Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Cob-22-2013.pdf
PDF · 84.62 KB
Case nature
Subarea
4Cob/22/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: H. s.r.o., so sídlom v R. V., R. XXX/XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. Ľudmilou Jurčovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Michalská ul. 9, proti žalovanému: C. V. s.r.o., so sídlom v F., H. XX, IČO: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Ľubicou Višňovskou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, v konaní o 31.730,05 eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II č. k. 35Cb/101/2012-89 zo dňa 12.11.2012 takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie proti úrokom z omeškania.
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 301,14 eur na účet právnej zástupkyne žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 30.730,05 eur s 9,5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 31.730,05 eur od 9.9.2011 do 17.8.2012, s 8,75%- ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 31.230,05 eur od 18.8.2012 do 19.9.2012, zo sumy 30.730,05 eur od 20.9.2012 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku a to po dobu prvých piatich mesiacov po 2.000,- eur a následne po 4.000,- eur, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca s tým, že nezaplatením splátky v lehote splatnosti sa stáva splatným ihneď celý zvyšok. V prevyšujúcej časti konanie zastavil a uložil žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 4.866,78 eur na účet JUDr. Ľudmily Jurčovej, advokátky so sídlom v Bratislave, Michalská ul. 9, z toho trovy právneho zastúpenia predstavujú 2.963,28 eur a iné trovy 1.903,50 eur, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v tomto konaní domáhal zaplatenia 31.730,05 eur s úrokom z omeškania z toho dôvodu, že žalovaný mu neuhradil túto cenu vyfakturovaného dodaného tovaru. Písomným podaním, ktoré žalobca doručil súdu prvého stupňa dňa 12.11.2012, žalobca zobral žalobu čiastočne späť a navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 30.730,05 eur s úrokmi z omeškania tak, ako sú uvedené v prvom výroku rozsudku súdu prvého stupňa. Žalovaný po čiastočnom späťvzatí žaloby na pojednávaní dňa 12.11.2012 uznal zostávajúcu časť uplatnenej pohľadávky, čo do dôvodu a výšky vrátane príslušenstva s možnosťou platenia v splátkach ako to navrhol žalobca.
Súd prvého stupňa na základe uznania nároku zo strany žalovaného rozhodol rozsudkom na základe uznania nároku podľa § 153a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a zaviazal žalovaného na zaplatenie kúpnej ceny podľa § 447 Obchodného zákonníka vo výške 30.730,05 eur a na zaplatenie zákonných
úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania 4.866,78 eur, ktoré pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh 1.903,50 eur a trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby po 486,29 eur (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, vyjadrenie k odporu, čiastočné späťvzatie z 21.8.2012 a 9.11.2012), 1 x 7,41 eur režijný paušál a 4 x 7,63 eur režijný paušál vrátane 20% DPH čo spolu predstavuje trovy právneho zastúpenia 963,28 eur. Na náhradu týchto trov konania súd zaviazal neúspešného žalovaného.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to proti výroku rozsudku, ktorým súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 9,5% ročný úrok z omeškania zo sumy 31.730,05 eur od 9.9.2011 do 17.8.2012 a 8,75% ročný úrok zo sumy 31.230,05 eur od 18.8.2012 do 19.9.2012 a zo sumy 30.730,05 eur od 20.9.2012 do zaplatenia. Navrhol, aby v tejto časti odvolací súd zmenil rozsudok a rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 30.730,05 eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 24.630,11 eur od 9.9.2011 do 17.8.2012, s 8,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 24.130,11 eur od 11.8.2012 do 19.9.2012, zo sumy 23.630,11 eur od 20.9.2012 do zaplatenia a to v pravidelných mesačných splátkach tak, ako to určil súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku. Žalovaný toto odvolanie odôvodnil tým, že počas pojednávania súhlasil s tým, že ku dňu vyhlásenia rozsudku dlhuje