Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-236-2009.pdf
PDF · 102.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-8Er/236/2009
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom v Bratislave, Pribinova 25 a Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: Y. Palková, nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. M., D. č. XXXX/XX-XX, v konaní o vymoženie pohľadávky v sume 374,35 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e.
Súd súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému trovy exekúcie n e p r i z n á v a.
Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
Súd návrh oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a.
odôvodnenie:
Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol poverením Okresného súdu Dolný Kubín č. 5503 028054* zo dňa 28.08.2009 poverený vykonávaním exekúcie v prospech oprávneného, a to na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „rozhodcovský súd“) pod č. SR 2473/09 zo dňa 27.05.2009.
Podľa § 251 ods. 4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „ O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví z
dôvodov uvedených v osobitnom predpise, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania je povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom.
Okresný súd Dolný Kubín preštudovaním pripojeného spisu rozhodcovského súdu č. SR 2473/09 mal preukázané, že oprávnený s povinnou uzavreli dňa 13.08.2008 Zmluvu o úvere č. 5960014 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 10.000,- Sk. Povinná sa zaviazala splatiť poskytnutý úver spolu s príslušným poplatkom spolu vo výške 16.480,- Sk vo ôsmich mesačných splátkach po 2.061,- Sk.
Súčasťou zmluvy boli „Všeobecné podmienky poskytnutia úveru“ (ďalej len „všeobecné podmienky“). Z pripojeného spisu rozhodcovského súdu vyplýva, že oprávnený podal dňa 13.02.2009 na rozhodcovský súd návrh na začatie rozhodcovského konania o zaplatenie sumy spolu vo výške 374,35 eur s prísl., keďže povinná si neplnila svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, čím sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy. Rozhodcovský súd rozhodol o podanom návrhu rozhodcovským rozsudkom č. SR 2473/09 zo dňa 27.05.2009 tak, že zaviazal povinnú, aby v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatila oprávnenému sumu 374,35 eur, úrok z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 339,91 eur od 20.12.2008 do zaplatenia a trovy konania vo výške 137,12 eur. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.06.2009 a vykonateľnosť dňa 18.06.2009.
Súd zároveň konštatuje, že vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinnou, je vzťahom spotrebiteľským, pričom povinná mala pri uzavieraní zmluvy s oprávneným postavenie spotrebiteľa.
V čase uzavretia zmluvy (13.08.2008) základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravoval Občiansky zákonník.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.10.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31.10.2008, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného do 31.10.2008, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného do 31.10.2008, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 31.10.2008, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 31.10.2008, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného do 31.10.2008, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného do 31.10.2008, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Vyššie citovaný § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní zakotvuje osobitnú prieskumnú právomoc exekučného súdu a takéto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol a môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 citovaného zákona), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska objektívnej možnosti, či nejde o plnenie nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom.
Právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať v danej veci bola daná na základe zmluvy medzi oprávneným a povinnou, ktorú uzavreli dňa 13.08.2008, ktorej obsahom bola o.i. aj rozhodcovská doložka.
Neprijateľná (nekalá) podmienka je taká zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou (čl. 2, čl. 3 ods. 1, ods. 2 smernice Rady č. 93/13/EHS). Zákon síce explicitne nekonfrontuje navzájom inštitút dobrých mravov a inštitút neprijateľnej podmienky a tiež, že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná, no pokiaľ však zmluvná podmienka je v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany spotrebiteľskej zmluvy, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Je potrebné podotknúť, že nekalá zmluvná podmienka a rozhodcovská doložka a možnosti jej posúdenia v exekučnom konaní už bola predmetom posudzovania zo strany Súdneho dvora Európskej únie. Súdny dvor EÚ už v rozsudku C-40/08 Asturcom č.51 judikoval, že „Smernica Rady 93/13/EHS, z 5.apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí pokiaľ má za tým účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v zmluve uzatvorenej medzi predávajúcim alebo poskytovateľom a spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Súd tak zastaví exekúciu v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy“.
