Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_BA-1S-76-2020.pdf
PDF · 75.38 KB
Case nature
Subarea
BA-1S/76/2020
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Bratislava V, Prokofievova č.4, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava – Petržalka, Kutlíkova 17, 852 12 Bratislava, v konaní o vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti so zákonom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Žalobca sa žalobou pôvodne doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 9. marca 2020 domáhal vyslovenia nesúladu Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava – Petržalka č. 8/2019 zo dňa 26.06.2019 (ďalej len „VZN“) o poskytnutí zľavy z príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov za pobyt dieťaťa v materskej škole v zriaďovateľskej pôsobnosti mestskej časti Bratislava – Petržalka so zákonom.
2. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava V dňa 25.10.2019 pod sp. zn. Pd 75/19/1100-2 podal protest prokurátora proti VZN, ktorému Mestská časť Bratislava – Petržalka na zasadnutí dňa 10.12.2019 uznesením č. 153 nevyhovela. Žalobca zotrval na skutkových a právnych záveroch protestu, nestotožnil sa s jeho vybavením žalovanou, ktorá protestu nevyhovela, a preto žalobou namietal rozpor všeobecne záväzného nariadenia s ust. § 6 ods. 1 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ust. § 28 ods. 5, 7 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ust. § 6 ods. 24 zák. č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
II.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe z 20.10.2020 uviedol, že vo veciach hospodárenia s vlastnými finančnými prostriedkami je obec oprávnená uplatňovať svoju originálnu normotvornú právomoc. Poskytnutie zľavy z príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov za pobyt dieťaťa v materskej škole v zriaďovateľskej pôsobnosti mestskej časti Bratislava – Petržalka vo veciach hospodárenia s vlastnými finančnými prostriedkami je konanie, ktorým mestská časť vykonáva svoje originálne kompetencie v zmysle ustanovení zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Z uvedeného dôvodu mala žalovaná za to, že žaloba nie je dôvodná a navrhovala ju v plnom rozsahu zamietnuť.
4. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej z 04.11.2020 zotrval na svojom názore uvedeného v žalobe, pričom pre úplnosť dodal, že preskúmavané VZN č. 8/2019 nemožno posudzovať izolovane bez akcentu na ďalšie VZN na ktoré nadväzuje, tým je VZN č. 18/2019 zo dňa 10.12.2019, ktorým sa mení a dopĺňa VZN mestskej časti Bratislava Petržalka č. 1/2012 zo dňa 17.04.2012 o určení výšky príspevku a
spôsobe jeho platby na čiastočnú úhradu nákladov v školách a školských zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti mestskej časti Bratislava-Petržalka v znení VZN č. /2013, VZN č. 3/2015, VZN č. 4/2019, VZN č. 7/2019 a VZN č. 15/2019 (ďalej len VZN č. 18/2019). VZN č. 18/2019 podľa § 28 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov stanovuje výšku mesačného príspevku zákonného zástupcu na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy a jeho výšku následne diferencuje, s ohľadom na trvalý pobyt dieťaťa umiestneného v materskej škole. Pokiaľ malo dieťa umiestnené v materskej škole trvalý pobyt k 1. januáru kalendárneho roka predchádzajúcemu roku nástupu dieťaťa do materskej školy v obvode mestskej časti Bratislava- Petržalka, výška mesačného príspevku je stanovená na 30,- EUR. Pokiaľ dieťa nemalo trvalý pobyt v mestskej časti Bratislava- Petržalka minimálne jeden celý kalendárny rok, ktorý predchádzal roku nástupu dieťaťa do materskej školy, výška mesačného príspevku je 100,- EUR. VZN č. 8/2019 malo určiť výnimku z tohto pravidla ustanoveného VZN č. 18/2019 a to tak, že starostovi mestskej časti prizná rozhodovaciu právomoc vo vzťahu ku výške (resp. poskytnutiu zľavy z) mesačného príspevku na čiastočnú úhradu výdavkov materskej školy. Osobami oprávnenými na podanie žiadosti o túto zľavu sú zástupcovia detí navštevujúcich materské školy, ktoré