Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/307/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci navrhovateľa: K.. E. Y., L.. X.X.XXXX, J. X. XX, J., zast.: JUDr. Andrejom Opetom, advokátom, Československej armády 80/18, Nové Mesto nad Váhom, proti odporkyni: S. K., L.. X.X.XXXX, J. Š. XXXX/X, J., zast.: JUDr. Milanom Nitranským, Pečnianska 21, Bratislava, o zaplatenie 33.193,92 eura, o odvolaniach navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 23.4.2012, č.k. -125 a proti uzneseniu zo dňa 22.5.2012, č.k. -132

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 23.4.2012, č.k. -125 p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave zo dňa 22.5.2012, č.k. -132 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

K bodu I.:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy vo výške 33.193,92 eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania, ako aj počas súdneho konania tvrdil, že v roku 2005 mu jeho vtedajší advokát JUDr. K. T. doporučil pána G. T. ako osobu, ktorá by mala byť schopná pre navrhovateľa (ako dediča) vybaviť mimosúdne vyrovnanie so spoločnosťou SLOVNAFT, a.s., týkajúce sa nehnuteľností (pozemkov), ktoré boli v podielovom spoluvlastníctve jeho starých rodičov, a ktoré im boli neskôr vyvlastnené. Preto sa dňa 7.12.2005 ústne dohodol s G. T. a s I.. K. T., že im poukáže peňažnú čiastku vo výške 3,150.000,- Sk na účet č. 2614242265/1100, pričom suma 1,000.000,- Sk bola určená pre G. T. ako preddavok na mimosúdne vyrovanie so spoločnosťou SLOVNAFT, a.s., a suma 2,150.000,- Sk ako odmena pre I.. K. T. za poskytnuté právne služby. Navrhovateľ bol presvedčený o tom, že peňažné prostriedky poukázal na účet G. T., keďže mu tento tvrdil, že účet č. 2614242265/1100 je jeho účtom (neskôr v konaní navrhovateľ tvrdil, že ho I.. T. uistil, že účet, na ktorý finančné prostriedky vložil, je spoločným účtom jeho a pána T.). Keď I.. K. T. dňa 30.3.2006 zomrel, a G. T. pre navrhovateľa nič nevybavil a zatajoval sa mu, pokúšal sa navrhovateľ v banke zistiť, na aký účet poukázal peniaze. Kontaktoval preto Tatra banku, a.s., ktorá na jar 2010 vyzvala odporkyňu, aby vrátila finančné prostriedky, čo však odporkyňa neurobila. Až v lete

2010 z oznámenia banky zistil, že majiteľom účtu je odporkyňa. Pretože peňažné prostriedky uhradil nesprávnej osobe bez právneho dôvodu, a táto ich neoprávnene, v rozpore so prijala, čím sa úmyselne bezdôvodne obohatila na jeho úkor, domáha sa uloženia povinnosti odporkyni, aby mu ich vydala.

Odporkyňa sa v konaní bránila tým, že nie je vo veci pasívne vecne legitimovaná, s navrhovateľom nie je v žiadnom právnom vzťahu, a nikdy v živote ho nevidela. Navrhovateľ zaslal finančné prostriedky na jej účet na základe dohody s G. T. a s I.. K. T., podľa ktorej miestom plnenia bol určený predmetný účet v Tatra banke. G. T. bol jej svat (jej dcéra bola vydatá za jeho syna), a v tom čase sa rozvádzal. Bál sa, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bude musieť zahrnúť aj predmetnú sumu za službu, ktorú mal pre navrhovateľa vybaviť, a preto ju požiadal, či môže na jej účet v Tatra banke obdržať peniaze, s čím ona súhlasila. Za týmto účelom bol disponentom jej účtu. Bola si vedomá, že tieto peniaze jej nepatria, nikdy s nimi vo svoj prospech nedisponovala. Tieto podľa želania a za prítomnosti G. T. previedla z Tatra banky na účet v Slovenskej sporiteľni. Chcel to urobiť on, no napriek tomu, že mal dispozičné právo k účtu, v banke mu to nepovolili z dôvodu, že išlo o vysokú sumu, a trvali na tom, aby to urobil majiteľ účtu. Preto to urobila ona. Vzápätí peniaze previedla na vkladnú knižku, ktorou tiež disponoval G. T., ktorý si z nej peniaze aj vybral. V súvislosti s realizovaním platieb pre I.. T., odporkyňa uviedla, že z jej účtu realizoval prevody T., ona prevody pre I.. T. nerobila.

