy neuskutočnili, pretože bol podvedený a konaním v omyle sa stal účastníkom trestného konania. Uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR č. -185 zo dňa 25.06.2010 bolo rozhodnuté o zastavení trestného stíhania z dôvodu, že žalobca skutok nespáchal (nedodal tovar fakturovaný odberateľskými faktúrami, nedošlo k zdaniteľnému plneniu). Žalobca podal žiadosť o obnovu konania, ale správca dane žiadosť rozhodnutím zo dňa 07.03.2011 zamietol. Následne mu správca dane vyrubil úrok z omeškania z vyrubenej a nezaplatenej dane a žalovaný v potvrdzujúcom rozhodnutí uviedol, že , v znení neskorších predpisov (ďalej len

daňový poriadok) má kogentný charakter, vychádza sa z nezaplatenej sumy, pričom sa už nezisťujú a nevyhodnocujú dôkazy v súvislosti s výškou dlžnej sumy. Daňové orgány uprednostnili formálny výklad kogentných ustanovení daňového poriadku pred zásadami daňového konania a neprihliadli na námietky žalobcu Účelom daňových právnych predpisov je vyrubovať a vyberať daň za uskutočnené zdaniteľné plnenia, ale nie postihovanie daňových subjektov bez prihliadnutia na skutkové okolnosti, aj keď vyšli najavo po niekoľkých rokoch. Výsledky trestného konania by nemohli zmeniť predchádzajúce právoplatné rozhodnutia, ale upustenie od sankcií by zohľadňovalo práva a právom chránené záujmy žalobcu v čase vydania rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že ju navrhuje ako nedôvodnú zamietnuť. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006 v súlade s ust. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o správe daní a poplatkov) a potom bol vydaný platobný výmer o určení dane podľa pomôcok dňa 22.05.2008. Žalobca sa neodvolal a platobný výmer sa stal právoplatný dňa 16.06.2008. Rozdiel dane bol žalobca povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti platobného výmeru a pretože daň nebola zaplatená, správca dane sankcionoval žalobcu úrokom z omeškania v súlade s ust. Toto ustanovenie má kogentný charakter, z ktorého vyplýva, že správca dane inú možnosť nemá, len príslušnú sankciu zo zákona vo vzťahu k daňovému subjektu vyvodiť. Rozhodujúcou skutočnosťou pre vyrubenie úroku z omeškania je vznik daňového nedoplatku a nezisťujú sa a nevyhodnocujú dôkazy súvisiace s vyrubenou daňou, ktoré bol žalobca oprávnený navrhovať počas daňovej kontroly a vo vyrubovacom konaní. V danom prípade posudzovanie zdaniteľných obchodov na dani z pridanej hodnoty za IV. štvrťrok 2006 bolo predmetom daňovej kontroly a konanie o určení dane podľa pomôcok, ktorá potom nebola zaplatená v určenej lehote a výške, čím vznikla dlžná suma, na základe čoho správca dane v súlade s ust. daňového poriadku vyrubil úrok z omeškania.

Krajský súd postupom podľa a nasl. preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu predchádzal v rozsahu dôvodov žaloby a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane daň alebo rozdiel dane.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného zo dňa 10.01.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 9314301/5/3307056/2012 zo dňa 12.11.2012 o vyrubení úroku z omeškania v sume 100.928,60 eura za nezaplatenie rozdielu DPH vyrubenej rozhodnutím správcu dane za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006 v zákonnej lehote a stanovenej výške určenej správcom dane platobným výmerom č. /Ďur zo dňa 22.05.2008. Žalobca v žalobe namietal, že po skončení daňovej kontroly mu nebol doručený protokol z daňovej kontroly a tiež aj platobný výmer o vyrubení dane, ktorý sa stal právoplatný dňa 16.06.2008. Daňová exekučná výzva tiež bola žalobcovi doručená s fikciou doručenia. Ďalej žalobca namietal, že zdaniteľné plnenia, ktoré mali byť predmetom DPH sa neuskutočnili, on bol podvedený, konal v omyle, čo bolo potvrdené v trestnom konaní, kde bolo voči nemu zastavené konanie, pretože on nespáchal skutok, pre ktorý bol obvinený. Žalobca požiadal, vzhľadom na výsledok trestného konania, o obnovu konania, ale správca dane jeho návrh zamietol. Tieto skutočnosti súd zistil aj z administratívneho spisu žalovaného, ktorý rozhodol aj o úroku z omeškania, keďže žalobca určenú daň včas a v stanovenej výške nezaplatil. Krajský súd nie je súdom skutkovým, ale preskúmavacím a preto posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, či konanie bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zodpovedá zákonu a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Medzi účastníkmi preskúmavacieho konania nebolo sporné, že platobný výmer zo základného konania (zo dňa 22.05.2008), ktorým správca dane určil žalobcovi DPH podľa pomôcok nadobudol právoplatnosť dňa 16.06.2008. V preskúmavacom konaní podľa V. časti hlavy II. nie je v právomoci krajského súdu, aby v tomto štádiu konania mohol zohľadniť tvrdenia a argumentáciu žalobcu, že on o doručovaní platobného výmeru zo základného konania nevedel a nebolo možné prihliadnuť na tvrdenia, že on sa stal obeťou úverového podvodu a že on o fingovanom obchode a podvode nevedel.

Podľa názoru krajského súdu postupoval správca dane súladne so zákonom, keď v zmysle ust. § 156 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku vyrubil žalobcovi úrok z omeškania, ktorý je sankciou za nezaplatenie dane v stanovenej lehote a výške určenej v rozhodnutí. Je potrebné si uvedomiť, že ust. § 156 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku je ustanovením kogentného charakteru, z ktorého vyplýva, že nie je na ľubovôli správcu dane, či príslušnú sankciu uloží, ale správca dane inú možnosť nemá, než príslušnú sankciu zo zákona vo vzťahu k daňovému subjektu vyvodiť za nesplnenie si zákonných povinností. Pokiaľ žalobca argumentoval tiež skutočnosťou, že trestné stíhanie voči nemu bolo zastavené, pretože on skutok nespáchal a že mal správca dane na túto skutočnosť v konaní o vyrubení úroku z omeškania prihliadnuť cez ust. § 26 ods. 1 daňového poriadku, tak takáto argumentácia žalobcu je podľa názoru súdu právne irelevantná, pretože správca dane si v danom prípade nerobil úsudok o tom, či žalobca spáchal trestný čin a daný prípad z tohto pohľadu posudzovať ani nemôže, pretože nie je vybavený takouto právomocou. Správca dane v konaní o vyrubení úroku z omeškania nie je oprávnený sa zaoberať otázkami, ktoré mali byť predmetom konania o určenie DPH podľa pomôcok, ktoré je už právoplatné a práve v ktorom žalobca mohol a mal namietať príslušné skutočnosti a preukazovať správny daňový základ a daň v odvolacom konaní pred žalovaným, avšak tejto možnosti sa sám zbavil tým, že odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane podané nebolo. Žalobcovi bola uložená aj pokuta podľa § 35 ods. 1 písm. c/ zákona o správe daní a poplatkov, rozhodnutie bolo preskúmané aj Najvyšším súdom Slovenskej republiky, ktorý rozsudkom sp.zn. z 18.04.2012 potvrdil rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby. Krajský súd je toho názoru, že vo veci bol dostatočne určený skutkový stav, žalovaný sa zaoberal námietkami žalobcu v odvolacom konaní dostatočne a vo veci bol vyvodený správny právny záver.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a neúspešnému žalobcovi náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa a pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.