Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5CoCsp-21-2023.pdf
PDF · 114.18 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoCsp/21/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Mareka Olekšáka, v spore žalobkyne: C. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, proti žalovaným: 1/ Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, 2/ Dražobník, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, Košice, IČO: 36 764 281, o určenie neplatnosti neprijateľných podmienok a neplatnosti právnych úkonov, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Okresného súdu Nitra zo dňa 15. marca 2023, č. k. 18Csp/102/2022-238, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) uznesením zo dňa 15. marca 2023, č. k. 18Csp/102/2022-238 zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. O nároku na náhradu trov konania o neodkladnom opatrení si súd vymienil rozhodnúť v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, § 332 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, § 167b ods. 1, § 167k ods. 1, § 167o ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“).
3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobou zo dňa 26.05.2022 sa žalobkyňa domáha určenia neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok a neplatnosti právnych úkonov zo Zmluvy o spotrebnom úvere č. 700683 zo dňa 30.09.2011 uzatvorenej medzi žalobkyňou a pôvodne spoločnosťou Volksbank Slovensko, a.s.. Súčasne so žalobou podala žalobkyňa aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Okresný súd Nitra uznesením zo dňa 15.06.2022, č. k. 18Csp/102/2022-30 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému v 1. rade, aby sa zdržal výkonu záložného práva do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Ďalej uložil žalovanému v 2. rade, aby sa zdržal úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území O., obec O., okres L., zapísaných Okresným úradom L. - katastrálny odbor, na LV č. XXX, stavba súp. č. X - rodinný dom, postavený na pozemku parcely registra „C“, par. č. 212/5 parcely registra „C“, parc. č. 211, o výmere 271 m2, druh pozemku záhrady, parcely registra „C“, parc. č. 212/3, o výmere 250 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria, parcely registra „C“, par. č. 212/5, o výmere 138 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Voči rozhodnutiu bolo podané žalovaným v 1. a 2. rade odvolanie. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 5CoCsp/52/2022-213 zo dňa 30.11.2022 uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
4. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha voči žalovanému v 1. rade zdržania sa výkonu záložného práva do právoplatného skončenia vo veci samej a voči žalovanému v 2. rade zdržania sa realizovania dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne nachádzajúcich sa v katastrálnom území O., obec O., okres L., zapísaných Okresným úradom L. - katastrálny odbor, na LV č. XXX, stavba súp. č. X - rodinný dom, postavený na pozemku parcely registra „C“, par. č. 212/5 parcely registra „C“, parc. č. 211, o výmere 271 m2, druh pozemku záhrady, parcely registra „C“, parc. č. 212/3, o výmere 250 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria, parcely registra „C“, par. č. 212/5, o výmere 138 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria.
5. Po zrušení veci Krajským súdom v Nitre sa súd zaoberal tým, či je daná aktívna legitimácia žalobkyne s poukazom na existenciu konkurzného konania. Predpokladom úspešnosti akejkoľvek žaloby, resp. návrhu vo veci samej je vecná legitimácia. Vecná legitimácia je hmotnoprávny stav, resp. niekedy aj stav vyplývajúci z procesného práva, ktorého existencia zakladá žalovateľnosť nároku. Je to teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k stranám sporu vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva a niekedy aj procesného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo k neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strán sporu vo vzťahu. Strana sporu, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu vecnú legitimáciu. Strana sporu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu vecnú legitimáciu.
