Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Sd-33-2013.pdf
PDF · 88.68 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sd/33/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci navrhovateľa J. Y., nar. XX. J. XXXX, bytom O. XX, XXX XX D., zastúpeného matkou W. Y., nar. X. J. XXXX, bytom O. XX, XXX XX D. proti odporkyni Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia o invalidnom dôchodku takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 22. novembra 2012 zrušuje podľa § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie.
Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 22. novembra 2012 podľa § 70 ods. 2 a § 82 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok od 10. marca 2012 v sume 134,80 Eur.
Odporkyňa v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedla, že podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec zo dňa 8. novembra 2012 u navrhovateľa je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená na 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Navrhovateľ prostredníctvom svojej matky ako zástupkyne podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote návrh na preskúmanie s odvolaním sa na svoj zlý zdravotný stav, ktorý mu nedovoľuje zaradiť sa do pracovného procesu ani čiastočne, pretože sa nedokáže postarať sám o seba.
Odporkyňa v písomnom stanovisku zo dňa 12. apríla 2013 uviedla právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup odporkyne pred jeho vydaním na pojednávaní dňa 16. apríla 2013 v zmysle § 250l O.s.p., oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporkyni na ďalšie konanie.
Matka navrhovateľa na pojednávaní uviedla, že jej syn nie je schopný sa o seba postarať a samostatne žiť. Navrhovateľ nevie komunikovať, nepozná ani peniaze, nie je schopný samostatne nikde ísť. Matka navrhovateľa žiadala o zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Súd sa pokúsil komunikovať s navrhovateľom, ale bezúspešne; navrhovateľ na otázky sudkyne neodpovedal.
Odporkyňa na pojednávaní žiadala napadnuté rozhodnutie zo dňa 22. novembra 2012 potvrdiť ako vecne správne. Poukázala na posudky posudkových lekárov na pobočke, ako aj na posudok posudkovej lekárky ústredia zo dňa 3. apríla 2013, ktorá posúdila zdravotný stav navrhovateľa so záverom, že je invalidný so 45 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudková lekárka ako rozhodujúce ochorenie uviedla duševné choroby a poruchy správania podľa kapitoly V - mentálna retardácia, položka 6 - ľahká mentálna retardácia podľa písmena a/. Súčasne poukázala aj na písomné stanovisko Sociálnej poisťovne zo dňa 12. apríla 2013, kde sú uvedené právne a skutkové dôvody, pre ktoré žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť.
Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa ust. § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov je obsiahnutá v prílohe č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z.
Posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na pracovnú schopnosť občana vyžaduje odborné lekárske vedomosti a vo veciach sociálneho poistenia aj pre účely súdneho konania ju vykonávajú posudkoví lekári.
Podľa ust. § 153 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne.
Na základe opravného prostriedku navrhovateľa posúdil zdravotný stav navrhovateľa posudkový lekár Sociálnej poisťovne - ústredia so sídlom v Banskej Bystrici v posudku zo dňa 3. apríla 2013 so záverom,
že navrhovateľ je invalidný pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka, pretože miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45 %. Posudkový lekár ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedol duševné choroby a poruchy správania - kapitola V., mentálna retardácia - položka 6, ľahká mentálna retardácia - písm. a/. Posudkový lekár v celkovom posudku ďalej uviedol, že navrhovateľ počas povinnej školskej dochádzky nebol sledovaný a liečený psychiatrom. Prvé vyšetrenie 27. mája 2011, kde je podozrenie na ľahkú mentálnu retardáciu a v predbežnom závere aj poruchy správania. Ľahká mentálna retardácia so stanovením IQ 64 bola potvrdená psychologickým vyšetrením dňa 5. marca 2012, čo zodpovedá ľahkej mentálnej retardácii (rozpätie je 50 až 69). Priebežné psychiatrické vyšetrenia v roku 2012, ostatný raz aj dňa 20. decembra 2012 uvádza, že u navrhovateľa nie je žiadna alebo minimálna porucha chovania. Pri identickom objektívnom náleze dňa 28. marca 2013 je už uvedená diagnóza atypický autizmus a mentálna retardácia stredne ťažká forma. Uvedený nález nie je možné akceptovať pri opakovanom negatívnom náleze v zmysle správania a mentálna retardácia stredne ťažká forma nie je objektivizovaná psychologickým vyšetrením. Vychádzajúc z percentuálneho rozpätia pre ľahkú mentálnu retardáciu (40 - 60 %) na základe pásma IQ 50 - 69, pri stanovenom IQ 64 je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 45 % primeraná.
