Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-220-2012.pdf
PDF · 98.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-3C/220/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd vo Veľkom Krtíši samosudkyňou JUDr. Martou Kamenskou v právnej veci žalobcu F. G., D.. XX. XX. XXXX, N. W. Z.F. XXX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Chromým, advokátom, so sídlom Veľký Krtíš, SNP 33, proti žalovaným L. M. Z., D.. XX. XX. XXXX V. L. V. Z., D.. XX. XX. XXXX, P. N. S.Ľ. G., A.. P.. C. XXX/XX, zastúpeným JUDr. Pavlom Vrškom, advokátom, so sídlom Veľký Krtíš, M. R. Štefánika 2, o vypratanie bytu, takto
rozhodol:
Žalovaní I/ a II/ a všetci tí, ktorí s nimi bývajú v spoločnej domácnosti sú p o v i n n í vypratať bez ďalšej bytovej náhrady N. Č. X, S. S. Č.. XX, D. X. A., R. Z. G. S. G. D. U. Č.. XXXX A. P. S. G.Š., G. Ú. S. G., D. A.. Č.. Y. G. XXXX, D. Z. S. N. W. D. X. A.. P.. C., Z.L. Č.. XXX, pozostávajúci z troch obytných miestností, kuchyne a príslušenstva, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaní I/ a II/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 99,50 Eur, na účet JUDr. Miroslava Chromého, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovaným I/ a II/ povinnosť vypratať bez ďalšej bytovej náhrady byt číslo X, D. X. A., R. D. U. Č.. XXXX A. P. S. G., G. Ú.R. S. G., D. A.. Č.. Y. G. XXXX, D. Z. S. N. W. D. X. A.. P.. C. XX, Z. Č.. XXX, pozostávajúci z troch obytných miestností, kuchyne a príslušenstva, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť mu trovy konania, všetko z titulu nájmu bytu bez právneho dôvodu. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 24. 04. 2012 sa uskutočnila na Exekútorskom úrade súdnej exekútorky JUDr. Ivety Tóthovej vo Vekom Krtíši držba nehnuteľnosti a to predmetného bytu, ktorého vlastníkom boli žalovaní. Príklep na dražbe bol udelený vydražiteľke O. G., jeho manželke dňa 24. 04. 2012. Dňom udelenia príklepu nadobudol predmetnú nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Okresný súd vo Veľkom Krtíši uznesením z 31. 08. 2012 v spojení s opravným uznesením z 17. 10. 2012 schválil príklep udelený súdnou exekútorkou v exekučnom konaní sp. zn. EX 175/11. Podaním z 25. 07. 2012 písomne vyzval žalovaných na vypratanie bytu. Žalovaní však byt nevypratali a naďalej byt užívajú bez právneho dôvodu. Na pojednávaní sa žalobca pridržiaval podanej písomnej žaloby a ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaní stále užívajú predmetný byt, naďalej v byte bývajú, preto navrhuje, aby súd uložil žalovaným povinnosť byt vypratať a priznal mu náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok, pričom náhradu trov konania spojených s právnym zastúpením advokátom si neuplatňuje.
Žalovaný I/ na pojednávaní uviedol, že navrhuje žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Ďalej uviedol, že v predmetnom bytu býva spolu s manželkou, žalovanou II/ plnoletou dcérou a s jej mal. dieťaťom, ako aj s plnoletým synom, pričom na bývanie v byte sú odkázaní, pretože nemajú kde bývať. Potvrdil, že zo strany súdnej exekútorky bola voči nim vykonávaná exekúcia pre nedoplatok za byt, nepamätá si v akej výške mali nedoplatok, avšak od roku 2007 odkedy v byte bývajú, zaplatili bytovému družstvu sumu
okolo 200.000,-Sk. Zo strany súdnej exekútorky im bolo niečo doručené, nepamätá si čo, nepamätá si ani či podali nejaké námietky, alebo iné podania v rámci exekučného konania. Nevie uviesť, či im žalobca poslal výzvu na vypratanie bytu písomne, spomína si len, že raz ich bol vyzvať osobne na vypratanie bytu.
Žalovaná II/ na pojednávaní uviedla, že navrhuje žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Ďalej uviedla, že byt nevyprace a z bytu sa nevysťahuje, pretože byt je ich s manželom, okrem toho väčšinu nedoplatku za byt vyrovnali. To, že sa dostal žalobca do KN je podvod. Poukázala na to, že za byt už asi rok neplatia úhrady spojené s užívaním bytu, a nezaplatí za byt nič, kým sa žalobca nevynuluje z KN a kým byt nebude znovu v ich vlastníctve. Potvrdila, že so žalobcom neuzatvorili žiadnu zmluvu ohľadne nájmu bytu a bývania v byte, avšak ani by so žalobcom žiadnu zmluvu neuzatvorila, pretože je byt ich. Ďalej uviedla, že žalobca jej nedoručil žiadnu výzvu na vypratanie bytu, len raz prišiel osobne a dobil ich, trestné oznámenie však na žalobcu nepodali.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaných, oboznámením sa s podaním JUDr. Ivety Tóthovej z 11. 09. 2012 (čl. 2), uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš z 31. 08. 2012 č. k. 4Er/221/2011-71, výpisom z LV č. XXXX k. ú. Veľký Krtíš, výzvou na vypratanie z 25. 07. 2012, doručením opravného uznesenia o schválení príklepu z 23. 10. 2012, opravným uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš z 17. 10. 2012, zápisnicou o udelení príklepu pri dražbe nehnuteľnosti z 24. 04. 2012, ako aj pripojenými spismi Obvodného oddelenia PZ Veľký Krtíš ČVS: ORP-530/VK-VK-2012, exekučným spisom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 4Er/221/2011 ako aj spisom súdnej exekútorky JUDr. Ivety Tóthovej sp. zn. Ex/175/2011 a Ex 713/2011. Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, najmä z výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX pre obec Veľký Krtíš a katastrálne územie Veľký Krtíš, že žalobca spolu s manželkou O. G. F.. U. je bezpodielovým spoluvlastníkom bytu číslo č. X, D. X. A., N. W. Z.. Č.. XXX S. XX D. X. A.. P.. C. S. S. G.Í. D. A.. Č.. XXXX, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 84/2986- in. Z pripojeného spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 4Er/221/2011 ako aj z pripojeného spisu súdnej exekútorky JUDr. Ivety Tóthovej sp. zn. EX 175/11 súd zistil, že v exekučnom konaní vedenom proti žalovaným I/ a II/ ako povinným, pre vymoženie sumy 3.337,24 Eur istiny s príslušenstvom a trov exekúcie, predmetný byt nadobudol žalobca spolu s manželkou na dražbe nehnuteľností konanej dňa 24. 04. 2012. Uznesením tunajšieho súdu z 31. 08. 2012 č. k. 4Er/221/2011-71 v spojení s opravným uznesením z 17. 10. 2012 č. k. 4Er/221/2011-80, súd schválil príklep udelený súdnou exekútorkou JUDr. Ivetou Tóthovou v exekučnom konaní pod sp. zn. EX 175/11 na dražbe nehnuteľností konanej dňa 24. 04. 2012 vydražiteľke O. G. F.. U. do jej bezpodielového spoluvlastníctva spolu s manželom F. G. v podiele 1/1. Udelením príklepu dňa 24. 04. 2012, ktorý bol schválený súdom, sa žalobca spolu so svojou manželkou stali bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia PZ Veľký Krtíš sp. zn. ČVS:ORP-530/VK-VK-2012 súd zistil, že žalovaní boli bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu na základe kúpnej zmluvy z 05. 10. 2007, ktorý nadobudli ako kupujúci od predávajúcich O. M. F.. G. V. M. M.. Vklad vlastníckeho práva žalovaných bol schválený Správou katastra Veľký Krtíš dňa 29.11.2007 pod č. S. XXXX/XXXX. Uzneseniami OO PZ Veľký Krtíš z 25. 11. 2012 sp. zn. ČVS:ORP-530/VK-VK-2012, z 30. 01. 2013 sp. zn. ČVS:ORP-46/VK- VK-2013 a z 21. 21. 03. 2013 sp. zn. ČVS:ORP-530/VK-VK-2013 je začaté trestné stíhanie a súčasne žalovaní sú stíhaní pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Trestné veci obvinených, stíhaných uneseniami OO PZ Veľký Krtíš z 25. 11. 2012 sp. zn. ČVS:ORP-530/ VK-VK-2012 a z 30. 01. 2013 sp. zn. ČVS:ORP-46/VK-VK-2013, Obvodné oddelenie PZ Veľký Krtíš uznesením z 12. 02. 2013 sp. zn. ČVS:ORP-530/VK-VK-2012 spojilo na spoločné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. ČVS:ORP-530/VK-VK-2012. Z písomnej výzvy žalobcu z 25. 07. 2012 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaných, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy nehnuteľnosti, ktoré nadobudol spolu s manželkou do bezpodielového spoluvlastníctva na dražbe nehnuteľnosti dňa 24. 04. 2012 vypratali. Z podacieho lístka ako aj z doporučenej doručenky, označenej ako výzva na vypratanie, zažurnalizovaných vo vyšetrovacom spise OO PZ Veľký Krtíš sp. zn. ČVS:ORP-530/VK-VK-2012 (na č.l. 192) súd zistil, že žalobca na Pošte Veľký Krtíš dňa 26. 07. 2012 podal zásielku adresovanú žalovaným I/ a II/, ktorú žalovaná II/ prevzala dňa 27. 07. 2012.
Podľa ustanovenia § 150 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak vydražiteľ zaplatil najvyššie podanie a súd udelenie príklepu schválil, stáva sa vydražiteľ vlastníkom nehnuteľnosti ku dňu udelenia príklepu.
Podľa ustanovenia § 4 Občianskeho zákonníka, proti tomu, kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný. Ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto orgánom súd.
Podľa ustanovenia § 3 O. s. p., občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené.
Podľa ustanovenia § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Podľa ustanovenia § 12 ods. 1, 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome a osoby, ktoré s ním žijú v domácnosti, majú právo užívať byt alebo nebytový priestor v dome, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, príslušenstvo a pozemok, ktorých užívanie je spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome, a priľahlý pozemok. Vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je oprávnený prenajať ho inej osobe. Nájom a podnájom bytu a nebytového priestoru v dome alebo jeho časti upravujú osobitné predpisy.
Podľa ustanovenia § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.
Podľa ustanovenia § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
Podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ustanovenia § 35 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Predmetom konania je vypratanie bytu číslo X, D. Z. S. S. G. D. X. A.. P.. C. XX, D. X. A., N. W. Z.. Č.. XXX, G. M. R. D. Z. G. S. G. D. U. S. Č.. XXXX pre obec a katastrálne územie Veľký Krtíš. Súd mal nesporne preukázané, že žalobca je bezpodielovým spoluvlastníkom predmetného bytu spolu so svojou manželkou O. G. F.. U., ktorej súdna exekútorka JUDr. Iveta Tóthová na dražbe nehnuteľností konanej dňa 24. 04. 2012 ako vydražiteľke udelila príklep a súd udelenie príklepu schválil, a to odo dňa udelenia príklepu t. j. od 24. 04. 2012. Vlastník veci má nárok na súdnu ochranu svojho vlastníckeho práva podľa ust. § 126 Obč. zákonníka, ktorá vyplýva z ust. § 4 Obč. zákonníka a je zdôraznené aj v ust. § 3 O. s. p.. Súdnu ochranu vlastníckeho práva možno realizovať prostredníctvom žaloby na vydanie veci (vypratanie nehnuteľnosti), ktorá chráni obsah vlastníckeho práva, t.j. právo vlastníka vec držať, užívať a požívať jej plody a úžitky vrátane oprávnenia nakladať s ňou. Žaloba na vydanie veci (vypratanie nehnuteľnosti) predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava nehnuteľnosť patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi veci, v tomto prípade nehnuteľnosti, pričom nie je rozhodujúce, či ide o výlučného vlastníka, bezpodielového spoluvlastníka alebo podielového spoluvlastníka. Spoluvlastník sa môže domáhať súdnej ochrany bez toho, aby na to potreboval súhlas ďalšieho spoluvlastníka. Platí to aj pre bezpodielového spoluvlastníka, pretože každému z bezpodielových spoluvlastníkov prináleží právo k celej veci, obmedzené len rovnakým
právom druhého spoluvlastníka. Ak sa teda bezpodielový spoluvlastník domáha ochrany vlastníckeho práva k veci v bezpodielovom spoluvlastníctve, nijako tým druhého spoluvlastníka neobmedzuje, práve naopak, bráni spoločný majetok proti zásahom tretích osôb. Preto pri posudzovaní toho, či a ktorý z manželov je oprávnený podať na súd návrh na začatie občianskeho súdneho konania v prípade, že sa uplatňuje právo na ochranu veci, patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je nutné rešpektovať, že nejde o použitie ust. § 145 Obč. zákonníka, pretože podanie návrhu na začatie občianskeho súdneho konania nie je právnym úkonom v zmysle ust. § 34 Obč. zákonníka a teda ani v zmysle ust. § 145 Obč. zákonníka, je len procesným úkonom, ktorým sa konanie začína. Pasívna legitimácia prislúcha osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to žiadny právom aprobovaný dôvod. Žaloba musí znieť na vydanie veci alebo vypratanie nehnuteľnosti tak, aby rozhodnutie súdu bolo možné vykonať podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok). Z uvedených dôvodov mal súd za to, že účastníci sú vo veci vecne legitimovaní.
Pokiaľ sa týka veci samej súd skúmal, či žalovaní byt užívajú bez právneho dôvodu, najmä či nedošlo k vzniku nájmu predmetného bytu medzi žalobcom a žalovanými, s ohľadom na ust. § 12 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, podľa ktorého vlastník bytu v dome je oprávnený prenajať ho inej osobe, pričom nájom bytu je upravený v ust. § 685 a nasl. Obč. zákonníka. Podľa ust. § 685 ods. 1 Obč. zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou uzavretou medzi prenajímateľom a nájomcom. Prenajímateľom je spravidla vlastník domu, v ktorom sa byt nachádza, prípadne vlastník bytu, ktorý byt nadobudol do vlastníctva. Zmluva sa uzatvára slobodne na základe rozhodnutia oboch zmluvných strán. Nájomná zmluva o nájme bytu je uzavretá, ak sa zmluvné strany dohodli na jej obsahu. K podstatným náležitostiam nájomnej zmluvy, bez ktorých nájomná zmluva nie je platná, patrí označenie predmetu užívania, výška nájomného a výška úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Obsah nájomnej zmluvy je bližšie konkretizovaný v ust. § 686 ods. 1 Obč. zákonníka, ktorým sa upresňujú aj niektoré ďalšie náležitosti nájomnej zmluvy vrátane náležitostí, ktoré umožňujú identifikáciu bytu, opis príslušenstva a opis stavu bytu, ktoré však nie sú podstatnými náležitosťami nájomnej zmluvy, teda aj bez nich nájomná zmluva môže byť platná. Charakteristickým znakom bytového nájmu je skutočnosť, že bytový nájom je chráneným nájmom, čím sa odlišuje od všetkých ostatných nájmov. Na platnosť nájomnej zmluvy o nájme bytu Občiansky zákonník nepredpisuje žiadnu formu, možno ju teda uzavrieť v akejkoľvek forme.
Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že medzi účastníkmi konania nebola uzatvorená písomná nájomná zmluva, ani ústna nájomná zmluva. Avšak neexistencia písomnej ani ústnej formy nájomnej zmluvy sama o sebe nespôsobuje neplatnosť nájomnej zmluvy a tým nezabraňuje vzniku nájmu. Preto súd skúmal, či medzi účastníkmi konania nevznikol nájom predmetného bytu konkludentne. Pri vzniku nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom, je prejav vôle vyjadrený nevýslovne, tzv. konkludentne za predpokladu, že tento konkludentný spôsob nevzbudzuje pochybnosti o tom, akú vôľu chcel daný subjekt prejaviť. Potom úkon vyjadrený konkludentne musí byť vyjadrený podľa toho, čo spôsob jeho vyjadrenia obvykle znamená, pritom sa prihliada k vôli toho, kto právny úkon urobil a k ochrane dobrej viery toho, komu bol určený. Zmluva o nájme bytu, ako dvojstranný právny úkon, musí okrem náležitostí stanovených v ust. § 686 ods. 1 Obč. zákonníka spĺňať aj všeobecné náležitosti právnych úkonov stanovené v ust. § 34 a nasl. Obč. zákonníka. Záver o uzavretí nájomnej zmluvy konkludentným spôsobom nutne predpokladá, aby bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu nájomnej zmluvy k predmetnému bytu tak na strane prenajímateľa ako aj na strane nájomcu. Dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že žalobca nadobudol vlastníctvo k predmetnému bytu dňa 24. 04. 2012 a je vedený v katastri nehnuteľností ako vlastník bytu spolu so svojou manželkou. Z výsluchu účastníkov nevyplynulo, že by bola čo i len vôľa na strane účastníkov konania na uzavretie nájomnej zmluvy. Žalovaní neplatia žalobcovi za užívanie predmetného bytu, ani za plnenia poskytované s užívaním bytu. Žalobca žalovaných písomne vyzval výzvou z 25. 07. 2012 na vypratanie bytu, teda v lehote jedného mesiaca od nadobudnutia vlastníctva k bytu, ktorú výzvu žalovaní nerešpektovali a byt dobrovoľne nevypratali. Žalobca neprejavil žiadny záujem o nájom bytu, žalovaným byt do nájmu ani neponúkol. Dokonca žalovaná II/ na pojednávaní uviedla, že by so žalobcom žiadnu nájomnú zmluvu ani neuzavrela, pretože má za to, že byt je jej spolu s manželom, žalovaným II/. Žalovaní v konaní ani netvrdili, že by im vznikol nájom predmetného bytu na základe nájomnej zmluvy uzavretej so žalobcom. Za týchto okolností nemohlo dôjsť ani k uzavretiu nájomnej zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom, nakoľko dokazovaním nebolo preukázané, že by existovala vôľa účastníkov k uzavretiu nájomnej zmluvy o nájme predmetného bytu ani dohoda účastníkov o podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy. Preto podľa názoru súdu, k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi účastníkmi nedošlo.
Potom žalobca ako bezpodielový spoluvlastník predmetného bytu, nie je povinný trpieť v ňom cudzie osoby (žalovaných), ktorí si protizákonne nárokujú právo zdržiavať sa v jeho byte, so zreteľom na to, že nikto nemôže iného nútiť, aby proti svojej vôli niečo konal, niečo strpel alebo zdržal sa nejakého konania. Akýkoľvek právny úkon, pri ktorom absentuje sloboda prejavu a slobodná vôľa, má za následok svoju neplatnosť. Žalovaní ako bývalí vlastníci bytu nie sú v žiadnom právnom vzťahu k žalobcovi ani k jeho manželke. Súd neprihliadol k námietkam žalovaných v tom zmysle, že nerešpektujú vlastnícke právo žalobcu k bytu, pretože byt je ich a že exekúcia, v ktorej žalobca nadobudol dražbou právo k bytu bola podvod, pretože žalovaní pokiaľ mali akékoľvek námietky či návrhy k exekúcii, mali tieto uplatniť v exekučnom konaní. Preto mal súd za to, že žalobca dôvodne podal žalobu na súd, ktorou sa domáha, aby súd žalovaným uložil povinnosť sporný byt vypratať. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd poskytol žalobcovi právnu ochranu jeho vlastníckeho práva v zmysle ust. § 126 ods. 1 Obč. a žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Pokiaľ žalobca v žalobe navrhol, aby súd vo výroku rozsudku výslovne uviedol, že vypratanie bytu sa týka všetkých, ktorí so žalovanými bývajúci v spoločnej domácnosti, súd dospel k záveru, že uvedenie tejto skutočnosti vo výroku rozsudku, hoci je nadbytočné, nespôsobuje nevykonateľnosť daného rozsudku. Z ust. § 184 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) totiž vyplýva, že pri exekúcii vyprataním bytu, pokiaľ vykonateľné rozhodnutie ukladá, aby povinný vypratal byt, exekúcia sa vykoná vysťahovaním povinného a všetkých, ktorí s ním bývajú na základe jeho práva, z bytu a vyprataním bytu. Teda z citovaného ustanovenia jasne vyplýva, že vypratanie z bytu sa týka i osôb bývajúcich so žalovanými (v exekučnom konaní označenými ako povinnými) a preto by bolo postačujúce, ak by vo výroku rozsudku boli uvedení len žalovaní ako povinní vypratať predmetný byt.
O náhrade trov konania účastníkov, súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., na základe zásady úspechu. Žalobca mal vo veci plný úspech, v spojení s konaním mu vznikli trovy zaplatením súdneho poplatku zo žaloby vo výške 99,50 Eur ako aj trovy spojené s právnym zastúpením advokátom. Pretože si žalobca uplatnil len náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a náhrady trov právneho zastúpenia sa výslovne vzdal na pojednávaní, uplatnené trovy súd považoval za trovy potrebné na účelné uplatňovanie práv žalobcu a preto uložil žalovaným I/ a II/ povinnosť nahradiť ich žalobcovi spoločne a nerozdielne v zmysle ust. § 149 ods. 1 O. s. p. na účet jeho advokáta.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na tunajší súd písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.