Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-5671-2012.pdf
PDF · 70.11 KB
Case nature
Subarea
17Er/5671/2012
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, pobočka Martin, so sídlom Námestie SNP 4, 036 25 Martin, IČO: 30 807 484, proti povinnému: Z. X., J.. XX.XX.XXXX, J. G. Y. X, XXX XX S., H. L. O. XX.XX.XXXX, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1.745,17 a trovy exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora Františka Radzu, so sídlom Exekútorského úradu Radlinského 1728/47, 026 01 Dolný Kubín, pod sp. zn. EX 4108/2012 z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je p o v i n n ý do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia nahradiť súdnemu exekútorovi Františkovi Radzovi, so sídlom Exekútorského úradu Radlinského 1728/47, 026 01 Dolný Kubín, trovy exekúcie vo výške 50,77 €.
odôvodnenie:
1. Exekučné konanie sa začalo na exekútorskom úrade Františka Radzu dňa 22.11.2012. Okresný súd Martin poverením č. 5506 099271 zo dňa 11.12.2012 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Františka Radzu na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 1.745,17 a trov exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia oprávneného č. 700-2010438010-GC04/10 zo dňa 28.05.2010.
2. Súdny exekútor dňa 27.09.2019 súdu oznámil, že povinný zomrel a dedičské konanie po ňom bolo zastavené pre nedostatok majetku, preto navrhol zastavenie exekúcie, keďže majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie a zároveň si uplatnil trovy vo výške 50,77 €.
3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
5. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
6. Povinný v priebehu exekučného konania dňa 20.04.2019 zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok, avšak iba do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ nezanechal žiaden majetok a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Martin sp. zn. XXD/ XXX/XXXX L. O. XX.XX.XXXX zastavené pre nemajetnosť poručiteľa (povinného).
7. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
8. Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku (1) Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo. (5) Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
9. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
10. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa ustanovenia § 14 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len Vyhl. č. 288/1995 Z. z.) v minimálnej výške 33,19 eura.
11. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov podľa ust. § 22 ods. 1 Vyhl. č. 288/1995 Z. z. titulom poštovného a elektronickej súčinnosti, spolu v sume 10,80 €.
12. Súdny exekútor si v rámci trov exekúcie uplatnil aj položku 20 % dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor je platiteľom DPH, súd priznal súdnemu exekútorovi podľa ust. § 196 Exekučného poriadku aj náhradu uplatnenej dane z pridanej hodnoty v sume 6,64 € zo základu tvoreného minimálnou odmenou a v sume 0,14 € zo základu tvoreného náhradou hotových výdavkov, ktorú si vyčíslil sám súdny exekútor.
13. V zmysle citovaného ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd zaviazal na zaplatenie odmeny súdneho exekútora a náhrady hotových výdavkov oprávneného v priznanej výške 50,77 eur, nakoľko ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Poučenie:
Proti I. výroku uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti II. výroku. uznesenia odvolanie n i e j e prípustné.