Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Co-91-2023.pdf
PDF · 130.58 KB
Case nature
Subarea
12Co/91/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej, vo veci žalobkyne: W.. K. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, N., zast. JUDr. Diana Beresecká, advokátka, Farská 33, Nitra, proti žalovanému: M. M., nar. XX.XX.XXXX, R. XXX, zastúpený: Mgr. Erik Jakubík, advokát so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu 269/43, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 31. mája 2023, č. k. 36C/46/2023-33, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í takto:
Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ukladá žalovanému M. M., nar. XX.XX.XXXX, aby dočasne n e v s t u p o v a l do rodinného domu s. č. XXXX postaveného na parc.reg. „C“ č. XXX/XXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. K., obec N., okres N., na parc. reg. „C“ č. XXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, obe evidované na LV č. XXXX, k. ú. K., obec N., okres N..
U k l a d á žalobkyni p o v i n n o s ť podať proti žalovanému žalobu o vylúčenie alebo o obmedzenie užívacieho práva žalovaného k uvedeným nehnuteľnostiam v lehote 30 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia na Okresný súd Nitra.
Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) uznesením zo dňa 31. mája 2023 č. k. 36C/46/2023-33 (napadnuté uznesenie) nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil M. M., aby dočasne nevstupoval do rodinného domu s. č. XXXX postaveného na parc.reg. „C“ č. XXX/XXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. K., obec N., okres N., a na parc. reg. „C“ č. XXX/XX ostatná plocha o výmere XXX m2, parc. č. XXX/ XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, obe evidované na LV č. XXXX, k. ú. K., obec N., okres N., a to až do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa návrhom domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému nevstupovať do nehnuteľností, nachádzajúcich sa v okrese N., v obci N., v katastrálnom území K., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, ako parcely registra „C“, a to parc. č. XXX/XX - ostatná plocha o výmere XXX m2, parc. č. XXX/ XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a rodinný dom s. č. XXXX postavený na parc. č. XXX/XXX, v celosti, a to až do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Uviedla, že dňa 19.05.2023 podala návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinnosti k maloletým deťom
a konanie sa vedie pod sp. zn. 13P/104/2023. V predmetných nehnuteľnostiach žije spolu s deťmi a do vykázania z obydlia políciou v nich býval i žalovaný. Vzťahy medzi manželmi sú už dlhšie rozvrátené a ich manželstvo si neplní žiadnu zo svojich funkcií. V návrhu popísala udalosť, ktorá sa stala dňa 27.05.2023 a z dôvodu ktorej podala na žalovaného trestné oznámenie dňa 28.05.2023. Na základe jej výpovede polícia začala trestné stíhanie pre prečin nebezpečného vyhrážania sa podľa § 360 ods. 1, ods. 2, písm. a), b) Tr. zákona. Následne do domu prišla zásahová jednotka, ktorá žalovaného zadržala, bol umiestnený do cely predbežného zadržania a boli zaistené jeho zbrane, ktoré boli voľne položené v rodinnom dome. Žalovaný bol dňa 29.05.2023 prepustený z cely predbežného zadržania a žalobkyni bolo políciou oznámené, že bol vykázaný z obydlia - rodinného domu, ktorý sa nachádza v N. - K. na Q. L.. Žalobkyňa je t. č. na materskej dovolenke, väčšinu času sa zdržiava v predmetných nehnuteľnostiach, ktoré so žalovaným vlastnia v BSM. Podľa nej je žalovaný nebezpečný a po jeho prepustení z cely predbežného zadržania je obava, že by vo svojom konaní mohol pokračovať. Je nepochybné, že je tu potreba bezodkladne upraviť pomery, aby sa zabránilo žalovanému ohrozovať žalobkyňu alebo ich deti, ich život a zdravie. Potreba neodkladnej úpravy je v danom prípade daná do okamihu vyporiadania BSM k predmetným nehnuteľnostiam. Bez takejto úpravy by bol žalovaný oprávnený ako spoluvlastník týchto nehnuteľností, vstupovať do týchto nehnuteľnosti a tým ohrozovať žalobkyňu a mal. deti. Vzhľadom k tomu, že žalovaný je i psychiatrickým pacientom, predstavuje pre nich hrozbu aj v prípade, keď mu boli zadržané strelné zbrane.
3. Súd prvej inštancie posudzoval vec podľa § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2, § 325 ods. 2 písm. e), § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku a dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia na ochranu jej života a zdravia je dôvodný.
