Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_30Cb-127-2011.pdf
PDF · 67.91 KB
No categories available
30Cb/127/2011
Uznesenie
Okresný súd Bratislava 1 v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: S. N., B. XXXXX/X, Z., zast. JUDr. Dušan Repák, advokát, Krížna 47, Bratislava, vedľajší účastník na strane navrhovateľa: Ing. L. M., J. XXXXX/XXA, Z., zast. MALOVIC s.r.o., Račianska 22/A, Bratislava proti odporcovi: Mercedes- Benz Financial Services Slovakia s.r.o., Tuhovská 11, Bratislava, IČO: 35 728 116, zast. GRIŠČIK & PARTNERS s.r.o., Hviezdoslavovo nám. 25, Bratislava o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o návrhu na odklad jeho vykonateľnosti
rozhodol:
Súd o d k l a d á vykonateľnosť Rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK/04/ALS/2011 zo dňa 06.06.2011 v právnej veci žalobcu: Mercedes-Benz Financial Services Slovakia s.r.o., Tuhovská 11, Bratislava, IČO: 35 728 116 proti žalovanému v 1. rade: S. N., B. XXXXX/X, Z., žalovanému v 2. rade: R.. L. M., J. XXXXX/XXA, Z., o zaplateie 38.687,18,-EUR s príslušenstom, vedenej v rozhodcovskom konaní jediným rozhodcom JUDr. Milanom Švecom, do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 22.07.2011 sa navrhovateľ domáha vydania rozsudku, ktorým by Okresný súd Bratislava I. zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK/04/ALS/2011 zo dňa 06.06.2011.
Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 40 ods.1 písm. a), c) a j) zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. a zároveň požiadal súd o odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 2 cit. zákona.
Navrhovateľ napáda rozhodcovský rozsudok z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc prejednať vec nakoľko došlo k porušeniu ust. § 1 ods. 3 z.č. 244/2002 Z.z. Napáda ďalej platnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu jej neurčitosti a napáda rozhodcovský rozsudok z dôvodu porušenia ustanovení o ochrane spotrebiteľa.
Navrhovateľ v odôvodnení návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku uviedol, že nárok, ktorý bol odporcovi týmto rozsudkom priznaný nie je dôvodný v celom rozsahu. Vykonanie nezákonného rozsudku by podľa neho mohlo mať za následok sťaženie prípadne až zmarenie možnosti domáhať sa ochrany práv a oprávnených záujmov. Povinnosť zaplatiť žalovanú sumu by bola pre navrhovateľa likvidačná, čo by nepochybne zmarilo možnosť konvalidácie vzniknutej situácie.
Podľa ust. § 41 ods. 1 veta prvá zák. č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 40 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní č.244/2002 Z.z. v platnom znení ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Odklad vykonateľnosti rozhodnutia prichádza do úvahy tam, kde rozhodnutie založilo priamu subjektívnu povinnosť alebo právo.
Vyššie uvedené ustanovenie dáva súdu, ktorý rozhoduje o zrušení rozhodcovského rozsudku možnosť odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Podmienkou pre odloženie vykonateľnosti je, že účastník musí podať návrh na odklad vykonateľnosti.
Zákon o rozhodcovskom konaní neuvádza, že odklad vykonateľnosti je možný len ak hrozí značná ujma alebo ak je tu predpoklad, že sa žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovie (tak ako to napr. ukladá pri odklade vykonateľnosti pri podaní návrhu na obnovu konania v § 233 O.s.p.- predpoklad, že návrhu na obnovu konania bude vyhovené alebo pri nariaďovaní predbežných opatrení - § 74 a nasl O.s.p. - bezprostredne hroziacu ujmu). Odklad vykonateľnosti je dočasným a preventívnym procesným úkonom súdu, ktorým na určitú dobu suspenduje jeden z účinkov rozhodnutia, či už všeobecného alebo rozhodcovského súdu. Súd, ktorý rozhoduje o odklade vykonateľnosti musí však zvážiť, či je skutočne potrebné využiť toto oprávnenie. Samotné podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku samo o sebe neznamená odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku. O odklad vykonateľnosti musí účastník požiadať, a zároveň musí splniť zákonnú podmienku podania žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku včas. Odklad vykonateľnosti plní ochrannú funkciu a v prípade, ak dôjde k úspešnému odkladu vykonateľnosti, napomáha predchádzaniu možného vzniku škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré by mohli vzniknúť ako dôsledok núteného výkonu (exekúcie) napadnutého rozhodnutia. Táto môže mať podobu aj v nemožnosti navrátenia do pôvodného stavu v rámci exekúcie a s tým súvisiacich procesov reparácie a satisfakcie.
Súd má za to, že navrhovateľ splnil zákonné podmienky § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. pre povolenie odkladu vykonateľnosti predmetného rozhodcovského rozsudku. Podal včas žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku (žaloba bola podaná na súd dňa 22.07.2011, rozhodcovský rozsudok navrhovateľ prevzal dňa 24.06.2011), pričom v tejto žalobe uviedol dôvody uvedené v § 40 ods. 1 písm. a/, c/, j/), ktorých dôvodnosť v danom prípade bude preskúmavaná súdom až v rámci konania o veci samej. Zároveň navrhovateľ požiadal o odklad vykonateľnosti, pričom vzhľadom na výšku predmetu rozhodcovského konania a odporcovi prisúdenej pohľadávky, by v prípade zrušenia rozhodcovského rozsudku, mohlo 30Cb/127/2011- 190
dôjsť k vzniku ujmy na strane navrhovateľa, ak by do okamihu právoplatného zrušenia rozhodcovského rozsudku došlo k jeho nútenému výkonu v rámci exekúcie. Navrátenie do predošlého stavu v rámci exekúcie nie je možné, a preto aj náprava takto vzniknutej ujmy by bola obtiažna.
Súd teda na základe vyššie uvedeného posúdil, že je potrebné dôkladne preskúmať napadnutý rozhodcovský rozsudok a preto využil možnosť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť podľa § 205, ods. 2 O.s.p. len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a/ f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.