6. Prvoinštančný súd vyhodnotil, že vzhľadom k prebiehajúcemu konkurznému konaniu 31OdK/202/2018 je nesporné, že zabezpečená pohľadávka bola veriteľom prihlásená v rámci konkurzného konania (je preukázané zverejnením v obchodnom vestníku zo dňa 10.07.2018). S poukazom na vyššie cit. zák. ust., ktoré súd v danom spore aplikoval vzhľadom k prebiehajúcemu konkurznému konaniu, majetok tvorí konkurznú podstatu, a preto oprávnenie dlžníka konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prešlo na správcu, ktorý koná v mene a na účet dlžníka. Žalobkyni nesvedčí aktívna vecná legitimácia na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko za ňu má konať správca. Z týchto dôvodov súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
7. Súd prvej inštancie síce zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko nemal za preukázanú aktívnu legitimáciu žalobkyne, zároveň však udáva, že po opätovnom vyhodnotení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, po zohľadnení tvrdení žalobkyne ako aj listinných dokladov a námietok žalovaných v 1. a 2. rade mal za to, že realizáciou samotnej dražby nie sú v tomto prípade dotknuté práva žalobkyne a nie je dotknuté ani jej právo na obydlie. Žalobkyňa má k dispozícii aj iný právny prostriedok na ochranu svojich práv, ktorým je podanie žaloby o neplatnosť dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 572/2002 Z. z. a inštitúty, ktorých účelom je práve ochrana pôvodného vlastníka pre prípad neplatnosti dražby (§ 21 ods. 3, ods. 5 citovaného zákona) a ktorého právo na bývanie je chránené aj tým, že vysťahovanie (aj po zmene vlastníctva príklepom na dražbe) je možné len so súhlasom súdu. Potreba neodkladnej a dočasnej úpravy pomerov by bola dôvodná v čase, keď už bola dražba zrealizovaná a bola podaná žaloba. Konanie o neplatnosť dražby je podľa súdu tým konaním, v ktorom sa preskúmava zákonnosť výkonu záložného práva formou dražby a preto uvedené vylučuje potrebu dočasnej úpravy, rovnako tak vylučuje i možnosť túto potrebu dočasne upraviť. Zároveň súd poukazuje, že nariadením neodkladného opatrenia nesmie vzniknúť stranám neprimeraná ujma, ich práva možno obmedziť len v nevyhnutnom rozsahu a len v záujme sledovaného legitímneho cieľa a účelu. Súd s poukazom na uvedené návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol i z týchto dôvodov.
8. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, dôvodiac odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP. Uviedla, že uznesením bolo porušené právo na spravodlivý proces. Uvedené uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený stav veci, pretože súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami a všetky neodôvodnil. Interpretácia súdu je v rozpore s obsahom právnej praxe, pričom tento odklon nie je nijako zdôvodnený. Uznesenie je rozporné s kogentnými normami a jeho interpretácia v rozpore s prioritou spravodlivosti. Hodnotenie dôkazov bolo vykonané bez akceptovateľného racionálneho základu v rozpore so skutkovým základom. Napadnuté uznesenie je príliš formalistické. Uznesenie trpí vadami a závery sú extrémne inkonzistentné. Rozhodnutie a postup súdu sú v rozpore s procesnými požiadavkami spravodlivosti, nerešpektujú všeobecne uznávané základné právne princípy, odopierajú spravodlivosť, vykladajú právo v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a vykladajú ich teoreticky a iluzórne, reštriktívne vykladajú normy. Uznesenie je podľa názoru žalobkyne v rozpore s konceptom spravodlivého konania. Žalobkyňa ďalej namieta, že napadnuté uznesenie nespĺňa zákonom stanovené podmienky v zmysle § 220 ods. 2 a 3 CSP. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu III. ÚS 79/02, čl. 3 ods. 1 CSP, čl. 152 ods. 4, čl. 154c ods. 1 Ústavy SR, čl. 19 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii a čl. 47 Charty základných práv EÚ.
9. Poukázala na rozhodnutie SD EÚ vo veci Radlinger (C-377/14), z ktorého aj citovala a následne uviedla, že súd vykladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne výslovne formálne, pričom v zmysle materiálneho právneho štátu neobstojí úvaha v odôvodnení napadnutého uznesenie. Je to ústavné neakceptovateľné, súd musí vždy prihliadať pri posudzovaní nároku nielen z formálneho, ale aj materiálneho hľadiska.
