Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Cob-37-2023.pdf
PDF · 87.58 KB
Case nature
Subarea
1Cob/37/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt D. E. XXX/X, XXX XX F., štátny občan G., zastúpeného advokátom JUDr. Milanom Marušinom, Karloveská 6C, 841 04 Bratislava proti žalovanému: ZELINA Architektonická kancelária, spol. s r.o., Novodvorská 10 A, 841 02 Bratislava, IČO: 36 057 223, zastúpenému advokátom JUDr. Dušanom Mikulášom, Nejedlého 29, 841 02 Bratislava o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k. 10Cb/36/2021-154 zo dňa 6.2.2023 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava IV č. k. 10Cb/36/2021-154 zo dňa 6.2.2023 v napadnutom výroku II. m e n í tak, že súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava IV ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania a výrokom III. rozhodol o vrátení súdneho poplatku vo výške 92,80 eura žalobcovi prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. po právoplatnosti tohto uznesenia.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 30.8.2021 domáhal, aby súd zrušil jeho účasť v žalovanej spoločnosti a pred začatím pojednávania, elektronickým podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 2.11.2022, zobral žalobu späť v celom rozsahu, a to z obavy nevyplatenia vyrovnacieho podielu pri zrušení jeho účasti ako spoločníka v spoločnosti, pričom žiadal nepriznať nárok na náhradu trov konania žiadnej strane sporu z dôvodu existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa z dôvodu, že nemal vedomosť o tom, že nehnuteľnosti – rodinný dom na H. XX I. J., súp. č. XXXX aj s pozemkom parc. č. XXXX o výmere 107 m2, na ktorom je dom postavený a taktiež s priľahlými pozemkami parc. č. XXXX/X o výmere 167 m2, parc. č. XXXX/X o výmere 43 m2, parc. č XXXX/XX o výmere 7 m2 (LV č. XXXX, k. ú. J.) nie sú vo vlastníctve spoločnosti. Žalovaný v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 14.12.2022 trval na priznaní nároku na náhradu trov konania, keďže neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa a má za to, že žalobca v čase podania žaloby vedel o prevode predmetných nehnuteľností a mal možnosť domáhať sa určenia neplatnosti takéhoto rozhodnutia v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka.
3. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení poukázal na ustanovenia § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a ďalej uviedol, že nakoľko žalobca vzal žalobu späť v celom rozsahu ešte pred začatím pojednávania či predbežným prejednaním sporu, súd prvej inštancie konanie v celom rozsahu zastavil (výrok I.). O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle § 257 CSP a za dôvod hodný osobitného zreteľa považoval skutočnosť, že žalobca v čase podania žaloby nemal vedomosť o darovaní nehnuteľného majetku, ktorý už v čase podania žaloby nebol vo vlastníctve spoločnosti, pričom vedomosť o takejto skutočnosti by podľa súdu prvej inštancie mala celkom zjavne vplyv na rozhodnutie žalobcu podať takúto žalobu, v dôsledku čoho súd prvej inštancie žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.). O vrátení kráteného súdneho poplatku žalobcovi súd prvej inštancie rozhodol podľa § 11 ods. 3 prvá veta, ods. 4 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (výrok III.).
4. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie proti výroku v časti náhrady trov konania, t.j. odvolanie smerujúce voči výroku II. predmetného uznesenia súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a priznal žalovanému náhradu trov konania vo výške 100%. Svoje odvolanie žalovaný odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávne vec posúdil po skutkovej i právnej stránke, keď pri rozhodovaní o náhrade trov konania nepriznal žalovanému náhradu trov konania podľa § 257 CSP, pričom žalobca pri späťvzatí žaloby uvádzal, že nemal vedomosť o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola pôvodne vo vlastníctve žalovaného a preto chce vystupovať v trestnom konaní, kde doposiaľ bolo iba začaté trestné stíhanie. Tu sa súd prvej inštancie spoliehal iba na tvrdenie žalobcu, pričom žalobca samotný sa dlhodobo absolútne nezaujímal o chod žalovanej spoločnosti, dokonca ani žiadnou formou do podania žaloby neoznámil zmenu adresy trvalého bydliska. Žalobca mal kedykoľvek možnosť komunikovať so žalovaným a využívať svoje práva spoločníka, čo nikdy nespravil, keďže zanevrel na svojho otca a brata, ktorí sú ďalšími spoločníkmi spoločnosti.
