Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-255-2012.pdf
PDF · 115.75 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-6P/255/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom v právnej veci navrhovateľa: Q. T., R.. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, XXX XX I. proti odporkyni: S. H., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č. X, XXX XX N., o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e výživné odporkyne na navrhovateľa zo sumy 1300,- Sk mesačne na sumu 70,- eur mesačne s účinnosťou od 3.10.2012, ktoré výživné je odporkyňa povinná platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa.
Súd návrh vo zvyšku z a m i e t a .
Nedoplatok na výživnom pre navrhovateľa za čas od 3.10.2012 do 30.4.2013 spolu v sume 398,70 eur súd p o v o ľ u j e odporkyni zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku.
Súd týmto m e n í rozsudok Okresného súdu Senica č.k. 13P/25/2006-91 zo dňa 29.6.2006 v časti výroku o výživnom pre mal. Q..
Súd návrh odporkyne na zrušenie výživného z a m i e t a.
Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Dňa 03.10.2012 bol na Okresný súd Skalica doručený návrh na zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa. Navrhovateľ žiadal zvýšiť výživné od odporkyne zo sumy 1.300,- Sk mesačne na sumu 100,- eur mesačne s účinnosťou od 01.10.2012. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že jeho potreby sú vyššie, chodí 1. rok na vysokú školu VUT do D., ubytovanie má na priváte, ďalšie náklady má na ošatenie, obuv, dopravu a stravu, nosí okuliare, chodí na kontroly.
Odporkyňa sa k návrhu písomne vyjadrila s tým, že s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí. Uviedla, že je invalidná dôchodkyňa, poberá invalidný dôchodok vo výške 172,- eur mesačne, do 30.04.2013 má pracovný pomer, na základe ktorého poberá mzdu vo výške 650,- eur mesačne, žije v spoločnej domácnosti s manželom a jej dvomi maloletými dcérami. Manžel má príjem 950,- eur mesačne.
Odporkyňa naopak navrhla zrušenie vyživovacej povinnosti k navrhovateľovi. Uviedla, že má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým dcéram, ktorých náklady na výživné taktiež rastú. Navrhovateľ má možnosť si na svoje potreby čiastočne zarobiť na brigádach. Uviedla, že nemá dostatok finančných prostriedkov.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne, svedka, lustráciou v Sociálnej poisťovni, potvrdeniami o príjmoch, správami ÚPSVaR, správami Sociálnej poisťovne, potvrdením o štúdiu, rozpisom výdajov, rozsudkom 13P/25/2006, 5P/86/2012, 6P/256/2012, rozsudkom 1T/105/2011, pracovnou zmluvou, lekárskymi správami, dohodou o výživnom, potvrdením o zamestnaní a ostatnými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Z rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 13P/25/2006-91 zo dňa 29.6.2006 súd zistil, že súd schválil dohodu rodičov a matke zvýšil výživné na syna Q. zo sumy 850,- Sk mesačne na sumu 1.300,- Sk mesačne, na syna T. zo sumy 700,- Sk mesačne na sumu 1.100,- Sk mesačne a na syna K. zo sumy 700,- Sk mesačne na sumu 1.000,-Sk s účinnosťou od 01.07.2006. V čase poslednej úpravy výživného súd pri svojom rozhodovaní o výživnom vychádzal z nasledovných skutočností: Odporkyňa (matka) bola dobrovoľným členom Charitatívneho združenia „Pre lepší život“, opatrovala staršieho nevládneho pacienta v W., kde sa nachádzala dva týždne z mesiaca, za túto činnosť nepoberala mzdu ale diéty vo výške 35,- eur na deň. Matka mala okrem syna Q., T. O. K. ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti k deťom a to mal. O., nar. XXXX a mal. K., nar. XXXX. Otec navrhovateľa bol zamestnaný v spoločnosti X. I. I..W..V.., kde dosahoval priemerný mesačný zárobok vo výške 21.409,- Sk (710,65 eur) netto. Otec iné vyživovacie povinnosti nemal. Navrhovateľ (mal. Q.) navštevoval 9. ročník ZŠ, venoval sa rybárstvu.
Z rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 3P/51/2009-66 zo dňa 12.05.2009 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 9CoP/56/2009-132 zo dňa 29.09.2009 súd zistil, že súd návrh odporkyne na zníženie výživného zamietol.
Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 5P/86/2012-76 zo dňa 26.03.2013 súd zvýšil výživné matke na syna T. T.Č., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 1.100,- Sk mesačne na sumu 80,- eur mesačne s účinnosťou od 03.10.2012. Súd návrh odporkyne na uloženie povinnosti navrhovateľovi informovať odporkyňu o štúdiu zamietol.
Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 6P/256/2012-74 zo dňa 06.03.2013 súd zvýšil výživné matke na syna K. T.Č., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 1.000,- Sk mesačne na sumu 70,- eur mesačne s účinnosťou od 03.10.2012.
Z výsluchu navrhovateľa mal súd preukázané, že trvá na zvýšení výživného tak ako navrhol. Naposledy bolo určené výživné v roku 2006 vo výške 1.300,- Sk mesačne rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 13P/25/2006. Odvtedy výška výživného menená nebola. Navrhovateľ je od 4.7.2012 študentom 1. ročníka VŠ VÚT D.. Navrhovateľ cez týždeň býva na priváte, za ktorý platí cca 104,- eur mesačne. Ďalšie výdaje sú strava, cestovanie, školské potreby, ošatenie, obuv, hygiena, telefón. V spoločnej domácnosti býva s otcom a dvomi plnoletými bratmi. Otec je riadne zamestnaný v spoločnosti X. I., kde dosahuje priemerne 948,19 eur mesačne. Zdravotný stav navrhovateľa je dobrý. Nenavštevuje žiadne záujmové krúžky. Pravidelne však navštevuje posilňovňu. Po ukončení strednej školy hneď nastúpil do 1. ročníka VÚT D. od 25.6.2010 - 16.8.2011. Tu študoval v tom čase len 1 rok, zo štúdia bol vtedy vylúčený pre zlý prospech. Po vylúčení zo školy od 1.10.2011 do augusta 2012 pracoval v spoločnosti X. I., kde dosahoval príjem 659,02 eur mesačne. Pracovný pomer v X. I. bol ukončený dohodou, nakoľko opäť začal študovať tú istú VŠ. Navrhovateľ chcel vyštudovať VŠ z toho dôvodu, aby mal vyššiu kvalifikáciu a mohol si nájsť lepšiu prácu. Jedná sa o tú istú VŠ ale iný odbor. V roku 2010 navštevoval odbor informačné technológie, teraz študuje odbor mechatronika. Rovnaký odbor študoval aj na strednej škole. Jedná sa o dennú formu štúdia. Pokiaľ ide o platenie výživného zo strany odporkyne, táto mu za mesiac 10/2012 zaplatila sumu 43,15 eur, za mesiac 11/2012 sumu 43,15 eur, za mesiac 12/12 a mesiac 1/2013 mu nezaplatila nič a za 2/2013 zaplatila 5,- eur, za mesiac 3/2013 ani za 4/2013 mu odporkyňa výživné nezaplatila. S odporkyňou v kontakte nie je, je to už niekoľko rokov.
Z výsluchu odporkyne mal súd preukázané, že naposledy výživné na Q. bolo určené rozsudkom Okresného súdu Senica vo výške 1.300,- Sk mesačne. Medzitým v roku 2009 podávala odporkyňa návrh na zníženie výživného, ktorý bol zamietnutý. Odporkyňa žije v prenajatom 2 izbovom byte patriaci mestu N.. V spoločnej domácnosti žije s manželom N. H. a dvomi mal. dcérami - O. O. K.. Manžel odporkyne, je riadne zamestnaný v spoločnosti N. N., zarába 950,- eur mesačne. Manžel má jednu vyživovaciu povinnosť k mal. R., ktorá má 11 rokov. Manžel prispieva finančne svojim rodičom, mesačne vo výške 300,- eur. Manželovi rodičia sú dôchodcovia, poberajú starobný dôchodok vo výške 500,- eur mesačne. Mal. O. bude mať tento rok 15 rokov, navštevuje 8. ročník ZŠ a mal. K. bude mať 14 rokov, navštevuje 7. ročník ZŠ. Bývalý manžel odporkyne mal určené výživné k mal. O. vo výške 2.200,- Sk mesačne a k mal. K. vo výške 2.000,- Sk mesačne. Ich otec jej však výživné neposiela za čo bol aj odsúdený Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom. Odporkyňa má celkom 5 vyživovacích povinností, dve mal. dcéry a traja plnoletí synovia. Mal. O. O. K. sú jej zverené do osobnej starostlivosti. Odporkyňa pracuje v nemocnici N., kde zarába 664,96 eur mesačne netto. Pracovný pomer je uzatvorený na dobu určitú do 30.4.2014. Podmienkou je, že musí absolvovať špecializačné štúdium na VŠ Konštantína filozofa v R.. Na štúdium je prijatá, začne študovať VŠ od 9/2013, je to štúdium popri zamestnaní. Štúdium je len jednoročné. Štúdium by malo stáť 232,- eur ročne ako školné + po ukončení štúdia 200,- eur za vystavenie diplomu. Ďalej poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 179,20 eur netto. Pokiaľ ide o jej zdravotný stav miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 55%. Za mesiace 10/2012 a 11/2012 za každý mesiac zaplatila odporkyňa výživné vo výške 43,15 eur a od 12/2012 výživné na navrhovateľa neplatí. Nezaplatila za 12/2012, 1/2013 a za 2/2013 zaplatila sumu 5,- eur, za 3/2013 a za 4/2013 nezaplatila výživné. Výživné na navrhovateľa si odkladá pre seba.
