Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoE/55/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8, IČO: 30 807 484, pobočka Považská Bystrica, so sídlom Považská Bystrica, Kukučínova 208/23, proti povinnému: EMOS ZPL, s.r.o., so sídlom Považské Podhradie 250, IČO: 31 638 481 pre vymoženie 1.210,02 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica, zo dňa 11. februára 2013, č.k. -11, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie m e n í tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v prvom výroku zastavil exekučné konanie (správne malo znieť zastavil exekúciu - pozn. odvolacieho súdu) a v druhom výroku uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Oľge Hlucháňovej trovy exekúcie vo výške 30,16 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie o zastavení súd prvého stupňa odôvodnil V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodný oprávnený Národný úrad práce sa návrhom podaným dňa 24.11.2000 na Exekútorskom úrade Mgr. Ing. Oľgy Hlucháňovej proti povinnému domáhal vymoženia penále za neodvedený príspevok na poistenie v nezamestnanosti v sume 36.453,- Sk/1.210,02 eur a trov exekúcie, a to na základe rozhodnutí pôvodného oprávneného č.j. 65/97-4-PPN/ p, č.j. 65/97-3-PPN/p zo dňa 14.06.1999, vykonateľného dňa 28.09.1999. Súdny exekútor doručil súdu prvého stupňa dňa 30.01.2013 návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že po „zastavení konkurzu“ bol povinný dňa 14.03.2009 ex offo vymazaný z obchodného registra. Z internetového výpisu z obchodného registra ohľadom povinného prvostupňový súd zistil, že na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín č.k. -67 zo dňa 16.02.2009 bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku povinného a následne bol povinný dňa 10.03.2009 zrušený a dňa 14.03.2009 bol ex offo vymazaný z obchodného registra. Z výpisu nevyplýva, že by povinný - právnická osoba mal právneho nástupcu. Keďže v priebehu konania povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, stratil tým spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle a Exekučného poriadku. Pre túto neodstrániteľnú prekážku konania nemožno v exekučnom konaní pokračovať, nakoľko ustanovenie ukladá súdu v takomto prípade konanie zastaviť. Rozhodnutie o náhrade trov exekúcie súd prvého stupňa odôvodnil Exekučného poriadku v znení účinnom do 01.02.2002 s poukazom na , Exekučného poriadku, ako aj na príslušné ustanovenia vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008. Vo svojom odôvodnení uviedol, že súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 30,16 eur. Po preskúmaní účtovanej časovej odmeny prvostupňový súd dospel k záveru, že súdny exekútor objektívne vynaložil uplatnený čas 30 minút za prevzatie návrhu 24.11.2000, 20 minút za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia 27.11.2000, 30 minút za vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie dňa 19.12.2000, 10 minút za vypracovanie žiadosti o súčinnosť povinnému 02.02.2001. Spolu vynaložil exekútor účelne čas 90 minút, a preto mu priznal časovú odmenu 13,28 eur, t.j. 6,64 eur za 2 začaté hodiny. Náhradu hotových výdavkov účelne vynaložených uplatnil exekútor v sume 1,89 eur titulom poštovných výdavkov

a v sume 3,32 eur titulom spotrebovaného kancelárskeho materiálu. Prvostupňový súd exekútorovi priznal náhradu hotových výdavkov v plnej uplatnenej výške, nakoľko z exekučného spisu vyplýva nevyhnutnosť a účelnosť ich vynaloženia. Pretože je exekútor platiteľom DPH, súd prvého stupňa mu podľa § 196 veta druhá Exekučného poriadku priznal trovy exekúcie v úhrnnej výške 25,13 eur spolu s 20% DPH (5,03 eur). Spolu tak trovy exekúcie predstavovali 30,16 eur. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že exekučné konanie v tejto veci začalo podaním návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 24.11.2000. Ustanovenie Exekučného poriadku a ustanovenie Exekučného poriadku boli do Exekučného poriadku vložené s účinnosťou od 01.02.2002, a preto ich s poukazom na Exekučného poriadku nemožno aplikovať. Uviedol, že o trovách exekúcie nemožno rozhodnúť ani podľa Exekučného poriadku účinného od 01.01.2012, ako to navrhoval exekútor, nakoľko z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že konkurz na majetok povinného nebol vyhlásený, pretože došlo len k začatiu konkurzného konania, ktoré bolo zastavené pre nedostatok majetku povinného. Konštatoval, že na náhradu trov exekúcie nemožno podľa Exekučného poriadku zaviazať ani povinného, nakoľko tento zanikol bez právneho nástupcu. Použitie Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.02.2002, podľa ktorého zaviazal oprávneného, aby zaplatil trovy exekúcie súdnemu exekútorovi odôvodnil tým, že pôvodný oprávnený mohol predvídať, že povinný, bude zrušený a následne vymazaný z obchodného registra. Pôvodný oprávnený mal podľa jeho názoru vyvinúť väčšie úsilie a na súdneho exekútora sa obrátiť ihneď po nadobudnutí vykonateľnosti rozhodnutí pôvodného oprávneného, keď ešte mohol povinný ako obchodná spoločnosť fungovať a bolo možné od neho vymôcť pohľadávku, a nie až po vyše roku odo dňa vykonateľnosti súdnych rozhodnutí. Uviedol, že z exekučného spisu vyplýva, že upovedomenie o začatí exekúcie sa nepodarilo doručiť poštou na adresu sídla povinného, pretože podľa správy poštového doručovateľa bol povinný ako obchodná spoločnosť v čase doručovania už zrušený.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby odvolací súd odvolaniu oprávneného vyhovel a oprávneného nezaviazal náhradou trov exekúcie. Uviedol, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 24.11.2000. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -67 zo dňa 16. februára 2009 bolo zastavené konkurzné konanie pre nedostatok majetku povinného, ktorý bol následne dňa 10.03.2009 zrušený a dňa 14.03.2009 ex offo vymazaný z obchodného registra. Uviedol, že povinný bol v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie zapísaný v obchodnom registri ako podnikateľský subjekt, v dôsledku čoho nebolo možné predpokladať jeho ekonomickú situáciu. Oprávnený k odvolaniu pripojil fotokópiu zápisnice z dražby nehnuteľnosti konanej súdnym exekútorom Mgr. Ing. Hlucháňovou, EX 347/01, kde vlastníkom nehnuteľnosti v roku 2001 bol povinný. Z uvedeného teda vyplýva, že návrh na vykonanie exekúcie oprávneným bol daný dôvodne, keďže povinný v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nebol nemajetný. Oprávnený záverom poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. a č. .

