Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-10-2012.pdf
PDF · 79.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-16C/10/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Vladimírom Kotusom, v právnej veci žalobcu Dopravného podniku mesta Košice a.s., Bardejovská 6, Košice, zastúpeného JUDr. Petrom Frajtom, advokátom, so sídlom Garbiarska 5, Košice, proti žalovanej G. C., U.. XX.XX.XXXX, R. M. XXX v konaní o zaplatenie 55,55 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 55,55 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 29.6.2010 do zaplatenia ako aj nahradiť mu 16,50 eur trov konania a trovy právneho zastúpenia 47,10 eur na účet advokáta JUDr. Petra Frajta, a to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 5 eur mesačne, splatných vždy k 15.-temu dňu v bežnom mesiaci, počnúc mesiacom jún 2013.
Nezaplatením čo i len jednej splátky riadne a včas stáva sa splatným celý dlh naraz.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17.5.2011 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 55,55 eur s prísl. s odôvodnením, že žalovaná dňa 28.6.2010 cestovala bez platného cestovného lístka. Žiadal priznať aj náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodňoval existenciou záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania na základe zmluvy o preprave osôb, z ktorého žalovanému vyplývala povinnosť zaplatiť cestovné vo výške 0,55 eur a prirážku k cestovnému v sume 55 eur.
Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.4.2013 uviedla, že dlh uznáva čo do dôvodu aj výšky, avšak z dôvodu, že nepoberá žiaden príjem, nevlastní hnuteľné ani nehnuteľné veci a je riadnou študentkou denného štúdia Súkromnej strednej odbornej školy požiadala, aby dlh mohla splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 5 eur.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými žalobcom, najmä služobným hlásením prepravného kontrolóra o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 28.6.2010, Tarifou DPMK a.s. pre mestskú hromadnú dopravu platnú od 1.1.2009, výzvou k úhrade pohľadávky zo dňa 6.7.2010, vyjadrením žalobcu zo dňa 13.5.2013 a zistil tento skutkový stav veci:
Žalovaná dňa 28.6.2010 o 16:35 hod. cestovala dopravným prostriedkom žalujúcej organizácie na trase autobusovej linky č. 17 v Košiciach a pri kontrole vykonanej prepravným kontrolórom sa nepreukázala platným cestovným lístkom. Na výzvu kontrolného zamestnanca odmietla zaplatiť cestovné vo výške 0,55 eur a sumu 55 eur za porušenie Mestského prepravného poriadku a Tarify DPMK, a.s. pre mestskú hromadnú dopravu.
Z Tarify DPMK, a.s. pre mestskú hromadnú dopravu platnej od 1.1.2009 predloženej žalobcom súd zistil, že ku dňu vykonanej kontroly, t.j. 28.6.2010, bola hodnota časového cestovného lístka za 30 minút základného, platného v tarifnom pásme T1 zakúpeného v predpredaji 0,55 eur.
Podľa článku E bodu 1 Tarify DPMK, a.s. pre mestskú hromadnú dopravu, platnej od 1.1.2009, cestujúci, ktorý cestuje bez platného cestovného lístka, zaplatí podľa zákona č. 168/1996 Z.z o cestnej doprave v znení neskorších predpisov, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov stanovené základné cestovné plus úhradu vo výške sto násobku stanoveného základného cestovného. Úhradu priamo revízorovi môže cestujúci využiť iba v tom prípade ak hodnotu úhrady uhradí stanovenou finančnou hotovosťou v eurách bez potreby výdavku z nej. Za cestujúceho bez platného cestovného lístka sa považuje aj cestujúci, ktorý nesplnil podmienky pre použitie časového, jednorazového alebo zľavneného cestovného lístka (napr. nemal vyznačenú platnosť cestovného lístka, predpísaným spôsobom nedokázal pri kontrole preukázať nárok na bezplatné alebo zľavnené cestovné, použil iný lístok než je určené cestovnou tarifou).
Podľa ust. § 9 písm a) zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave v platného ku dňu vykonania kontroly (ďalej len „zákona") je dopravca oprávnený prostredníctvom vodiča, alebo iného člena osádky autobusu, alebo iného svojho zamestnanca povereného výkonom kontroly, alebo organizáciou prepravy dávať cestujúcim pokyny a príkazy na zaistenie ich bezpečnosti alebo bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Vodič alebo iný člen osádky autobusu, alebo revízor môže uložiť cestujúcemu, ktorý sa nepreukáže platným cestovným lístkom zaplatiť cestovné a úhradu (§ 14 ods. 3) alebo sa preukázať osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného a úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu, prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu.
Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom, alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného.
Podľa ust. § 12 ods. 4a zákona cestujúci je povinný mať platný cestovný lístok pri nastúpení do autobusu, ak mu ho vydala výdajňa cestovných lístkov mimo autobusu, alebo bezprostredne po nastúpení do autobusu, ak ho vydáva vodič alebo iný člen osádky autobusu, alebo ak sa cestovný lístok stáva platným až jeho označením v autobuse, ako aj po celý čas prepravy a pri vystupovaní z autobusu. Cestujúci je povinný na výzvu sa preukázať platným cestovným lístkom vodičovi alebo inému členovi autobusu, alebo revízorovi.
Podľa ust. § 14 ods. 3 zákona, úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.
V prejednávanom prípade bolo preukázané, že žalovaná cestovala dopravným prostriedkom bez platného cestovného lístka, preto je povinná uhradiť cestovné v zmysle Tarify DPMK, a.s. pre mestskú hromadnú dopravu, platnej od 1.1.2009 vo výške 0,55 eur ako aj prirážku k cestovnému vo výške 55 eur.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka má žalobca právo aj na úroky z omeškania, pretože žalovaný je v omeškaní s úhradou peňažného dlhu. Výška úrokov z omeškania vyplýva z nar. vlády č. 87/95 Z.z. v znení neskorších právnych úprav účinnej od 1.1.2009, ktorá je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V danom prípade úrok z omeškania činí 9% ročne.
Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenie nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa vyššie citovaného § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave je cestujúci povinný na výzvu zamestnanca žalobcu preukázať sa platným cestovným lístkom alebo pri jeho nepreukázaní zaplatiť úhradu a to v deň vykonania kontroly (§ 14 ods. 3 cit. zákona). V súlade s uvedeným mal súd za to, že splatnosť pohľadávky žalobcu nastáva dňom vykonania kontroly zamestnancom žalobcu, a preto žalobca má právo uplatňovať si úroky z omeškania nasledujúcim dňom po je splatnosti.
Dôvodný je preto žalobcom uplatnený nárok o zaplatenie cestovného a úhrady v sume 55,55 eur. Dňom 29.6.2010 bola žalovaná v omeškaní s plnením peňažného dlhu, a preto je povinná zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa 29.6.2010 až do úplného zaplatenia.
Podľa ust. § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p. súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
O zročnosti súd rozhodol v súlade s cit. ustanovením tak, že dlh spolu s príslušenstvom a trovami konania umožnil žalovanej splatiť v mesačných splátkach po 5 eur mesačne splatných k 15.-temu dňu v bežnom mesiaci počnúc mesiacom jún 2013 s tým, že ak žalovaná nezaplatí čo i len jednu splátku riadne a včas, stáva sa splatným celý dlh naraz. Súd takto rozhodol s prihliadnutím na nepriaznivú finančnú situáciu žalovanej s tým, že žalobca takisto súhlasil so splatením dlhu v navrhnutých splátkach.
Keďže súd považoval nárok žalobcu za riadne preukázaný a uplatnený v súlade s právnymi predpismi, rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého úspešnému účastníkovi konania patrí právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie práva. Trovy konania spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku za žalobu vo výške 16,50 eur a náhrade trov právneho zastúpenia v sume 47,10 eur (t.j. za dva úkony á 16,60 eur, 2 krát režijný paušál vo výške 6,95 eur). Súd nepriznal žalobcovi časť uplatnených trov konania v sume 1,70 eur uplatnených z titulu poštovného, nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že sa jedná o poštovné za zaslanie upomienky zo dňa 6.7.2010 žalovanej, teda ešte pred podaním žaloby. Deň doručenia žaloby súdu, t.j. 17.5.2011 je procesným okamihom začatia občianskeho súdneho konania a od tohto okamihu možno hovoriť o trovách konania. Preto trovy vzniknuté účastníkom konania do tohto dňa, aj keď sú úzko spojené s týmto konaním, možno považovať iba za náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ale nie za trovy občianskeho súdneho konania. V súlade s ust. § 151 ods. 8 O.s.p. zároveň súd osobitne vyjadril trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní od dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.