Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/129/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: SAPEX, spol. s r.o., Hlavná 13, Prešov, IČO: 31 648 541, právne zastúpenému JUDr. Jolanou Karabinošovou, advokátkou so sídlom Konštantínova 3, Prešov, proti žalovaným v 1. rade: S. Q., A.. X.XX.XXXX, W. K. X, F., v 2. rade: Y. Q., A.. XX.X.XXXX, W. K. X, F., o zaplatenie 1.794,14 EUR s prísl. takto

rozhodol:

žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 1.707,14 EUR spolu s 8,75%-tným ročným úrokom z omeškania od 22.11.2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 534,41 EUR, z toho trovy právneho zastúpenia v sume 426,91 EUR a iné trovy (zaplatený súdny poplatok) v sume 107,50 EUR na účet právnej zástupkyne žalobcu, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou súdu doručenou dňa 6.6.2011 navrhol žalobca uložiť žalovaným povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 1.794,14 EUR a poplatok z omeškania vo výške 515,93 EUR, ako aj trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. V rámci odôvodnenia žaloby žalobca poukázal na to, že je vlastníkom trojizbového bytu 2. kategórie nachádzajúceho sa na II. poschodí v F.E. A. J.. K. Č.. X. Ďalej poukázal na to, že žalovaní v 1. a 2. rade boli nájomcami predmetného bytu, avšak nájom im bol vypovedaný, keďže neplatili nájomné riadne a včas, pričom žalovaný v 1. rade sa domáhal určenia neplatnosti výpovede z nájmu, avšak bezúspešne. Predmetnou žalobou sa žalobca domáha zaplatenia nájomného za obdobie od 1.6.2009 do 31.5.2011 t.j. za 25 mesiacov po 69,88 EUR za každý mesiac, t.j. celkovo 1.746,75 EUR ako aj nedoplatku z faktúry Č.. XXX/XXXX v sume 47,39 EUR, keďže celková fakturovaná suma predstavovala sumu 296,79 EUR a žalovaní uhradili iba sumu 249,40 EUR, preto žalovaná suma predstavuje 1.794,14 EUR titulom úhrady nájomného a náhrad za plnenia spojené s užívaním bytu. Nedoplatok v sume 47,39 EUR je za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 za dodávku vody a elektrickej energie (osvetlenie schodišťa). Žalobca zároveň poukázal na to, že si uplatňuje zákonný poplatok z omeškania v sume 1 promile za každý deň omeškania za obdobie od 1.6.2009 do 30.6.2010 a 0,5 promile za obdobie od 1.7.2010 do 31.5.2011.

Žalovaní sa k žalobe vyjadrili podaním súdu doručeným dňa 14.1.2013, v rámci ktorého poukázali na to, že žaloba je nedôvodná. Poukázali na to, že stavbe v ktorej sa nachádza predmetný byt bolo v máji roku 1990 pridelené súpisné a orientačné číslo bývalým MsNV a to orientačné číslo X a súpisné číslo 6967, pričom v texte kúpnej zmluvy medzi B. Q. ako predávajúcou a žalobcom ako kupujúcim nie je uvedené, že predmetom prevodu je stavba na J.. O.. U. Č.. X so súpisným číslom XXXX a preto keďže bytový dom

nebol predmetom kúpnej zmluvy, nemohol k nemu žalobca nadobudnúť vlastnícke právo, pričom keďže nie je vlastníkom, nemôže sa domáhať ani platieb z titulu neplatenia nájomného. Obdobne výpoveď z nájmu podal žalobca a s týmto úkonom nie je možné spájať žiadne účinky, keďže nie je vlastníkom domu a k takémuto úkonu nebol splnomocnený skutočným vlastníkom domu, ktorým je P. F.. Žalovaní zároveň namietali skutočnosť týkajúcu sa dohody o vydaní nehnuteľností podľa reštitučných podpisov uzavretú medzi P. F. Y. B. Q. dňa 15.1.1992, ktorá pozostávala z troch listov, ktoré neboli spojené šnúrkou a keďže tento dokument netvorí jednu listinu, tak ako to vyžaduje , jedná sa o úplne neplatnú zmluvu.