10. V súvislosti s odôvodnením súdu prvej inštancie, že realizáciou samotnej dražby nie sú v tomto prípade dotknuté práva žalobkyne a nie je dotknuté ani jej právo na obydlie, žalobkyňa namietala, že každý má právo na ochranu obydlia a bola by bezdomovkyňou, čo je v právnom štáte neakceptovateľné. V dôsledku takéhoto výkladu zákona by jej rodina zostala bez strechy nad hlavou, čo je popretie jej Ústavou garantovaných práv a medzinárodných zmlúv, ktorými je štát viazaný. Uviedla, že ako spotrebiteľ podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia aj z dôvodu, že má za to, že súd je povinný skúmať, či výkon záložného práva nie je vyvolaný z neprijateľných a nekalých podmienok v spotrebiteľskej zmluve. V prípade realizácie dražby by prišlo k nenapraviteľným škodám a ujme žalobkyne a jej rodiny. Je priamo ohrozené ich vlastnícke právo z pohľadávky, ktorá je sporná. Vydražením nehnuteľnosti by boli rovnako porušené práva maloletých detí, ktoré majú trvalý pobyt v predmetnej nehnuteľnosti. V ďalšom namietala skutočnosti týkajúce sa rozhodnutia vo veci samej.
11. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie.
12. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný 1/ uvádzajúc, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobkyne a v plnom rozsahu ich rozporuje, pričom uvádza, že žalobkyňa neuviedla žiadne tvrdenia, ktoré by boli podložené dôkaznými prostriedkami. Napadnuté uznesenie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi a právne závery vychádzali z uznesenia Krajského súdu v Nitre, č. k. 5CoCsp/52/2022-213. Žalovaný 1/ uviedol, že inštitút nepostihnuteľného obydlia podľa ustanovenia § 166d ZoKR nie je prekážkou speňaženia v dražbe a taktiež zabezpečovacie právo žalovaného 1/ v postavení zabezpečeného veriteľa má prednosť pred nepostihnuteľnou hodnotou obydlia žalobkyne. Inštitút záložného práva ako aj dobrovoľnej dražby je zákonný a regulovaný spôsob, ako môže byť veriteľ uspokojený v prípade, ak si dlžník nesplní svoje povinnosti. Ustanovenie § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka a ani jedno z ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách nemajú na základe žiadneho rozhodnutia Ústavného súdu SR zrušenú účinnosť ani platnosť, a teda boli a sú plne akceptovateľné a v súlade s Ústavou SR. Ústavný súd SR nikdy nedospel k záveru, že zákon o dobrovoľných dražbách by bol protiústavný. V ďalšom poukázal na nálezy ústavného súdu SR PL. ÚS 11/2016 zo 07. 02. 2018 a PL. ÚS 23/2014. Uviedol, že Ústava SR, ako aj Chartou základných práv EÚ garantovaná nedotknuteľnosť obydlia v sebe nezahŕňa nemožnosť založenia obydlia na zabezpečenie vymožiteľnosti pohľadávky záložného veriteľa, následnej realizácie záložného práva a z tohto vyplývajúcej straty obydlia. Nedotknuteľnosť obydlia oprávnenému užívateľovi obydlia garantuje len právo na jeho nerušené užívanie bez nedovolených zásahov osoby, avšak len dovtedy, dokedy mu právo užívania obydlia patrí. Žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne.
13. K žalobkyňou podanému odvolaniu sa vyjadril aj žalovaný 2/, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so všetkými ním do teraz podanými vyjadreniami a naďalej trvá na ich obsahu. S obsahom odvolania podaného žalobkyňou a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa v plnom rozsahu nestotožňuje a má za to, že súd prvej inštancie posúdil predmetnú problematiku vecne a právne správne. Žalovaný 2/ si nepochybne splnil svoje povinnosti vyplývajúce zo Zákona o dobrovoľných dražbách. Uviedol, že de facto neboli a v súčasnosti ani nie sú preukázané zákonné podmienky nevyhnutné pre nariadenie a vydanie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa svojím podaním neosvedčila naliehavosť potreby neodkladnej úpravy pomerov či akúkoľvek hroziacu bezprostrednú ujmu. Nedôvodnosť neodkladného opatrenia je daná neexistenciou naliehavosti a bezprostredne hroziacej ujmy. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Obdo/1/2017. Má za to, že tvrdenia žalobkyne v ňou podanom odvolaní sú len snaha o odvedenie pozornosti k meritu prejednávanej veci. Uviedol, že na majetok žalobkyne je vedené konkurzné konanie 31Odk/202/2018, pričom ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách sa použijú na speňaženie konkurznej podstaty v zmysle ust. § 167n ods. 1 ZoKR primerane. Žalobkyňa vyhlásením konkurzu stratila aktívnu vecnú legitimáciu na uplatňovanie nárokov, ktoré sa týkajú konkurznej podstaty a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku prechádza na správcu, ktorý koná v mene a na účet úpadcu. V ďalšom poukázal na ust. § 167o ZoKR, pričom uviedol, že skutočnosť, že sa jedná o obydlie žalobkyne, nemôže byť ponímaná tak, že každá dražba obydlia predstavuje porušenie ústavného práva na ochranu obydlia. Záverom navrhol, aby odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol a žalovanému 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