Po vykonanom dokazovaní mal súd prvého stupňa za zistené, že na základe ústnej dohody s G. T. a I.. K. T. poukázal navrhovateľ dňa 7.12.2005 na účet č. 2614242265/1100 vedený v Tatra banke, a.s. sumu 3,150.000,- Sk. Majiteľom účtu č. 2614242265/1100 bola odporkyňa, a samostatným disponentom tohto účtu bol Peter Krchňák. G. T. požiadal odporkyňu, či môže na jej účet obdržať peniaze. Odporkyňa s vložením peňazí od navrhovateľa pre G. T. na jej účet súhlasila. Dňa 7.12.2005 vybral G. T.Ň. z účtu č. 2614242265/1100 sumu 300.000,- Sk. Toho istého dňa poukázal G. T.Á. z účtu č. 2614242265/1100 na účet s názvom T. K. I.. č. 20156504/6500 sumu 250.000,- Sk, na účet s názvom T. K. I.. č. 2093684251/0200 sumu 750.000,- Sk a na účet s názvom T. K. I.. č. 7064250/1200 sumu 800.000,- Sk. Dňa 8.12.2005 vybral G. T. z účtu č. 2614242265/1100 sumu 50.000,- Sk, a následne dňa 9.12.2005 sumu 125.000,- Sk. Dňa 30.12.2005 poukázala odporkyňa z účtu č. 2614242265/1100 na jej účet č. 0179794487/0900, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., sumu 1,029.372,- Sk, ktorá bola na uvedený účet pripísaná dňa 2.1.2006. Držiteľom platobnej karty k tomuto účtu bol G. T.. Dňa 3.1.2006 poukázala odporkyňa z účtu č. 0179794487/0900 na kapitálovú vkladnú knižku č. 0179802504/0900 vedenú v Slovenskej sporiteľni, a.s., sumu 1,000.000,- Sk a dňa 16.1.2006 sumu 250.000,- Sk. Kapitálová vkladná knižka č. 0179802504/0900 bola založená dňa 3.1.2006 a jej majiteľom bola odporkyňa. Disponentom na tejto kapitálovej vkladnej knižke bol G. T.. Dňa 17.1.2006 realizoval G. T. z kapitálovej vkladnej knižky č. 0179802504/0900 hotovostný výber na sumu 1,249.500,- Sk. Listom zo dňa 18.6.2010 oznámila Tatra banka, a.s., navrhovateľovi, že na základe jeho žiadosti požiadala príjemcu platby - majiteľa účtu č. 2614242265/1100 o vrátenie neoprávnene poukázanej platby vo výške 3,150.000,- Sk zo dňa 7.12.2005, ale príjemca platby na jej výzvu nereagoval. Zároveň mu oznámila identifikačné údaje odporkyne ako príjemcu platby. Zo súdneho spisu Okresného súdu Bratislava IV sp.zn. súd zistil, že navrhovateľ sa zaplatenia sumy 33.193,92 eura domáhal aj voči G. T., ktorý v priebehu uvedeného konania zomrel. Konanie bolo zastavené (z dôvodu späťvzatia žaloby navrhovateľom); uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 22.8.2011.