4. Z obsahu spisu súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa a žalovaný sú ako manželia bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, nachádzajúcich sa v okrese N., v obci N., v katastrálnom území K., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, ako parcely registra „C“, a to parc.č.XXX/XX - ostatná plocha o výmere XXX m2, parc. č. XXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a rodinný dom s. č. XXXX postavený na parc. č. XXX/XXX. Manželstvo uzavreli dňa XX.XX.XXXX a z manželstva pochádzajú 2 maloleté deti, Z., nar. XX.XX.XXXX, a V., nar. XX.XX.XXXX. Dňa 22.05.2023 podala žalobkyňa aj návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom a konanie je vedené pod sp. zn. 13P/104/2023.
5. Dňa 28.05.2023 bolo vystavené ORPZ v Nitre, OO PZ Nitre - Kalvária, potvrdenie o podaní trestného oznámenia vo veci podozrenia zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona. V zápisnici napísanej dňa 29.05.2023 na Okresnej prokuratúre Nitra sa uvádza, že sa dostavila bez predvolania žalobkyňa za účelom odovzdania USB kľúča s obsahom videa a fotografií, na ktorých je zachytený žalovaný ako ide domov (Q.), pričom v ruke drží strelnú zbraň. Taktiež sa na predmetnom kľúči nachádzajú fotografie, ktoré zachytávajú strelné zbrane položené v dome na Q. X bez toho, aby boli riadne uzamknuté, a to aj napriek tomu, že sa v dome nachádzajú maloleté deti. Dňa 28.05.2023 bola žalobkyňa vypočutá ako oznamovateľka na OR PZ Nitra, OO PZ Nitra, kde uviedla, že žalovaný ako jej manžel má od konca minulého roku psychické problémy, od 07.11.2022 navštevuje psychiatričku F. M. a užíva lieky. Od februára žalobkyňu ignoruje, nevedú manželský život, doma trávi málo času. Konkrétne dňa 27.05.2023 okolo 18:20 hod. sa vrátila so synom domov. Zdržiavala sa v kuchyni a keď sa obrátila, zbadala, že žalovaný kľačal na kolene, držal zbraň v ruke a mieril na ňu. Potom prešiel do kúpeľne a so slovami bam bam bam mieril na rôzne miesta v kúpeľni, pričom hovoril, že na každom rohu číha nebezpečenstvo. Odišiel, vrátil sa okolo 01.00 hod domov so zbraňou v ruke, prešiel do spálne, ona tam nebola, spala v izbe malého a keď o 08.45 hod. odchádzala, ešte spal. Podľa potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 29.05.2023, č. ORP-628/ZA-NR-2023, bol žalovaný vykázaný zo spoločného obydlia odo dňa 29.05.2023 od 18.00 hod. na dobu 14 dní. Vykázanie sa vzťahuje na priestor rodinného domu Q. X, N. - K.. Uviedol, že si niečo prenajme a ako adresu pre doručovanie uviedol R. XX. Žalobkyňa bola poučená ako ohrozená osoba policajtom, čo potvrdila svojím podpisom dňa 29.05.2023.
6. Súd prvej inštancie na základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a listinných dôkazov predložených žalobkyňou dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým bude žalovanému dočasne zakázané vstupovať do nehnuteľností vrátane rodinného domu, sú splnené. Týmto nárokom je v danom prípade Ústavou SR zaručené právo žalobkyne na nedotknuteľnosť jej osoby a súkromia. Právo nebyť vystavený bezprostrednej hrozbe ohrozenia
duševnej či telesnej integrity osoby je základným ľudským právom. Dôkazy predložené žalobkyňou (potvrdenie o podaní trestného oznámenia, potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia) napĺňajú hypotézy uvedené v ustanovení § 325 ods. 2 písm. e) CSP, že žalovaný svojím konaním vo vzťahu k žalobkyni môže ohroziť jej telesnú a duševnú integritu. Konštatoval, že neposudzuje a neskúma, či zo strany žalovaného skutočne došlo k násilnému správaniu voči žalobkyni, a preto nijako nie je dotknutá prezumpcia neviny žalovaného. Preukázanie násilného správania môže byť predmetom iba priestupkového, resp. trestného konania. Považoval za nevyhnutné vyhovieť návrhu, pretože žalobkyňa sa stará o 2 maloleté deti, s ktorými býva práve v nehnuteľnostiach, do ktorých nemá žalovaný vstupovať po vydaní potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia.
7. Vzhľadom na charakter inštitútu neodkladného opatrenia a jeho dočasnosť súd sa stotožnil s návrhom žalobkyne vymedziť trvanie neodkladného opatrenia až do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V čase rozhodovania súdu žalobkyňa a žalovaný sú síce ešte manželia, ale vo veci rozvodu je už určený termín pojednávania na deň 13.07.2023 o 13.00 hod, čo súd zistil zo súdneho registra. Je teda predpoklad, že v najbližšom období môže byť manželstvo strán sporu rozvedené, ich BSM zanikne a bude ho možné vyporiadať.