žalobcovi 30.730,05 eur, preto v tejto časti nenamieta správnosť rozsudku súdu prvého stupňa. Taktiež nenamieta ani stanovenú výšku úrokov z omeškania, namieta však, z akej čiastky má byť tento úrok počítaný. Žalovaný v odvolaní uviedol, že sám opomenul súdu uviesť, že v celkovej dlžnej čiastke už boli zahrnuté 2 penalizačné faktúry, teda dohodnutý úrok z omeškania. Prvá čiastka, teda penalizačná faktúra je zo dňa 7.4.2009 na 3.983,27 eur ako úrok z omeškania za obdobie rokov 2005, 2006, 2007 a 2008. Z tejto čiastky úrokov z omeškania žalovaný uhradil žalobcovi dňa 17.12.2009 sumu 1.400,- eur a teda zostala suma neuhradených úrokov z omeškania za obdobie rokov 2005 - 2008 v celkovej výške 2.583,27 eur. Ďalšia penalizačná faktúra, ktorou účtoval žalobca úrok z omeškania za obdobie rokov 2008, 2009 a 2010 až do 30.4.2010 predstavuje sumu 4.516,67 eur ako to vyplýva z priloženej penalizačnej faktúry a dokladov o úhrade. Preto žalobca nemôže požadovať 2 krát úrok z omeškania za to isté obdobie, a preto žalovaný namieta základ, z ktorého má byť počítaný úrok z omeškania. Pri každej sume znížil istinu o sumu 7.099,94 eur ako úrok z omeškania a zvyšná suma tvorí istinu, ktorú podľa zákona má žalobca právo úročiť.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že žalovaný bol v konaní na súde prvého stupňa aj v odvolacom konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom - advokátom. Z prednesu odporcu na pojednávaní konanom dňa 8.10.2012 do zápisnice vyplýva, že právna zástupkyňa žalovaného predniesla: „Od termínu posledného pojednávania uhradil žalovaný dňa 18.9.2012 žalobcovi 500,- eur, zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný nárok čo do zvyšku sporným nečiní, neuhradenie záväzku voči žalobcovi odôvodňuje situáciu u žalovaného.“ Preto žalobca poukázal na ustanovenie § 120 ods. 1, 4 O.s.p., podľa ktorého pre odvolacie konania platí systém neúplnej apelácie v sporových veciach. Účastník konania musí všetky dôkazy, ktorými preukazuje svoje tvrdenia predložiť alebo označiť pred súdom prvého stupňa najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Skutočnosti uvádzané neskôr, môže súd výnimočne v odvolacom konaní zobrať do úvahy, ak sa jedná o dôvody uvedené v § 205a O.s.p. Dôvody, ktorý uviedol žalovaný v odvolaní nie sú odvolacími dôvodmi podľa § 205a O.s.p., jeho odvolanie sa javí ako účelové. Žalovaný nenamieta istinu, avšak doposiaľ neuhradil žalobcovi ani jednu splátku istiny, na ktorú bol rozsudkom súdu prvého stupňa zaviazaný. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 592,92 eur.
Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o odvolanie proti takému rozhodnutiu vo veci samej podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je čiastočne prípustné a čiastočne je nedôvodné.
Podľa § 201 O.s.p. účastník konania môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 202 ods. 1 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 218 ods. 1 písm. f/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ústavou garantované právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa realizuje podľa podmienok o súdnej ochrane stanovených v osobitnom procesnom zákonnom predpise - Občianskom súdnom poriadku - zákon č. 99/1963 Zb. V Ústave Slovenskej republiky nie je garantovaná dvojinštančnosť súdneho konania, táto dojinštančnosť vyplýva zo zákona - Občianskeho súdneho poriadku a to iba v prípadoch a proti rozhodnutiam v Občianskom súdnom poriadku stanoveným. Zásadne podľa § 201 O.s.p. je prípustné odvolanie proti všetkým rozhodnutiam, ak to Občiansky súdny poriadok v ďalších ustanoveniach nevylučuje.
V citovanom ustanovení § 202 ods. 1 O.s.p. zákonodarca vylúčil prípustnosť podania odvolania proti rozsudku vydanom na základe uznania. Odvolanie proti takémuto rozsudku by bolo možné podať len vtedy, ak by neboli splnené podmienky na jeho vydanie, alebo z toho dôvodu, že rozsudok vydaný na základe uznania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Neprípustnosť odvolania proti rozsudku pre uznanie nemožno preto považovať za porušenie ústavného práva na súdnu ochranu garantovanú v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky.