Podaním súdu doručeným dňa 5.2.2013 zobral žalobca žalobu v časti o zaplatenie istiny v sume 87 EUR späť, preto súd konanie v tejto časti zastavil a taktiež pripustil zmenu petitu žaloby tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1.707,14 EUR spolu s 8,75%- tným úrokom z omeškania od prvého dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovaným v 1. a 2. rade do zaplatenia. V rámci odôvodnenia tohto podania žalobca poukázal na to, že v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. žalovaný namietol výpočet výšky nájomného z dôvodu, že z mesačnej platby nájomného sa má odpočítať 5%, keďže sa jedná o byt, kde výška stropu je nad 3,5m. Žalobca zároveň poukázal na to, že medzi žalobcom a žalovaným skončil nájomný vzťah dňa 12.6.2009, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. , ktorým súd zamietol žalobu žalovaných o neplatnosť výpovede z nájmu. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovanými už neexistoval nájomný vzťah, uplatňuje si žalobca svoj nárok z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ktorého výška zodpovedá výške najmenej zodpovedajúcej výške vypočítaného nájomného a dlžnej náhrady za služby spojené s užívaním bytu. Vzhľadom na túto skutočnosť si preto žalobca uplatňuje z bezdôvodného obohatenia príslušný úrok z omeškania a nie pôvodne uplatnený poplatok z omeškania.

Konateľ žalobcu F.. U. W. v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že sa nechce vyjadrovať k okolnostiam, ktoré namietajú žalovaní, keďže tieto spory sa ťahajú skoro 20 rokov, avšak všetky sporné otázky boli súdmi vyriešené a vyplývajú z nich právoplatné súdne rozhodnutia. Poukázal na to, že podstatnou okolnosťou je to, že žalovaní neplatia nájom za byt a čo sa týka skutočnosti, že skladajú do notárskej úschovy nejakú sumu, tak tieto peniaze nie je možné vyplatiť bez súhlasu žalovaných, pričom notár inicioval aj nejaké stretnutie, na ktoré žalovaní neprišli a notár žalobcovi oznámil, že peniaze je možné vydať len na základe súhlasu žalovaných, resp. na základe vyššie neidentifikovaného súdneho rozhodnutia. Konateľ žalobcu sa vyjadril aj k otázke namietaného súpisného čísla, pričom poukázal na to, že predmetný dom, ktorý mal pôvodne jedno súpisné číslo bol znárodnený v roku 1954 a ako dom s týmto súpisným číslom bol vydaný reštituentke B. Q., hoci je pravdou, že jedna časť patrila reštauráciám a to časť z ulice Hlavnej a druhá časť bytovému podniku, vtedy z ulice O.. U.. Vzhľadom na skutočnosť, že v notárskej zápisnici sa stala chyba, pretože notárka vychádzala z údajov, ktoré mala k dispozícii, teda z dokladov o vydaní tejto stavby reštituentke, bola táto chyba napravená tým, že na katastri bola predmetná budova zapísaná tak, že mala dve súpisné čísla, pričom problém bol v tom, že mesto resp. vtedy mestský národný výbor túto zmenu nepremietol do katastra a keď sa žalobca dozvedel o tejto skutočnosti, dal to do poriadku tým, že to bol iba technický problém a nebolo to riešené cestou súdov, pričom kataster túto chybu napravil tak, že dal súpisné číslo časti budovy aj druhej časti budovy. Konateľ žalobcu zároveň poukázal na to, že žalovaný v 1. rade dobre vedel o tom, že dom bol zreštituovaný, keďže mu to bytový podnik písomne oznámil a preto nájomné za jeden, resp. dva mesiace platil aj F.. Q., ktorá mu však oznámila že dom už predala a že vlastníkom je žalobca, avšak keďže žalovaní neuznávajú ich vlastníctvo, neplatia ani nájom.

Žalovaný v 1. rade S. Q. v rámci výsluchu pred súdom poukázal na to, že žalobca nie je vlastníkom časti stavby z ul. K., ale iba časti stavby, ktorá je z ulice Hlavnej. Poukázal na to, že dom, v ktorom bývajú žalovaní nebol predmetom kúpnej zmluvy, pričom túto skutočnosť namietal už v predchádzajúcich rozhodnutiach vedených tunajším súdom pod sp. zn. , resp. . Uviedol, že nikdy netvrdil aby byt neužíval a užíval ho aj v období, ktoré je predmetom tohto konania teda od júna roku 2009 do mája roku 2011, pričom žalobcovi neplatí nájomné preto, aby sa nedostal do takej pozície, že tým že mu uhrádza nájomné, akceptuje to, že je žalobca vlastníkom stavby, v ktorej sa nachádza predmetný byt. Ohľadom výšky nájomného sa žalovaný v 1. rade nevyjadril, keďže neakceptuje ani základ tohto nároku.

Žalovaná v 2. rade Y. Q. v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že podľa nej sa dá pochopiť situácia do ktorej sa dostali, pretože pokiaľ boli pridelené byty ostatným občanom, títo mali možnosť odkúpiť si ich a teraz majú v ruke určitú hodnotu a práve o to boli oni ukrátení, pričom by mali vlastne ostať na ulici, aj keď im bol byt riadne pridelený. Poukázala na to, že sa stali nejaké chyby pri reštitúcii, resp. chybu urobilo mesto pri vydávaní stavby a aj notárka urobila nejakú chybu. Sú tu teda určité pochybnosti a výsledok je taký, že by mali na to doplatiť oni. Potvrdila, že byt riadne užívajú, pričom plyn platia priamo plynárňam, elektrinu elektrárňam a čo sa týka osvetlenia spoločných priestorov ako aj vodného a stočného, tak toto platia žalobcovi, keďže to ide cez jeho merače. Ohľadom nedoplatku z tohto titulu v sume 47,39 EUR uviedla, že je možné, že to môže byť nejaký nedoplatok, pričom túto skutočnosť preverí.

Konateľ žalobcu k výsluchu žalovanej v 2. rade uviedol, že celá obrana žalovaných vyplýva z určitých ľudských omylov, resp. nepochopenia, pretože dikcia je úplne jasná a pokiaľ niekto neplatí nájomné viac ako tri mesiace, hrubo porušuje nájomnú zmluvu a z toho vyplýva oprávnenie vlastníka vypovedať nájomnú zmluvu, čo bolo aj realizované a súdy to potvrdili a to aj skutočnosť, že výpoveď je platná. Podľa jeho názoru mali žalovaní riadne uhrádzať nájomné a súdiť sa z titulu argumentácie, ktorú uvádzajú vo všetkých sporoch, pričom ak by bol preukázaný opak, tak by mohli spätne vymáhať nájomné. Zároveň poukázal na to, že nájomcovia štátnych bytov si tieto bytu následne mohli odkúpiť za zostatkové hodnoty, avšak v prejednávanej veci je situácia odlišná, pretože predmetný byt nebol štátnym bytom a mohol sa odkúpiť iba za trhovú cenu.

Zo žaloby sp. zn. vyplýva, že žalobca si v tomto konaní uplatnil nárok za nájomné spojené za služby s užívaním bytu za obdobie od 1.5.2006 do 31.5.2009.

Z listu vlastníctva Č.. XXXX, O..Ú.. F. vyplýva, že stavba súpisné č. XXXX je vo vlastníctve žalobcu, ktorý túto stavbu nadobudol na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený v roku 1994.

Z úradného záznamu zo dňa 7.5.2013 vyplýva, že vo veci tunajšieho súdu sp. zn. bolo vedené konanie o určenie neplatnosti výpovede z nájmu, pričom konanie sa týkalo sporného bytu a súd v tejto veci návrh S. Q. ako žalobcu zamietol. Tento rozsudok bol potvrdený aj rozhodnutím Krajského súdu v Prešove a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.6.2009.

Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. vyplýva, že žalobca dňa 20.12.2007 požiadal tunajší súd o prijatie sumy 4.740,- Sk do súdnej úschovy ako úhradu za užívanie bytu na ul. K. Č.. X Q. F. na rok 2008. Uznesením súdu zo dňa 21.7.2008 bol tento návrh zamietnutý s poukazom na ustanovenie , pričom absenciu zákonného dôvodu pre prijatie do úschovy skonštatoval už Krajský súd v Prešove uznesením č.k. -135 zo dňa 12.4.2007, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Prešove č.k. -112, resp. uznesenie sp. zn. zo dňa 31.10.2007, z dôvodu nesplnenia zákonnej podmienky pochybnosti o veriteľovi, resp. podmienky, že veriteľ nie je známy, pričom aj toto druhé uznesenie tunajšieho súdu bolo potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k. -22 zo dňa 30.4.2008. Vzhľadom na skutočnosť, že neboli splnené zákonné podmienky ustanovenia , súd zamietol návrh na prijatie sumy 4.740,- Sk do úschovy ako náhradu za užívanie bytu za rok 2008, keďže aj v tomto konaní bolo preukázané, že nie sú dané dôvody úschovy, pretože zložiteľ nemá odôvodnené pochybnosti kto je veriteľom a veriteľa pozná. Vlastnícke právo firmy SAPEX, spol. s r.o. k nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádza nájomný byt zložiteľa spochybnené nebolo, a tento vlastník vstúpil do všetkých práv a povinností prenajímateľa, pričom tento subjekt je potrebné považovať za vlastníka do času, pokiaľ by bol preukázaný opak. Predmetné uznesenie tunajšieho súdu bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 5.11.2008 č.k. -22 s poukazom na skutočnosť, že do úschovy je možné prijať plnenia len v prípade nemožnosti splnenia záväzku v taxatívne vymenovaných prípadoch, pričom podľa tvrdenia zložiteľa, tento má pochybnosti kto je veriteľom, resp., že veriteľa nepozná. Predmetom zloženia do úschovy je nájomné za byt nachádzajúci sa na ul. Weberovej č. 2 v nehnuteľnosti, ktorá je doposiaľ evidovaná vo vlastníctve spoločnosti SAPEX, spol. s r.o., pričom tento subjekt je potrebné považovať za vlastníka do času, pokiaľ by nebol preukázaný opak. Evidencia nehnuteľností v príslušnej správe katastra je verejne prístupným registrom, v ktorom si vlastníctvo môže overiť akákoľvek osoba, teda aj samotný zložiteľ. Za takéhoto stavu nebola splnená podmienka pochybnosti o veriteľovi, resp. podmienka, že veriteľ nie je známy. Správne preto súd prvého

stupňa zamietol návrh zložiteľa na prijatie plnenia za nájom bytu do úschovy. Pokiaľ pre prijatie nájmu nie je ustanovený správca, je jeho príjemcom vlastník nehnuteľnosti.

Zo spisov tunajšieho súdu sp. zn. , a vyplýva, že žalovaný v 1. rade podal návrhy o prijatí úhrad nájomného, na rok 2010 v sume 811,48 EUR, na rok 2011 v sume 814,48 EUR a na rok 2012 814,48 EUR, pričom o týchto návrhoch nebolo doposiaľ rozhodnuté.

Podľa (ďalej len „“) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa , výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.

Podľa § 159 ods. 3, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa vety prvej dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že sporný byt, ktorý užívajú žalovaní sa nachádza v budove súpisné č. XXXX, zapísanej na LV Č.. XXXX, k.ú. F., ktorá je vo vlastníctve žalobcu. Zároveň bolo nesporné, že žalovaní sa stali nájomcami na základe rozhodnutia o pridelení náhradného bytu bývalým MsNV zo dňa 23.2.1990. Taktiež je nesporné, že žalobca dal žalovaným výpoveď z nájmu podľa pre neplatenie nájomného, pričom konanie o neplatnosť tejto výpovede vedené tunajším súdom pod sp. zn. bolo právoplatne skončené dňa 8.6.2009 tak, že žaloba bola zamietnutá. Z výsluchu žalovaných taktiež vyplynulo, že v období, ktoré je predmetom žaloby tento byt aj užívali a užívajú ho doteraz.

V súvislosti s námietkami žalovaného v 1. rade súd poukazuje na skutočnosť, že tunajším súdom bolo vedené pod sp. zn. aj konanie o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy na základe ktorej nadobudol žalobca budovu súpisné Č.. XXXX zapísanú na LV Č.. XXXX, O..Ú.. F., pričom žaloba bola právoplatne zamietnutá dňa 28.7.2004 (potvrdená rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 17.5.2004). Pre posúdenie nároku žalobcu je však podľa názoru súdu podstatné, že tunajší súd právoplatne rozhodol o tom, že výpoveď, ktorú dal žalobca žalovaným je platná a teda, že žalovaní od tohto obdobia užívajú predmetný byt bez akéhokoľvek právneho titulu a teda na úkor žalobcu sa bezdôvodne obohacujú, keďže užívajú predmetný byt, avšak neplatia žalobcovi žiadne nájomné, pričom v danom prípade je bezdôvodné obohatenie reprezentované práve výškou nájomného, ktorú ani žalovaní nespochybňovali, keďže spochybňovali iba skutočnosť, že žalobcovi nebudú uhrádzať

nájomné, pretože podľa ich názoru tento nie je vlastníkom budovy, v ktorej sa nachádza byt, ktorý oni užívajú.