5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 28.2.2023, v ktorom uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým uznesením a trvá na tom, že v čase podávania žaloby (august 2021) nemal vedomosť o darovaní predmetných nehnuteľností, čo je okrem tvrdenia žalobcu preukázané aj predloženou zápisnicou z valného zhromaždenia zo dňa 3.8.2021, z ktorej vyplýva, že žalobca priamo na tomto valnom zhromaždení žiadal o prehliadku rodinného domu na H. XXX I. K. a taktiež žiadal o nahliadnutie do faktúr za prenájom rodinného domu, keďže mal dôvodné podozrenie, že rodinný dom je trvalo obývaný. Ani jedna z týchto požiadaviek žalobcu nebola hlasovaním na valnom zhromaždení schválená a ani jeden z dvoch ostatných spoločníkov žalobcovi na valnom zhromaždení neoznámil, že predmetná nehnuteľnosť už nie je viac ako dva mesiace majetkom spoločnosti a že bola darovaná (ani predložená zápisnica z valného zhromaždenia žiadnu takúto informáciu neobsahuje). Žalobca teda podľa svojho vyjadrenia takúto skutočnosť nemohol ani len tušiť a v živote by ho ani nenapadlo, že bez jeho vedomia už predmetný rodinný dom aj s pozemkami previedol konateľ žalovaného darovacou zmluvou na obchodnú spoločnosť ZELINA spol. s r.o., ktorej spoločníkmi sú obaja zostávajúci spoločníci žalovaného. Žalobca sa v auguste 2021 po uvedenom valnom zhromaždení rozhodol, že podá žalobu o zrušenie jeho účasti v žalovanej spoločnosti. K tvrdeniam žalovaného, že žalobca sa nezaujímal o chod spoločnosti a neoznámil žalovanému zmenu adresy jeho trvalého bydliska a zanevrel na svojho otca a brata, žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že k týmto tvrdeniam žalovaného sa vyjadril už vo vyjadrení zo dňa 17.12.2021 a nebude ich z dôvodu hospodárnosti konania opätovne uvádzať, pričom tieto žalovaným uvádzané skutočnosti nenapĺňajú žiadny z odvolacích dôvodov a navyše sa k týmto skutočnostiam vôbec nevyjadruje ani súd prvej inštancie v napadnutom uznesení a ani ich nespomína. Na základe uvedeného žalobca konštatoval, že žalovaný nepreukázal existenciu žiadneho odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 CSP a preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
6. Odvolacia replika nebola zo strany žalovaného predložená.
7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné a sú dané dôvody zakladajúce potrebu zmeny odvolaním dotknutého rozhodnutia v rozsahu jeho výroku II. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania.
8. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd vo vzťahu k odvolaním žalovaného dotknutému výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania zistil, že predmetnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia svojej účasti spoločníka v žalovanej obchodnej spoločnosti, čo zdôvodnil tým, že mu je zo strany ostatných dvoch spoločníkov dlhodobo bránené v účasti na riadení a podnikaní spoločnosti; nebol 10 rokov pozývaný na valné zhromaždenia spoločnosti a ani nemá vedomosť o tom, či sa vôbec konali; je mu zabraňovaný akýkoľvek vstup do sídla spoločnosti a spoločnosť závažným spôsobom porušuje svoje povinnosti na ujmu žalobcu; vzťahy medzi spoločníkmi sú dlhodobo vážne narušené a ostatní dvaja spoločníci zneužívajú rozhodovaciu väčšinu v spoločnosti na úkor žalobcu s tým, že dlhé roky trvajúca neúnosná situácia vyvrcholila na valnom zhromaždení spoločnosti konanom dňa 3.8.2021, ktoré bolo zvolané mimo sídla spoločnosti, pričom žalobca sa zaujímal, či sa rodinný dom na H. XXX, ktorý je sídlom spoločnosti, neprenajíma. Z obsahu žaloby nepochybne vyplýva, že v danom spore je žalobným nárokom žalobcom uplatňovaný nárok na zrušenie jeho účasti spoločníka v žalovanej obchodnej spoločnosti súdom, pričom žalobca predmetnou žalobou neuplatňoval žiadne nároky súvisiace s vyrovnacím podielom po zrušení účasti spoločníka a v žalobe ani neuvádzal žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že vyrovnací podiel a jeho výška boli pre podanie predmetnej žaloby určujúce. V nadväznosti na vyššie uvedené nie je odvolaciemu súdu vôbec zrejmé, z čoho súd prvej inštancie odvodil svoj záver, ktorý formuloval ako v podstate jediný dôvod hodný osobitného zreteľa opodstatňujúci podľa jeho názoru aplikáciu § 257 CSP, t.j. že vedomosť o darovaní nehnuteľného majetku, ktorý už v čase podania žaloby nebol vo vlastníctve spoločnosti, mala celkom zjavne vplyv na rozhodnutie žalobcu podať takúto žalobu. Súd prvej inštancie navyše takýto svoj záver žiadnym spôsobom bližšie neodôvodnil a neozrejmil úvahy, ktorého k jeho prijatiu viedli.
9. Z obsahu spisu je ďalej zrejmé, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 2.12.2021 súhlasil so zrušením účasti spoločníka – žalobcu v spoločnosti cestou súdneho rozhodnutia a podľa svojho vyjadrenia bol naklonený aj uzatvoreniu súdneho zmieru s tým, že podľa neho mohla byť vec vyriešená aj mimosúdne; žalobca v replike zo dňa 17.12.2021 uviedol, že je nutné, aby súd rozhodol o zrušení účasti žalobcu v spoločnosti, keďže zmluvu o prevode obchodného podielu medzi žalobcom a niektorým zo zostávajúcich spoločníkov spoločnosti ani jeden zo zostávajúcich spoločníkov nemá záujem uzatvoriť a žalobca má za to, že nie je možné od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval; žalovaný podaním zo dňa 25.10.2022 navrhol vydanie rozsudku pre uznanie, keďže žalovaný v plnom rozsahu súhlasí so zrušením účasti žalobcu ako spoločníka žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že žalobou uplatňovaný nárok v zásade nebol medzi stranami sporný a žalobca tak s vysokou pravdepodobnosťou mohol byť v danom spore vo vzťahu k žalobou uplatňovanému zrušeniu jeho účasti ako spoločníka v žalovanej spoločnosti v plnom rozsahu úspešný. Žalobca však podaním zo dňa 2.11.2022 vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že ak by súd teraz zrušil účasť žalobcu v spoločnosti, žalobca by prišiel o tú časť vyrovnacieho podielu, ktorá by mala zohľadňovať predmetné nehnuteľnosti, keďže tieto nie sú aktuálne majetkom spoločnosti a nefigurujú už ani v účtovnej závierke spoločnosti za rok 2021, z ktorej by sa hodnota vyrovnacieho podielu pre žalobcu určovala. V rámci späťvzatia žaloby žalobca súčasne žiadal nepriznanie náhrady trov konania žiadnej strane a ako dôvod hodný osobitného zreteľa uviedol, že pri podávaní žaloby nemal vedomosť o tom, že predmetné nehnuteľnosti už nie sú majetkom spoločnosti.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
12. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
13. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania pri zastavení konania v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP je zavinenie zastavenia konania potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva, pričom pojem „procesné zavinenie“ je nevyhnutné vykladať komplexne. Pojem „zavinenie“ je potrebné posudzovať vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady úspechu v konaní v zmysle § 255 CSP a od zásady procesnej zodpovednosti za zastavenie konania v zmysle § 256 ods. 1
CSP aplikovateľnú len vo výnimočných prípadoch za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok, a to existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa a existencia výnimočných okolností.
14. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s obsahom napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a s obsahom odvolania žalovaného odvolací súd konštatuje dôvodnosť odvolacej argumentácie žalovaného v časti, ktorou vo vzťahu k aplikácii § 257 CSP vytýka súdu prvej inštancie nesprávne posúdenie veci po skutkovej i právnej stránke, keď v tejto súvislosti sa súd prvej inštancie spoliehal iba na tvrdenie žalobcu o absencii jeho vedomosti o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola pôvodne vo vlastníctve žalovaného. Odvolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že pri aplikovaní výnimočného nepriznania náhrady trov konania postupom podľa § 257 CSP je konajúci súd vždy povinný dôsledne posúdiť a následne dôsledne odôvodniť kumulatívne splnenie oboch zákonných podmienok, t.j. existenciu výnimočných okolností a existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, k čomu však v danom prípade nedošlo, keď súd prvej inštancie vo vzťahu k predmetu sporu, stranám sporu a dôvodom späťvzatia žaloby vôbec neposudzoval danosť výnimočných okolností pre nepriznanie náhrady trov konania a vo vzťahu k dôvodom hodným osobitného zreteľa poukázal jedine na svoj bližšie neodôvodnený záver o tom, že vedomosť o darovaní nehnuteľného majetku mala mať celkom zjavne vplyv na rozhodnutie žalobcu podať predmetnú žalobu, v prípade ktorej však odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že išlo o žalobu o zrušenie účasti žalobcu ako spoločníka v žalovanej obchodnej spoločnosti z dôvodov prezentovaných v samotnej žalobe. Odvolací súd zastáva názor, že ku zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia žaloby žalobcom bez toho, aby bol tento dispozičný úkon žalobcu vynútený správaním protistrany, keďže žalobca neuviedol žiadny dôvod späťvzatia žaloby, ktorý by mal v nadväznosti na predmet sporu (zrušenie účasti žalobcu ako spoločníka v žalovanej spoločnosti) pôvod v správaní a v konaní žalovaného, ktoré by vyvolalo u žalobcu nutnosť späťvzatia predmetnej žaloby, nakoľko žalovaný sa už vo vyjadrení k žalobe plne stotožnil so žalobným nárokom žalobcu. Žalobcom formulovaný dôvod späťvzatia žaloby sleduje výlučne ekonomické záujmy žalobcu súvisiace s výškou následného vyrovnacieho podielu, čo však vo vzťahu k predmetu daného sporu v žiadnom prípade nemožno kvalifikovať ako výnimočné okolnosti a súčasne dôvod hodný osobitného zreteľa, t.j. ako splnenie zákonných podmienok pre aplikáciu výnimky upravenej ustanovením § 257 CSP. Zároveň je potrebné uviesť, že snaha žalobcu o dosiahnutie čo najvyššej sumy vyrovnacieho podielu jednoznačne nepredstavuje dôvod späťvzatia žaloby, ktorý by mal vo vzťahu k predmetu daného sporu pôvod v správaní a konaní žalovaného, v dôsledku čoho odvolací súd konštatuje danosť procesného zavinenia žalobcu za zastavenie konania a na to nadväzujúci vznik práva žalovaného na náhradu trov prvoinštančného konania.
15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie a ani na zrušenie odvolaním dotknutého výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie a z toho dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku II. v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, t.j. priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
16. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalovaný v predmetnom odvolacom konaní plne úspešný.
19. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).