8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
9. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal uznesenie zmeniť tak, že súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietne. Uviedol, že všetky tvrdenia žalobkyne sú nepravdivé, nepodložené akýmkoľvek relevantným dôkazom alebo skresľujúco a účelovo opisujú priebeh udalostí. Poukázal na to, že žalobkyňa uvádza, že dôvodom rozvratu ich manželstva je jeho nezáujem o ňu a ich maloleté deti, jej odmietnutie prepisu spoločného domu na neho a jeho mimomanželský pomer. Uviedol, že žalobkyňa neprejavovala záujem o intimitu, všetku pozornosť venovala deťom a o ich vzťah sa prestala zaujímať. Dom chcel prepísať iba na neho dočasne, aby mohol priznať príjem z prenájmu a tým si zvýšiť bonitu na hypotekárny úver a kúpiť ďalší byt. K mimomanželskému pomeru uviedol, že trvá od marca 2023. Napriek tomu však rozvod neplánoval. Žalobkyni posielal finančné prostriedky a plánoval jej kúpiť auto. K svojmu psychickému stavu uviedol, že navštevuje psychiatrickú ambulanciu z dôvodu somatoforných ťažkostí, ktorými sú točenie hlavy, búšenie srdca, únavový syndróm. Netrpel a netrpí duševnou chorobou v pravom slova zmysle. Užíva antidepresíva, ktoré nespôsobujú agresivitu, práve naopak, utlmujú. Tvrdenie žalobkyne, že je obava, že sa on bude agresívnejšie správať je účelové a nepravdivé. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa nikdy nevyslovila nesúhlas alebo obava v súvislosti s jeho nakladaním so strelnými zbraňami, nežiadala ho, aby ich z domu odstránil. Ako držiteľ zbrojného preukazu absolvoval psychologické vyšetrenie, ktoré preukazuje, že je psychicky spôsobilý na držbu zbrane. Obava žalobkyne nie je dôvodná, keďže momentálne on nedisponuje zbrojným preukazom ani strelnými zbraňami, ktoré boli vydané polícii. Nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, že ju jeho rodičia informovali, že pred pár dňami si priložil zbraň ku hlave a vyhrážal sa, že sa zabije. Taktiež nie je pravdou, že keď sa vracal domov, mal v ruke zbraň. V ruke mal mobil, ktorým si otváral bránu, čo je vidieť na kamerovom zázname. Ku skutku, z ktorého ho žalobkyňa obviňuje a ktorý sa mal stať dňa 27.05.2023 okolo 18,50 hod., uviedol, že v tom čase kúpal ich syna a zároveň si posielal textové správy s partnerkou. Nie je možné, aby ešte aj zbraňou ohrozoval žalobkyňu. Poukázal na to, že žalobkyňa uviedla, že následne on odišiel z domu a vrátil sa až okolo 1.00 hod., teda žalobkyňa bola sama doma viac ako 5 hodín a nekontaktovala ani svojho otca ako bývalého policajta, ani priamo políciu. Ostala v nehnuteľnosti aj po jeho návrate až do rána, kedy išla ku svojím rodičom a následne na políciu. Podľa jeho názoru osoba, ktorá pociťuje obavu o svoje zdravie alebo život, by takýmto spôsobom nekonala, ale snažila sa kontaktovať inú osobu bezprostredne po vykonaní skutku. Žalovaný poukázal na to, že žalobkyňa nepredložila kompletný spisový materiál, keďže v čase podania jej návrhu on vypovedal na polícii už dvakrát a zo spisového materiálu vyplýva, že skutok poprel, dobrovoľne vydal strelné zbrane, a preto by nebola osvedčená potreba vydania neodkladného opatrenia. Záverom odvolania poukázal na to, že vedie riadny život, doposiaľ bol priestupkovo riešený iba za priestupok na úseku dopravy, do ich domácnosti nebola nikdy privolaná polícia. Argumentácia žalobkyne, že išlo o jeho reakciu na rozvod manželstva, neobstojí, pretože návrh na rozvod mu bol doručený až 05.06.2023. Keďže žalobkyňa neuviedla všetky dôležité skutočnosti pre spravodlivé rozhodnutie súdu, tento pri vydaní napadnutého uznesenia vychádzal z nesprávnych skutkových zistení a teda z neúplne zisteného skutkového stavu veci, ktorý je v tomto
zrýchlenom konaní o dôležitých právach a povinnostiach osôb najdôležitejší. Záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa preukázala potreby neodkladnej úpravy pomerov, pokladá za nesprávny.
