Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_64Cb-65-2013.pdf
PDF · 83.04 KB
Case nature
Area
Subarea
64Cb/65/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci navrhovateľa IZOBITUM, s. r. o. so sídlom Velenice 116, 289 01 Nymburk, Česká republika, IČO: 28 199 057, zast. PhDr. Vladimír Vološčuk, CSc., bytom Helsinská 4, 040 01 Košice, proti odporcovi SEMBO SK, s. r. o., Nám. SNP 24/57, 976 13 Slovenská Ľupča, IČO: 36 756 237, o zaplatenie sumy 1 135,24 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 135,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 30. 04. 2011 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi iné trovy konania v sume 68,-- Eur a náhradu trov cestovného v sume 14,72 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ si návrhom podaným elektronickým podaním dňa 14. 09. 2012, doplneným predložením originálu dňa 17. 09. 2012, uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie sumy 1 135,24 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne od 30. 04. 2011 do zaplatenia. Uviedol, že odporca si objednal u navrhovateľa tovar. Faktúrou č. 110100116 zo dňa 28. 02. 2011 vyfakturoval navrhovateľ odporcovi za dodaný tovar sumu 1 135,24 Eur splatnú dňa 29. 04. 2011. Odporca dlh neuhradil. Pretože odporca sa dostal do omeškania, uplatnil si navrhovateľ aj právo na úrok z omeškania.
Súd vydal vo veci dňa 27. 12. 2012 platobný rozkaz č.k. 63Rob 375/2012-24, ktorý uznesením č. k. 63Rob 375/2012-33 zo dňa 11. 03. 2013 zrušil z dôvodu, že vydaný platobný rozkaz nebolo možné doručiť odporcovi do vlastných rúk.
Na prejednanie veci samej súd určil termín pojednávania na deň 10. 05. 2013, na ktorý sa navrhovateľ (zástupca) dostavil riadne a včas. Odporca bol na pojednávanie predvolaný riadne a včas, keď zásielka s predvolaním na termín pojednávania mu bola doručená dňa 16. 04. 2013, a to s účinkami postupom podľa § 48 ods. 2 O.s.p., teda doručovaním na adresu sídla zapísanú v obchodnom registri. Odporca sa na pojednávanie neustanovil, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. S poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. súd potom vec na pojednávaní určenom na deň 10. 05. 2013 prejednal a rozhodol aj v neprítomnosti odporcu.
Z predložených a označených dôkazných prostriedkov súd zistili, že daňovým dokladom - faktúrou č. 110100116 zo dňa 28. 02. 2011, s určeným dátumom splatnosti 29. 04. 2011, navrhovateľ odporcovi na základe jeho objednávky fakturoval cenu tovaru, ktorým boli brúsne kotúče, v sume2 7 499,-- Kč.
Prevzatie daňového dokladu - faktúry bolo potvrdené nečitateľným podpisom osoby, bez uvedenia jej mena a priezviska. Ako listinný dôkaz v konaní navrhovateľ označil a predložil aj dodací list zo dňa 28. 02. 2011 k faktúre č. 110100116.
Navrhovateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že tovar si u neho objednal priamo konateľ spoločnosti odporcu Zdeněk Demel, ktorý osobne prišiel do spoločnosti navrhovateľa, keďže ide o osobu, ktorá má trvalé bydlisko v Českej republike. Konateľ odporcu tovar prevzal, spolu s vystavenou faktúrou, na ktorej prevzatie tovaru potvrdil svojím podpisom. Odporca si takýmto postupom tovar u navrhovateľa objednával opakovane, pričom okrem pohľadávky, ktorá je predmetom tohto súdneho konania neuhradil navrhovateľovi cenu podľa ďalších piatych alebo šiestych faktúr. Proti množstvu a kvalite tovaru neboli zo strany odporcu uplatnené žiadne reklamácie, rovnako odporca žiadnym spôsobom nenamietal ani cenu, ktorá bola uvedená na faktúre.
Vzhľadom na to, že účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba, ide o obchodno-záväzkový vzťah s medzinárodným prvkom. Právomoc súdu Slovenskej republiky na prejednanie veci je potom daná podľa článku 2 bod 1 Nariadenia Rady č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach a podľa článku 4 bod 1 písm. a) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 je rozhodným právom právo Českej republiky.
Potom, keďže predmetom konania je kúpna zmluva a účastníci konania sú príslušníkmi štátov, ktoré sú viazané Dohovorom OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (Úmluva OSN o smlouvách o mezinárodní koupi zboží), ktorý bol uverejnený v Sbírce zákonů pod č. 160/1991 Sb., a teda je záväzný aj pre Českú republiku (§ 756 Obchodní zákoník), je potrebné pri kúpnych zmluvách v medzinárodnom obchodnom styku použiť tento Dohovor.