Súd taktiež zistil, že žalovaný v 1. rade podal dňa 20.1.2010 tunajšiemu súdu žiadosť o prijatie úhrady nájomného do súdnej úschovy za r. 2010 (sp.zn. ) a dňa 11.1.2011 žiadosť o prijatie úhrady nájomného za rok 2011 (sp.zn. ), v oboch prípadoch vo výške 811,48 EUR na základe evidenčného listu pre výpočet nájomného a služieb platného od 1.6.2008. Z rozhodnutia v obdobnej veci, kde žalobca žiadal o prijatie úhrady nájomného do súdnej úschovy za rok 2008 však bolo rozhodnuté tak, že návrh bol zamietnutý z dôvodu, že zložiteľ nemá odôvodnené pochybnosti kto je veriteľom a veriteľa pozná, keďže vlastnícke právo žalobcu spochybnené nebolo a tento subjekt je potrebné považovať za vlastníka do času, pokiaľ by nebol preukázaný opak. Krajský súd v rámci potvrdzujúceho uznesenia zároveň poukázal na skutočnosť, že evidencia nehnuteľnosti v príslušnej správe katastra je verejne prístupným registrom, kde si vlastníctvo môže overiť akákoľvek osoba, teda aj samotný zložiteľ, pričom za takého stavu nebola splnená podmienka pochybnosti o veriteľovi, resp. podmienka, že veriteľ nie je známy.

Vzhľadom na vyššie uvedené, preto súd žalobe vyhovel a žalovaných zaviazal na zaplatenie sumy 1.707,14 EUR, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaných z titulu, že títo neuhrádzali nájomné za obdobie od 1.6.2009 do 31.5.2011, pričom vychádzal z výšky mesačného nájomného 69,87 EUR, ktorá bola ponížená o 5% vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, o ktorej súd rozhodol na základe uznesenia o čiastočnom zastavení konania. Súd žalobcovi priznal taktiež zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovaným, pričom žalovanému v 1. rade bola žaloba doručená dňa 14.9.2011 a žalovanej v 2. rade 21.11.2011, preto od 22.11.2011 boli už obaja žalovaní preukázateľne v omeškaní s vydaním bezdôvodného obohatenia.

Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len "") a o iných oprávnených z práv k nehnuteľnostiam (ďalej len "oprávnená osoba"), ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam.

Pokiaľ žalobca spochybňoval aktívnu legitimáciu žalobcu, súd v tomto ohľade poukazuje na v platnom znení, podľa ktorého je záväzný stav údajov katastra do času, pokiaľ sa nepreukáže opak. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že na základe rozhodnutí tunajšieho súdu, ktorými bolo určené, že výpoveď z nájmu, ktorú dal žalobca žalovaným je platná, resp. že je platná aj kúpna zmluva na základe ktorej nadobudol vlastnícke právo žalobca, sú tieto pre účastníkov záväzné a keďže v týchto veciach sa už právoplatne rozhodlo, nemôžu sa prejednávať znova.

Podľa , aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia a úspešnému žalobcovi, ktorý bol neúspešný iba v pomerne nepatrnej časti (čiastočné zastavenie konania ohľadom sumy 87 EUR) rozhodol tak, že žalobcovi priznal trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku v sume 107,50 EUR a trovy právneho zastúpenia v sume 426,91 EUR za tieto úkony právnej služby:

- prevzatie a príprava zastúpenia 81,33 EUR

- podanie žaloby 81,33 EUR

- účasť na pojednávaní dňa 8.3.2013 81,33 EUR

- účasť na pojednávaní dňa 10.5.2013 81,33 EUR

režijný paušál (2 x 7,41 EUR + 2 x 7,81 EUR) 30,44 EUR

20% DPH 71,15 EUR

Spolu trovy konania teda predstavujú sumu 534,41 EUR, z toho trovy právneho zastúpenia sumu 426,91 EUR a zaplatený súdny poplatok sumu 107,50 EUR.

Súd nepriznal právnej zástupkyni žalobcu trovy konania za úkon označený ako „Vyjadrenie k stanovisku žalovaných zo dňa 30.1.2013“, keďže súd nevyzval právnu zástupkyňu, aby sa vyjadrovala k tomuto písomnému vyjadreniu žalovaných, ale toto stanovisko jej zaslal z dôvodu, aby bola oboznámená s týmto vyjadrením žalovaných, pričom jej nič nebránilo, aby prípadné stanovisko k tomuto vyjadreniu zaujala napr. aj ústne v rámci vytýčených pojednávaní. Tento úkon teda súd nepovažoval za úkon potrebný pre účelné uplatňovanie práv žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.