10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá žiadala napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že odvolanie žalovaného obsahuje množstvo nepravdivých skutočností a dôkazov. Vzhľadom k tomu, že dôkazná situácia v tejto veci je založená len na tvrdení jej a tvrdení žalovaného, je nútená pravdivosť svojich tvrdení preukázať nezákonne získaným dôkazmi, a to záznamami zvuku elektronickými prostriedkami získanými bez súhlasu osôb, ktorých prejavy boli zachytené. V danom prípade je možné takto nelegálne získané dôkazy použiť v zmysle čl. 16 ods. 2 CSP. V súlade s dôvodovou správou k CSP, súd môže vykonať dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je právo protistrany ústavnokonformne posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na úkor koho sa právo vykonáva. Ak teda napr. súd vezme do úvahy elektronickú komunikáciu či zaznamenanie zvuku na to určenými elektronickými prostriedkami získanými bez súhlasu osoby, ktorej prejavy boli takto zachytené, musí to odôvodniť tým, že právo na ochranu osobnosti tohto subjektu je v konkrétnom prípade proporčne slabšie oproti tomu ústavnému právu, ktorého porušenie sa má takto získaným dôkazným prostriedkom preukázať. Keďže nezákonne získanými zvukovými nahrávkami preukazuje ohrozenie jej života a zdravia a života a zdravia jej detí, má za to, že pri vykonaní testu proporcionality musí súd dospieť k záveru, že v danom prípade je možné pri rozhodovaní brať do úvahy ňou získané zvukové záznamy, lebo je nepochybné, že právo na ochranu života a zdravia osoby a predovšetkým mal. detí je silnejším právom ako právo žalovaného a svedkov, ktorí vystavili klamlivé čestné prehlásenie, na ochranu osobnosti. Uviedla, že predkladá súdu zvukový záznam rozhovoru s rodičmi žalovaného krátko po tom, ako pred nimi vytiahol zbraň, namieril si na svoju hlavu a vyhrážal sa, že sa zabije. V nahrávke je otec žalovaného rozhorčený z toho, že sa žalovaný nezdržiava doma a hovorí: „Predtým týždeň, keď zmizol, tak kde si bol? že bol jazdiť, a ja hovorím, ty nemáš kožu na tvári, ty nechávaš ženu s deckami, nech sa chúďatko trápi? Dúfam, že na budúci týždeň nepôjdeš nikde, jako teraz čo bol, že čo ja mu budem rozkazovať. Hovorím nikam nepôjdeš, a tak som mu v pátek volal, a hovorím kde si, že idem domov a idem friško pozerať A. hokej. A ja mu hovorím, idem na K., tak ma počkaj, on: nie ja sa ponáhlam, tak samozrejme som sa tam zastavil a samozrejme tam nebol, tak som zobral auto a išiel som pozrieť A., pri A. motorka samozrejme nebola, tak som mu vyvolával 100 razy, nebral mi telefón, keď prišiel do roboty som mu povedal, si hajzel neberieš otcovi telefón, si ma odrbal, ja som mu povedal, keď si predtým preč, prečo odchádzaš od rodiny, že on sa potrebuje vyjazdiť, že on volačo pojde navolačo neviem kam.“ Matka žalovaného vo vzťahu k tomu, že koľko času žalovaný trávi v práci hovorí: „On má 4000 telefonátov? dojde tam na 2 hodiny, ide volačo vybaviť a dojde poobede.“ Ona sa ohradila voči tvrdeniu žalovaného, že sa mala dopúšťať nevery a tiež, že nemala záujem o rodinný život a celý čas som sa venovala len deťom. Mala záujem udržať manželstvo i napriek skutočnosti, že žalovaný sa nezaujímal ani o ňu, ani o ich mal. deti a všetku starostlivosť o rodinu prenechával na ňu, a to až do okamihu, keď sa dozvedela, že má mimomanželský vzťah, priateľku, s ktorou plánuje spoločnú budúcnosť. Vie preukázať, že žalovaný so svojou partnerkou plánovali, že ju pripravia o majetok. Najskôr mala žalovanému prepísať vlastnícke právo k ich spoločnému bytu a následne mala podpísať zmluvu o úvere, ktorý mal slúžiť na úhradu kúpnej ceny za ďalší byt, ktorý mal byť však napísaný na meno jeho matky. Takýmto spôsobom chceli docieliť, aby v prípade rozvodu a vyporiadania BSM mala nárok len na nepatrnú časť majetku, ktorý jej patrí. Žalobkyňa ďalej uviedla, že predkladá nahrávku ohľadne vynucovania si prepisu majetku v ktorej žalovaný hovorí: „Stále ti to nie je sprosté, čo ti hovorím? Opakujem? Takže neprepíšeš ten byt? Stále čakám, kedy prepíšeš ten byt.