Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/197/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: X. U. Z., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan A. Z.J., M. S. XX, XXXX I. G. L. E., A. Z., zast. F.. V. Z.Č., advokátom so sídlom vo W. S. N., X.. R.. Š. XXX, proti žalovanému: F. P., nar.X.XX.XXXX, bytom v F., F. Č.. XXX, v konaní o zaplatenie 2.655,51 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. -143 zo dňa 19.1.2012

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2.655,51 € s 8,5%-ným úrokom z omeškania od 30.5.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 2.244,10 €, na účet právneho zástupcu žalobcu, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodol tak potom, ako zistil, že právomoc súdu vo veci konať vyplýva z čl. 2, odsek 1 Nariadenia Rady č. 44/2001/ES o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom. Po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa , a , vychádzajúc aj z rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach, ktorým bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového súdu, vzal za preukázané, že žalovaný na základe splnomocnenia od žalobcu zo dňa 17.5.2006 predával v mene žalobcu motorové vozidlá na území SR a zabezpečoval zápis v evidencii osobných motorových vozidiel. Týmto spôsobom žalovaný celkovo odpredal 7 osobných motorových vozidiel v mene žalobcu. Žalobca sa predmetným žalobným návrhom domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 80.000,-Sk, ktorá suma tvorí kúpnu cenu za predaj automobilov U. H. a X. G., za ktoré žalovaný žalobcovi nezaplatil. Po vykonanom dokazovaní, a to z výpovedí žalobcu, svedkov E.. X. Q. L. O. Q. vzal za preukázané, že žalovaný sumu 80.000,-Sk odovzdal X. Z. v presne nezistený deň vo februári 2008. I keď svedkyňa O. Q. je zamestnankyňou žalovaného, nemal pochybnosti o vierohodnosti jej výpovede a podobne ani E.. X. Q.. Ten sa síce na niektoré skutkové okolnosti nepamätal (postava Z., jeho oblečenie a pod.), toto však možno pripísať viac ako ročnému časovému odstupu od priebehu deja. Svedkovia nevypovedali vyhýbavo, ale plynule a ochotne na položené otázky. Ich reakcie na kladené otázky a plynulosť výpovedí svedčí o ich primeranej rozumovej a duševnej úrovni. Ani celkové správanie svedkov nevzbudzovalo pochybnosti o pravdivosti ich výpovedí. Podrobne opísali priebeh odovzdávania peňazí žalovaným X. Z. vrátane skutočností, že v kancelárii, kde peniaze boli odovzdané, sedel najskôr žalovaný s E.. X. Q., potom došla O. Q. a následne X. Z.. Peniaze boli prepočítané, odznela suma 80.000,-Sk a tie prevzal X. Z.. Výpovede neposúdil ako vzájomne si odporujúce. Argumentácia žalovaného, že svedkovia nevypovedali v zhode ohľadne poradia osôb prichádzajúcich do kancelárie, sa nepotvrdila vykonaným dokazovaním. Žalobca neozrejmil súdu, akým spôsobom boli peniaze, získané z predaja osobných motorových vozidiel, odovzdávané žalovaným. Predložil výpisy z účtu, z ktorých vyplýva, že boli bezhotovostne poukázané 3 platby vo výške 2.123,82 € dňa 12.12.2006 z účtu žalovaného, vo výške