S poukazom na ust. , (ďalej len ), súd návrh navrhovateľa zamietol, keď dospel k záveru, že je nedôvodný. Súd zdôraznil, že sumu 3,150.000,- Sk poukázal navrhovateľ dňa 7.12.2005 na účet č. 2614242265/1100 vedený v Tatra banke, a.s. na základe ústnej dohody s G. T. a I.. K. T.. Navrhovateľ tak plnil na základe dohody, pričom miestom plnenia bol v tomto prípade účet č. 2614242265/1100. Hoci majiteľkou účtu č. 2614242265/1100 bola odporkyňa, v konaní bolo jednoznačne preukázané, že samostatné dispozičné oprávnenie k tomuto účtu mal okrem odporkyne aj G. T.. Súd mal tiež za preukázané, že G. T. bol disponentom na vkladnej knižke č. 0179802504/0900. V konaní bolo nesporne preukázané, že práve G. T. poukázal z účtu č. 2614242265/1100 na účty I.. K. T. sumu 250.000,- Sk, sumu 750.000,- Sk a sumu 800.000,- Sk, a sám G. T. uskutočnil z účtu č. 2614242265/1100 hotovostné výbery súm 300.000,- Sk, 50.000,- Sk a 125.000,- Sk, a z kapitálovej vkladnej knižky č. 0179802504/0900 hotovostný výber sumy 1,249.500,- Sk. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dospel súd k záveru, že na strane odporkyne nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor navrhovateľa. Nakoľko nedošlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, súd považoval za bezpredmetné zaoberať sa námietkou premlčania, ktorú v konaní vzniesla odporkyňa.

Poukázal na snahu navrhovateľa uviesť súd do omylu, keď mu predložil príkaz na úhradu do tuzemska zo dňa 7.12.2005, ktorý na rozdiel od príkazu na úhradu do tuzemska zo dňa 7.12.2005 zaslaného Tatra bankou, a.s. obsahoval aj údaje o názvoch účtoch a účele platby, ktoré navrhovateľ sám dopísal, a to až po realizovaní príkazu na úhradu. Pretože navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno, súd jeho návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. s tým, že odporkyňa mala v konaní plný úspech, a preto by mala nárok na náhradu trov konania od neúspešného navrhovateľa. Nakoľko si však náhradu trov konania neuplatnila, súd jej ju nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietol, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj to, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym záverom, že nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Opätovne uviedol, že sa ústne dohodol s G. T. a I.. K. T., že poukáže peňažnú čiastku vo výške 3,150.000,- Sk na účet č. 2614242265/1100. Bol presvedčený a taktiež ubezpečený, že tento účet je účtom G. T.Ň. a I.. T.. Ak by vedel, že ich účtom nie je, ale že je účtom odporkyne, nikdy by uvedenú sumu na účet nepoukázal. Odporkyňa sa v konaní vyjadrila, že si bola vedomá skutočnosti, že peniaze, ktoré jej boli na účet poslané navrhovateľom, jej nepatria. V konaní tiež bolo preukázané, že odporkyňa bez toho, aby logicky zdôvodnila svoje konanie, poukázala z uvedeného účtu na jej účet č. 0179794487/0900 sumu 1,029.372,- Sk, pričom následne z tohto účtu poukázala sumu 1,000.000,- Sk a 250.000,- Sk na účet č. 0179802504/0900. Odporkyňa nebola oprávnená s uvedenými peňažnými prostriedkami nakladať. Má za to, že skutočnosť poukázania peňažných prostriedkov z účtu navrhovateľa na účet odporkyne, a nakladanie s týmito peniazmi odporkyňou, zakladá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odporkyňa bola spoločnosťou Tatra banka a.s. vyzvaná na vrátenie neoprávnene poukázanej platby, pričom peňažné prostriedky nevrátila. Už aj z výzvy banky si musela byť vedomá toho, že poukázaná suma peňažných prostriedkov vo výške 3,150.000,- Sk jej nepatrí. Konaním odporkyne došlo k porušeniu ustanovení o bankách. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie, alebo aby napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľa sa odporkyňa písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) preskúmal a prejednal vec v zmysle na odvolacom pojednávaní, na ktorom právny zástupca navrhovateľa zotrval na podanom odvolaní a odvolacích námietkach.