“ Na to sa ho ona opýtala: „Lebo čo potom?“ Žalovaný odpovedal: „som ti to povedal, máš rozvodové papiere na stole, a potom sa rozpredá všetko absolútne, keď ti je prednejší majetok ako manželstvo.“ V ďalšej nahrávke žalovaný hovorí: „Pripravila si ma o peniaze a vykúpiš sa len tým, že mi prepíšeš ten byt.“ Žalobkyňa ďalej uviedla, že rodičia žalovaného v predloženom čestnom prehlásení klamú. Na preukázanie uvedeného poukázala na nahrávku s názvom „rozhovor s rodičmi žalovaného“, v ktorej matka žalovaného uvádza: „Ja ti poviem jak to bolo, ja som mu v pátek písala, že teda čo sa deje, že stem s nim povyprávať a odešou, že išou volačo vybavuvať volačo do A. dobre, a hovorím si tak zanesem tý vajcá K., K. napísala, že sa necíti dobre, na čo si tám lézla, keď ti K. napísala, že sa necíti dobre, no a prečo? a čo je na tom? ja som len tak chcela vedeť, čo sa proste deje. Mám strach též. To som mu povedala a povedala som, že ja som tam našla jednu zlomenú ženu, (plače) a povedala som mu, že počúvaj, prepíš ty tvoju polovičku na nás a my budeme splácať ten úver, lebo tebe jebe, a ty môžeš spraviť to, že deti prídu o strechu nad hlavou. To som povedala a ty kokos do mňa normálne silou ma tu do mňa tlačev a nevím čo a potom zavolala som A., aby videl, že čo robí. Čo, čo mám urobiť? zobral pištol, mám streliť do vzduchu? Nabev hu, mám sa zastreliť? Vácej ťa nechcem videť v
mojom dome povedal.“ Otec žalovaného k tomu uviedol: „On je blázen“. Matka žalovaného tiež dodala: „Surový, zákerný, to jak dneska na mňa zaoňdal, nasilu tlačev ma, tak toto som vychovala, hovorím sociopata.“ „Postavil sa a potom išou pre tú zbraň“, „Ano nabeu hu a dal si ju sem. Mám sa zabiť?“ Z predloženej nahrávky je zrejmé, že rodičia žalovaného odo nej požadovali, aby im dala číslo na psychologičku žalovaného (mali zrejme na mysli psychiatričku). Matka žalovaného chcela informovať lekárku žalovaného o tom, čo sa stalo, a požiadať ju, aby toto oznámila polícii v záujme, aby žalovanému boli zobraté zbrane. Matka žalovaného povedala: „daj mi číslo na tú psychologičku, ja jej zavolám.“ Q. by to urobil tak, že ho zavolajú, akože na kontrolu zbraní. Druhá možnosť, je že to oznámi psychologička, a tretia možnosť, že my dáme podnet. Vidíš nezáväzne od teba som to dneska riešila, že mu zoberiem zbrane. Tak to som s Q. riešila. Psychologička to musí nahlásiť na políciu, takže, tak či tak, to pôjde na políciu. Keby nedala ona, tak to dám ja osobne, ty nemusíš. Toto čo robev, to je akože psycho.“ Matka ďalej uvádzala: „Určite je chorý, „ja som sa dneska s Q. o tom vyprávala, že jak to urobíme, ona musí nahlásiť, ta psychologička, nevieš meno tej psychologičky, tak jej zavoláme, „potrebujeme ty zbrane najskor zobrať, ja hneď zajtra volám jej (psychiatričke) ja jej povim, že nesmiete ho prosím Vás kontaktovať, lebo on neni dobre na tom, ohrozuje rodinu, to nemôžete.“ Žalobkyňa uviedla, že tento incident jej priznal žalovaný, čo je na nahrávke s názvom „priznanie žalovaného zo dňa 24.05.2023“, kde žalovaný uvádza na adresu svojej matky: „Veď ten človek je len chodiaca zloba, som ju odsotil, lebo sa mi postavila do dverí, a ja že môžem prejsť?, začala tam kričať, retovať, scény robiť, obaja do mňa kokos ja som vytiahol pištoľ dajte mi pokoj lebo sa odjebem, vypadnite, sociopat to nespraví odjeb sa (citoval svoju matku), ona je chorá to sa nedalo zbaviť, a to neská čo bude vyprávať otcovi dočkaj.