Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_4Er-1418-2012.pdf
PDF · 79.31 KB
Case nature
Area
Subarea
4Er/1418/2012
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, pobočka Banská Bystrica, Skuteckého 22, Banská Bystrica, IČO: 35 937 874, proti povinnému V. N., D.. XX. XX. XXXX, N. G. X, XXX XX N. N., Š. P. Y. F., na vymoženie pohľadávky vo výške 111,52 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stachom Chladným so sídlom exekútorského úradu Stráž 223, 960 01 Zvolen, pod spis. zn. EX 2437/12, na základe podnetu súdneho exekútora, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,83 eura, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 111,52 eura s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., pobočka Banská Bystrica č.k. 1221054013 zo dňa 18. 01. 2012.
Poverením č. 5601 084306 zo dňa 18. 05. 2012 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stacha Chladného so sídlom exekútorského úradu Stráž 223, 960 01 Zvolen (pôvodne Hurbanova 9A, Banská Bystrica), ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 2437/12.
Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 20. 08. 2012, podal súdny exekútor podnet na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor zároveň žiada zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúcie vo výške 92,85 eura.
Z obsahu podania súdneho exekútora a obsahu predloženého exekútorského spisu vyplýva, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku s nasledovným výsledkom: povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky, nie je vlastníkom ani držiteľom motorového vozidla, nie je poberateľom dôchodkovej dávky a v registri Sociálnej poisťovne sa nenachádza, t. j. nebol zistený ani platiteľ mzdy, resp. iných príjmov povinného, povinný, ktorý nie je občanom Slovenskej republiky má ukončený prechodný pobyt od 30. 12. 2004, boli vydané príkazy na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, avšak s negatívnym výsledkom, od povinného neboli vymožené žiadne finančné prostriedky. V dôsledku zistených skutočností nie je podľa súdneho exekútora možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, resp. za daného stavu by pokračovanie exekúcie prinieslo len neúčelné zvyšovanie nákladov, a to pre nemajetnosť povinného.
Oprávnený v podaní zo dňa 19. 02. 2013 súhlasil s podaním súdneho exekútora v časti podnetu na zastavenie exekúcie.
V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko z obsahu podania súdneho exekútora mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a jej ďalšie pokračovanie by prinieslo iba zvyšovanie a neúčelné vynaloženie ďalších nákladov, ktoré by v konečnom dôsledku zrejme znášal oprávnený.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 92,85 eura.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, nie však v takej výške ako si ich tento uplatnil.
Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 eura v zmysle ust. § 14 ods. 1 vyhlášky.
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekučného konania, preto neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za doručovanie písomností exekútorským úradom v prípadoch, v ktorých sa v predloženom exekútorskom spise nenachádzajú doručenky z poštovej prepravy, z obsahu spisu dokonca vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu podaná osobne. Exekútor totiž nepreukázal nespochybniteľnú výšku sumy, ktorej vynaloženie bolo v danom prípade potrebné na doručenie predmetných písomností s tým, že predmetné doručenky sú dokladom o doručení vždy niekoľkých písomností, pričom súd zároveň poukazuje na to, že v praxi je nemysliteľné, aby súd pri každom rozhodovaní o trovách exekúcie pracne preskúmaval takéto drobné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov v konečnom dôsledku aj tak objektívne nepreskúmateľné. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným
dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázaná tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, ak by tieto položky trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia ich výšky, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov.
Súd neuznal súdnemu exekútorovi ani náhradu hotových výdavkov za „Hotové výdavky papier, obálku, tlač listiny“ z dôvodu, že súdny exekútor jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku, pričom súd zároveň poukazuje na to, že v praxi je nemysliteľné, aby súd pri každom jednom rozhodovaní o trovách exekúcie pracne preskúmaval takéto drobné, z pohľadu celkových trov exekúcie iba nepatrné položky, ktoré sú vo väčšine prípadov v konečnom dôsledku aj tak objektívne nepreskúmateľné. Pokiaľ exekútorovi z titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 15 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky. Súd opakovane uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a náležite preukázané. Súd konštatuje, že nie každý hotový výdavok súdneho exekútora je možné považovať za vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, aj keď má vzťah ku výkonu činnosti súdneho exekútora. Súd považuje za extenzívny a neprípustný taký výklad § 22 vyhlášky, ktorý umožňuje súdnemu exekútorovi považovať všetky svoje náklady za hotové výdavky vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. Pri takejto forme výkladu by bolo možné za tieto považovať aj úhrady súdneho exekútora za prenájom kancelárskych priestorov, úhrady za spotrebu vody, elektrickej energie a všetky ostatné, tzv. nepriame, náklady vznikajúce súdnemu exekútorovi.
Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške spolu 5,00 eur, z toho telekomunikačné výdavky predstavujú 0,20 eura a poštovné predstavuje 4,80 eura (1,30 eura za doručenie upovedomenia povinnému a alikvotná časť poštovného z doručeniek z poštovej prepravy nachádzajúcich sa v predloženom exekútorskom spise, pokiaľ v jednej zásielke boli doručované viaceré písomnosti súdneho exekútora: 1,00 eur : 12 za doručenie príkazu na začatie exekúcie Prima banke, a.s. a 1,00 eura : 12 za doručenie príkazu na začatie exekúcie Slovenskej sporiteľni, a.s., 1:50 eura : 5 za doručenie žiadosti o poskytnutie súčinnosti Úradu hraničnej a cudzineckej polícii, 14 x 1,30 eura : 6 za doručenie príkazov na odblokovanie účtov 14 peňažným ústavom.
Po vykonaných úpravách súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou sumu 45,83 eura. Z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 33,19 eura, hotové výdavky predstavujú 5,00 eur a uplatnená 20% DPH, ktorá súdnemu exekútorovi patrí podľa ust. § 196 posledná veta Exekučného poriadku (základ dane 38,19 eura) predstavuje 7,64 eura.
Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 O. s. p.).
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 O. s. p.).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p. pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.