Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-43-2012.pdf
PDF · 90.27 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/43/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Čekanovej a členov senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Jozefa Janíka v právnej veci žalobcu Debtinvest Limited, IČO: 609191, so sídlom Britské Panenské ostrovy, 33 Porter Road, P.O.BOX 3169 PMB 103, Road Town, Tortola, zastúpeného právnym zástupcom C. & M. s.r.o., Y.: XXXXXXXX, so sídlom v S., C. O. č. XX, v mene ktorého koná W.. Vladimír C., X. proti žalovaným: 1/ B. S., trvale bytom v C., č. XXX, ktorého pobyt nie je známy, 2/ W. S., trvale bytom v C., č. XXX, ktorej pobyt nie je známy a 3/ M. O. (predtým T.), bytom v I., zastúpenému W.. B. M., advokátom so sídlom v M., V. O. č. XXXX/X, o zaplatenie 8.319,75 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného 3/ proti rozsudku Okresného súdu v Partizánskom sp.zn. 5Cb/42/2010-151 zo dňa 7.11.2011, takto
rozhodol:
Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, že žalovaní 1/, 2/ spoločne a nerozdielne a žalovaný 3/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi sumu 5.436,96 eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 10.09.2008 do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných, to všetko do 3 dní, a vo zvyšku žalobu z a m i e t a .
Zároveň m e n í napadnutý rozsudok v časti výroku o náhrade trov konania tak, že žalovaní 1/, 2/ spoločne a nerozdielne a žalovaný 3/ s ú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 335,98 eur, na účet C. & M. s.r.o. Y. XX XXX XXX so sídlom S., C.. O. XX, do 3 dní.
Žalobcovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne a žalovaný 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu 7.896,19 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 6.458,03 eur od 10.09.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 1.005,91 eur na účet právneho zástupcu s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu VÚB a.s., a žalovaní 1/, 2/ uzavreli zmluvu o úvere zo dňa 29.04.2002, na základe ktorej poukázal právny predchodca žalobcu na úverový účet žalovaného 1/ dňa 29.04.2002 úver v sume 300.000,- Sk (9.958,17 eur), ktorý sa žalovaní 1/ a 2/ zaviazali splácať pravidelnými splátkami v sume 4.311,- Sk (143,10 eur) mesačne počnúc dňom 10.05.2002 vždy do 10. dňa v mesiaci s počtom splátok 120 a dobou splatnosti úveru 120 mesiacov od čerpania so splatnosťou poslednej splátky dňa 10.04.2012; súčasne sa zaviazali platiť úrok vo výške 12,20 % ročne a v prípade omeškania sa zaviazali platiť úroky z omeškania vo výške 5 % nad rámec uvedenej úrokovej sadzby (17,20 % ročne); počas doby trvania úverového vzťahu bol
dohodnutý poplatok za vedenie úverového účtu podľa cenníka v sume 30,- Sk mesačne. Žalovaný 3/ prevzal ručenie za splatenie úveru žalovanými 1/ a 2/ ručiteľskou listinou zo dňa 29.04.2002. Žalovaní 1/ a 2/ zaplatili len 17 dohodnutých splátok úveru spolu v sume 73.287,- Sk (2.432,68 eur), pričom poslednú splátku zaplatili dňa 10.09.2003. V dôsledku omeškania žalovaných so splácaním úveru odstúpil právny predchodca žalobcu od zmluvy o úvere a vyzval žalovaných na predčasné splatenie úveru. Ku dňu odstúpenia od zmluvy dňa 17.08.2007 dlžná suma predstavovala 250.640,72 Sk (8.319,75 eur) z toho istina v sume 194.554,73 Sk (6.458,03 eur), základný úrok v sume 43.196,26 Sk (1.433,85 eur), úroky z omeškania v sume 129,73 Sk (4,31 eur) a poplatky v sume 12.760,- Sk (423,55 eur). Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 25.09.2008 mal súd preukázané, že dňom 19.09.2008 postúpil právny predchodca žalobcu svoju pohľadávku voči žalovaným z titulu zmluvy o úvere, na žalobcu. Žalovaní 1/ a 2/ svoj záväzok vrátiť nesplatenú časť úveru s príslušenstvom riadne a včas nesplnili, žalovaný 3/ nesplnil svoju povinnosť splatiť úver s príslušenstvom z titulu ručenia, preto súd uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.896,20 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 6.458,03 eur od 10.09.2008 do zaplatenia, pričom prisúdená suma 7.896,20 eur pozostáva z istiny vo výške 6.458,03 eur a úroku vo výške 1.433,85 eur a úroku z omeškania vo výške 4,31 eur. Žalovaným 1/ a 2/ uložil túto povinnosť spoločne a nerozdielne s tým, že plnením jedného zo žalovaných, zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Čo sa týka charakteru spornej zmluvy o úvere, ustálil, že ide o spotrebiteľský úver (zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov), súčasne je však zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.04.2004). I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaných je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľov, pretože pri jej uzatváraní nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah žalobcu a žalovaných 1/, 2/ založený zmluvou o úvere aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností, ale aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv). Konštatoval, že ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka / v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy o úvere) je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13 EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého je súd povinný vykladať vnútroštátne právo v súde s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 dos. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Ohľadom žalobcom uplatnených úrokov z omeškania uviedol, že pre prípad omeškania dojednali účastníci úroky z omeškania vo výške 17,20 % ročne z dlžnej sumy. V čase uzavretia zmluvy bola úprava úrokov z omeškania obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v ustanovení § 369 Obchodného zákonníka a v ustanovení § 517 Občianskeho zákonníka. Kým Obchodný zákonník v čase uzavretia spornej zmluvy o úvere výšku úrokov z omeškania pri jej dojednaní zmluvnými stranami neobmedzoval, Občiansky zákonník neumožňoval dojednať vyššie úroky z omeškania než maximálne do výšky dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku bola v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa; spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie; v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad , ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Na základe uvedeného nemohli žalovaní so žalobcom pre prípad omeškania dojednať vyššie úroky z omeškania než vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Konštatoval, že žalobcovi vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 6.458,03 eur od 10.09.2008 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti zaplatených úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol. Tiež zamietol žalobu v časti uplatneného poplatku za vedenie úverového účtu v sume 423,55 eur, pretože dojednanie o poplatku za vedenie úverového účtu považoval za neplatné ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko vedenie tohto účtu vyplývalo z účtovných potrieb samotnej banky a preto nemôže zaťažovať žalovaných 1/, 2/.
O náhrade trov konania s ohľadom na čiastočný úspech žalobcu rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a žalovaných 1, 2, 3 zaviazal k náhrade trov konania vo výške 1.005,91 eur.
Proti rozsudku vo vyhovujúcej časti podal včas odvolanie žalovaný 3), ktorý navrhoval odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil, žalobu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť mu trovy prvostupňového a odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa nezistil riadne skutkový stav lebo on v čase od 19.06.2006 do 12.07.2007 uhradil ako ručiteľ na predmetný úver platby v sume 74.087,- Sk čo v prepočte zodpovedá sume 2.459,20 eur a preto odstúpenie právneho predchodcu od úverovej zmluvy nemôže byť platné. Doklady o splatení časti úveru našiel až po rozhodnutí súdu prvého stupňa a problémy v doručovaní písomnosti súdom prvého stupňa nastali tým, že od roku 2006 býval v Kuzmiciach, hoci do r. 2011 mal trvalé bydlisko v Hradišti pri Partizánskom.V čase poskytnutia úveru žalovaným 1/, 2/ býval v Chynoranoch. Keďže nemá finančné prostriedky, tak s prihliadnutím na plnenie v uvedenej výške navrhoval žalobu zamietnuť.
Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napriek tvrdeniu žalovaného 3), ktorý zdokladoval platby v r. 2006 - 2007 v úhrnnej výške 74.087,- Sk, je názoru, že jeho právny predchodca platne odstúpil od úverovej zmluvy a ním požadovaný nárok je dôvodný. K doručovaniu písomností žalovanému 3) uviedol, že dňa 20.09.2010 žalovaný 3), potom čo mu bol doručený platobný rozkaz zaslal žiadosť o splátkový kalendár právnemu zástupcovi žalobcu. Je názoru, že s ohľadom na uvedené, žalovaný 3) mal vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní a mal konajúcemu súdu oznámiť adresu na doručovanie písomností. Ak uvedené neurobil má za to, že všetky písomnosti, ktoré mu boli súdom doručované sa dostali do sféry jeho pôsobnosti. Je preto názoru, že žalovaný 3) mal dôkazy o zaplatení splátok v r. 2006-2007 predložiť už v konaní pred prvostupňovým súdom. Navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil a zaviazal žalovaného 3) k náhrade trov odvolacieho konania, ktoré mu vznikli.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na prejednanie odvolania nariadil pojednávania a dospel k záveru, že nie sú dôvody pre potvrdenie ani pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti.