290 € dňa 27.11.2007 z účtu U. P. a 892,43 € dňa 17.7.2007 z toho istého účtu. Celkovo žalovaný prevzal k odpredaju 7 áut rôznych značiek, pričom k 12.3.2008 ich mal predať 6 za 492.000,-Sk. Táto skutočnosť vyplýva i z pokusu o zmier datovaného 12.3.2008. Pokiaľ žalobca od žalovaného požadoval žalobou sumu vo výške 80.000,-Sk, nevysvetlil vyplatenie rozdielu minimálne vo výške 298.264,-Sk. Z toho súd prvého stupňa vyvodil, že odovzdávanie kúpnej ceny žalobcovi sa muselo realizovať aj inak, ako bezplatným prevodom na jeho účet. Z tohto pohľadu uzavrel, že výpoveď žalovaného, ale aj svedkyne O. Q., že peniaze boli odovzdávané okrem bezhotovostnej platby i hotovostne, pričom už raz pred vyplatením 80.000,-Sk ich prevzal X. Z., sa javí ako hodnoverná. Svedok X. Z. vo svojej výpovedi poprel, že nejaké peniaze zo strany žalovaného mu odovzdané boli. Uviedol, že ho kontaktovala jeho sestra Zuzana aby zistil, prečo žalovaný nevyplatil kúpne ceny za predaj dvoch áut. Žalovanému telefonoval a ten mu odvetil, aby sa do toho nestaral. Túto výpoveď však súd prvého stupňa v kontexte s ostatnými dôkazmi, najmä výpoveďou žalobcu, svedkov E.. X. Q. L. O. Q. v spojení s pokusom o zmier zo dňa 12.3.2008 vyhodnotil ako nepravdivú. Uzavrel preto, že žalovaný pre žalobcu zabezpečoval nielen „prepis“ a predaj na základe plnomocenstva zo dňa 17.5.2006, ale celý proces spojený s predajom a „prepisom“ vozidiel. Automobily umiestnil vo svojom autoservise za účelom ponuky k predaju, uzavrel kúpnopredajnú zmluvu a zabezpečil zmenu evidencie vozidla na dopravnom inšpektoráte. Právne ide o tzv. zmiešanú zmluvu, týkajúcu sa obstarania predaja veci a zaobstarania činností súvisiacich s „prepisom vozidla“, na ktorú primerane aplikoval ust. § 724 a nasl. Obč.zák. V oboch prípadoch totiž žalovaný konal bez odmeny, pretože zinkasované kúpne ceny mal žalobcovi odovzdať. V konaní nebolo zistené, aby žalovaný ako podnikateľ tieto činnosti vykonával za účelom dosiahnutia zisku. Preto vzťah medzi účastníkmi posúdil ako vzťah občianskoprávny. Vychádzajúc z § 559 ods.1, 2 a § 562 Obč.zák. uzavrel, že pokiaľ žalovaný vo výpovedi uviedol, že plnil žalobcovi tak, že peniaze odovzdal X. Z., plnil mimo obligačného vzťahu účastníkov. Pre riadne splnenie dlhu potreboval podľa § 562 Obč.zák. potvrdenie od X. Z., že je oprávnený v mene žalobcu peniaze prevziať. Takýmto potvrdením sa však žalovanému X. Z. nepreukázal. On sám totiž akékoľvek prevzatie peňazí získaných z predaja osobných motorových vozidiel popieral. Ani z výpovedí svedkov E.. X. Q. L. O. Q. nevyplýva, že sa X. Z. preukazoval žalovanému potvrdením od žalobcu. Doklad o tom, že X. Z. je osobou oprávnenou prevziať peniaze v prospech žalobcu mal vyžiadať žalovaný. Pokiaľ tak neurobil a napriek tomu vyplatil sumu 80.000.- Sk X. Z., žalovaný plnil neoprávnenej osobe. K riadnemu splneniu svojho dlhu voči žalobcovi zo strany žalovaného preto nedošlo. Z týchto dôvodov žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.566,51 €. Istinu priznal spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne, vychádzajúc z nar. vlády č. počnúc dňom 30.5.2008, odkedy sa žalovaný dostal do omeškania s plnením žalobcovi, čo vyvodil z výzvy žalobcu zo dňa 2.5.2008, ktorú prevzal žalovaný dňa 23.5.2008 a mal podľa nej plniť do 5 dní od jej doručenia.