“ Z uvedených rozhovorov je zrejmé, že žalovaný i jeho rodičia klamú. Matka žalovaného chcela informovať jeho psychiatričku o tom, že sa vyhrážal zabitím a chcela ju požiadať, aby to oznámila na políciu. Ak tak matka neurobila, nemala psychiatrička dostatok podkladov k tomu, aby sa objektívne vyjadrila k aktuálnemu psychickému stavu žalovaného. Preto žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd neprihliadal na lekársku správu, ktorú žalovaný pripojil k svojmu odvolaniu. Nedôveryhodnosť lekárskej správy V.. F. M. vidí i v tom, že v správe predloženej žalobcom absentujú informácie, ktoré sa nachádzajú v jej prechádzajúcich lekárskych nálezoch týkajúcich sa žalovaného, a to, že žalovaný obviňuje zo svojho zlého psychického stavu svoju matku, pričom uvádza, že bol matkou týraný, dobila ho, doškrabala, nebol pochválený, ani keď bol majstrom Európy, zhadzovala ho a teraz sa s ním rok nerozpráva. Za účelom preukázania predložila jednu z lekárskych správ. Žalobkyňa ďalej uviedla, že zo skutočností vyššie uvedených je nepochybné, že tak ako žalovaný zavádza a klame súd ohľadne incidentu u jeho rodičov, kedy si priložil zbraň k hlave a vyhrážal sa, že sa zabije, rovnako klame a zvádza súd, aj keď opisuje priebeh udalostí zo dňa 27.05.2023, pre ktoré bolo voči jeho osobe vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania sa z dôvodu, že v uvedený deň mieril na ňu strelnou zbraňou tak, že pritom kľačal na jednom kolene. Poukázala na to, že žalovaný k odvolaniu okrem uznesenia o vznesení obvinenia priložil i zápisnicu zo svojho výsluchu, v ktorej uvádza odlišný opis skutočností, ktoré sa udiali dňa 27.05.2023, ako ich sám popísal pri svojom výsluchu bezprostredne po jeho zadržaní, kedy uvádzal, že na ňu mieril, ale len rukami. Ide o jeho výsluch zo štádia trestného konania pred vznesením obvinenia. Navrhla, aby súd, v prípade potreby, doplnil dokazovanie obstaraním zápisnice z výsluchu žalovaného pred vznesením obvinenia. Pri incidente dňa 27.05.2023 nemala pri sebe telefón, preto som si tento nemohla nahrať. Vzhľadom ku stresu, ktorý v tom okamihu prežívala, by toho ani nebola schopná. Bezprostredne po incidente žalovaný odišiel z domu a ona v ten deň telefonovala matke žalovaného, ktorú informovala o tom, čo sa stalo. Svojmu otcovi nevolala z dôvodu, že mala obavu, že by to nedokázal riešiť s chladnou hlavou. Nechcela, aby sa stalo ešte niečo horšie. Je toho názoru, že vyššie uvedenými skutočnosťami a tiež predloženými dôkazmi preukázala opodstatnenosť svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý bol opodstatnený už pri podaní návrhu. Preukázala tiež, že žalovaný sa neštíti klamstiev, aby dosiahol svoj cieľ.
11. Krajský súd v Nitre, ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že uznesenie je potrebné § 388 CSP zmeniť, pretože i keď súd prvej inštancie o základe návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol vecne správne, nesprávne stanovil časové obmedzenie trvania neodkladného opatrenia a nestanovil povinnosť podania príslušnej žaloby.
12. Preskúmaním napadnutého uznesenia a obsahu spisu, odvolací súd dospel k záveru, že v merite veci súd prvej inštancie rozhodol vecne správne, avšak nebolo možné uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť, pretože súd prvej inštancie postupoval neštandardne, keď obmedzil platnosť
neodkladného opatrenia do vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Takéto určenie nie je jednoznačné, pretože v súčasnosti ešte len začalo konanie o rozvod manželstva, ktoré môže trvať určitú dobu a až po jeho právoplatnom skončení bude plynúť trojročná lehota na vyporiadanie BSM buď dohodou alebo súdnym rozhodnutí v súdnom konaní, ktoré taktiež môže trvať značne dlhú dobu s ohľadom na rozsah majetku a rozsah dokazovania.
13. Odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného uznesenia súdu prvej inštancie v časti nariadenia neodkladného opatrenia uložením zákazu žalovanému vstupovať do predmetného rodinného domu. Súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav z predložených dôkazov a v intenciách platnej právnej úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie čo do nariadenia neodkladného opatrenia presvedčivo a náležite odôvodnil.