Posudkový lekár v pracovnej rekomandácii uviedol, že navrhovateľ môže vykonávať prácu len v prostredí bez psychickej záťaže, bez kontroly tempa práce, jednoduché pomocné práce, najvhodnejšie v chránenej dielni.
Týmto posudkom boli potvrdené závery posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Lučenec zo dňa 8. novembra 2012, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
Podľa ust. § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
Podľa ust. § 196 ods. 1 citovaného zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť.
V zmysle citovaného ustanovenia odporkyňa je povinná vykonať dokazovanie a dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu, najmä výpovede a vyjadrenia účastníkov, odborné posudky, znalecké posudky. Okrem dôkazov navrhnutých účastníkom konania je organizačná zložka poisťovne povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastník nenavrhol, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.
Súd posúdil posudky posudkových lekárov z hľadiska kritérií stanovených pre posúdenie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a dospel k záveru, že predložené posudky nespĺňajú tieto kritériá, nezhodnotili objektívne zdravotný stav navrhovateľa, a preto nemôžu byť podkladom pre zhodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Súd pri posúdení posudkov posudkových lekárov zistil, že tieto sú v rozpore s odbornými lekárskymi nálezmi a hodnotia zdravotný stav navrhovateľa inak ako odborní lekári.
Súd z nálezu detského psychiatra z prvého psychiatrického vyšetrenia navrhovateľa zo dňa 27. mája 2011 zistil, že navrhovateľ je pasívny, sedí, nekomunikuje, usmieva sa, zjavne narušená osobnostná štruktúra - autistické, schizotypové symptómy, celkový infantilizmus. V popredí dlhodobá sociálna a výchovná insuficiencia, nerozvinutie rozumových a osobnostných štruktúr, emočná plochosť. Predbežný záver: poruchy správania, emócií, hypothýmna, susp. ĽMR osobnosť schizotypový, autistický typ. Výrazné poruchy sociálneho včleňovania, nesamostatnosť, žiadne konštruktívne záujmy, ťažká sociálna a výchovná insuficiencia. Zatiaľ bez psychofarmák (nejedná sa o akútny psychotický stav). Potrebné je komplexné psychologické vyšetrenie, s výsledkom psychiatrická kontrola.
Tento nález bol posudkovou lekárkou v posudku zo dňa 3. apríla 2013 interpretovaný ako nález, kde je podozrenie na ľahkú mentálnu retardáciu a v predbežnom závere aj poruchy správania. Súd však zistil, že už v tomto náleze odborný lekár navrhovateľa diagnostikoval predbežne ako schizotypový autistický typ okrem iných aj s výraznými poruchami sociálneho včleňovania. Diagnóza F 84.1 atypický autizmus a F 71.1 mentálna retardácia stredne ťažká forma boli navrhovateľovi diagnostikované psychiatrom v náleze zo dňa 28. marca 2013. Tento nález posudková lekárka sa rozhodla neakceptovať z dôvodov uvedených v posudku zo dňa 3. apríla 2013 bez toho, aby zabezpečila iný dôkaz o správnosti jej záveru.
Klinický psychológ v správe zo dňa 5. marca 2012 hodnotil aktuálnu intelektovú výkonnosť navrhovateľa ako ľahko retardovanú, stredné až horné pásmo IQ 64. V príslušnej položke kap. V 6 písm. a príl. č. 4 k zákonu o sociálnom poistení je pre túto diagnózu stanovené rozpätie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 40 do 60 % s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť. Posudkoví lekári v danom prípade neuviedli dôvody určenia miery poklesu v dolnej polovici rozpätia napriek výške IQ, ktoré zodpovedá strednému až hornému pásmu mentálnej retardácie a napriek zjavnej sociálnej neprispôsobilosti navrhovateľa.
Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že v danej veci neprebehlo konanie v zmysle § 195 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zdravotný stav navrhovateľa nebol posúdený objektívne, komplexne a presvedčivo v zmysle § 71 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
Na základe uvedeného súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p., vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie, v ktorom opätovne posúdi zdravotný stav navrhovateľa za účasti nezávislého odborníka psychiatra-psychológa, ktorý sa vyjadrí sa k zostávajúcej pracovnej schopnosti navrhovateľa.
Podľa názoru súdu by posudkoví lekári vyjadrenia odborných lekárov mali akceptovať, resp. ak s ním nesúhlasia je potrebné, aby predložili stanovisko iného odborného lekára v danej veci z dôvodu, že posudkoví lekári sú zamestnancami odporkyne. Súd túto skutočnosť pri zvažovaní posudkov musí brať na zreteľ.
Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l ods. 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p., navrhovateľ v konaní bol úspešný, ale náhradu trov konania si neuplatnil, a preto mu súd nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.