14. Žalobkyňa sa písomne vyjadrila k vyjadreniu žalovaného 1/ ako aj žalovaného 2/. Čo sa týka vyjadrenia žalovaného 1/ tak v súvislosti s tým uviedla, že žalovaný 1/ svojím vyjadrením nevyvrátil tvrdenia žalobkyne a neoprel svoje tvrdenia o právny poriadok SR. Namietala, že bola v Centre právnej pomoci uvedená do omylu a opätovne podáva návrh na ukončenie konkurzu vedeného voči svojej osobe. Popiera, že by nerešpektovala právne predpisy a pokynu správcu konkurznej podstaty a konkurzného súdu. V ďalšom zopakovala tvrdenia uvádzané v ňou podanom odvolaní. K vyjadreniu žalovaného 2/ uviedla, že má za to, že strata jediného obydlia jej rodiny a maloletých detí je dostatočným preukázaním naliehavého právneho záujmu. V ďalšom poukázala na argumenty uvedené vo svojom odvolaní, na ktorých trvá a opätovne zhrnula svoje stanovisko, ktoré odvolací súd duplicitne neopisoval, pretože tie už uviedol vyššie.
15. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto zamietajúce uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, avšak z iného dôvodu.
16. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia a o rozsudku.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
19. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
20. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
21. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
22. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
23. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
24. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
25. Podľa § 166d ods. 1 ZoKR, nepostihnuteľnou hodnotou obydlia dlžníka je hodnota alebo časť hodnoty jednej obývateľnej veci s príslušenstvom vrátane prípadného zastavaného a priľahlého pozemku, ktorú dlžník označil v zozname majetku ako svoje obydlie.
26. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z. z.“), v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
27. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z. z., osoba, ktorá podala na súde žalobu podľa odseku 2, je povinná oznámiť príslušnému okresnému úradu začatie súdneho konania.
28. Podľa § 22 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z. z., ak vydražiteľ zmaril dražbu alebo ak súd určil dražbu za neplatnú, účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu.
29. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého zamietajúceho uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, preto ho v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, avšak z iných dôvodov.
30. Odvolací súd svoju preskúmavaciu činnosť v rámci odvolacieho konania osobitne zameral na skúmanie, či v konaní nedošlo v prípade žalobkyne k odňatiu jej možnosti konať pred súdom, t. j., že jej bola znemožnená realizácia procesných práv, ktoré má odvolateľka ako strana sporu priznané v občianskom súdnom konaní. Výskyt takejto vady totiž znamená porušenie základného práva strany sporu na spravodlivý proces. V prejednávanej veci odvolací súd nezistil v prípade žalobkyne ako odvolateľky žiadne porušenie jej práva na spravodlivý proces, a preto vo vzťahu k nej podanému odvolaniu ako neopodstatnenému zvolil procesný postup v zmysle § 387 ods. 1 CSP, ktorý sa prejavil v potvrdení napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ako vecne správneho aj keď z iných dôvodov.
31. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych (nielen faktických) pomerov strán, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikovanie práva a záujmy strán sú riešené v konaní vo veci samej. V komplexe teda platí, že nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v daných právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami sporu. Neodkladné opatrenia môžu byť opatreniami trvalými, najmä však dočasnými, kedy upravujú vzťahy strán iba v základnom nevyhnutnom rozsahu, ich trvanie je obmedzené a môžu byť zrušené. Vzťahy strán sporu sú následne v úplnom rozsahu upravené rozhodnutím v merite veci. Na nariadenie neodkladného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Neodkladné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou).
32. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je skutkový a právny stav veci, v ktorej sa má rozhodovať o návrhu na neodkladné opatrenie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v § 326 CSP. Súd sa v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu a z použiteľného, spravidla hmotného práva, čo súvisí aj s tým, že strany nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať žiadne iné dokazovanie. Význam toho, že pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie, je podstatný v prípade odvolania proti uzneseniu, ktorým sa rozhodlo o návrhu na neodkladné opatrenie.
