Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_45P-4-2013.pdf
PDF · 99.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-45P/4/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci navrhovateľky M. P., N.. X., Q.. XX.X.XXXX, U. J. X, X. proti odporcovi A. P., Q.. X.XX.XXXX, U. X. X, X.-X., za účasti mal. W. P., Q.. XX.X.XXXX, zastúpenej Úradom práce, soc. vecí a rodiny Košice IV ako kolíznym opatrovníkom v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky M. P., N.. X. uzatvorené s odporcom A. P. D. X.X.XXXX zapísané v Knihe manželstiev Matričného obvodu X. Z., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX rozvádza.
Maloletú W. Q.. XX.X.XXXX pre čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu mal. W. sumou 120,- eur mesačne vždy do 15.-dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.1.2013 domáhala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom, zveril jej mal. W., Q.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti a zaviazal odporcu prispievať na výživu mal. W. sumou 200,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Styk otca s dieťaťom žiadala upraviť tak, že odporca je oprávnený stýkať sa s maloletou po dohode s matkou. K priebehu manželstva uviedla, že manželstvo uzatvorili po viac ako dvojročnej známosti. Po sobáši žili spoločne v byte navrhovateľkiných rodičov. Vzťah účastníkov bol harmonický, manželské spolužitie bolo usporiadané, spoločne trávili voľný čas, spoločne finančne hospodárili a zabezpečovali chod domácnosti. V máji 2003 začali stavať rodinný dom, ktorý nie je dokončený, dokonca je exekútorom v dražbe pre neplatenie hypotekárneho úveru a pôžičiek spojených s výstavbou rodinného domu. Odporca začal klamať, vyhýbať sa zodpovednosti za rodinu, prestal platiť poplatky za užívanie bytu, dokonca v apríli 2009 bol prepustený z práce zo Slovenskej pošty, kde pracoval ako vodič. Jeho jediným príspevkom na domácnosť bolo 20,- €, ostatné peniaze si nechával s tým, že on platí pôžičky. Neskôr sa zistilo, že vznikol dlh na nájomnom vo výške cca 1000,- €. Účastníci sa presťahovali na Y. I.. T. X., kde bývali zopár mesiacov, avšak museli sa odsťahovať pre neplatenie podnájmu odporcom. V ďalšom podnájme taktiež odporca nezaplatil nájomné za 6 mesiacov, preto sa museli odsťahovať. Ďalej navrhovateľka uviedla, že odporca ju v poslednom čase citovo a psychicky týral, nedával jej možnosť vyspať sa po nočnej zmene, prestal o seba dbať, zanedbával svoju osobnú hygienu. Uviedla, že ich manželstvo nevytvára ani vhodné prostredie pre výchovu mal. W.. Toho času navrhovateľka býva spolu s maloletou v podnájme. Ďalej uviedla, že odporca pracuje vo firme J. X. so sídlom na F. I.. T. X. s príjmom asi 520,- € v čistom a navrhovateľka pracuje v priemyselnom parku v X. s čistým príjmom 530,- €. Uviedla náklady na domácnosť a dcéru: podnájom 295,- €/mes., mesačník pre mal. 10,- €/mes., mobil pre mal. 10,- €/mes., cestovné do práce 50,- €/mes., obedy v práci 20,- €/mes., mobil 20,- €/mes., spoločná pôžička s odporcom 28,- €/mes., lyžiarsky výcvik mal. 150,- €, školský výlet mal. 190,- €. Mal. W. je žiačkou 8. ročníka ZŠ. Po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti odporca na výživu dcéry neprispel žiadnou čiastkou, občas jej dal nejaké malé vreckové resp. prispel na dobite kreditu v mobile.
Odporca sa k návrhu na rozvod manželstva písomne nevyjadril.
Kolízny opatrovník odporučil v prípade rozvodu mal. W. zveriť do výchovy a starostlivosti matky a zo strany otca určiť výživné s ohľadom na vek a potreby dieťaťa s prihliadnutím na majetkové možnosti a schopnosti otca.
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX T. X. Q. F., pričom u oboch účastníkov sa jedná o prvé manželstvo, obaja sú štátni občania SR. Z manželstva pochádza jedno dieťa - mal. W., Q.. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov je v X., Q. I.. D. X.
Navrhovateľka na pojednávaní dňa 14.5.2013 predniesla, že trvá na návrhu na rozvod manželstva v celom rozsahu a žiada zveriť mal. W. na čas po rozvode do starostlivosti matky a odporcu zaviazať platiť výživné na maloletú vo výške 200,- eur a vo vzťahu k úpravu styku uviedla, že nežiada upraviť styk dieťaťa s otcom súdnym rozhodnutím. K dôvodom rozvratu manželstva uviedla, že prišli o rodinný dom vinou odporcu, keďže neplatil hypotekárny úver, o čom sa navrhovateľka dozvedela až následne. Neskôr po tejto udalosti ešte 3 mesiace bývali spolu na Ť. v podnájme, kde opäť došlo k situácii, ktorá bola ďalším dôvodom rozvratu vzťahov účastníkov, keď sa opäť museli vysťahovať, pretože odporca nehradil potrebné platby. Poukázala na skutočnosť, že počas celých posledných 4 rokov odporca prispieval iba 20,- eur z výplaty, čiže navrhovateľka sa musela postarať o všetky výdaje v súvislosti s chodom domácnosti, ako aj s potrebami dcéry. Ďalej navrhovateľka uviedla, že v spoločnej domácnosti nežijú od 11.8.2012, kedy sa s dcérou odsťahovala do podnájmu, t.č. bývajú na J. X T. X., je to 1-izbový byt, kde z titulu bývania je potrebné uhradiť mesačne 295,- eur. Navrhovateľka je zamestnaná v trvalom pracovnom pomere v spoločnosti Z. Y. s.r.o., kde jej čistý priemerný mesačný zárobok činí okolo 560,- eur. Okrem tohto príjmu nemá iný pravidelný mesačný príjem, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty, okrem mal. W. nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť. Čo sa týka výdajov, okrem nájomného ešte potrebujem mesačne uhradiť čiastku 50,- eur na SAD (doprava do miesta výkonu práce v X.), 20,- eur platba za MHD, splátka Cetelemu 28,- eur, kde túto pôžičku si brala ešte v čase spolužitia s odporcom. Maloletá W. je žiačkou 8. ročníka ZŠ, nestravuje sa v školskej jedálni, na začiatku školského roka navrhovateľka jednorázovo uhradila poplatok vo výške 40,- eur. Nemá žiadne pravidelné poplatky v súvislosti so školou ako napr. školné. Maloletá sa nevenuje v súčasnosti ani mimoškolským aktivitám, jej zdravotný stav si nevyžaduje pravidelné mesačné výdaje. Navrhovateľka uhrádza dcére raz mesačne kredit za mobilný telefón vo výške 10,- eur. Taktiež jej uhrádza mesačný lístok za 10,- eur mesačne.
Odporca vo svojej účastníckej výpovedi uviedol, že súhlasí s návrhom na rozvod manželstva ako aj so zverením mal. W. do osobnej starostlivosti matky avšak vo vzťahu k navrhovanej výške výživné uviedol, že nie je schopný uhrádzať výživné vo výške 200,- eur podľa návrhu vzhľadom na svoje zárobkové a majetkové pomery, podľa jeho názoru primeraná výška výživného je 60,- eur mesačne. Odporca úpravu styku s mal. W. nežiadal. K príjmom uviedol, že je zamestnaný v spoločnosti Z. zemné práce s.r.o., resp. pracoval tam do mája 2013, kde jeho mesačný priemerný čistý príjem činil 300,- eur. Okrem toho pracoval aj pre druhú spoločnosť J. Y..N..K.. V súčasnosti sa situácia zmenila, od 6.5.2013 pracuje pre tohto zamestnávateľa už na základe živnosti. Uviedol, že v súčasnosti býva u svojich rodičov v rodinnom dome, ktorým prispieva mesačne čiastkou 100,- eur na bývanie a aj stravovanie. Okrem toho ešte uviedol výdaje na mobil vo výške 20,- eur nezačne. Okrem mal. W. nemá iné vyživovacie povinnosti, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty a taktiež nemá žiadne ďalšie príjmy. Čo sa týka rodinného domu, ktorý vlastnili, po predaji bola z toho vyplatená hypotéka a zvyšok je uložený v depozite u notára za tým účelom, že z tohto budú dorovnané určité pozdĺžnosti voči štátnemu fondu rozvoja bývania, resp. iné pozdĺžnosti a až následne zvyšná suma bude rozdelená medzi účastníkmi na polovicu.
Z odpisov mzdových listín navrhovateľky vyplýva, že táto je zamestnaná v spoločnosti Z. Y. Y. Y..N..K.., X., kde za obdobie 1-12/2012 dosiahla čistý priemerný mesačný príjem vo výške 563,- eur.
Z odpisov mzdových listín odporcu od spoločnosti J., Y..N..K.. vyplýva, že odporca pracoval v spoločnosti na základe dohody o vykonaní práce od 25.2.2011 do 31.12.2012, pričom v roku 2012 mu bola za vykonané práce vyplatená odmena v čistom v 6/12 - 81,- eur, v 10/2012 - 81,- eur, v 11/2012 - 81,- eur. V spoločnosti Z.-G., M. R. Y..N..K.. odporca pracoval na základe dohody o vykonaní práce od 18.9.2009 do 31.12.2012 za priemerný čistý mesačný plat vo výške 300,- eur.
Kolízny opatrovník vo svojej správe zo dňa 7.3.2013 uviedol, že mal. W. navštevuje 8. ročník základnej školy, na obedy nechodí, stravuje sa doma. Žiadne krúžky nenavštevuje. Netrpí žiadnymi chronickými ochoreniami. Otec na dcéru neprispieva žiadnym výživným, občas prispeje nejakým vreckovým, ale nie je to viac ako 1,- €. V poslednom čase sa W. správanie zmenilo k horšiemu, matka je pravidelne volaná do školy, a musí riešiť konflikty, ktoré W. v škole má. W. je pre zlé správanie doporučená na vyšetrenie k psychologičke. Matka si s ňou nevie rady, dcéra už viackrát utiekla z domu. Otec sa s dcérou stretáva u starej matky, kde mal. W. chodí, keď matka má nočnú zmenu. Ináč sa o dieťa nezaujíma, nechodí ani na rodičovské združenia. Otec navštevuje športové podujatia - hokej, futbal, kde si zakupuje vstupenky, ale dcére neprispeje pritom na výživu. Mal. W. k starej matke nechce chodiť, lebo sa tam zle cíti. Matka pracuje ako operátorka výroby vo firme Z. Y. Y. Y..N..K.. v X. s priemerným mesačným príjmom cca 520,- eur. Býva spolu s maloletou v podnájme v 1-izbovom byte, za podnájom uhrádza 300,- eur mesačne. Otec je t.č. nezamestnaný, je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Prácu má len príležitostnú a to na dohodu o vykonaní práce. Býva v dome u rodičov, kde prispieva na chod domácnosti sumou 100,- eur mesačne. Spolu s manželkou má pôžičku z fondu rozvoja bývania, ale v súčasnej dobe je to vo fáze vybavovania. Chce celú vyrovnať, pretože predali spoločný dom.
Podľa § ust. 23 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. 23 ods. 2 cit. zákona, súd zisťuje príčiny , ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
V danom prípade súd skúmal, či rozvrat manželstva účastníkov konania je tak hlboký a trvalý, že už neplní účel a obnovenie manželského spolužitia už nie je možné. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené, manželstvo je nefunkčné, neplní svoj spoločenský účel a je iba formálnym zväzkom, a keďže medzi účastníkmi konania už nie je reálna nádej na obnovenie manželského spolužitia, pričom manželia už nežijú v spoločnej domácnosti, a preto súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.
Podľa ust. § 24 ods. 1 cit. zákona v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode manželstva, najmä určí komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 24 ods. 2 cit. zákona rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa ust. § 24 ods. 3 cit. zákona súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citivé väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho prostredia.
Podľa ust. § 25 ods. 1 cit. zákona rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa ust. § 25 ods. 2 cit. zákona, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ust. § 62 ods. 1 cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým nie sú deti schopné samostatne sa živiť.
Podľa ust. 62 ods. 2 cit. zákona obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí, podľa svojich schopností, možností, majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 cit. zákona každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 6 cit. zákona, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Zohľadnením vyššie uvedených skutočností, súd rozhodol o zverení mal. W. do osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá sa o maloletú aj v súčasnosti osobne stará, pričom nie je pochybnosť o tom, že aj v budúcnosti sa o maloletú náležite postará a zabezpečí mal. zdravý vývoj.
Súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti odporcu zohľadnil predovšetkým primerané potreby maloletej W., ktorá ešte navštevuje povinnú školskú dochádzku, ako aj zárobkové možností odporcu, ktorému nebola maloletá zverená do starostlivosti a ktorý v súčasnosti vykonáva práce na základe žiadosti pre toho istého zamestnávateľa, pre ktorého pracoval v trvalom pracovnom pomere do mája 2013 (s čistou priemernou mzdou 300,- eur), preto súd vychádzal z úvahy, že aj po takejto zmene trvalého pracovného pomeru na práce na živnosť dosahuje minimálne rovnaký príjem, ako počas trvalého pracovného pomeru a teda má pravidelný prijem. Zároveň súd zohľadnil odporcom uvádzané výdaje, avšak súd tu poukazuje na to, že určiť výživné v matkou navrhovanej výške nebolo možné, nakoľko to súčasné zárobkové a majetkové pomery otca (tak, ako sú vyššie popísané) neumožňovali. Súd dodáva, že pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca zobral na zreteľ aj súčasné zárobkové a majetkové pomery matky, ktorej bola mal. W. zverená do osobnej starostlivosti . Vychádzajúc z uvedeného mal súd za to, že takto určená výška výživného v sume 120,- eur mesačne je primeraná veku a potrebám mal. dieťaťa, pričom je v súlade s ust. § 62 ods. 2 citovaného Zákona o rodine.
S poukazom na skutočnosť, že tak navrhovateľka ako aj odporca zhodne navrhli, že nežiadajú úpravu styku odporcu s maloletou na čas po rozvode, súd postupujúc v zmysle ust. § 25 ods. vyššie cit. zák. ust. o úprave styku nerozhodoval.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 144 O.s.p., keďže v priebehu konania súd nezistil okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie trov jednému z účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť matrike, kde uzavretie manželstva bolo zapísané, že opäť prijíma priezvisko, ktoré mal pred uzavretím manželstva.