Súd preskúmal povahu rozhodcovskej doložky ako zmluvnej podmienky zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinnou, ktorá bola uvedená vo všeobecných podmienkach. V zmysle čl. 17 všeobecných podmienok sa oprávnený s povinnou dohodli na rozhodcovskej doložke, podľa ktorej „všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca strana
podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“
Z uvedenej rozhodcovskej doložky, na základe ktorej bola založená príslušnosť rozhodcovského súdu vyplýva, že povinná bola nútená podrobiť sa rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde. Takáto rozhodcovská doložka, ktorá jednoznačne znemožňuje voľbu povinnej dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, v prípade začatia konania na rozhodcovskom súde z vôle oprávneného, však rozhodne bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodcovskú doložku si povinná nevyjednala a nemala na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným úverovým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola povinnou osobitne vyjednaná a núti povinnú neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. V tejto súvislosti navyše súd poznamenáva, že čitateľnosť rozhodcovskej doložky je zjavne znížená, keďže táto je písaná malými písmenami.
Hoci v čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník obsahoval ustanovenie, podľa ktorého sa za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, napriek tomu oprávnený túto neprijateľnú podmienku do zmluvy zahrnul a následne na základe nej inicioval rozhodcovské konanie. Je zjavné, že v danom prípade rozhodcovská doložka je súčasťou formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 4 Obč. zák. neplatná. Z uvedených dôvodov súd túto rozhodcovskú doložku uzavretú medzi oprávneným a povinnou vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Súd vzhľadom na uvedené považuje výkon práv oprávneného v predmetnom exekučnom konaní, ktoré sa vedie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. č. SR 2473/09 zo dňa 27.05.2009 za nezlučiteľný s normami na ochranu spotrebiteľa, keďže právomoc rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul bola stanovená neprijateľnou zmluvnou podmienkou - rozhodcovskou doložkou.
V tejto súvislosti súd napokon konštatuje, že okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stráne formálnej a materiálnej. V prípade, ak bude exekúcia podľa exekučného titulu, ktorý nespĺňa tieto požiadavky, nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená (Rozsudok najvyššieho súdu Slovenskej republiky R-58/1997). Keďže konanie, na základe ktorého bol vydaný exekučný titul - rozhodcovský rozsudok č. SR 2473/09 zo dňa 27.05.2009 má inú vadu, pre ktorú nie je tento exekučný titul materiálne vykonateľný, aj plnenie z tohto rozsudku musí byť v rozpore s platným právom. Z vyššie uvedených dôvodov, no najmä s poukazom na absenciu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, súd postupom podľa ust. § 57 ods. 1 písm g) EP exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil.
Keďže súdny exekútor si trovy exekúcie v súvislosti s jej zastavením neuplatnil (a to napriek tomu, že bol súdom vyzvaný, aby si ich uplatnil), súd mu náhradu trov exekúcie nepriznal.
O trovách prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol prvostupňový súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. a 224 ods. 3 O.s.p., keď zistil, že oprávnený ohľadne prvostupňového ako aj svojho odvolania úspech nemal a povinnej žiadne trovy nevznikli. Vzhľadom na uvedené, súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Súd sa nakoniec zaoberal návrhom oprávneného, obsiahnutým v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 31.08.2012, v ktorom okrem iného žiadal, aby súd konanie postupom podľa ust.§ 109 ods. 1 písm. c) O.s.ú. prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku č. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil zodpovedať ním navrhnuté prejudiciálne otázky.