Odvolací súd za základ svojho rozhodnutia zoberie len skutkový stav a právne posúdenie, ktoré tu bolo v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. Odvolací súd nemôže prihliadnuť na zmeny právneho stavu veci. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. Procesu osvedčovania podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, s osobitným dôrazom na potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Z normatívneho textu vyplýva, že pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je navrhovateľ neodkladného opatrenia povinný dosiahnuť hodnoverné osvedčenie.
33. Aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, musí žalobca osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako aj nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Okrem toho, navrhované neodkladné opatrenie by malo byť primerané zabezpečovanému nároku a musí byť prípustné. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na žalobcovi neodkladného opatrenia a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Neodkladné opatrenie však nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
34. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal otázkou, či je v danom prípade daná aktívna vecná legitimácia na strane žalobkyne ako navrhovateľky nariadenia neodkladného opatrenia. Vzhľadom na prebiehajúce konkurzné konanie 31OdK/202/2018 súd vyhodnotil, že pohľadávka prihlásená veriteľom tvorí konkurznú podstatu, a preto oprávnenie dlžníka konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku prešlo na správcu konkurznej podstaty, ktorý koná v mene a na účet dlžníka. Nakoľko za žalobkyňu v priebehu konkurzného konania koná správca, žalobkyni nesvedčí aktívna vec legitimácia na podanie predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedeného musel súd takýto návrh zamietnuť. Odvolací súd sa ale s takto uvedenou premisou súdu prvej inštancie nestotožňuje.
35. V dôsledku vyhlásenia konkurzu nastupujú mnohé účinky, ktoré pôsobia voči účastníkom, ale aj voči iným osobám, ako aj voči orgánom verejnej moci. V zmysle § 44 ods. 1 ZoKR oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu. Správca pritom koná v mene a na účel úpadcu. V dôsledku vyhlásenia konkurzu tak na správcu prechádzajú všetky dispozičné oprávnenia ohľadom majetku, ktorý síce patrí úpadcovi ale zároveň musí aj podliehať konkurzu. Majetok, ktorý podlieha konkurzu (čiže majetok a majetkové práva tvoriace konkurznú podstatu) zákonodarca taxatívne upravil v ust. § 167h ZoKR. Podľa tohto ustanovenia konkurzu podlieha majetok, ktorý patril dlžníkovi ku dňu vyhlásenia konkurzu. Konkurzu podlieha tiež výťažok získaný správou a speňažením takéhoto majetku, ale aj majetok, ktorý nadobudol dlžník po vyhlásení konkurzu v dôsledku splnenia povinností správcom po vyhlásení konkurzu v prípadoch podľa § 45a ZoKR. Majetok dlžníka, na ktorom viaznu zabezpečovacie práva podlieha konkurzu, ak to ustanovuje ZoKR. Majetok tretej osoby, na ktorom viaznu zabezpečovacie práva a ani nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka a majetok dlžníka, ktorý nemožno postihnúť v exekúcii rovnako nepodliehajú konkurzu.
36. Vyhlásenie konkurzu teda nemožno vnímať ako skutočnosť, v dôsledku ktorej a priori na správcu prechádza zastupovanie úpadcu vo všetkých konaniach. Je tomu tak len v konaniach, ktorých predmetom je nakladanie s majetkom, resp. majetkovými právami, ktoré tvoria súčasť konkurznej podstaty úpadcu. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka sa v danom prípade domáhala ochrany výkonu svojho práva na obydlie garantované Ústavou SR, pričom toto podľa svojej podstaty nemožno vnímať ako rýdzo majetkové právo. Právo na obydlie je právom samostatne stojacim bez ohľadu na vlastníctvo veci, v ktorej sa právo na obydlie realizuje. Z uvedeného je odvolací súd toho názoru, že na strane žalobkyne je daná aktívna vecná legitimácia na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
37. Hoci žalobkyňa je legitimovanou osobou na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, musí odvolací súd konštatovať, že žalobkyňa neosvedčila jeho dôvodnosť a dostatočne nepreukázala potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu, tak ako navrhovala. Žalobkyňa teda v návrhu, ako aj v podanom odvolaní, neosvedčila ňou tvrdené skutočnosti, že žalovaní svojím konaním, t. j. výkonom záložného práva reálne porušujú alebo môžu porušiť jej práva a oprávnené záujmy ako vlastníčky predmetu dražby. Žalobkyňa síce tvrdila, že je potrebné právu na ochranu obydlia ochranu poskytnúť, avšak nijako neosvedčila skutočnosti, ktoré by boli pre rozhodnutie o poskytnutí ochrany rozhodné.