O trovách konania rozhodol podľa ust. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, keďže nezistil dôvody pre aplikáciu ust. . Trovy konania žalobcu pozostávajú z trov právneho zastúpenia a z náhrady za zaplatený súdny poplatok , spolu vo výške 2.244,10 €.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa , a a navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvého stupňa, že svojim postupom mu odňal možnosť konať pred súdom a to tým, že v čase posledného pojednávania, kedy bol práceneschopný a pojednávania sa nezúčastnil, súd rozhodol v jeho neprítomnosti. O skutočnosti, že je práceneschopný, súd mal vedomosť, nakoľko o tejto skutočnosti informoval s dostatočným časovým predstihom a zároveň nesúhlasil, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku navyše vyplýva protichodnosť vykonaných dôkazov so závermi súdu. Na jednej strane súd prvého stupňa mal za preukázané, že X. Z. prevzal peniaze od žalovaného minimálne v jednom prípade a tieto aj odovzdal žalobcovi. Mal za preukázané, že prevzal aj žalovanú sumu, avšak podľa názoru súdu prvého stupňa žalovaný plnil neoprávnenej osobe. Zákonná úprava nestanovuje povinnosť písomného poverenia k prevzatiu peňazí. Žalovaný plnil X. Z. ako splnomocnencovi žalobcu už pred odovzdaním žalovanej sumy, tento peniaze prijal a následne odovzdal žalobcovi, čo súd mal za preukázané. Z uvedeného vyplýva, že X. Z. bol oprávnený preberať finančné prostriedky v mene žalobcu, čím sa potvrdzujú vyjadrenia žalovaného. Žalovaný odovzdal finančné prostriedky X. Z. na základe vzájomnej ústnej dohody nielen v prípade žalovanej sumy, ale aj pred tým, čo potvrdil aj prvostupňový súd. Súd prvého stupňa preto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Upriamil pozornosť na plnomocenstvo udelené X. Z.

žalobcom, ktorým ho splnomocnil nielen k predaju motorových vozidiel, ale aj k preberaniu peňazí. Pri prepise motorového vozidla sa vyžaduje preukázanie písomného plnomocenstva k takémuto úkonu a X.Š. Z. predal v mene žalobcu minimálne tri vozidlá, pričom podľa udeleného plnomocenstva bol oprávnený aj k prevzatiu peňazí. O existencii plnomocenstva ako aj „VIN“ uvedených vozidiel sa žalovaný dozvedel až po doručení rozsudku, preto tieto dôkazy nemohol označiť v konaní pred súdom prvého stupňa. Navrhol, aby konajúci súd plnomocenstvo použité k prepisu vozidiel vyžiadal z Okresného dopravného inšpektorátu PZ v Michalovciach. Výpoveď X. Z. žalovaný nepovažuje za pravdivú, preto pokiaľ plnil žalobcovi prostredníctvom X. Z., nemohol plniť neoprávnenej osobe. Nesprávne preto rozhodol súd prvého stupňa, pokiaľ žalobe vyhovel.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny a uplatnil trovy odvolacieho konania. Súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s otázkou, či svedok X. Z. bol oprávnený prijať od žalovaného peniaze ako splnomocnenec žalobcu - osoba oprávnená na prijímanie peňazí. Žalobca sa písomným vyjadrením zo dňa 20.9.2011 celkom jasne a nepochybne vyjadril pre potreby konania, že svedok X. Z. nebol ním splnomocnený a žiadne peniaze nebol oprávnený ani poverený prijímať (preberať) od žalovaného. Žalobca nesúhlasil s čiastkovým záverom súdu prvého stupňa, že X. Z. prevzal predmetnú sumu peňazí v hotovosti od žalovaného, pričom výpoveď svedka X. Z. nepovažoval za vierohodnú. Žalovaný si podľa názoru žalobcu vytvoril fikciu odovzdania peňazí a takto sa chcel brániť proti žalobcovmu nároku. Žalovaný sa ani jedného zo štyroch vytýčených pojednávaní po tom, ako Krajský súd v Košiciach zrušil rozsudok súdu prvého stupňa nezúčastnil a nikoho nepoveril svojim zastupovaním. Naopak žalobca sa pojednávaní zúčastňoval. Tvrdenie žalovaného o tom, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať je skoro až v rovine drzosti, pretože žalovaný sa sám dobrovoľne pojednávaní nezúčastňoval. Obštrukčné chovanie žalovaného nemôže byť dôvodom na to, aby súd prvého stupňa nebol schopný ukončiť konanie. Pokiaľ žalovaný navrhuje vykonať dokazovanie novými listinnými dôkazmi, nie je zrejmé, čo bránilo žalovanému takéto dôkazy predložiť pred rozhodnutím súdu prvého stupňa.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania podľa ust. v rozsahu danom ust. , a dospel k záveru, že nie sú podmienky ani pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, preto napadnutý rozsudok podľa zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ust.