14. Zákonnými ustanoveniami upravujúcimi neodkladné opatrenie je možné rýchlo a pružne riešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah súdu. Pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je súd povinný vykonávať dokazovanie, vychádza z osvedčených základných skutočností potrebných pre záver o ohrozenom záujme. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má mať len dočasný charakter, obmedzuje sa len na dosiahnutie neodkladných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom. Navrhovateľ musí k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 326 ods. 2 CSP pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže byť dosiahnuté najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať také skutočnosti, ktoré by inak boli potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia aspoň základných skutočností, umožňujúcich prijatie záveru o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a bez osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán. Pred nariadením neodkladného opatrenia je postačujúce, že sú tu okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na takéto dočasné nariadenie opatrenia. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Pojem „potreba bezodkladnej úpravy pomerov“ medzi stranami sporu treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by hrozila ťažko napraviteľná ujma. Zmyslom neodkladného opatrenia je teda poskytnúť dočasnú ochranu oprávnenej strane a zabrániť zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá riadne zistený skutkový stav. Ide predovšetkým o osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v základnom alebo exekučnom konaní. Súd môže rozhodnúť o návrhu na neodkladné opatrenie aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
16. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
17. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
18. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
19. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
20. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
21. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
22. V zmysle citovaného ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia ešte pred rozhodnutím vo veci samej je bezodkladná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia exekúcie musí byť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia osvedčená, t. j. musí sa javiť ako pravdepodobná; nárok samotný teda nemusí preukázaný. Nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladnej úpravy pomerov je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi stranami sporu, ak tieto vzťahy vyžadujú bezodkladnú úpravu, a ak sa právny vzťah medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Zároveň platí, že v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je výlučne vecou strany, ktorá navrhuje neodkladné opatrenie, učiniť príslušné tvrdenia a tieto podložiť dostatočnými dôkazmi, z ktorých súd vyvodí záver o prípustnosti, resp. neprípustnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V štádiu, kedy súd rozhoduje o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nie je totiž časový priestor na vykonávanie rozsiahleho dokazovania (§ 328 ods. 2 CSP). Súd musí mať pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia na zreteli, že neodkladné opatrenie je opatrením výnimočnej povahy, a preto by malo povinného účastníka obmedzovať v prípade jeho nariadenia len v nevyhnutnej miere, pretože iný postup by mohol znamenať prekročenie ústavnosti postupu súdu v konaní o neodkladnom opatrení.
23. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. e) CSP predstavuje snahu zákonodarcu riešiť otázku domáceho násilia a situáciu jeho obetí. Predpokladom aplikácie týchto ustanovení je určitý stupeň intenzity fyzického či psychického násilia a to taký, ktorý znamená neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia s páchateľom násilného chovania. Intenzita násilného chovania musí byť teda spôsobilá natoľko znížiť kvalitu a možnosť spolužitia v spoločnej domácnosti, že sa toto spolužitie stane objektívne neakceptovateľným, prípadne až nemožným. Uvedené platí nielen v prípadoch žitia v spoločnej domácnosti, či v jednom dome alebo byte, ale napr. aj pre prípady, keď obeť násilia v dome či v byte priamo nežije, avšak zdržiava sa v ňom napr. z dôvodu pravidelných návštev iných osôb tam žijúcich. Pre rozhodnutie súdu je preto významným stupeň vyvinutého fyzického či psychického násilia, resp. hrozba takéhoto správania. Keďže rozhodnutie súdu v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP je významným zásahom do práv a predstavuje určitú sankciu vo vzťahu k páchateľovi násilia, musí byť už samotná existencia konkrétneho fyzického či psychického násilia alebo existencie jeho hrozby dostatočne osvedčená, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu.
24. Z obsahu spisu v tejto veci vyplýva, že žalobkyňa sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia mimo konania vo veci samej, a to uložením povinnosti svojmu manželovi v znení, aké je opísané v bode 1. odôvodnenia tohto uznesenia, a súd prvej inštancie návrhu vyhovel vychádzajúc z doložených listinných podkladov. Odvolací súd skúmal, či žalobkyňa skutočne dostatočne osvedčila potrebu naliehavej úpravy pomerov strán a či teda bol daný dôvod na vyhovenie jej návrhu a to v čase podania návrhu i v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie. Po oboznámení sa s obsahom spisu, t. j. s návrhom a s listinami k nemu pripojenými, ako aj s obsahom napadnutého uznesenia a obsahom odvolania a jeho príloh, obsahom vyjadrenia a jeho príloh urobil záver, že uznesenie súdu prvej
inštancie v časti nariadenia zákazu vstupu žalovanému do predmetnej nehnuteľnosti je vecne správne a obsahuje dostatočné odôvodnenie v tom smere, že navrhovateľka listinnými dôkazmi osvedčila zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e) CSP, podľa ktorého neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, a neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby, nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, alebo inými prostriedkami úplne.