Podľa článku 30 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň vzťahujú, a vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje zmluva a tento Dohovor za podmienok ustanovených zmluvou a týmto Dohovorom.
Podľa článku 31 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru ak nie je predávajúci povinný dodať tovar v určitom inom mieste, jeho povinnosť dodať tovar spočíva
a) v odovzdaní tovaru prvému dopravcovi na prepravu pre kupujúceho, ak zmluva o kúpe zahŕňa prepravu tovaru;
b) pri tovare, ktorý je v zmluve určený jednotlivo, alebo síce podľa druhu, avšak sa má dodať s určitého skladu alebo vyrobiť alebo zhotoviť, a strany vedeli v čase uzavretia zmluvy, že tento tovar je alebo sa má vyrobiť alebo zhotoviť v určitom mieste, v umožnení kupujúcemu nakladať tovar v tomto mieste, ak sa naň nevzťahuje ustanovenie písmena a);
c) v ostatných prípadoch v umožnení kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde má predávajúci svoje miesto podnikania v čase uzavretia zmluvy.
Podľa článku 53 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade so zmluvou a týmto Dohovorom.
Podľa článku 78 Dohovoru OSN o medzinárodnej kúpe tovaru ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nároky na náhradu škody podľa článku 74.
Z dokazovania vykonaného z dôkazných prostriedkov predložených a označených účastníkmi konania súd považoval za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo pri ich podnikateľskej činnosti
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy konkludentným spôsobom. Uzavretím zmluvy tak navrhovateľovi ako predávajúcemu vznikla povinnosť dodať odporcovi požadovaný tovar, ktorým boli brúsne kotúče a odporcovi ako kupujúcemu vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Navrhovateľ v konaní preukázal splnenie svojej povinnosti zo záväzkového vzťahu s odporcom založeného kúpnou zmluvou, t. j. preukázal že odporcom ústne objednaný tovar priamo v prevádzke spoločnosti navrhovateľa odporcovi odovzdal, ktorú skutočnosť potvrdil jediný konateľ spoločnosti odporcu svojím podpisom na daňovom doklade - faktúre, na ktorej bol tovar špecifikovaný svojím druhom, množstvom ako aj cenou. Odovzdaním a prevzatím tovaru tak došlo k splneniu povinnosti navrhovateľa dodať tovar a následne k vzniku povinnosti odporcu uhradiť kúpnu cenu.
Vzhľadom na to, že súd považoval v konaní za preukázané prevzatie tovaru odporcom od navrhovateľa, pričom odporca do dňa rozhodnutia súdu vo veci samej nepreukázal, že si splnil povinnosť uhradiť kúpnu cenu dodaného tovaru, posúdil súd nárok navrhovateľa v časti o zaplatenie istiny titulom úhrady kúpnej ceny ako dôvodný.
Hoci konštatovaný Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru ustanovenia týkajúce sa kúpnej zmluvy upravuje komplexne a v článku 78 zakladá aj nárok na úrok z omeškania, ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, výšku úroku z omeškania Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru neurčuje. Preto pri nedostatku úpravy niektorej z otázok je smerodajné hmotné právo toho štátu, ktoré si strany pre danú zmluvu zvolili, pričom ako už bolo konštatované, v danom prípad je rozhodným právo Českej republiky.
Potom, keďže odporca kúpnu cenu dodaného tovaru neuhradil pri jeho dodaní a túto neuhradil ani v lehote splatnosti tak, ako bola uvedená v daňovom doklade - faktúre považoval súd za preukázané, že odporca sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, na základe čoho navrhovateľovi vzniklo právo na úrok z omeškania. Vzhľadom na dobu vzniku omeškania súd považoval za preukázané, že navrhovateľom uplatnený úrok z omeškania zodpovedá zákonnému postupu určenia výšky úroku z omeškania podľa práva Českej republiky.
Vychádzajúc z konštatovaných skutočností súd podanému návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy navrhovateľa pozostávajú z iných trov konania v sume 68,-- Eur a z náhrady trov cestovného v sume 14,72 Eur v preukázanej cene cestovných lístkov pri použití verejného dopravného prostriedku z Košíc do Banskej Bystrice a späť. Súd ako náhradu trov konania nepriznal navrhovateľovi náhradu stravného vyúčtovaného zástupcom navrhovateľa, keďže nejde o hotový výdavok zástupcu účastníka (§ 137 O.s.p.).
V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. je potrebné, aby odporca povinnosť uloženú týmto rozhodnutím splnil do 3 dní od jeho právoplatnosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona.