Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_27Pc-20-2022.pdf
PDF · 85.17 KB
Case nature
Area
Subarea
27Pc/20/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
-2-
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Scholtzovou v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/XX, XXX XX E. proti odporcovi: F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/X, H., o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
-2-
I. Odporca je povinný platiť navrhovateľke výživné vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona odo dňa 01.07.2023 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. II. Návrh vo zvyšku sa z a m i e t a . III. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
-4-
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.10.2022 sa navrhovateľka domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu platiť navrhovateľke výživné mesačne v sume 200,- eur, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred.
2. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že žije v spoločnej domácnosti s matkou I. B., H. A. v E.. Odporca, ktorý je otcom navrhovateľky, žije od nich odlúčené už 21 rokov. Na výživu navrhovateľky prispieval do augusta 2021, kedy ukončila štúdium na Súkromnej strednej odbornej škole C. J.. Navrhovateľka sa rozhodla pokračovať v štúdiu na Žilinskej univerzite v Žiline. Momentálne je v prvom ročníku bakalárskeho denného štúdia. Navrhovateľkine doterajšie náklady na štúdium majú predstavovať: jednorazové náklady – poplatok za prihlášky 20,- eur, poplatok za ISIC kartu študenta 37,- eur, poplatok za prípravný kurz 50,- eur, učebnice 40,- eur; opakujúce sa mesačné náklady – doprava 40,- eur, strava 30,- eur, iné náklady – oblečenie 100,- eur za 6 mesiacov. Pretože sa štúdiom má navrhovateľka pripravovať na svoje povolanie a vyživovaciu povinnosť voči nej plní od 01.11.2022 iba matka, navrhovateľka žiada, aby od uvedeného dátumu na vyživovaciu povinnosť zaviazal súd odporcu.
3. Súd výzvou zo dňa 30.11.2022 vyzval odporcu, aby sa v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy vyjadril k návrhu a zároveň, aby zaslal súdu doklady o jeho príjmoch, majetku, vyživovacích povinnostiach a doklady o pravidelných platbách. Odporca sa k výzve súdu písomne nevyjadril, ostal počas celého konania procesné nečinný.
4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 31.07.2023. Na pojednávanie sa dostavila navrhovateľka. Nedostavil odporca, ktorému bolo doručované na adresu podľa registra obyvateľov G. XXXX/X, H. a zásielku si neprevzal z dôvodu, že na uvedenej adrese je neznámy.
5. Na pojednávaní navrhovateľka zotrvala na návrhu v celom rozsahu. Žiadala, aby odporca bol povinný platiť výživné po 200,- eur mesačne od 01.11.2022 na základe dôvodov tak, ako uviedla v podanom návrhu. Zotrvala na dôvodoch podľa návrhu. Žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie nemala. Na otázku ohľadne terajšieho pobytu odporcu navrhovateľka uviedla, že so svojim otcom nemá vôbec žiaden kontakt. Už od rozvodu rodičov od roku 2004. Platia jej výživné. Odporca tak ako uvádzala navrhovateľka a ako má vyplývať z predloženého dokladu do 31.08.2021. Malo ísť o poslednú platbu s tým, že už potom žiadne ďalšie platby na výživné nezaplatil.
6. Na pojednávaní sudkyňa oboznámila zo spisu vyjadrenie OR PZ v Revúcej, z ktorého vyplynulo, že otec odporcu uviedol, že zo synom nie je v žiadnom kontakte už približne dva roky. Naposledy o ňom vedel, ž býval pri meste Praha v Českej republike. Bolo oboznámené aj oznámenie Obvodného súdu pre Prahu 7, z ktorého vyplynulo, že odporca mal evidovaný pobyt v J., D. XXX, v období od 19.09.2016 do 31.08.2017. Navrhovateľka bydlisko odporcu uviesť nevedela.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a mal zistený nasledovný skutkový stav.
8. Z rozsudku Okresného súdu v Revúcej sp. zn. 3C/56/03-25 zo dňa 21.09.2004 (č.l. 18 spisu) je zrejmé, že súd rozviedol manželstvo F. B. a I. B., H. A. a schválil dohodu účastníkov konania ohľadne východy a výživy vtedy mal. dieťaťa na čas po rozvode tak, že navrhovateľka bola zverená do výchovy matke a otec bol zaviazaný prispievať výživným v sume 1000,- Sk mesačne, splatným vždy do 30. dňa každého mesiaca k rukám matky dieťaťa, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode manželstva. 9. Z imatrikulačného listu zo dňa 12.10.2022 (č.l. 2 spisu) je zrejmé, že navrhovateľka je študentkou Žilinskej univerzity.
10. Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 18.07.2022 (č.l. 9 spisu) je zrejmé, ž navrhovateľka navštevuje v akademickom roku 2022/2023 1. ročník bakalárskeho štúdia v dennej forme od 01.09.2022 do 31.08.2023 na fakulte humanitných vied Žilinskej univerzity v Žiline.
11. Navrhovateľka k návrhu pripojila i fotokópiu občianskeho preukazu (č.l. 1 rub spisu), výpis z bankového účtu (č.l. 3 – 5 spisu), pokladničné doklady (č.l. 6 – 8 spisu), evidenčnú kartu (č.l. 10 spisu), žiadosť o zápis na štúdium (č.l. 11 spisu) a poštový poukaz na adresu – potvrdenie o dodaní zo dňa 05.08.2021 s poznámkou pre adresáta: výživné 08/21 (č.l. 12 spisu)
12. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. zákon o rodine (ďalej len „ZoR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
15. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
16. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
19. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
20. Podľa § 156 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
21. Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
22. Podľa § 231 CSP rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
23. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú nasledujúce dôvody, a to zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, odpadnutie zákonnej podmienky pre vyživovaciu povinnosť. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene. Pri zmene výšky výživného sú rozhodujúce nasledovné kritériá: 1/ zmena pomerov od doby pôvodnej úpravy výživného, 2/ ako sa zmena pomerov odzrkadľuje v odôvodnených potrebách osoby odkázanej na výživu a 3/ aká zmena nastala v pomeroch osoby povinnej, resp. či nastala taká zmena pomerov v možnostiach a schopnostiach výživou povinnej osoby, ktorá by neumožňovala zmenu výšky výživného.
24. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že navrhovateľka vzhľadom k tomu, že sa sústavne pripravuje štúdiom na vysokej škole na svoje budúce povolanie, nie je schopná sama sa živiť. Podľa ustálenej judikatúry, pokiaľ sa dieťa pripravuje na budúce povolanie štúdiom, ktoré znemožňuje výkon pravidelnej pracovnej činnosti, bez ohľadu na možnosť vykonávať prácu, nie je pre potreby určenia vyživovacej povinnosti sa schopné samo živiť a vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu zostáva zachovaná. Preto otec a matka navrhovateľky, ako jej rodičia, majú k nej naďalej vyživovaciu povinnosť podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine. Matka navrhovateľky si voči svojej dcére plní vyživovaciu povinnosť dobrovoľne tým, že navrhovateľka s ňou žije v spoločnej domácnosti, teda uspokojuje jej bytové potreby a zároveň matka uhrádza výdavky na chod domácnosti, ako aj na každodenné potreby navrhovateľky.
25. Vykonané dokazovanie preukázalo, že od doby pôvodnej úpravy výživného (t.j. v roku 2004) nastala zmena pomerov navrhovateľky. Táto zmena u osoby oprávnenej na výživné, t.j. u navrhovateľky sa prejavila v nákladoch súvisiacich so štúdium na vysokej škole, nakoľko povinný z výživného, t.j. odporca platil navrhovateľke výživne do ukončenia stredoškolského štúdia, kedy však navrhovateľka ešte nie je schopná sa sama živiť. Zo strany odporcu ako povinného z výživného, súd nemal preukázané, že by došlo k výraznej zmene jeho osobných, majetkových a zárobkových pomerov, pre ktoré by nebol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť, keďže odporca na výzvu súdu nereagoval.
26. Súd vzhľadom na vyššie zistený skutkový stav a s poukazom na ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine uložil odporcovi povinnosť plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima odo dňa 01.07.2023 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietol.
27. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
-2-
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.