Predmetom odvolacieho konania je výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol, že žalovaní 1/, 2/ spoločne a nerozdielne a žalovaný 3/, sú povinní zaplatiť žalobcovi 7.896,19 eur s 8,50 % úrokom z omeškania zo sumy 6.458,03 eur od 10.09.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 1.005,91 eur. Zamietajúca časť napadnutého rozsudku nie je odvolaním žalovaného 3 dotknutá.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že nároky žalobcu z úverovej zmluvy č. 107/2002 uzatvorenej dňa 29.04.2002 voči žalovaným 1/, 2/ ako dlžníkom a žalovanému 3/ ako ručiteľovi, posúdil súd prvého stupňa správne, keď po zistení skutkového stavu rozhodol tak, že žalovaných 1/, 2/ spoločne a nerozdielne a žalovaného 3/ zaviazal zaplatiť žalobcovi 7.896,19 eur s 8,50% ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.458,03 eur od 10.09.2008 do zaplatenia. Prisúdená suma pozostáva z istiny úveru vo výške 6.458,03 eur, základných úrokov vo výške 1.433,85 eur a úrokov z omeškania vo výške 4,31 eur. Za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve akou zmluva o úvere aj bola považoval poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 423,55 eur a úroky z omeškania prevyšujúce 8,50% ročne a preto v týchto nárokoch žalobu zamietol.
Odvolací súd sa zaoberal odvolacími dôvodmi uvedené žalovaným 3/ v odvolaní a to, že v r. 2006 - 2007 zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu na ním označený účet splátky úveru v celkovej sume 74.087,- Sk a preto nedošlo k platnému odstúpeniu právneho predchodcu žalobcu od zmluvy o úvere, ako aj ku skutočnosti, že dôkazy o tomto plnení žalovaný 3/ predložil až v odvolacom konaní a nie pred súdom prvého stupňa v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p.
Odvolací súd konštatuje, že odstúpenie od zmluvy zo strany právneho predchodcu žalobcu aj napriek plneniu žalovaného 3/ v sume 74 087,- Sk v r. 2006 až do 12.07.2007 je platné. Ku dňu odstúpenia od zmluvy dňa 17.08.2007 bol vyčíslený dlh za úver v sume 250 640,72 Sk, po odpočítaní plnenia, ktoré poskytol žalovaný 3/ sa znížil na 176.552,72 eur. Žalovaní 1/, 2/ zaplatili poslednú splátku úveru dňa 10.09.2003. Žalovaný 3/ zmluvne dohodnuté splátky vo výške 4.311,- Sk začne splácať v aguste 2006 do apríla 2007, vrátane ďalších splátok v inej výške zaplatil 74.087,- Sk. Právnemu predchodcovi
žalobcu vzniklo právo na odstúpenie od zmluvy v zmysle čl. VIII. bod 8.1, lebo ku dňu odstúpenia od zmluvy boli dlžníci v omeškaní s úhradou splátok dlhšie ako 3 mesiace.
Podľa § 115 ods. 1, 2 O.s.p., na prejednanie veci samej nariadi predseda senátu pojednávanie, na ktoré predvolá účastníkov a všetkých, prítomnosť ktorých je potrebná.
Predvolanie sa musí účastníkom doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať.
Súd prvého stupňa pochybil, keď na pojednávanie dňa 07.11.2011 nepredvolal účastníka konania - žalovaného 3/. Týmto postupom mu odňal možnosť konať pred súdom. Pokiaľ bolo právnemu zástupcovi žalovaného 3/ uložené zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní, tento postup je v rozpore s § 115 O.s.p.. S ohľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že na dôkazy predložené žalovaným 3/ v odvolacom konaní je možné prihliadnuť a pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý žalovaného 3/ nepredvolal na pojednávanie sanoval tým, že na prejednanie odvolania nariadil pojednávanie. Žalobca sa z neúčasti na pojednávaní pred odvolacím súdom ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
S ohľadom na predložené dôkazy, ktorými žalovaný 3/ preukázal, že ako ručiteľ zaplatil v r. 2006-2007 sumu 2.459,20 eur, odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. v časti istiny a trov konania tak, ako je vo výroku tohto rozsudku uvedené. Skutočnosť, že žalovaný 3/ nemá finančné prostriedky bola pre rozhodnutie odvolacieho súdu právne bezvýznamná. Zmenený výrok o náhrade trov konania vyjadruje v zmysle § 142 ods.2 O.s.p. pomernú časť trov, na ktoré má žalobca nárok (odpočítaný neúspech od úspechu). V danej veci je to 1/3, takže z celkových trov, ktoré súd prvého stupňa vyčíslil na 1.005,91 eur, má právo na zaplatenie 335,98 eur.
Žalobca by v odvolacom konaní mal právo na pomernú časť trov konania, ale keďže si trovy v zákonom stanovenej lehote neuplatnil (§ 151 ods. 1, 2 O.s.p.) ich náhradu mu nebolo možné priznať.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.