ku dňu podania žiadosti nemajú trvalý pobyt v mestskej časti Bratislava- Petržalka, resp. ktoré nemali trvalý pobyt v tejto mestskej časti počas stanovenej časovej periódy. Z ust. § 28 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení zákona č. 209/2019 Z. z je zrejmé, že zákonodarca jednotne upravil výšku príspevku, vylúčil diferenciáciu a tým pádom aj akúkoľvek dodatočnú úpravu výšky príspevkov. VZN č. 18/2019 sa teda od 01.01.2021 stane zjavne rozporným so zákonom (§ 28 ods. 5 zákona č. 245/2008 Z. z. v znení zákona č. 209/2019 Z. z.). Vzhľadom na uvedené stratí svoj zmysel aj VZN č. 8/2019, ktoré na VZN č. 18/2019 de facto nadväzuje. V stave, kedy bude hodnota príspevku stanovená v rovnakej výške, bez ohľadu na trvalý pobyt dieťaťa, nebude existovať žiadny rozumný dôvod na poskytnutie zľavy z príspevku za dieťa, ktoré nemalo trvalý pobyt v obvode mestskej časti Bratislava- Petržalke v stanovenom čase. Pokiaľ by zľava tomuto dieťaťu bola napriek tomu priznaná, išlo by o nepriamu diskrimináciu detí (resp. ich zákonných zástupcov), ktoré mali v obvode mestskej časti Bratislava- Petržalka trvalý pobyt minimálne 1 celý kalendárny rok, ktorý predchádzal roku nástupu do materskej školy.
III.
5. Dňa 25.07.2023 bolo Správnemu súdu v Bratislave žalobcom doručené späťvzatie žaloby na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava – Petržalka so zákonom z dôvodu, že došlo k zrušeniu napadnutého VZN na zasadnutí miestneho zastupiteľstva dňa 27.06.2023, kde bolo schválené VZN č. 8/2023 zo dňa 27.06.2023, ktorým sa VZN č. 8/2019 zrušuje. Predmetné VZN bolo zverejnené na úradnej tabuli mestskej časti a na jej webovom sídle dňa 04.07.2023.
IV.
6. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo k zriadeniu Správneho súdu v Bratislave, ktorý začal svoju činnosť 01.06.2023. Výkon súdnictva tak prešiel od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (§ 1, 3 ods. 3 písm. b) zákona). 7. Podľa ust. 493b zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“,) konania začaté a právoplatne neskončené do 31. mája 2023 sa dokončia na súdoch vecne a miestne príslušných podľa tohto zákona v znení účinnom do 31. mája 2023; to neplatí, ak podľa osobitného predpisu výkon súdnictva prechádza z vecne a miestne príslušného súdu na iný súd. 8. Podľa § 63 SSP, žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.
9. Podľa ust. § 99 písm. a/ SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol.
V.
10. Žalobca ako dominus litis (pán sporu) disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť a v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania alebo jeho časti bez meritórneho rozhodnutia. Ide súčasne o úkon fakultatívny, keďže žiadne ustanovenie právneho poriadku neukladá žalobcovi povinnosť vziať podanú žalobu späť za akýchkoľvek podmienok. Súhlas žalovaného
alebo ďalšieho účastníka v konaní sa na späťvzatie žaloby nevyžaduje. Späťvzatie žaloby je striktne procesným úkonom, ktorý správny súd posudzuje vždy podľa obsahu. Rozhodujúci je pritom prejav vôle žalobcu, ktorým je správny súd viazaný. Povinnosťou správneho súdu je teda dispozičný prejav vôle žalobcu rešpektovať a po späťvzatí žaloby pokračovať v konaní tak, aby bolo toto konanie bez ďalšieho prejednania veci zastavené tak, ako to predpokladá § 99 písm. a/ SSP. Správny súd o zastavení konania rozhoduje uznesením, pričom tento postup má obligatórny charakter.
11. Vzhľadom na to, že žalobca využil svoje dispozičné právo a žalobu zobral dňa 25.07.2023 späť, súd poukazom na ust. § 99 písm. a/ SSP konanie zastavil. 12. O náhrade trov konania rozhodol správny súd v súlade s ust. § 170 písm. c/ SSP, tak, že žiadnemu z účastníkov konania ich náhradu z dôvodu, že v danom prípade sa jedná o konanie začatého na základe žaloby prokurátora, nepriznal.
13. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto uznesenia možno podať na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b/ ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c/ a d/; c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.