Súdny exekútor v písomnom vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že napadnuté uznesenie je čo do rozhodnutia o trovách exekúcie v súlade s ustanovením Exekučného poriadku a tiež s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vysloveným v Uznesení č. zo dňa 28.01.2013. Z uvedeného dôvodu súdny exekútor navrhol, aby odvolací súd predmetné uznesenie potvrdil a odvolanie oprávneného odmietol.

Odvolací súd vec preskúmal podľa bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku o trovách exekúcie zmeniť podľa z týchto dôvodov:

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým prvostupňový súd zastavil exekúciu odvolaním napadnuté nebolo, a preto zostalo v tejto časti právoplatné a týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

V danej veci mal odvolací súd z obsahu spisu za preukázané, že exekučné konanie začalo dňa 24.11.2000, kedy bol návrh pôvodného oprávneného - Národného úradu práce - Okresný úrad práce Považská Bystrica doručený súdnemu exekútorovi. Exekučnými titulmi v predmetnom prípade sú Rozhodnutie Národného úradu práce - Okresný úrad práce Považská Bystrica č.j. 65/97-4-PPN/p a č.j. 65/97-3-PPN/p, obe zo dňa 14.06.1999, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 28.09.1999 a vykonateľnosť dňa 04.10.1999. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi udelené dňa 30.11.2000. Podaním zo dňa 30.01.2013 súdny exekútor podal návrh na zastavenie predmetnej exekúcie a uplatnil si trovy exekúcie vo výške 30,16 eur, na zaplatenie ktorých navrhol v zmysle § 203 ods. 3 Exekučného poriadku zaviazať oprávneného.

Zo spisového materiálu, ako aj z výpisu z obchodného registra odvolací súd zároveň zistil, že Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -67 zo dňa 16. februára 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 10.03.2009, súd zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi spoločnosť EMOS ZPL, s.r.o., so sídlom Považské Podhradie 250, IČO: 31 638 481, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Trenčín v oddieli Sro vo vložke číslo 3179/R pre nedostatok majetku dlžníka. Spoločnosť povinného bola následne dňa 10.03.2009 zrušená a dňa 14.03.2009 ex offo vymazaná z obchodného registra.

Ustanovenie § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určuje zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. V danej veci však súd nemohol na zaplatenie trov exekúcie zaviazať povinného, keďže tento bol ku dňu 14.03.2009 z obchodného registra vymazaný, a teda ako subjekt práv a povinností zanikol.

Výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Vychádzajúc zo znenia § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, súd môže uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Použitie uvedeného ustanovenia teda prichádza do úvahy iba pri splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že pôvodný oprávnený v priebehu konania nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie - zánik povinného v dôsledku jeho výmazu z obchodného registra. Návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému podal pôvodný oprávnený súdnemu exekútorovi dňa 24.11.2000, kedy bol povinný v obchodnom registri zapísaný ako spoločnosť s ručením obmedzeným. Povinný bol z obchodného registra vymazaný až dňom 14.03.2009, t.j. po skoro deviatich rokoch po začatí exekučného konania. Oprávnený teda nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ktorým bol výmaz povinného z obchodného registra.

Z tohto dôvodu dospel odvolací súd k záveru, že nie je daný dôvod na to, aby na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného podľa § 203 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.01.2002. Odvolací súd

konštatuje, že citované ustanovenie Exekučného poriadku predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 13.01.2005, sp. zn. , konštatoval, že ustanovenie § 203 Exekučného poriadku vo svojom texte nesporne obsahuje aj zákonnú možnosť súdu nepriznať náhradu trov zastavenej exekúcie. Uvedené vyplýva z toho, že citované ustanovenie obsahuje možnosť uváženia opierajúcu sa o vyhodnotenie postupu oprávneného, mieru jeho zavinenia a napokon aj to, že keby tu aj bolo zavinenie, rozhoduje jeho intenzita.

V tejto súvislosti má odvolací súd za to, že riziko, že trovy exekúcie súdneho exekútora nebudú uspokojené úplne alebo čiastočne, ktoré súdny exekútor nepochybne nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Z ustanovení Exekučného poriadku s poukazom na judikatúru Súdneho dvora ES vyplýva, že exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby, spĺňajúcej zákonné predpoklady, že sa dá za súdneho exekútora vymenovať.

Odvolací súd považuje záverom za potrebné dodať, že nakoľko bolo v predmetnej veci dňa 30.11.2000 vydané poverenie na vykonanie exekúcie, súd prvého stupňa zastavil exekúciu, a nie exekučné konanie, ako uviedol vo výroku napadnutého rozhodnutia.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil podľa tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Záverom odvolací senát s poukazom na o súdoch uvádza, že toto uznesenie prijal jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .