Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoPr/8/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej vo veci žalobcov: 1. Ing. G. J., rod. L., nar. XX.X.XXXX, bytom J., L. XX; 2. Ing. O. F., nar. X.XX.XXXX, bytom J., J. X, obaja zastúpení JUDr. Františkom Komkom, advokátom v Prešove, Hlavná 27; proti žalovanému: Inšpektorát práce Prešov so sídlom v Prešove, Konštantínova 6, IČO: 35 531 088, o určenie neplatnosti výpovede o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, o náhradu mzdy s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -202 zo dňa 1.2.2012 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o vylúčení žaloby.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že výpovede žalovaného dané žalobcom v 1. a 2. rade listami zo dňa 30.9.2010 o skočení štátnozamestnaneckého pomeru sú neplatné. Žalobu o náhradu mzdy vylúčil na samostatné konanie, v ktorom rozhodne aj o trovách konania.

Vychádzal zo zistení, že podľa predchádzajúcej organizačnej štruktúry žalovaného platnej k 1.5.2010 u žalovaného boli štyri oddelenia - oddelenie ekonomiky, prevádzky a informatiky, oddelenie pracovnoprávnych vzťahov, oddelenie BOZP a oddelenie dopravy. Príkazom hlavného inšpektora práce č. 3-7/2010 z 29.9.2010 bolo rozhodnuté o novej organizačnej štruktúre s účinnosťou od 1.12.2010, podľa ktorej u žalovaného ostali len tri oddelenia, a to oddelenie ekonomicky, prevádzky a informatiky, oddelenie BOZP a oddelenie pracovnoprávnych vzťahov a sociálnej legislatívy v doprave. Vedúci služobného úradu dňa 30.11.2010 zároveň zrušil jedno štátnozamestnanecké miesto zástupcu pre inšpekciu práce a päť štátnozamestnaneckých miest inšpektorov práce. Žalovaný predložil záznam z 30.9.2010 o prerokovaní výpovedí zo štátnozamestnaneckého pomeru žalobcov s predsedom ZO SLOVES ako zástupcom odborového orgánu Ing. E. J. v súlade s v nadväznosti na a Zákona o štátnej službe. V tomto zázname sa konštatuje, že skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou sa týka piatich konkrétnych zamestnancov, medzi inými aj žalobcov v 1. a 2. rade. Dňa 30.9.2010 boli spísané a doručované výpovede podľa z dôvodu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta. Pri výpovedi danej žalobkyni v 1. rade bolo uvedené, že zrušenie štátnozamestnaneckého miesta sa vzťahuje na jej funkciu radca - inšpektor práce - uchádzač oddelenia pracovnoprávnych vzťahov. U žalobcu v 2. rade vo výpovedi bolo uvedené, že zrušenie štátnozamestnaneckého miesta bolo aj v jeho funkcii hlavný radca - inšpektor práce oddelenia pracovnoprávnych vzťahov. Žalobkyňa v 1. rade bola v štátnozamestnaneckom pomere u žalovaného od 1.5.2010 vo funkcii radca - inšpektor práce - uchádzač. Žalobca v 2. rade bol v stálej štátnej službe u žalovaného od 1.5.2006 vo funkcii hlavný radca - inšpektor práce. Z pracovnej náplne uchádzača a inšpektora práce vyplýval rozdiel. Zatiaľ čo inšpektor práce vykonával inšpekciu práce, vydával príslušné rozhodnutia, návrhy na uloženie pokuty, nariaďoval opatrenia na odstránenie zistených

nedostatkov, uchádzač (teda žalobkyňa v 1. rade) bola odborne pripravovaná na rozhodnutia, na koordinovanie a usmerňovanie aktivít vo vymedzenom úseku štátnej správy, spoluúčasti pri poskytovaní poradenstva a spracovanie čiastkových výsledkov pri výkone inšpekcie práce za účasti inšpektora práce.

Výrok o vylúčení mzdových nárokov a trovách konania odôvodnil ust. (ďalej len ).

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Odvolanie smerovalo voči výroku o vyslovení neplatností výpovedí daných žalobcom v 1. a 2. rade listami z 30.9.2010.

Žalovaný namietal, že podľa dokladov, ktoré predložil súdu prvého stupňa na zasadnutie prerokovaní výpovedí konkrétnych zamestnancov bol pozvaný zástupca odborov, konkrétne predseda ZO SLOVES pri IP Prešov Ing. E. J., ktorý túto pozvánku prevzal dňa 30.9.2010. V ten istý deň sa uskutočnilo prerokovanie výpovedí za účasti celého vedenia žalovaného. Pokiaľ predseda základnej organizácie odborového zväzu uvádzal, že si nepamätá priebeh tohto prejednávania, bolo potrebné vypočuť aj ostatných zúčastnených na tomto oboznámení. Pri prerokovaní boli oboznámení všetci prítomní so zmenou organizačnej štruktúry žalovaného, teda so zrušením štátnozamestnaneckých miest v počte päť pracovníkov s uvedením konkrétnych mien zamestnancov. Zástupca odborového zväzu bol vyzvaný, aby sa k veci vyjadril. Bezprostredne po prerokovaní výpovedí bez toho, aby niekto z prítomných odišiel, boli postupne volaní zamestnanci, ktorých sa výpovede týkali, boli oboznámení s organizačnou zmenou a bolo im oznámené, že žalovaný nemá voľné pracovné miesto k dispozícii, preto im boli doručované výpovede. Žalovaný nesúhlasí ani s tým, že u žalobkyne v 1. rade súd prvého stupňa konštatoval, že jej bola daná výpoveď neodôvodnením, keďže pracovala ako inšpektor práce - uchádzač.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadrili aj žalobcovia v 1. a 2. rade, ktorí navrhli, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa s tým, že o náhrade trov odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí. Poukázal na to, že rozsudok súdu prvého stupňa zodpovedal skutkovému i právnemu stavu veci, dôsledne boli hodnotené jednotlivé dôkazy a tie vo vzájomnej súvislosti a toto rozhodnutie je úplné, jasné, presvedčivé a zákonné.

Odvolací súd prejednal vec podľa , a to bez nariadenia pojednávania ( ) a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

So zreteľom na obsah odvolania žalovaného bol preskúmavaný výrok o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru u žalobcov v 1. a 2. rade a výrok o vylúčení mzdových nárokov a o náhrade trov konania preskúmavaný nebol ( veta prvá ) a ako taký nadobudol právoplatnosť .

Pokiaľ ide o napadnutú časť rozsudku, ktorou bolo žalobe vyhovené, je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa o štátnej službe účinného od 1.11.2009, služobný úrad môže dať štátnemu zamestnancovi výpoveď, ak sa zrušuje alebo zrušilo štátnozamestnanecké miesto a služobný úrad nemá pre štátneho zamestnanca iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak.

Podľa citovaného zákona, na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú aj ustanovenia , okrem iného aj a a 240 .

Podľa v znení aktuálnom, v čase dania výpovede neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa , výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa , zamestnávateľ môže dať členovi príslušného odborového orgánu, členovi zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckému dôverníkovi výpoveď alebo s nimi okamžite skončiť pracovný pomer len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov. Za predchádzajúci súhlas sa považuje aj, ak zástupcovia zamestnancov písomne neodmietli udeliť zamestnávateľovi súhlas do 15 dní odo dňa, keď o to zamestnávateľ požiadal. Zamestnávateľ môže použiť predchádzajúci súhlas len v lehote dvoch mesiacov od jeho udelenia.

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobcom v 1. a 2. rade vznikol štátnozamestnanecký pomer, u žalobkyne v 1. rade od 1.5.2008 na dobu neurčitú a u žalobcu v 2. rade od 16.4.2004.

Žalovaný prijal novú organizačnú štruktúru príkazom hlavného inšpektora práce č. 3-7/2010 z 29.9.2010, počnúc 1.12.2010.

Obsah organizačnej zmeny, počet funkcií a konkrétny menný zoznam zamestnancov bol predmetom pracovného stretnutia vedenia žalovaného dňa 30.9.2010.

K námietkam žalovaného odvolací súd uvádza, že žalovaný opakovane zdôrazňoval tú skutočnosť, že 30.9.2010 doručil predsedovi ZO SLOVES Ing. E. J. žiadosť o prerokovanie výpovedí konkrétnym pracovníkom žalovaného, vrátane žalobcov v 1. a 2. rade. Rovnako, že zástupca odborovej organizácie sa zúčastnil aj prerokovania organizačnej zmeny, ktorá vyústila v konkrétne výpovede za účasti vedenia žalovaného a mohol sa k veci vyjadriť.

Ako vyplynulo z listiny, ktorú žalovaný predložil (datovanú 29.9.2010), túto prevzal zástupca odborov 30.9.2010, kedy vedúci služobného úradu všetkých prítomných oboznámil o organizačnej zmene, o konkrétnych menách zamestnancov, ktorých sa výpoveď z organizačných dôvodov týka a zároveň pristúpil k doručovaniu výpovedí. Z tohto postupu žalovaného možno dospieť k záveru, že síce formálne konal v medziach zákona, ale išlo len o zdanlivý výkon práva. Z požiadavky zákona, že výpoveď má byť vopred prerokovaná vyplýva, že zamestnávateľ sa na odborovú organizáciu musí obrátiť skôr než k výpovedi pristúpi a medzi doručením žiadosti odborovej organizácie o prerokovanie a vlastným vykonaním výpovede by mala ubehnúť primeraná doba tak, aby odborová organizácia mala reálnu možnosť vec prerokovať, požadovať od zamestnávateľa informácie, ktoré považuje za potrebné na zaujatie úplného stanoviska. Ust. nie je totiž samoúčelné, ale smeruje k ochrane zamestnanca, aby zamestnávateľ nezneužil svoje postavenie a nedôvodne prepúšťal zamestnancov z pracovného pomeru. Preto ani predloženie menného zoznamu zamestnancov a doručenie žiadosti o prerokovanie skončenia pracovného pomeru tak ako to urobil žalovaný v čase, kedy zároveň pristúpil k doručovaniu výpovedí, nemožno považovať za prerokovanie výpovede. Práve týmto postupom žalovaný nesplnil zákonom predpísaný postup, ktorým sa mohol vyhnúť opomenutiu, že žalobca v 2. rade je členom výboru ZO SLOVES, keďže na to odbory mohli vo svojom stanovisku poukázať a mohli sa vyjadriť aj k výpovedi žalobkyne v 1. rade. To, že na prerokovanie výpovedí za účasti vedenia žalovaného bol pozvaný predseda základnej organizácie odborového zväzu, ktorý pôsobí u žalovaného neznamená,

že predseda základnej organizácie odborového zväzu nie je povinný prerokovať tak závažnú okolnosť s ďalšími členmi výboru odborovej organizácie. V danom prípade išlo o zamestnávateľa, u ktorého pôvodne bolo zamestnaných 48 štátnych zamestnancov a po prijatí organizačnej zmeny k 30.9.2010 bolo zrušených 5 pracovných miest, čo je 10 % z pôvodného počtu a nesporne došlo k závažnej organizačnej zmene u žalovaného. Zo zápisnice zo dňa 30.9.2010 naviac neplynie, že zástupca odborov bol vyzvaný na vyjadrenie, čo tvrdil žalovaný v odvolaní. To znamená, že stanovisko odborovej organizácie nebolo známe a prezentované. Preto námietky žalovaného, ktoré boli obsahom odvolania, odvolací súd považoval za nedôvodné a dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym tak skutkovým, ako aj právnym zisteniam.

Správne preto postupoval súd prvého stupňa pokiaľ žalobe vyhovel a podľa odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.