Navrhovateľ pred odvolacím súdom uviedol, že už zo samotného , konkrétne z a vyplýva, že ide o bezdôvodné obohatenie odporkyne. Osobne bol na právnom oddelení Tatra banky, kde mu právnici vysvetlili, že už samotná skutočnosť, že odporkyňa peniaze na svojom účte prijala, zakladá vznik bezdôvodného obohatenia. A to o to viac, že ďalej s finančnými prostriedkami nakladala. Skutočnosť, že peniaze v konečnom dôsledku obdržali osoby, ktorým boli určené, je z hľadiska bankového zákona právne irelevantný. Z tohto dôvodu aj banka dňa 18.6.2010 vyzvala odporkyňu na poukázanie predmetnej finančnej čiastky na účet navrhovateľa. Navrhovateľ odvolaciemu súdu potvrdil, že na príkaze na úhradu do tuzemska zo dňa 7.12.2005 dodatočne dopisoval údaje: názov účtu príkazcu, názov účtu príjemcu, ako aj účel platby, čo odôvodnil tým, že tieto údaje dopisoval sám ako zákonitý vlastník účtu, a to len z dôvodu, aby bol doklad úplný. Poukázal aj na pochybenie banky, ktorá prijala platbu napriek tomu, že doklad nebol vyplnený úplne a nebol správne určený príjemca, nakoľko podľa jeho informácii malo ísť o živnostenský účet G.. T. a T. a v dôsledku toho došlo aj k daňovému podvodu, keďže z účtu fyzickej osoby nebolo možné odviesť daň. Voči banke žalobu nepodal.

Splnomocnený zástupca odporkyne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Zdôraznil, že navrhovateľ najskôr žaloval G. T., a až po tom, keď tento zomrel, v snahe získať svoje peniaze späť, žaloval odporkyňu. Odporkyňa si z peňazí navrhovateľa neponechala nič, všetky si vybrali G. T. a I.. T.. Ustanovenie § 92 ods. 1 zákona o bankách nemožno aplikovať na tento prípad, pretože toto ustanovenie rieši situáciu, keď by boli peniaze poukázané na úplne iný účet, ako poukázané mali byť. Vtedy by príjemcovi peňazí vzniklo bezdôvodné obohatenie. V prejednávanej veci však boli peniaze prevedené na dohodnutý účet a G. T.Á. peniaze aj použil.

Odporkyňa pred odvolacím súdom uviedla, že ona o poukázaní peňazí od navrhovateľa vedela, chcela len pomôcť svojmu svatovi G. T.Á., a nemala žiadnu vedomosť, že robí niečo protizákonné. Všetky poukázané peniaze od navrhovateľa použili G. T. a I.. T..

Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že nie je dôvod ani na zmenu, ani na zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, keďže odvolacie námietky navrhovateľa nie sú dôvodné. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci ( ), vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil ( ), a s uvedeným odôvodnením napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

V konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ v zmysle ústnej dohody s G. T. a I.. K. T. poukázal dňa 7.12.2005 na účet č. 2614242265/1100 vedený v Tatra banke, a.s. sumu 3,150.000,- Sk. Poukázaním peňažných prostriedkov na tento dohodnutý konkrétny účet neplnil navrhovateľ odporkyni nič, ale plnil v zmysle dohody svoj záväzok voči G. T. a I.. K. T. na určenom mieste s tým, že suma 1,000.000,- Sk bola určená pre G. T. ako preddavok na mimosúdne vyrovanie so spoločnosťou SLOVNAFT, a.s., a suma 2,150.000,- Sk ako odmena pre I.. K. T. za poskytnuté právne služby. Neobstojí preto tvrdenie navrhovateľa, že suma 3,150.000,- Sk bola poukázaná nesprávne a bez právneho dôvodu odporkyni. Vykonaným dokazovaním bolo tiež nesporne preukázané, že G. T. bol samostatným disponentom účtu vedeného v Tatra banke a.s., č. 2614242265/1100, ako aj disponentom na vkladnej knižke č. 0179802504/0900 vedenej v Slovenskej sporiteľni a.s., ktorých majiteľom bola odporkyňa. Je tiež nesporné, že sám G. T. z týchto dvoch účtov uskutočnil hotovostné výbery spolu vo výške 1,724.500,- Sk.

Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že došlo k porušeniu ust. a o bankách, lebo sumu 3,150.000,- Sk poukázal dňa 7.12.2005 na účet č. 2614242265/1100 vedený v Tatra banke, a.s. v presvedčení, že tento účet je spoločným účtom G. T. a I.. K. T., inak by ju na tento účet nepreviedol. Aj keď vzhľadom na úmrtie I.. K. T. dňa 30.3.2006 a G. T. dňa 5.8.2010 nemožno bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, či navrhovateľ vedel, alebo nevedel v deň poukázania tejto vysokej sumy, že účet nie je spoločným účtom G. T. a I.. K. T., ale účtom tretej osoby, túto okolnosť nepovažuje odvolací súd v tomto konaní za dôležitú. Z vykonaného dokazovania totižto vyplynulo, že navrhovateľ v zmysle dohody poukázal sumu 3,150.000,- Sk na konkrétny dohodnutý účet, teda pri vypĺňaní príkazu na úhradu do tuzemska zo dňa 7.12.2005 neuviedol chybné údaje o čísle účtu, na ktorý majú byť finančné prostriedky prevedené, na základe čoho by omylom došli na účet odporkyne. Tvrdenie navrhovateľa o jeho presvedčení, že peniaze poukazuje na spoločný účet G. T. a I.. K. T. sa odvolaciemu súdu javí ako účelové, čomu nasvedčuje skutočnosť, že navrhovateľ na príkaze na úhradu do tuzemska zo dňa 7.12.2005 sám dodatočne dopisoval údaje: názov účtu príkazcu, názov účtu príjemcu, ako aj účel platby, ale podľa týchto doplnených údajov malo ísť už o účet B. G. T.. Takto „upravený“ príkaz predkladal navrhovateľ už v konaní vedenom pod sp.zn. proti G. T. o zaplatenie sumy 33.193,92 eura. Ak by navrhovateľ mal skutočne vôľu poslať sumu 3,150.000,- Sk na účet G. T. tak, ako teraz preukazuje dodatočne upraveným príkazom na úhradu do tuzemska zo dňa 7.12.2005, je na mieste otázka, prečo na tento účet poukázal aj sumu 2,150.000,- Sk pre I.. K. T. za poskytnuté právne služby.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel aj odvolací súd k záveru, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, pretože odporkyňa sa na úkor navrhovateľa nijako neobohatila (na jej účet, s ktorým mal G. T. právo disponovať, neboli prevedené peňažné prostriedky navrhovateľa ani omylom, ani bez právneho dôvodu) a dostali sa do dispozície G. T. a I.. K. T. v zmysle dohody s navrhovateľom. Okolnosť, že G. T. svoju povinnosť z dohody nesplnil, nemôže byť v žiadnom prípade pripísaná na ťarchu odporkyne.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. , napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Odporkyni, úspešnej aj v odvolacom konaní, trovy odvolacieho konania neboli priznané, pretože návrh na ich priznanie nepodala, a ani jej žiadne nevznikli.