Podľa odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa ust. na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v

Podľa ust. súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Vzhľadom k tej skutočnosti, že zákon bližšie v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že prvostupňový súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nepostupoval v súlade s právnymi predpismi a žalovanému znemožnil uplatniť procesné práva priznané mu právnym poriadkom na zabezpečenie jeho práv a oprávnených záujmov.

Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 (ďalej len ) zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Z ustanovenia článku 48 ods. 2 vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb ( ).

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci bola žalovanému súdom prvého stupňa odňatá možnosť konať pred ním. Súd totiž nemal v konaní osvedčené splnenie podmienok, za ktorých mohol podľa ust. vec prejednať a rozhodnúť v neprítomnosti žalovaného, napriek tomu vo veci konal a rozhodol.

Dňa 19.1.2012 súd prvého stupňa pojednával a vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného napriek tomu, že neprítomnosť žalovaného bola spôsobená vážnymi okolnosťami, teda jeho práceneschopnosťou a o týchto skutočnostiach súd prvého stupňa mal vedomosť ako aj o tom, že žalovaný nesúhlasí s prejednaním veci bez jeho prítomnosti.

Podľa ust. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitého dôvodu, ktorý sa musí súdu oznámiť a preukázať pred začatím pojednávania.

Ako vyplýva z obsahu spisu, žalovaný podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 17.1.2012, teda pred pojednávaním vo veci dňa 19.1.2012, oznámil súdu hodnoverným dôkazom dôvod svojej neprítomnosti na tomto pojednávaní a súčasne uviedol, že nesúhlasí s prejednaním veci bez jeho prítomnosti. Dôkazom týchto tvrdení bola kópia potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti, vystavená ošetrujúcim lekárom, potvrdzujúca práceneschopnosť žalovaného od 17.1.2012.

Keďže žalovaný preukázal existenciu tvrdeného dôležitého dôvodu pre odročenie pojednávania, a to trvanie práceneschopnosti, súd prvého stupňa nebol oprávnený v zmysle uskutočniť pojednávanie dňa 19.1.2012 a bez prítomnosti žalovaného vo veci konať a rozhodnúť, keďže žalovaný nesúhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.

Nesprávne preto postupoval súd prvého stupňa, ak dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre prejednanie veci v neprítomnosti žalovaného podľa , vo veci konal a rozhodol.

Na uvedenom závere odvolacieho súdu nemení nič ani tá skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu prvého stupňa (19.1.2012) podľa , účinného od 1.1.2012 návrh na odročenie pojednávania z dôvodu zdravotného stavu účastníka neobsahoval aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka neumožňuje jeho účasť na pojednávaní.

Ustanovenie bolo zavedené do právneho poriadku novelou uskutočnenou , účinnou od 1.1.2012.

Po oboznámení sa s obsahom spisu (predvolanie zo dňa 8.12.2011, ktoré žalovaný prevzal dňa 29.12.2011) odvolací súd zistil, že žalovaný nebol zo strany súdu (v predvolaní a ani iným spôsobom) poučený o svojich procesných právach a povinnostiach, najmä v súvislosti s v znení účinnom od 1.1.2012. Súd prvého stupňa týmto svojim postupom nesplnil povinnosť uloženú mu , keďže žalovaný v občianskom súdnom konaní nebol zastúpený advokátom. Zo strany súdu tak došlo k porušeniu rovnosti účastníkov, ktorá sa prejavuje v rovnosti ich procesného postavenia, rovnosti možností a šancí uplatňovať svoje procesné práva a procesné povinnosti. Takýmto postupom súdu došlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred ním. Neboli preto ani naplnené podmienky pre aplikáciu tohto ustanovenia.

Z týchto dôvodov odvolací súd nemal inú možnosť ako rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa

Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude odstrániť procesné vady, ktorých sa počas konania dopustil (t.j. poskytnúť účastníkom konania právo robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a pod.), podľa potreby doplniť dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a až následne vo veci rozhodnúť.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa opätovne rozhodne aj o všetkých trovách konania účastníkov, vrátane trov tohto odvolacieho konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.