25. V tejto veci žalobkyňa svoju obavu z páchania násilia manželom voči nej odôvodnila opisom jeho správania, podľa ktorého ju mal ohrozovať strelnou zbraňou, ktorou na ňu mieril, potvrdením polície zo dňa 29.05.2023 o vykázaní žalovaného zo spoločného obydlia, potvrdením polície zo dňa 28.05.2023 o podaní trestného oznámenia vo veci podozrenia zo spáchania prečinu nebezpečné vyhrážanie, zápisnicou OP Nitra zo dňa 29.05.2023 o odovzdaní modrého USB kľúča žalobkyňou, ktorého obsah tvorí video a fotografie, na ktorých je zachytený žalovaný ako ide domov, pričom v ruke drží strelnú zbraň a fotografie zachytávajú strelné zbrane položené v dome bez toho, aby boli riadne uzamknuté, napriek tomu, že v dome sa nachádzajú maloleté deti, zápisnicou o trestnom oznámení zo dňa 28.05.2023, zápisnicou o výsluchu svedka zo dňa 29.05.2023 (žalobkyňa v nej uviedla, že psychiatrička v januári 2023 žalovanému zvýšila dávku liekov, zmenilo sa jeho správanie od februára, začal mať agresívne reči, že má nejaký zoznam ľudí, že on je Q. M., má z neho pocit, že ju nenávidí, lebo nesúhlasila s prepisom domu, v minulosti sa stalo, že na križovatke sa dostal do konfliktu s iným vodičom a vytiahol zbraň, ukazoval ju s tým, že či má vystúpiť). Takéto správanie u nej vzbudzuje dôvodnú obavu o jej zdravie a život a negatívne vplýva na jej psychiku. Súd prvej inštancie zvážil, že na podklade toho sú dané dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia, a odvolací súd v takomto postupe nevidel pochybenie. Súd totiž nemusel pred rozhodnutím o nariadení neodkladného opatrenia vykonávať dokazovanie a mohol v súlade so zákonom rozhodnúť len na podklade tvrdení žalobkyne a ňou pripojených listinných dôkazov. Žalovaný síce poprel pravdivosť tvrdení žalobkyne uvádzané v návrhu, no v odvolaní sa skôr venoval otázkam ich spolužitia, neuviedol výslovne, že sa žalobkyňou tvrdeného skutku nedopustil, iba poukazoval na to, že žalobkyňa zostala naďalej v dome aj po jeho odchode a tak sa ohrozená osoba nespráva.
26. Odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný v odvolaní tvrdil, že v čase, kedy sa mal inkriminovaný skutok stať o 18.50 hod., on kúpal syna a písal si správy s priateľkou, tak nemohol ešte aj manipulovať so zbraňou, avšak z listín, ktoré predložil na podporu svojich tvrdení, vyplývajú iné skutočnosti. Z uznesenia o vznesení obvinenia zo dňa 28.05.2023 ČVS: ORP-628/ZA-NR-2023 vydaného OR PZ Odbor Poriadkovej polície Nitra vyplýva, že žalovaný pri výsluchu dňa 28.05.2023 uviedol, že žalobkyňa dňa 27.05.2023 prišla domov okolo 18.20 hod., zobrala syna do kúpeľne, kúpala ho. Z odfotených sms správ vyplýva, že žalovaný si posielal správy s nejakou osobou, ktorá nie je označená, pričom prvé tri správy sú o 18.24 hod., 2x o 18.25 hod. a ďalšie správy až od 19.46 hod. Teda v čase incidentu nie sú posielané žiadne správy. Tvrdenia žalovaného nie sú pravdivé.
27. Nariadením neodkladného opatrenia súd neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej, len ním poskytuje dočasnú ochranu oprávnenej strane, aby sa zabránilo zhoršovaniu jej postavenia, a to napriek tomu, že súd nemá riadne zistený skutkový stav. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní aplikoval ustanovenie § 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Pri rešpektovaní nariadeného neodkladného opatrenia sa strany sporu vyhnú zbytočnému gradovaniu napätia, ktoré - ako je zrejmé z ich vyjadrení - vyúsťuje až do podávania trestných oznámení. Pokiaľ si žalovaný chce z domu odniesť svoje osobné veci, môže podniknúť ďalšie kroky, ktoré mu umožňuje zákon a ktoré povedú k ich vydaniu. Preto odvolací súd urobil záver, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným podmienkam pre nariadenie neodkladného opatrenia.
28. Avšak z dôvodu nesprávneho postupu súdu prvej inštancie z hľadiska časového obmedzenia trvania neodkladného opatrenia a z dôvodu potreby stanovenia povinnosti žalobkyne v zmysle § 336 ods. 1 veta prvá CSP musel odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť. Odvolací súd ponechal nariadené neodkladné opatrenie zákazu vstupu žalovanému do predmetnej nehnuteľnosti bez časového obmedzenia a zároveň stanovil žalobkyni povinnosť podať na súd žalobu podľa § 146
ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie stanovuje, že ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť. V konaní na základe žaloby podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka súd vykonaná riadne dokazovanie ohľadne skutočností tvrdených sporovými stranami. V prípade, ak žalobkyňa žalobu v stanovenej lehote nepodá, súd zruší nariadené neodkladné opatrenie ex offo.
29. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania prvoinštančného i odvolacieho v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).