38. Aj napriek zvýšenej ochrane obydlia, ktorú je súd povinný poskytnúť v prípade, ak by toto právo mohlo byť ohrozené, je potrebné prihliadať na konkrétne skutočnosti danej veci a v nadväznosti na zistené skutočnosti rozhodnúť o tom, či je právo na obydlie skutočne ohrozené a poskytnúť tak navrhovateľke neodkladného opatrenia potrebnú dočasnú ochranu. Žalobkyňa síce tvrdila, že je potrebné právu na ochranu obydlia ochranu poskytnúť, avšak nijako neosvedčila skutočnosti, ktoré by boli pre rozhodnutie o poskytnutí ochrany rozhodné.
39. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia nemá dochádzať k suplovaniu ochrany, ktorej sa navrhovateľka môže domáhať aj inými (za daných podmienok vhodnejšími) právnymi prostriedkami, čím je žaloba o neplatnosť dražby v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. Rovnako tak by boli jej práva chránené aj inštitútmi, ktorých účelom je ochrana pôvodného vlastníka pre prípad neplatnosti dražby v zmysle § 21 ods. 3 a 5 citovaného zákona. Zároveň právo žalobkyne na obydlie je chránené aj po zmene vlastníka príklepom na dražbe, pretože vysťahovanie z obydlia je možné len so súhlasom súdu. Súd prvej inštancie správne uviedol, že primárnym účelom konania o neplatnosť dražby je práve preskúmanie zákonnosti výkonu záložného práva formou dražby, v dôsledku čoho sa potreba dočasnej potreby úpravy pomerov medzi stranami javí súdu ako neúčelná.
40. Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že realizáciou dražby by spolu s jej rodinou prišli o možnosť bývania, čím by sa stali ľuďmi bez domova odvolací súd poukazuje na inštitút nepostihnuteľnej hodnoty obydlia dlžníka v zmysle § 166d ZoKR. Zmyslom tohto inštitútu je práve zabezpečenie bývania dlžníka v prípade, ak sa v konkurze jeho doterajšie bydlisko speňaží. Nepostihnuteľnou hodnotou obydlia je suma, ktorá sa odpočíta z výťažku zo speňaženia a je účelovo určená pre potreby dlžníka po dobu 36 mesiacov od zriadenia účtu správcom. Nepostihnuteľnú hodnotu obydlia určuje nariadenie vlády sr č. 45/2017 Z. z. a predstavuje sumu 10000 eur, pričom účelom tejto sumy je práve jej použitie na úhradu nákladov spojených s bývaním. Peniaze na účte založenom správcom nepodliehajú po uvedenú dobu konkurzu exekúcii ani obdobnému vykonávaciemu konaniu. Hoci žalobkyňa by s týmito finančnými prostriedkami nemohla voľne disponovať, môže požiadať banku o realizáciu platieb z tohto účtu mesačne maximálne do výšky 250 eur. Z uvedeného jasne vyplýva, že aj v prípade zrealizovanej dražby by nedošlo k odňatiu práva žalobkyne na obydlie. Žalobkyňa by stále mohla realizovať výkon svojho práva na bývanie, avšak nie v konkrétnom obydlí, čím ale nedochádza k ohrozeniu jej ústavou garantovaných práv.
41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k rozhodnutiu o vecnej správnosti napadnutého uznesenia, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd zamietol. Uznesenie súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil z iných právnych dôvodov v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako rozhodnutie vo výroku vecne správne.
42. O náhrade trov konania odvolací súd nerozhodoval, pretože o celkových trovách konania, a teda aj o trovách konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bude rozhodované v rámci trov konania vo veci samej.
43. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 10 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).