Z výsluchu svedka (otca navrhovateľa) mal súd preukázané, že žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľom a ďalšími dvomi plnoletými synmi. Je zamestnaný v X. I., kde dosahuje priemerný mesačný príjem 900 - 950,- eur mesačne. Výdaje má na nájomné, energie, inkaso, internet, cestovné do práce, stravovanie, hygiena, telefón. Hradí všetky výdaje na navrhovateľa. Odporkyňa výživné na navrhovateľa má zaplatené za 10/2012, 11/2012, odvtedy výživné na neho neplatí. Len v mesiaci 2/2013 poslala 5,- eur. Navrhovateľ už raz v minulosti študoval VŠ, toto štúdium však bolo ukončené. Navrhovateľ nezvládol niektoré skúšky, takže po 1 roku bolo štúdium ukončené. Potom sa zamestnal v spoločnosti X. I., teraz znova študuje tú istú VŠ, ale iný odbor.
Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 12.04.2013 súd zistil, že navrhovateľ bol študentom VUT v D., fakulta informačných technológií od 25.06.2010 do 16.08.2011 dennej formy štúdia.
Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 24.04.2013 mal súd preukázané, že navrhovateľ je v akademickom roku 2012/2013 študentom 1. ročníka VUT v D., fakulta strojního inženýrství, odbor mechatronika, bakalársky študijný program, prezenčnej formy štúdia.
Zo správ ÚPSVaR Senica mal súd preukázané, že navrhovateľ nepoberá štátne sociálne dávky, ani dávky v hmotnej núdzi a príspevky k hmotnej núdzi. Navrhovateľ nie je a nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Odporkyňa za obdobie posledných 12 mesiacov nepoberá žiadne štátne sociálne dávky a za obdobie posledných 12 mesiacov nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Otec navrhovateľa poberá štátne sociálne dávky na tri deti na každé vo výške 23,10 eur mesačne. Otec navrhovateľa nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberá dávky v hmotnej núdzi a príspevky k hmotnej núdzi.
Zo správ Sociálnej poisťovne Senica mal súd preukázané, že navrhovateľ za obdobie posledných 12 mesiacov nepoberal žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.
Z potvrdenia o zamestnaní mal súd preukázané, že navrhovateľ bol od 01.10.2011 do 31.08.2012 zamestnaný v spoločnosti X. I. I.. I..W..V..
Z potvrdenia o príjme odporkyne mal súd preukázané, že odporkyňa bola od 1.8.2012 do 14.10.2012 zamestnaná v X. I..W..V.., kde dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 475,95 eur netto.
Z potvrdenia o príjme odporkyne mal súd preukázané, že odporkyňa pracuje pre R. O.. L.. R..V.., N. od 15.10.2012, pracovný pomer je dohodnutý na dobu určitú do 30.04.2014. Jej čistá mzda za obdobie od 10/2012 do 3/2013 bola vo výške 664,96 eur mesačne.
Zo správ Sociálnej poisťovne Senica mal súd preukázané, že odporkyňa je poberateľkou invalidného dôchodku od 04.07.2009, t.č. vyplácaného v sume 179,20 eur mesačne.
Z potvrdenia o príjme otca navrhovateľa mal súd preukázané, že pracuje pre spoločnosť X. I. I.. I..W..V.. Jeho priemerný čistý mesačný príjem za obdobie od 2/2012 do 1/2013 je 948,19 eur.
Podľa § 62 ods. l Zák. č.36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 3 Zákona o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V danom konaní sa jedná o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného a predchádzajúcej právnej úprave výživného v čase rozhodovania došlo k takej zmene pomerov, ktoré by boli podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti a právnu úpravu v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní a tieto následne posúdiť či zakladajú dôvod pre zmenu. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.
Súd z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil ten právny záver, že návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni bol podaný dôvodne len čiastočne. Vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu trvá dovtedy, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Trvá aj po dosiahnutí plnoletosti, pokiaľ sa dieťa pripravuje na budúce povolanie. Vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obidvaja rodičia. Súd pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliada tak na odôvodnené potreby dieťa, ako aj na schopnosti a možnosti, ako aj majetkové pomery osoby povinnej prispievať na jeho výživu. Výživné pre dieťa slúži nielen na uspokojovanie jeho hmotných potrieb (jedlo, ošatenie, obuv, bývanie) ale aj na výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na budúce povolanie, kultúrne a športové potreby a pod.). Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ nemá vlastný príjem a toho času nie je schopný sám sa živiť, nakoľko sa pripravuje na budúce povolanie, teda vyživovacia povinnosť odporkyni stále trvá. Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh na zvýšenie výživného bol dôvodný len v časti, ktorej súd vyhovel, a to vzhľadom na zmenu pomerov, ktorá je podľa názoru súdu závažnejšieho, výrazného významu. Súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné rozhodnúť o zvýšení výživného. V konaní bolo preukázané, že naposledy bola výška výživného určovaná v rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 13P/25/2006-91 zo dňa 29.6.2006. Od tohto času uplynula doba viac ako 6 rokov, kedy výška výživného nebola menená a naposledy určené výživné je v súčasnej dobe pre navrhovateľa absolútne nedostačujúce, nezohľadňujúce jeho zvýšené životné náklady. Súd na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že k zmene pomerov, ktoré odôvodňujú zmenu predchádzajúceho rozhodnutia došlo na strane oprávneného, teda navrhovateľa, a to v súvislosti s jeho prechodom na vyšší stupeň školského systému. V čase poslednej úpravy výživného navrhovateľ navštevoval základnú školu, 9. ročník. Navrhovateľ v súčasnosti od 04.07.2012 nastúpil do prvého ročníka vysokoškolského štúdia na VÚT v D.. Navštevuje prezenčné štúdium, teda dennú formu štúdia. V tejto súvislosti sa výdaje na výživu navrhovateľa podstatne zvýšili, hradí si ubytovanie, cestovné, výdaje na stravovanie, ďalšie výdaje spojené s vysokoškolským štúdiom. V súvislosti s prechodom dieťaťa na vyšší stupeň školského systému nepochybne vzrástli náklady na jeho výživu, školské potreby, životné náklady primerané veku, osobné potreby, záľuby a celkový rozvoj. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene
pomerov na strane oprávneného v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Otec navrhovateľa žije v spoločnej domácnosti s navrhovateľom a ďalšími dvomi synmi. Otec pri poslednej úprave výživného dosahoval priemerný mesačný zárobok vo výške 21.409,- Sk (710,65 eur) netto. V súčasnej dobe dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 948,19 eur. Na strane otca nastal nárast v jeho príjmoch priemerne o 237,54 eur mesačne. Otcovi sa počet vyživovacích povinností nezmenil, i naďalej má celkom tri vyživovacie povinnosti. Odporkyňa pri poslednej úprave výšky výživného pracovala ako opatrovateľka v W., kde sa nachádzala dva týždne v mesiaci, za túto činnosť poberala diéty vo výške 35,- eur na deň (jej mesačný príjem bol teda vo výške 490,- eur). Odporkyňa v súčasnosti dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške 664,96 eur netto. Odporkyňa je ďalej poberateľkou invalidného dôchodku od 04.07.2009, t.č. vyplácaného v sume 179,20 eur mesačne. Celkový príjem odporkyne pozostávajúci z príjmu a invalidného dôchodku tak činí sumu 844,16 eur mesačne. Na strane odporkyne tak nastal nárast v jej príjmoch priemerne o 354,16 eur mesačne. Odporkyňa v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti s manželom a dvomi mal. deťmi. Jej manžel je riadne zamestnaný, dosahuje priemerný mesačný príjem vo výške cca 950,- eur mesačne. Odporkyni sa počet vyživovacích povinností nezmenil, i naďalej má celkom päť vyživovacích povinností.
Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné zvýšiť výživné odporcovi na plnoleté dieťa a to na sumu 70,- eur, s účinnosťou od 03.10.2012, teda od podania návrhu. Súd nevyhovel navrhovateľovi v plnom rozsahu a nezvýšil na sumu ktorú požadoval vo svojom návrhu, pretože je potrebné prihliadnuť nie len na zvýšenie nákladov na zabezpečenie životných potrieb navrhovateľa a zvýšený príjem odporkyne, ale aj na zvýšený príjem otca navrhovateľa a taktiež počet vyživovacích povinnosti odporkyne. Otec je povinný taktiež sa podieľať vo zvýšenej miere na potrebách dieťaťa. Súd preto návrh v prevyšujúcej požadovanej výške výživného ako aj počiatku zvýšenia výživného (teda vo zvyšku) zamietol ako nedôvodný. Súd má za to, že odporkyňa, je s ohľadom na jej súčasnú životnú situáciu schopná platiť výživné zvýšené o sumu 26,85 eur mesačne na navrhovateľa, teda v sume 70,- eur mesačne, pričom táto suma podľa názoru súdu zodpovedá možnostiam a schopnostiam povinného, pri zohľadnení odôvodnených potrieb navrhovateľa s prihliadnutím na jeho vek, osobné potreby a náklady v škole. Súd má za to, že takto určeným výživným je potrebné, aby sa odporkyňa spolupodieľala aspoň po finančnej stránke na nákladoch navrhovateľa, keďže oň okrem platenia výživného neprejavuje žiadny záujem. Výživa dieťaťa musí byť zabezpečená neustále. Odporkyňa je matkou navrhovateľa a teda mala by si plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, resp. podieľať sa na nákladoch na výživu dieťaťa. Súd ďalej poznamenáva, že suma 70,- eur mesačne je suma, ktorá nepokryje ani len polovicu základných odôvodnených potrieb navrhovateľa absolvujúceho vysokoškolské štúdium, pričom odôvodnené potreby navrhovateľa by si vyžadovali stanovenie i vyššieho výživného, no je potrebné zároveň prihliadnuť i na to, že odporkyňa má celkom päť vyživovacích povinností.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd zároveň vyvodil ten právny záver, že návrh odporkyne na zrušenie výživného nebol dôvodný. Súd rozhodoval podľa aktuálneho stavu ku dňu rozhodnutia, pričom navrhovateľ je v súčasnej dobe študentom prvého ročníka vysokoškolského štúdia na VÚT v D., denná forma štúdia. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ v súčasnosti nemá vlastný príjem a toho času nie je schopný sám sa živiť, nakoľko sa pripravuje na budúce povolanie, teda vyživovacia povinnosť odporkyni voči navrhovateľovi trvá. Súd preto návrh odporkyne na zrušenie výživného zamietol ako nedôvodný.
Vzhľadom na zvýšenie výživného od 03.10.2012, teda od podania návrhu vznikol odporkyni nedoplatok na výživnom za obdobie od 03.10.2012 do 30.04.2013 v sume 398,70 eur, ktorý súd povolil odporkyni zaplatiť v mesačných splátkach po 20,- eur splatných spolu s bežným výživným, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia počínajúc mesiacom po právoplatnosti rozsudku. Súd pri určení nedoplatku vychádzal zo skutočnosti, že odporkyni bolo určené platiť zvýšené výživné od 03.10.2012 v sume 70,-eur mesačne a že odporkyňa za mesiac 10/2012 zaplatila sumu 43,15 eur, za mesiac 11/2012 sumu 43,15 eur, za mesiac 12/12 a mesiac 1/2013 výživné nezaplatila, za 2/2013 zaplatila 5,- eur, za mesiac 3/2013 ani za 4/2013 výživné nezaplatila, t.j. za mesiac 10/2012 nedoplatok predstavuje sumu 26,85 eur (70-43,15), za mesiac 11/2012 sumu 26,85 eur (70-43,15), za mesiac 12/2012 sumu 70,- eur, za mesiac 1/2013 sumu 70,- eur, za mesiac 2/2013 sumu 65,- eur (70-5), za mesiac 3/2013 sumu 70,- eur a za mesiac 4/2013 sumu 70,- eur.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a to tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko obaja účastníci mali vo veci len čiastočný úspech.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)