V prejednávanej veci odvolací súd zistil z obsahu spisu, že boli splnené podmienky na vydanie rozsudku na základe uznania, pretože právna zástupkyňa žalovaného na poslednom pojednávaní na súde prvého stupňa pred vyhlásením napadnutého rozsudku dňa 12.11.2012 uviedla: „Žalovaný nárok žalobcu po čiastočnom späťvzatí, čo do dôvodu a výšky uznáva a to vrátane návrhu na splatenie dlžnej sumy v mesačných splátkach tak, ako to uviedol právny zástupca žalobcu.“ Z uvedeného vyplýva, že žalovaný urobil jednoznačný, jasný, uznávací prejav, ktorý bol zachytený v zápisnici o pojednávaní, proti ktorej žalovaný nevzniesol včas námietky. Ak následne žalovaný zistil, že z jeho strany došlo k omylu pri tomto uznávacom prejave a nemal uznať celý uplatnený nárok, pretože „opomenul súdu uviesť“ určité okolnosti rozhodné pre rozhodnutie vo veci, nemôže to mať za následok to, že odvolací súd bude takýto rozsudok vydaný na základe uznania považovať za nesprávny, a že neboli splnené podmienky pre vydanie takéhoto rozsudku na základe uznania.
Rozsiahle tvrdenie žalovaného v odvolaní o tom, ako žalobca nesprávne stanovil výšku vymáhaných úrokov z omeškania, mohol žalovaný uviesť do rozhodnutia súdu prvého stupňa napadnutým rozsudkom na základe uznania. Toto žalovaný neurobil. Neuviedol žiadne výhrady voči uplatneným úrokom z omeškania v konaní na súde prvého stupňa, neuviedol ani to, čo tvrdí v odvolaní, že úroky z omeškania boli zahrnuté už v inej penalizačnej faktúre, preto tieto nové tvrdenia žalovaného nemôžu mať za následok zrušenie rozsudku vydaného na základe uznania podľa § 153c ods. 1 O.s.p.
Napadnutý rozsudok pre uznanie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci podľa § 409 Obchodného zákonníka ako vzťah účastníkov konania z kúpnej zmluvy a správne súd prvého stupňa vec posúdil podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. o určení výšky úrokov z omeškania za omeškanie žalovaného ako dlžníka zo zaplatením peňažného záväzku vyplývajúceho z kúpnej zmluvy.
Odvolací súd preto podľa citovaného ustanovenia § 118 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol odvolanie žalovaného proti rozsudku vydaného na základe uznania, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, ako o tom účastníkov konania správne poučil súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku, že nie je možné podať odvolanie proti rozsudku vo výroku o povinnosti zaplatiť istinu a príslušenstvo.
Odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania, proti ktorému je odvolanie prípustné, pretože súd prvého stupňa správne zaviazal neúspešného žalovaného na náhradu trov konania vo výške 4.866,78 eur, z čoho trovy právneho zastúpenia predstavujú 2.963,28 eur, tak ako ich podrobne vyčíslil súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku.
O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov tohto odvolacieho konania vo výške 301,14 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu žalovaného podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a § 14 ods. 2 písm. c/ citovanej vyhlášky vo výške 1/2-ice zo 486,29 eur zo základu 30.730,05 eur, pretože predmetom odvolacieho konania sú iba úroky z omeškania, nie rozhodnutie o istine a takáto výška odmeny je podľa § 14 ods. 6 citovanej vyhlášky určená ako úkon právnej služby, ktorý je svojou povahou a účelom najbližšie k odvolaniu proti rozhodnutiu nie vo veci samej a vyjadreniu k takémuto odvolaniu nie vo veci samej, iba o úrokoch z omeškania. Tarifná odmena 243,14 eur spolu s režijným paušálom 7,81 eur predstavuje 250,95 eur a po pripočítaní 20% DPH vo výške 50,19 eur spolu predstavuje priznané trovy odvolacieho konania 301,14 eur. Na náhradu týchto trov odvolacieho konania úspešného žalobcu, súd zaviazal neúspešného žalovaného.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.