K bodu II.:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť na účet tamojšieho súdu náhradu trov štátu vo výške 55,87 eura do 3 dní.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v konaní vznikli štátu trovy, keď súd zo štátnych finančných prostriedkov vyplatil náhradu nákladov Tatra banke, a.s. a Slovenskej sporiteľni, a.s. spolu vo výške 55,87 eura. Pretože vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -125 zo dňa 23.4.2012 tak, že návrh navrhovateľa zamietol a odporkyni nepriznal náhradu trov konania, pričom o trovách štátu v rozsudku nerozhodol, s poukazom na ustanovenie uložil navrhovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný, povinnosť zaplatiť na účet súdu náhradu trov štátu vo výške 55,87 eura.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietol, že vec vedená na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. nie je do dnešného dňa právoplatne skončená, pretože proti rozsudku, ktorým bol jeho návrh zamietnutý, podal odvolanie. Ak súd nerozhodol o trovách štátu v rozsudku vo veci samej, môže tak urobiť až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Preto bolo predčasné rozhodnúť o trovách štátu v tomto konaní, a postup prvostupňového súdu nebol správny. Namietol tiež, že výrok uznesenia je neurčitý, a preto nevykonateľný, najmä s poukazom na skutočnosť, že chýba uvedenie skutočnosti, od ktorej plynie stanovená trojdňová lehota. Navrhol preto odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu.

Odvolací súd po prejednaní veci podľa ust. dospel k záveru, že nie je dôvod na zrušenie napadnutého uznesenia, pretože odvolacie námietky navrhovateľa neobstoja.

Z obsahu súdneho spisu má odvolací súd za preukázané, že peňažné poskytli súdu vyžiadané informácie, ktoré mali význam pre konanie a rozhodnutie súdu, a to promptne a bez zbytočného odkladu, z čoho vyplýval aj vznik ich nároku na náhradu vecných nákladov v zmysle . Je nesporné, že súd zo štátnych prostriedkov vyplatil obom bankám náhradu vecných nákladov na základe právoplatných súdnych rozhodnutí (uznesení zo dňa 19.8.2011, č.k. -87 a č.k. -89), a preto má štát voči účastníkom sporu právo na náhradu týchto trov podľa miery ich úspechu v konaní.

Podľa , obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ sa o nej nerozhoduje samostatne.

Podľa , ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.

Podľa , štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že o povinnosti na náhradu trov konania môže súd rozhodnúť vo výroku rozsudku, alebo samostatným uznesením. Pritom rozhodnutie o náhrade trov konania má vždy povahu uznesenia, aj keď sa o ňom rozhodne v rozsudku. Štát má právo na náhradu trov, ktoré platil, avšak iba proti účastníkovi, u ktorého nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, a iba vo výške zodpovedajúcej pomeru úspechu podľa výsledku konania.

V prejednávanej veci vo veci samej rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom, ktorým návrh navrhovateľa zamietol (v celom rozsahu), z čoho vyplýva, že navrhovateľ bol v konaní plne neúspešný. Súd vo výroku rozsudku tiež rozhodol o povinnosti na náhradu trov konania medzi účastníkmi konania. O náhrade trov štátu v rozsudku nerozhodol, ale rozhodol o nej samostatným uznesením. Pretože žiadne zákonné ustanovenie takýto procesný postup nevylučuje, a o náhrade trov štátu rozhodol súd prvého stupňa podľa výsledku sporu, neobstojí námietka navrhovateľa, že rozhodol predčasne, resp. že postup súdu nebol správny.

Neobstojí ani námietka navrhovateľa o nevykonateľnosti napadnutého uznesenia z dôvodu jeho neurčitosti. Na rozdiel od rozsudku, uznesenie je v zásade vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť,

okrem prípadu, ak je podľa zákona vykonateľné až po právoplatnosti, alebo ak súd odloží jeho vykonateľnosť (čo nie je tento prípad). Lehota na plnenie je súčasťou výroku uznesenia (3 dni), a zo zákona vyplýva, že lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím je uznesenie vykonateľné ( ).

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.