Oprávnený v podanom odvolaní žiadal, aby Súdnemu dvoru bola na rozhodnutie predložená prejudiciálna otázka ním formulovaná takto: „Či sa má sa ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať tak, že sa za každých okolností zakazuje rozhodovať spory v rámci spotrebiteľských zmlúv na základe rozhodcovskej doložky prostredníctvom rozhodcovských súdov“. Súd je toho názoru, že takto položená otázka je otázkou akademickou. Vo vyššie uvedenom konaní súd v žiadnom prípade nedospel k záveru že na rozhodcovskom súde nie je možné rozhodovať spory so spotrebiteľom, naopak, exekučný súd dôsledne preskúmal len či v tomto konkrétnom prípade bola rozhodcovská doložka medzi oprávneným a povinnou v zmluvnom vzťahu týkajúcom sa úveru individuálne dojednaná. Po preskúmaní listinných dôkazov dospel k záveru, že rozhodcovská doložka, tak ako je obsiahnutá v čl. 17 všeobecných úverových podmienok, nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná, je neprijateľnou, spotrebiteľa zaväzujúcou podmienkou a núti ho podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred konkrétnym rozhodcovským súdom, čo je v rozpore s platným právom. Druhá prejudiciálna otázka, ktorú žiadal oprávnený prejednať v prípade negatívnej odpovede na prvú otázku formuloval takto“ „Či je možné ustanovenie písm. q) ods. 1 prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 vykladať tak, že mu neodporuje uzatvorenie takej rozhodcovskej doložky, ktorá ustanovuje, že „všetky spory vzniknuté zo zmluvy (vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie) budú riešené a) pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý vykonáva svoju činnosť na základe zákona a voči jeho rozhodnutiu možno podať žalobu o zrušenie všeobecnému súdu podľa zákona, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, alebo b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde s tým, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, čo však neplatí, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu“. Ani túto otázku však nepovažuje súd za relevantnú pre rozhodnutie v tejto veci a poznamenáva, že Smernica Rady 93/13/EHS uvádza v čl. 3, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dojednaná, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé. Základné predpoklady pre posudzovanie zmluvných podmienok sú upravené priamo v čl. 3 uvedenej smernice, ktorý bol transportovaný do nášho právneho poriadku novelou Občianskeho zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z., a to v znení § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ príslušný súd dospeje k záveru, že daná podmienka v spotrebiteľskej zmluve nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a zároveň spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán ku škode spotrebiteľa, bude ju považovať za neprijateľnú, a to bez ohľadu na to, či sa nachádza medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktoré sú obsiahnuté v prílohe k smernici resp. v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Preto, aj keď rozhodcovská doložka, ktorú má oprávnený obsiahnutú v čl. 17 všeobecných úverových podmienok, nie je výslovne zahrnutá medzi neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré tvoria prílohu Smernice Rady 93/13/EHS, neznamená to, že táto rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Táto zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech práv spotrebiteľa, nakoľko nebola s ním individuálne dohodnutá, ale bola mu priam pri vzniku predmetného záväzkového vzťahu nanútená. Čo sa týka tretej otázky, „či je v súlade s čl. 17 a čl., 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotné ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi“, súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora obsiahnuté v rozhodnutí vo veci Pohotovosť - C-76/10, kde v súvislosti so skúmaním nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Súdny dvor rozhodol, že vnútroštátny súd má aj vo fáze výkonu rozhodnutia povinnosť, aj bez návrhu posúdiť nekalú povahu podmienky obsiahnutej v úverovej zmluve uzavretej medzi poskytovateľom úveru a spotrebiteľom. Konštantná judikatúra Súdneho dvora teda pripúšťa aj vo fáze výkonu rozhodnutia posudzovať nekalosť podmienok v spotrebiteľských zmluvách s tým, že v prípade ich zistenia je súd povinný vyvodiť všetky relevantné dôsledky. Uvedeným následkom vychádzajúc z vnútroštátneho práva je zamietnutie žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie ako aj
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ktoré majú za následok, že pohľadávku oprávneného voči spotrebiteľovi nie je možné v danom exekučnom konaní vymôcť. S poukazom na uvedené je súd toho názoru, že vnútroštátny súd vo všeobecnosti môže svojim rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, pričom takýto postup nemusí byť v rozpore s čl. 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva ani v rozpore s čl. 47 Charty o práve na spravodlivý proces.
S poukazom na uvedené súd nedospel k záveru, že by v predmetnom konaní existovala potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, preto návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka a justičného čakateľa j e odvolanie vždy p r í p u s t n é (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa
doručenia tohto uznesenia.
Podľa § 205 ods. 1,2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.